Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-252-2015.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/252/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci navrhovateľky: Z. D., T.. XX.X.XXXX, H. D. T. U., G. X. I. XX/XX, zast. Centrom právnej pomoci - určeným advokátom JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 873/204, proti odporcovi: N. D., T.. XX.XX.XXXX, H. D. T. U., G.Y. X. I. XX/XX, zast. JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou, Advokátska kancelária Košice, Národná trieda 72 o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke počnúc dňom 1.7.2015 výživné v sume 150 eur mesačne vždy do 20-dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2015 do 21.12.2015 v sume 900 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 150 eur, spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlžného výživného pod následkami straty výhody splátok.
Čo do zvyšku návrh z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom dňa X.X.XXXX domáhala, aby súd svojim rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na jej výživu v sume 350 eur mesačne vždy do 20. dňa mesiaca vopred a náhrady trov konania od X.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX D. U., ktoré trvá a spolu s odporcom majú aj spoločné bydlisko v byte ich syna, jedná sa o dospelého syna I., ktorý býva oddelene. V ďalšom uviedla, že odporca udržiava známosť s inou ženou, od júna 2015 jej prestal prispievať na domácnosť. Uviedla, že mesačne platí výdavky spojené s užívaním bytu v sume 220 eur vrátane plynu a elektrickej energie, na úhradu nákladov na lieky vynaloží 30 eur a na stravu približne 200 eur. Na splátku úveru, ktorý bol poskytnutý na zateplenie balkóna mesačne uhrádza 43 eur a na telefónne poplatky sumu 10 eur. Odporca pracuje ako vodič na G. Z. Ú. X. C. G. Y., B. D. T. U. a z tohto pracovného pomeru dosahuje príjem asi 500 eur a taktiež je poberateľom invalidného dôchodku v sume 432,40 eur, pričom ona je invalidnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 196 eur.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, keďže sa prieči dobrým mravom, aby platil výživné. Uviedol, že je pravdou, že ich manželstvo trvá, spolu bývajú v byte syna, ktorý mu darovali a majú tam doživotné právo bývania. Navrhovateľka v poslednom čase zanedbáva starostlivosť o spoločnú domácnosť a životnú úroveň účastníkov konania. Obidvaja sú invalidní dôchodcovia a to si vyžaduje zvýšenú starostlivosť o stravovanie a vytvorenie kľudného rodinného prostredia, on má diabetes a potrebuje diétnu stravu. Potvrdil, že je poberateľom invalidného dôchodku v sume 432,40 eur a zároveň z pracovného pomeru má čistú mzdu cca 500 eur. V ďalšom uviedol, že konania navrhovateľky ho v posledných mesiacoch donútilo k 1.7.2015 sa striedavo zdržiavať doma a aj bývať v nájme u svojej priateľky, ktorá sa o neho stará. Jeho mesačné výdavky na živobytie od júna 2015 sú časť nájomného za byt 68 eur ( platí k rukám synovi ), časť za elektrinu 15 eur ( vyplatená za mesiace jún až august 156 eur ), plyn za jeden mesiac 9 eur ( za tri mesiace 28,90 eur ), mobil 17 eur, internet 5 eur, televízia 5 eur, magio 5 eur, strava 300 eur ( počas práce vo D. 20 dní x 15 eur - 3 eur raňajky, 6 eur obed, 3 eur večera, eur pitný režim, ovocie a zelenina ), nájom Kecerovský Lipovec 300 eur ( ubytovanie 150 eur a strava za cca 10 dní x 15 eur
