Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-47-2020.pdf
PDF · 74.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom M. O. XXXX/XXA, o zaplatenie 3 000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.03.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.12.2019 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.03.2019 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 10.06.2016 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „veriteľ“) a žalovaným, poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach. Žalovaný si však svoj záväzok nesplnil, porušil svoje povinnosti, na základe čoho veriteľ dňa 01.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 28.02.2018 a vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 15 dní. Ku dňu postúpenia pohľadávky veriteľa voči žalovanému žalobcovi, predstavovala táto pohľadávka sumu 23 828,61 eura, z čoho suma 16 000,- eur predstavovala istinu, suma 6 511,05 eura riadny úrok, suma 1 279,68 eura úrok z omeškania a suma 37,88 eura poplatky. Žalobca si však žalobou uplatnil len nárok na vrátenie dlžnej istiny v sume 3 000,- eur.
3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to: zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o splátkovom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a RPMN, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.03.2018, všeobecné obchodné podmienky, produktové obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výzvy zo dňa 18.12.2018 a 27.01.2018, výpis z úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2018, pokus o zmier zo dňa 22.11.2019, poštové podacie hárky.
4. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p..
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 28.11.2020.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky žalobcom predložené listinné dôkazy pripojené k žalobe, na základe ktorých zistil dole uvedený skutkový stav veci rozhodný pre právne posúdenie veci.
7. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 10.06.2016 v písomnej forme zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v sume 16 000,- eur a záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť a platiť úroky za podmienok uvedených v zmluve.
8. Veriteľ dňa 27.01.2018 oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky v sume 5 424,84 eura, na základe čoho ho vyzval na jej úhradu do 15 dní pod následkom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Následne veriteľ dňa 01.03.2018 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 28.02.2018 z dôvodu, že žalovaný porušil bod 8.1. písm. a) obchodných podmienok - t.j. že bol v omeškaní so splácaním úveru po dobu viac ako tri mesiace, na základe čoho vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 20 220,73 eura do 15 dní. Následne veriteľ opätovne vyzval žalovaného dňa 18.12.2018 na úhradu sumy 22 710,54 eura, pričom dňa 30.03.2019 oznámil žalovanému postúpenie dlžnej pohľadávky žalobcovi, ktorý ho dňa 22.11.2019 pokusom o zmier vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 24 365,60 eura.
9. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), omeškanie dlžníka (§ 517), postúpenie pohľadávky (§ 524), splnenie dlhu (§ 559) a zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 10.06.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, napríklad ohľadom splnenia záväzku alebo omeškania dlžníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si z titulu uzatvorenej zmluvy uplatnil len nárok na vrátenie zvyšnej časti istiny poskytnutej pôžičky v sume 3 000,- eur, teda bez akýchkoľvek poplatkov, úrokov a podobne, súd nepovažoval za potrebné a hospodárne skúmať uzatvorenú zmluvu z hľadiska požiadaviek vyjadrených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže by to nemalo na uplatnený nárok žiaden vplyv. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, keďže jeho nárok na vrátenie časti nevrátenej sumy úveru 3 000,- eura považoval za plne dôvodný.
11. Nakoľko si žalovaný súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na
základe čoho vzniklo žalobcovi/veriteľovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
12. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 19.09.2019 doposiaľ vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia žalobcom s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
13. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.