Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-14-2015.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Subarea
5Er/14/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, proti povinnému: J. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, o vymoženie 1 960,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, Svidník trovy exekučného konania vo výške 0,35 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.5.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/1012/0115 zo dňa 9.8.2013, vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO : 35862882, Trnavská cesta 7, Bratislava. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.5.2015 . Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č.k. 5Er/14/2015-36 zo dňa 28.9.2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti citovanému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesenie tunajšieho súdu č.k. 5Er/14/2015-36 zo dňa 28.9.2015 uznesením č.k. 19CoE/117/2015-51 zo dňa 1.12.2015 potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Er/14/2015-36 zo dňa 28.9.2015 tak nadobudlo právoplatnosť v spojení s uvedeným uznesením Krajského súdu v Prešove dňa 12.1.2016.
2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/14/2015-65 zo dňa 19.2.2016 súd I. výrokom nepripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, II. výrokom zastavil exekučné konanie, III. výrokom súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, Svidník trovy exekučného konania vo výške 0,35 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a IV. výrokom rozhodol, že oprávnený nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Voči tomuto uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie, ktorým navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, aby priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov 3,30 eur, odmenu 33,19 eur a daň z pridanej hodnoty vo výške 7,30 eur, ktorých zaplatenie zaviaže oprávneného.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 47 ods. 3 EP (v znení platnom a účinnom do 31.3.2017), ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
5. Podľa § 200 ods. 5 EP, (v znení platnom a účinnom do 31.3.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6. Podľa § 202 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
7. Podľa § 374 ods. 4 , zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
8. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
12. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 1. 11. 2013 bola zrušená možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Nakoľko v čase rozhodovania prvostupňového súdu bol účinný Občiansky súdny poriadok (do 30. 6. 2016), ktorý ustanovoval možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, súd posúdil toto odvolanie ako sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v zmysle § 239 ods. 1 CSP v spojení § 470 ods. 1 a 2 CSP, ktorý platí aj na konanie začaté predo dňom jeho účinnosti. Nakoľko súdny exekútor sa svojím odvolaním domáha zrušenia a zmeny výroku o náhrade trov konania, voči ktorému nie je možné podať odvolanie a podané odvolanie bolo podané z titulu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, je potrebné, aby o tomto napadnutom výroku rozhodol sudca.
13. V časti rozhodovania o trovách exekúcie sa súd stotožnil s právnym názorom prezentovaným v napadnutom uznesení č.k. 5Er/14/2015-65, v ktorom vychádzal z ustanovenia § 47 ods. 3 EP. O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 47 ods. 3 Exekučného poriadku a v súlade s § 21a a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 0,35 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože podaním návrhu na vykonanie exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorý je v rozpore so zákonom, zavinil vznik nižšie uvedených trov. Trovy exekučného konania súdneho exekútora pozostávajú z náhrady hotových výdavkov za poštovné pri doručení návrhu na priznanie trov exekúcie
vo výške 0,29 eur a z 20 % DPH vo výške 0,06 eur, teda spolu sú vo výške 0,35 eur. Tieto hotové výdavky súd považoval za preukázané a vynaložené účelne.
14. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP (v znení účinnom do 31.3.2017), do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
15. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16.Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
17. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Nakoľko do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, súd mu požadovanú odmenu vo výške 33,19 eur nepriznal.
19. V časti súdnym exekútorom uplatnenej náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov vo výške 1,15 eur (poštovné za odoslanie žiadosti o udelenie poverenia), mu súd túto nepriznal, pretože uvedená písomnosť bola zo strany súdneho exekútora tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez vynaloženia uplatneného poštovného. Ak aj exekútor s doručením tohto podania mal nejaké náklady napr. v súvislosti s doručovaním cez svojho pracovníka alebo kuriéra, ktorý zásielku osobne priniesol na súd, výšku týchto nákladov spojených s doručením súd nemal preukázanú, preto ich náhradu súd exekútorovi nepriznal.
20. Súd taktiež posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov - spotrebný kancelársky materiál vo výške 1,20 eur (vrátane DPH). Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Ohľadne otázky náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spotrebný materiál, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie, súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
21. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné pri doručení návrhu na priznanie trov exekúcie v exekútorom požadovanej výške 1,15 eur, ale iba v sume 0,29 eur, nakoľko súdu je zo spisu známe, že predmetný návrh bol súdu doručený v jednej obálke spolu s ďalšími troma podaniami v iných exekučných veciach, pričom celková cena poštovného bola 1,15 eur. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného za doručenie návrhu na priznanie trov exekúcie v pomernej výške 0,29 eur pripadajúcej na jedno z doručovaných podaní (1,15 eur : 4).
22. Súd záverom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci 3CoE/48/2021 zo dňa 11.10.2021.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.