- 150 eur ), cestovné do práce 45 eur, cestovné na pravidelné lekárske návštevy 15 eur, kúpa liekov a zdravotníckych pomôcok 50 eur ( inzulín, detralex, magnézium, injekcie, glukomer, lieky na tlak ), ošatenie 30 eur, hygiena 20 eur, životná poistka 9,69 eur a ostatné nepredvídané náklady 15 eur. Napriek 70% postihnutiu na zdraví sa snaží pracovať podľa jeho možností a schopností, aby si zarobil na liečbu a diétu. Nefajčí a ani nepožíva alkoholické nápoje, nevie dokedy bude môcť pracovať. Navrhovateľka má 50% postihnutie s astmou, nepracuje už 20 rokov a ani nemá záujem sa zamestnať, je silnou fajčiarkou, denne vyfajčí 30 ks cigariet ( 1 balíček 4,50 eur x 30 dní - 135 eur ) a ďalším zbytočným nákladom je podávania výherných lotérii, čo ju stojí 90 eur, v čom ju nie je ochotný podporovať. V mesiaci jún 2015 si zobrala zo spoločných úspor z predaja garáže a životných úspor bez jeho súhlasu sumu 6.500 eur a nechce to zdokladovať, zo spoločného účtu vybrala 800 eur, tiež bez jeho súhlasu a nevedel tiež, že vybrala úver s mesačnými splátkami 43 eur a načo ich použila. Má podozrenie, že sa týmto zabezpečila do budúcnosti, keď zistila, že ich manželstvo nie je už dlhšiu dobu funkčné a že s ňou nechce žiť pre neustále hádky a konflikty. Bol nútený opustiť spoločnú domácnosť a nájsť nájom v kľudnom prostredí, ktoré mu stabilizuje jeho zdravotný stav.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami, vyjadrením odporcu a jeho prílohami, výpoveďami účastníkov konania, správami Ú. C., G. D. Z. M. D. T. U.B. a G. C., Ú. a G. C., C. D. T. U., dokladmi predloženými odporcom a navrhovateľkou, oboznámením so spisom tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľka uviedla, že spolu s odporcom obývajú spoločný byt, no netvoria spoločnú domácnosť, kde takýto stav trvá asi od roku 2012, kedy im zomrel syn. Do júna 2015 spoločne hospodárili, no od júna 2015 jeho priateľka chcela, aby prispieval aj jej, teda od júna 2015 jej odporca neprispieva na domácnosť, prispieva na úhradu na inkaso 68 eur a na elektrinu, teda na bývanie, potvrdila doklady ako uviedla v návrhu s tým, že vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje diétne stravovanie, no nemá na to finančné prostriedky. Odporca ju psychicky ničí, urobila ja oznámenie o priestupku, poprela výdavky na cigarety a na výherné lotérie. K spoločným finančným prostriedkom, ktoré mala použiť podľa odporcu sama, uviedla, že sumu 6.500 eur nikdy nemali, predali garáž, no kúpili gaučovú súpravu, opravili dvere, dali opraviť dvere, odporca kúpil televízor, motorku, počítač, časť peňazí dali aj synovi, aj sumu 800 eur, ktorú vybrala ešte v apríli, použili pre spoločné potreby. Opätovne uviedla splácanie úveru v sume po 43 eur na zateplenie. Viackrát uviedla, že aj počas súdneho konania sa o odporcu staral, prala mu, žehlila, uviedla, že taktiež má výdavky na stravu, no volí inú formu potravín, možno cenovo dostupnejšiu, taktiež má výdavky na hygienu, drogériu, na životnú poistku, ktorú uhrádza po 13 eur mesačne. Uviedla tiež, že odporca sa zdržiava aj v byte vo D..
