Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/263/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. T. Č.. XX, o návrhu na zaplatenie sumy 71,05 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23,25 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 12,14 €, počítaný od 4.5.2011 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11,11 €, počítaný od 4.6.2011 do zaplatenia, v pravidelných 20 € mesačných splátkach, posielaných počnúc mesiacom január 2016 vždy do 28. dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu zamieta.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v Zmluve o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi Slovak Telekom a.s. Bratislava a žalovaným dňa 29.3.2011, uvedená v bode 3. v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, uvedenej v bode 2. tejto Zmluvy, alebo v čl. 3, bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5., bod 5.2 písm. a/ - c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 €“ je n e p r i j a t e ľ n á , a preto n e p l a t n á .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 05.05.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 71,05 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 12,14 € od 04.05.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11,11 € od 04.06.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 47,80 € od 04.04.2012 do zaplatenia titulom neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom 9001285509. Žalovaný ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom žalovanému. Žalovaný sa v zmluve o pripojení zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, prijímať hlasové hovory a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb, v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi bolo povinnosťou žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve resp. v dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, a to povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby a povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.

Žalovaný sa k návrhu žalobcu nevyjadril.

O návrhu žalobcu rozhodol tunajší súd najskôr platobným rozkazom č. k. - 26 zo dňa 07.08.2014, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa platobný rozkaz žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd tento uznesením č. k. - 34 zo dňa 17.06.2015 zrušil v plnom rozsahu s poukazom na § 173 ods. 2 O.s.p a vo veci nariadil pojednávanie.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 21.12.2015 nezúčastnili, svoju neúčasť včas ospravedlnili súhlasiac s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, pričom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi, a to zmluvou pripojení zo dňa 29.03.2011, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Identifikačnými údajmi účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zo dňa 29.03.2011 a faktúrami.

Z výpovede žalovaného ako účastníka konania súd zistil, že žalovaný si je vedomý toho, že využíval služby žalobcu, mal od neho telefón. Pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokuty, pri uzavieraní zmluvy nebol uzrozumený s tým, že jej súčasťou je aj zmluvná pokuta, nikto sa s ním o tom nerozprával ani mu nič nevysvetlil. Prejavil vôľu splácať prisúdenú sumu v splátkach po 20 €, nakoľko je starobným dôchodcom s príjmom v podobe dôchodkovej dávky vo výške 220 €, z ktorého príjmu hradí výdavky na bývanie a vodu.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je len čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel dňa 29.03.2011 so žalovaným zmluvu o pripojení (ďalej len „zmluva“) podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, ďalej žalovanému poskytol SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Relax 60“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo 0903276001. Predmetom zmluvy bola (o.i.) aktivácia zvoleného programu služieb k vyššie uvedenej SIM karte (bod. 1. písm. a/ zmluvy), záväzok žalovanej, že bude riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, dodatkov k zmluve, Všeobecných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb (bod 2. iii/ zmluvy), záväzok žalovanej, že po dobu viazanosti 24 mesiacov od dátumu účinnosti zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného (bod 2. iv/ zmluvy); v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti žalovaným uvedenej v bode 2. zmluvy alebo v článku 3. bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok bola dojednaná povinnosť žalovaného uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 € (bod 3. zmluvy); v zmluve bolo dojednané, že jej platnosť nastáva dňom podpísania zmluvnými stranami a účinnosť dňom aktivácie SIM karty (bod 5. prvá veta zmluvy) a jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a Cenník služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (bod 2. prvá veta zmluvy, ďalej len „obchodné podmienky“ a „cenník“).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty na žalobcu, a to dňom podpisu zmluvy. Predmetná zmluva včítane jej prílohy je uložená na tunajšom súde pod Spr. A/820/2013.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 7103784031 splatnou dňa 03.05.2011 na sumu 12,14 € (za obdobie od 15.03.2011 do 14.04.2011) a faktúrou č. 7104584995 splatnou dňa 03.06.2011 na sumu 11,11 € (za obdobie od 15.04.2011 do 14.05.2011) a zmluvnú pokutu žalovanému účtoval faktúrou č. 7203065078 splatnou dňa 03.04.2012 na sumu 47,80 € (za obdobie od 15.02.2012 do 14.03.2012). Vyúčtované hovorné vo výške 23,25 € ani zmluvnú pokutu vo výške 47,80 € žalovaný nezaplatil riadne a včas.

Súd považoval návrh za dôvodný v časti žalovaného hovorného, t. j. neuhradenej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, preto žalobcovi prisúdil sumu 23,25 € a keďže s platením tejto sumy sa žalovaný dostal do omeškania, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 12,14 € od 04.05.2011 do zaplatenia a zo sumy 11,11 € od 04.06.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 04.05.2011 a 04.06.2011 (prvý deň omeškania žalovanej s úhradou dlžných súm, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr za služby) predstavovala 1,25 % ročne (1,25 % + 8 % = 9,25 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011 Z. z.), táto zmena však nemala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb právneho predchodcu žalobcu žalovaným došlo v celom rozsahu za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (Zákon č. 610/2003 Z. z.).

Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah.

V prejednávanej veci bolo potom nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu dojednáva za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, pričom v v zmluvách, ktoré majú formulárový charakter mení len ich výšku.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pripojení vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ . Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené vo výroku tohto rozsudku spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti žalovaného zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

Ak teda žalobca ako právny nástupca dodávateľa odvodzuje nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu žalobcovi právo nepriznáva, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozsudku. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 47,80 € spolu s jej príslušenstvom z nej považoval za nedôvodnú a v tejto časti návrh zamietol.

Súd súčasne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanému splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach a podmienky ich splatnosti určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní súd zohľadnil finančnú situáciu žalovaného, ktorý je poberateľom starobného dôchodku vo výške 220 € mesačne, z ktorého príjmu hradí výdavky spojené so živobytím. S prihliadnutím na výšku pohľadávky (23,25 € s príslušenstvom) a záujem žalovaného splniť dlh dospel súd k záveru, že je primerané možnostiam žalovaného, aby žalobcovi priznanú sumu splnil v mesačných splátkach po 20 €, a to aj s prihliadnutím na dobu splácania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 71,05 € s príslušenstvom, žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 47,80 € s príslušenstvom, žalobca v časti o zaplatenie sumy 23,25 € s príslušenstvom, preto žalovanému vzniklo právo na náhradu jeho účelne vynaložených trov. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).