Odporca uviedol, že trvá na tom, že mali nasporenú sumu 6.500 eur a navrhovateľka ju zobrala. Do júna 2015, kedy spolu hospodárili, mala navrhovateľka celú výplatu, nijako ju neobmedzoval, žila si dobre, problém nastal až v júni 2015, kedy vybrala tých 6.500 eur. K úveru uviedol, že ho navrhovateľka zobrala, lebo mala dostatok peňazí, nebol potrebný, trval na tom, že navrhovateľka je tuhá fajčiarka, že vynakladá finančné prostriedky na výherné lotérie. Uviedol tiež, že je pracovne obmedzený na 70% a to, že pracuje a má ďalší príjem je len preto, aby si zvýšil životnú úroveň, kdeže v súvislosti s diabetes má zvýšené výdavky na stravu, no takto to nemusí byť stále, nakoľko kedykoľvek sa mu môže zdravotný stav zhoršiť a on nebude môcť pracovať. Spolužitie s navrhovateľkou sa skomplikovalo po smrti ich syna, navrhovateľka nevarí, nestará sa o neho, prispieva na bývanie sumou 68 eur mesačne. Počas týždňa býva vo D., počas voľných dní v nájme u pani C.. K stravovaniu uviedol, že zamestnávateľ mu poskytuje stravné lístky v hodnote asi 3,60 eur, za ktoré mu zrážajú asi 20 eur mesačne, no keď pracuje na smeny, tak večera im nie je poskytovaná, kdeže pracuje, tak potrebuje stravu ako uvádzal výdavky, potvrdil výdavky na pohonné hmoty do vozidla. Viackrát sa vyjadril k nedorozumeniam a konfliktom s navrhovateľkou, poprel jej starostlivosť v priebehu súdneho konania, pričom on chce žiť normálne, mať kľud a to aj v práci, ktorá je zodpovedná. Počas konanie uviedol, že aj preto si zabezpečuje vlastné bývanie a to formou nájomného bytu. K tomuto uviedol, že nemal k dispozícii po jeho odovzdaní energie, preto napriek vypovedaniu zmluvy pani C., tejto ešte prispieval za mesiace september až november sumou po 300 eur, nakoľko byt bol neobývateľný.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré ja zapísané v knihe manželstiev bývalého I. T. D. D. U. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX pod por. č XX.
Z platobných dokladov SIPO na meno D. N. T. Z. D. T.. U.., G. X. I. súd zistil, že úhradu inkasa predstavuje sumu 156,52 eur, záloha za elektrinu sumu 28,90 eur a plyn v sume 22 eur.
Podľa potvrdenia G. C., ústredie odporca je poberateľom invalidného dôchodku od 1.1.2015 v sume 432,40 eur a G. C., C. D. T. U. potvrdila, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v sume 199,10 eur mesačne a nie je evidovaná v registri poistencov ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, odporca poberá uvedený invalidný dôchodok a súčasne je evidovaný v registri poistencov u zamestnávateľa G. Z. Ú.S. X. C. G. Y., navrhovateľka a odporca nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti ani nemocenskej dávky.
Podľa správy Ú. C., G. D. Z. M. D. T. U. navrhovateľka ani odporca nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberajú dávku v hmotnej núdzi ani iné úradom poskytované príspevky.
Podľa mzdového listu odporcu zamestnávateľa G. Z. Ú. X. C. čistý príjem odporcu za rok 2014 predstavoval 7.433 eur.
Odporca predložil súdu nájomnú zmluvu zo dňa 31.7.2015 uzavretú medzi prenajímateľom Z. C. a ním ako nájomcom, predmetom ktorej bol prenechanie do užívania jednej obytnej miestnosti v rodinnom dome v obci Y. W., doba nájmu bola dojednaná na obdobie od 1.8.2015 do 31.7.2016 s dohodnutým nájmom 150 eur mesačne, v ktorom sú zahrnuté poplatky za odber teplej a studenej vody, elektrickej energie, upratovanie a údržba posteľnej bielizne a uterákov po dobu prítomnosti nájomcu. Na požiadanie malo byť nájomcovi poskytnuté aj diétne stravovanie po dobu prítomnosti nájomcu v hodnote 150 eur mesačne. Nájomné za 1 mesiac uhradil nájomca v hotovosti v sume 300 eur k rukám prenajímateľa.
V priebehu konania predložil súdu výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 30.8.2015 ku dňu 31.8.2015.
Taktiež odporca predložil doklad o úhrade pomernej časti nájomného za byt v sume po 68 eur za mesiace jún - júl a júl - august a elektriny v sume po 15 eur za mesiace jún až august 2015 a v priebehu konania aj nájomné za mesiace august - september a september - október a elektrinu za mesiace september - október opatrené podpisom preukazujúcim úhrady.
Výdavky na mobilný telefón preukázal úhradou faktúry v prospech spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. v sume 17 eur a na poistku v sume 9,69 eur doklad o úhrade v Slovenskej sporiteľni, a.s.
Podľa potvrdenia B. B. C. D. T.. U.. navrhovateľka dňa 7.7.2015 urobila ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2013 súd zistil, že účastníci konania ako predávajúci previedli na p. I. ako kupujúceho vlastnícke právo k stavbe - radová garáž súp. číslo XXXX D. D. T. U. za dojednanú kúpnu cenu 2.900 eur.
Podľa správa G. C., Ú. odporca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%. Navrhovateľka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, podľa posudku posudkového lekára zo dňa 22.2.2008 je naďalej čiastočne invalidná, invalidný dôchodok jej patrí v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
Súčasťou rozhodnutia G. C. bol aj lekársky posudok zo 6.6.2011, podľa ktorého navrhovateľka je dlhoročne liečená v pľúcnej ambulancii pre bronchiálnu astmu ako aj pre chorobu vysokého krvného tlaku, degeneratívne zmeny na kolenách a drobných kĺboch rúk s tým, že po posúdení zdravotného stavu je pracovný potenciál posudzovanej navrhovateľky naďalej znížený o polovicu a nemôže vykonávať práce v chemickom, znečistenom prostredí ale môže vykonávať prácu pri kontrole výrobkov, v informáciách, na vrátnici a pod., teda čiastočná invalidita trvá naďalej a kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná.
Zo správy o zdravotnom stave a pracovnej spôsobilosti I.. I. Q. pacientke - navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, od smrti syna je liečená na psychiatrickej ambulancii pre depresiu, ochorenia, na ktoré sa lieči majú chronický priebeh s tendenciou ku progresii - zhoršovaniu stavu a vzhľadom na uvedené ochorenia, mentálnu úroveň a nakoniec aj vzdelanie je prakticky nemožné, aby si našla primeranú prácu.
Obec G. súdu v správe uviedla, že odporca má podpísaný nájomný pomer nájomného obecného bytu nižšieho štandardu, nájomný pomer vznikol 1.9.2015, bol uzatvorený na dobu určitú a to do 31.12.2016, pričom nájomný byt bol odporcovi odovzdaný ako holobyt nižšieho štandardu.
Odporca predložil súdu doklady o úhrade nájomného vo forme zábezpeky za tri mesiace v sume 183 eur a taktiež doklady o úhrade nájomného v sume po 61 eur mesačne a vodného, stočného a elektrickej energie a do fondu opráv v sume spolu mesačne 28 eur, ktoré úhrady vykonáva na základe dodatku k nájomnej zmluve, prílohu ktorej tvorí rozpis zálohových platieb za spotrebu elektrickej energie, podľa ktorého mesačné platby predstavujú spolu 87 eur.
Navrhovateľka ako aj odporca predložili súdu väčšie množstvo pokladničných dokladov na preukázanie výdavkov v súvislosti so stravovaním, nákupom liekov a zdravotníckych pomôcok, odporca aj doklady ohľadom nákupu pohonných hmôt a náklady na údržbu motorového vozidla a taktiež aj na zariadenie a vybavenie nájomného bytu.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/372/2015 súd zistil, že odporca ako navrhovateľ podal návrh na začatie konania o rozvod manželstva s navrhovateľkou, kde je termín pojednávania určený na deň 26.1.2016.
Právny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese poukázal na to, že v danom konaní je vlastne predmetom konania plnenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktoré predpokladá alebo vychádza zo zásady akejsi rovnosti kultúrnej aj materiálnej, aj keď je pravda, že nejedná sa o nejakú presne matematickú rovnosť. Obaja účastníci konania majú zdravotné postihnutie približne na rovnakej úrovni. Napriek tomu čo sa týka výdavkov, nesúhlasia s výdavkami alebo nákladmi tak ako ich prezentoval odporca a to za nájom v Y. W. ako aj s položkou týkajúcou sa výdavkov na stravu. Taktiež majú výhrady k položke ohľadom nákladov na pohonné hmoty, aj keď táto je viacmenej zanedbateľná, nejedná sa až o takú vysokú sumu a takisto ešte majú za to, že nie sú dôvodné, resp. poukazujú na výdavky v súvislosti s nájomným bytom v Soli. Čo sa týka dobrých mravov, na ktoré poukazoval odporca, resp. právna zástupkyňa tak oni majú skôr za to, že práve zo stany odporcu došlo k porušeniu týchto zásad dobrých mravov, jeho správaním a čo sa týka veci samej teda majú zato, že návrh je dôvodný čo do dôvodov ako aj do výšky. Navrhujú, aby mu súd vyhovel a zaviazal odporcu na náhradu trov konania. V prípade, že navrhovateľka bude v konaní úspešná, navrhuje, aby jej bola priznaná náhrada trov konania, resp. právnemu zástupcovi, ktorý jej bol ustanovený centrom právnej pomoci.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojom prednese poukázala na to, že majú zato, že počas pojednávania predložili súdu všetky dôkazy a trvajú naďalej na písomných a ústnych podaniach. Vo vyjadrení k návrhu žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pretože poukazovali na to, že súd pri konečnom rozhodovaní by mal prihliadať na rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorí sa ako pričinil o finančné prostriedky v spoločnej domácnosti. Majú zato, že odporca za tie roky čo spolu žijú, sa viac finančne stará o spoločnú domácnosť, viac pracuje napriek svojmu zdravotnému stavu, má fyzicky namáhavú prácu a tak má nárok na vyššiu mieru regenerácie. Má rozdielne potreby a náklady, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného stavu, naproti tomu navrhovateľka roky nepracuje a má nižšie náklady na svoju reprodukciu životnú a na iné také svoje osobné náklady. Ďalej poukázala aj na dobré mravy medzi účastníkmi sporu, navrhovateľka sa prestala starať posledné roky o domácnosť, zle sa správa k odporcovi, fyzicky pácha na ňom násilie, fyzicky tiež ho napáda, volala niekoľkokrát na neho políciu, darmo jej odporca vysvetľoval, že pred dvoma rokmi nezapríčinil smrť syna, syn si sám svojou pracovnou povinnosťou zapríčinil smrť, čiže oni dvaja do toho nič nemajú, čiže chcel od nej, aby pekne spolu nažívali. Ona si nedala povedať, to znamená, že on potom v poslednej dobe od nového roku si samozrejme našiel priateľku, ktorá sa o neho stará, ktorá mu toto dá čo mu nedá manželka, a preto je rozhodnutý do budúcnosti ako s ňou naďalej žiť, preto aj podal žalobu o rozvod, na ktorej bude trvať, on sa nechce sa už vrátiť späť do spoločnej domácnosti a navrhovateľka tým, že ostane sama bývať či už pred rozvodom alebo po rozvode býva v byte, ktorý darovali synovi, to znamená, že za byt by nemala platiť, syn by sa mal do určitej miery o toto postarať a tým pádom oni medzi sebou nemajú ani žiadne nejaké nehnuteľnosti, nejaké inšie majetkové pomery. To čo mali našetrené a to aj deklarovali súdu, čo mali našetrených nejakých 6.500,- eur tak navrhovateľka to zobrala zo spoločnej kasy. Mali to v obálke, v skrini zalepené, mali tam z predaja garáže, mali tam 2.500,- eur čo si našetrili, ona to tajne vybrala, tam nastrihala prázdny novinový papier, jej klient bol s tým, že tie peniaze sú, a teraz keď sa chcel osamostatniť a tie náklady si chcel použiť troška aj na to svoje ďalšie bývanie zistil, že tie peniaze zmizli. Ako deklarovali navrhovateľka si ich odložila pre budúcnosť, nechce mu tie peniaze, polovičku ako z tých peňazí dať, čiže ona má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla ako samostatne žiť naďalej a tým, že sme deklarovali, že sme ochotní jej teraz prispieť tých 150,- eur, je to v rámci ako tých dobrých morálnych mravov medzi účastníkmi. Ešte na to mal jej klient srdce, že chce toto, aj keď prispieva na bývanie 100,- eur, 150,- čiže 250,- eur by mala na to bývanie od júla, mala by na živobytie od júla, čiže zároveň by mala 450,- eur a to na jej potreby ako to deklarovala týmto bločkami jej úplne stačí. To znamená, že žaloba voči nemu je nedôvodná, a preto ju žiadajú v celom rozsahu, keď nepríde k dohode, zamietnuť a nahradiť trovy konania.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa ( § 77 ods. 1 Zákona o rodine ).
Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť , aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Nestačí teda len zistiť výšku príjmu oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľkou požadované manželské výživné nemožno priznať v nej požadovanej sume, pričom bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania - manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Priznanie výživného nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, aj keď obaja účastníci konania uviedli, že po smrti ich syna nastali v manželstve konflikty a nedorozumenia, ktoré zrejmé plynú aj z toho, kto a akým spôsobom sa s touto tragickou udalosťou vysporiadal, resp. ešte vysporiadava a ktoré vyústili až do podania návrhu na rozvod manželstva. Je však nepochybné, že do toho času žili účastníci konania spolu riadne a mali zaužívaný určitý spôsob spolužitia ako aj zabezpečovania základných potrieb, vrátane financií, sám odporca potvrdil, že navrhovateľka disponovala a spravovala ich finančné záležitosti, pričom navrhovateľka bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku od augusta 1992, teda viac ako 20 rokov a teda dlhšie časové obdobie aj pred odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti. Teda súd nezistil, žeby konaním navrhovateľky ako oprávnenej z tejto vyživovacej povinnosti došlo k takému správaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a ako také by spôsobilo stratu jej nároku na výživné, keď za takéto nepokladal už uvedené problémy súvisiace s tragickou udalosťou v ich rodine, kde navrhovateľka podľa správy lekára vyhľadala aj odbornú pomoc psychiatra. Na druhej strane však na uvedené skutočnosti ako sa nimi bude zaoberať aj v ďalšom bral zreteľ pri určení výšky výživného.
Ako už súd uviedol vyššie, navrhovateľka má príjem z čiastočného invalidného dôchodku v sume 199,10 eur, odporca príjem z čiastočného invalidného dôchodku v sume 432,40 eur a z pracovného pomeru cca 500 eur mesačne.
Obaja účastníci konania majú zdravotné problémy, v dôsledku čoho je obmedzená ich pracovná schopnosť a to u odporcu o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a u navrhovateľky pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné a duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých osôb s tým, že táto môže vykonávať práce za podmienok uvedených v lekárskom posudku posudkového lekára G. C., C. D. T. U., ktorý je podkladom pre rozhodnutie o priznaní nároku na invalidný dôchodok. Napriek uvedenému však odporca vykonáva aj pracovnú činnosť u zamestnávateľa, z ktorej dosahuje príjem, no navrhovateľka sa evidentne o prácu nezaujíma a nie je vedená ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde pri jej schopnosti zamestnať sa sa súd nestotožnil so záverom jej ošetrujúceho lekára, podľa ktorého je prakticky nemožné, aby si našla prácu, ale vychádzal zo záveru posudkového lekára G. C., ktorý podrobne posúdil zdravotný stav navrhovateľky s uvedeným záverom s tým, že kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná, teda zrejme nedochádza a nedôjde k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky.
Berúc do úvahy skutočnosť, že odporca sa v období, za ktoré navrhovateľka žiada určiť výživné, teda od júla 2015 spolupodieľa na úhrade nákladov za byt, v ktorom býva aj navrhovateľka a to sumou cca 100 mesačne súd má za to, že pri súčasnom príjme navrhovateľky z invalidného dôchodku v sume cca 199 eur, je primerané výživné v sume 150 eur mesačne, na zaplatenie ktorého odporcu zaviazal, kde bral do úvahy aj jeho návrh na úhradu uvedenej sumy na ostatnom pojednávaní a čo do zvyšku návrh zamietol.
Čo sa týka skutočnosti ohľadom nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré mali účastníci mať vo forme úspor ako aj z predaja garáže, či zabezpečenia nákladov na pohreb a veci s tým súvisiace ich syna, tu súd uvádza, že tieto nie sú predmetom konania, ak medzi účastníkmi konania došlo v týchto otázkach ( použitia finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva ) k nezhodám, bolo alebo je potrebné tieto riešiť návrhom podľa § 146 ods. Občianskeho zákonníka, resp. pri vyporiadaní nárokov z bezpodielového spoluvlastníctva, ak v prípade rozvodu manželstva účastníkov konania dôjde k jeho zániku.
K navrhovateľkou namietanej sume za nájom u pani C. súd uvádza, že sumu 300 eur mesačne a to 150 eur za ubytovanie a 150 eur za stravu nepovažuje za neprimeranú najmä vzhľadom na to, že sa jednalo o nájomný vzťah, kde podstatou nájomného vzťahu je užívanie bytu, resp. rodinného domu, či jeho časti za nájomné, ktoré je odplatou za toto užívanie a čo sa týka stravy, odporca je diabetik a je nepochybné a nesporné, že na stravu má zvýšené výdavky a taktiež berúc do úvahy aj vyššiu mieru potrieb v tejto oblasti ( stravovanie ) danú povahou práce, kde počas zimného obdobia vykonáva pracovnú činnosť na smeny, kde si musí zabezpečovať stravovanie. Rovnako sa táto zvýšená miera potrieb v súvislosti s výkonom práce prenáša aj do nákladov na pohonné hmoty a vozidlo či už za opravy alebo poistenie vozidla. Rovnako ako v prípade nakladania s majetkom patriacim do BSM aj tu súd uvádza, že v prípade, že navrhovateľka má akékoľvek pochybnosti o legálnosti nájmu, je s týmito potrebné sa obrátiť na príslušné inštitúcie, no súd mal za preukázané nielen z nájomnej zmluvy ale najmä z výpovedi účastníkov konania, keď títo potvrdili zdržiavania sa odporcu v mieste nájmu a to aj po zániku nájomného vzťahu jeho výpoveďou a vzniku nájmu na obecný byt v obci G.. Ak sa spolužitie medzi manželmi dostalo do štádia, kedy už manželia napriek užívaniu jedného bytu netvoria spoločnú domácnosť a následne do štádia rozvodového konania, je len logické, že odporca si zabezpečuje bývanie a ak navrhovateľka mala výhrady k nájmu u pani C., tak druhý nájomný vzťah, ktorý je ňou taktiež namietaný, je minimálne v rozsahu platieb za nájom a energie nižší a preto aj výdavky súvisiace s týmto bývaním ( dozariadenie a dovybavenie bytu ), ktoré odporca deklaroval, súd uznal za dôvodné, nakoľko z tohto správania musí aj samotná navrhovateľka predpokladať, že po prípadnom zániku manželstva, ak nie aj skôr, odporca prestane užívať byt ich syna, ktorý užívajú spoločne a teda ona nebude nútená riešiť otázku svojho bývania, aj keď tu možno súhlasiť s vyjadrením odporcu, že možno bude pre ňu predmetný byt neprimerane veľký a náročný na financovanie.
Berúc do úvahy vyššie uvedené kritéria pre určenie výšky výživného mal súd za to, že návrh je dôvodný len do sumy 150 eur tak ako uviedol vyššie, v ktorej časti návrhu vyhovel a čo do zvyšku návrh zamietol.
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( § 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ).
Dlžné výživné za mesiace júl až december 2015 predstavuje spolu sumu 900 eur, keďže v čase vyhlásenia rozsudku nastal už aj splatnosť výživného za mesiac december 2015, ktorú sumu dlžného výživného povolil súd zaplatiť odporcovi spolu s bežným výživným v splátkach po 150 eur pod následkami straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.