Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/136/2014

Potvrdené rozhodnutím 1Sžso/8/2016
„Identifikačné číslo spisu: 2014200576 Dátum vydania rozhodnutia: 12.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2014200576.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: E. P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, XX-XXX A., Poľská republika, zast. V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. decembra 2015 č. k. 14S/136/2014-134, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. decembra 2015 č. k. 14S/136/2014-134 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza, členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej, v právnej veci žalobcu: E. P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, XX-XXX A., X., občan Poľskej republiky, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7802-3/2013- BA zo dňa 30.07.2013, takto

rozhodol:

Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 7802-3/2013-BA zo dňa 30. júla 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 501,58 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 7802-3/2013-BA zo dňa 30.07.2013, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č.: 23306-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010. Žalobca namietal, že žalovaná nesprávne zistila skutkový stav, na ktorý aplikovala nesprávne hmotnoprávne predpisy a preto považuje postup žalovanej vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Senica vo veci určenia poistenia za postup v rozpore so zákonom. V zmysle článku 16 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia zabezpečenia príslušnosť k právnym predpisom určí inštitúcia v štáte bydliska dotknutej osoby, teda poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že na základe výsledkov vykonanej kontroly nebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky. Ak by aj Sociálna poisťovňa mala za to, že osoba nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, túto skutočnosť treba posudzovať individuálne, avšak žalovaná sa len formálne vysporiadala so zistením skutkového stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Rozhodnutie žalovanej je nedostatočné, nezákonné, odporuje požiadavke riadne zisteného skutkového stavu veci a riadneho odôvodnenia, nakoľko žalovaná len paušálne poukázala na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledne sa vysporiadala s individuálnou situáciou žalobcu. Žalobca zdôraznil, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je založená aj na princípe rovnakého zaobchádzania, podľa ktorej podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátny občania dotknutého štátu a teda sa zakazuje akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva. Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k porušeniu tohto princípu tým, že u

iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok rozhodla tak, že podliehajú slovenskej legislatíve ako legislatíve uplatniteľnej.

Oznámenie žalovanej týkajúce sa spoločností, ktoré na územie Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako takzvané schránkové firmy, evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového rozsahu s absenciou spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci ako podkladu pre rozhodnutie. Žalobca poukázal na jednoznačnosť článku 13 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého „osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec.“

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.04.2014 navrhla žalobu zamietnuť a uviedla, že riešenie situácie zamestnancov zamestnávateľa T. B. - PROJEKT PLUS Sobotište prebiehalo pomerne dlhé obdobie. Žalovaná akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych), Varšava na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, v zmysle ktorej je v prípade zamestnancov uvedeného zamestnávateľa určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňujú od 01.05.2010 je Nariadenie Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 01.05.2010, je Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 z 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“). S účinnosťou od 01.05.2010 sa uplatňuje aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len vykonávacie nariadenie“).

Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe „lex loci laboris“, a teda príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Ide o všeobecné pravidlo určovania uplatniteľných právnych predpisov upravené v článku 11 (3) základného nariadenia.

Pri uplatnení osobitných pravidiel upravených v článku 13 základného nariadenia sa na osobu vzťahuje uplatniteľná legislatíva štátu, v ktorom je fyzická osoba zamestnaná. V oboch prípadoch je však pri určovaní uplatniteľnej legislatívy rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj v zmysle koordinačných nariadení vykonáva. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v nariadení, je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych), Varšava. Splnenie kritérií registrovaného sídla je jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica sa dňa 24.06.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa, pričom zistila, že na adrese podnikania 906 05 Sobotište 17 je len starý, neobývaný domček. Z vyjadrenia Obecného úradu Sobotište vyplýva, že podnikateľský subjekt T. B. - PROJEKT PLUS v obci nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a podľa dostupných informácií ani v minulosti takúto činnosť na území obce nevykonával, resp. nemal v obci zriadenú žiadnu prevádzku. Šetrením bolo zistené, že objekt na adrese Sobotište 17 bol zamestnávateľovi prenajatý, avšak od 30.05.2011, bol vlastníkom nehnuteľnosti odvolaný súhlas so sídlom živnostníka „T. B. - PROJEKT PLUS“, z čoho vyplýva, že bol prenájom nehnuteľnosti, v ktorej má zamestnávateľ vedené sídlo podnikania zrušený.

Na základe kontroly sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území Slovenskej republiky prácu skutočne vykonávali.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vykonala v dňoch 21.09.2011-22.09.2011 kontrolu, ktorá však bola zameraná na odvod poistného na sociálne poistenie za obdobie od 01.08.2010 do 30.06.2011, ktorú pobočka Sociálnej poisťovne vykonala v súlade s § 24 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ dňom, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Senica začala vykonávať kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie, ukončil podnikateľskú činnosť. Pracovné zmluvy a ďalšie doklady potrebné ku kontrole odvodu poisteného zamestnávateľ predložil až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho poistenia. V pracovných zmluvách bol dojednaný pracovný pomer na kratší pracovný čas - 8 hodín mesačne, pričom zamestnanci mali priznanú mesačnú mzdu vo výške 30 eur.

Sociálna poisťovňa na základe skutkových zistení dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobcu vykazuje znaky tzv. „schránkovej firmy“, a preto je nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. Prihláška na sociálne poistenie nemá konštitutívne účinky, ale len deklaruje právnu skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik povinného sociálneho zabezpečenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná.

Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2011, v ktorom NS SR vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkom konania prvý úkon, nekonkretizuje o aký úkon má ísť a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia. Zároveň poukázala aj na list zo dňa 10.12.2013, ktorým Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa 10.10.2013, na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo aj žalobcovi určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Žalovaná záverom uviedla, že tvrdenie žalobcu, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené. V situácii osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území Slovenskej republiky, neexistuje cudzí prvok a teda na situáciu takýchto osôb sa koordinačné právne predpisy ES nevzťahujú. V týchto prípadoch sa na dotknuté osoby vzťahuje výlučne vnútroštátna legislatíva upravujúca sociálne a zdravotné poistenie zamestnancov. U osôb s bydliskom v Poľskej republike cudzí prvok existuje a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3).

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, a preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, (s uvedením výnimiek).

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch, alebo

b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo vydané v správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa T. B. - PROJEKT PLUS vykonaná kontrola na základe signalizácie ZUS Varšava dňa 24.06.2011, pretože sa jednalo o jedného zo zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby z podozrivo nízkym príjmom a zanedbateľným pracovných úväzkom. Účelom kontroly bolo preverenie reálneho výkonu činnosti ich zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Na základe výsledkov kontroly žalovaná, teda Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vydala rozhodnutie č. 23306-1/2011-SE zo dňa 22.08.2011, podľa ktorého zamestnancovi F. E. P., nar. XX.XX.XXXX nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a namietal dôvody vydania napadnutého rozhodnutia, pretože on pravidelne každý mesiac vykonával prácu na základe požiadaviek pána B. na základe pracovnej zmluvy s firmou T. B. - PROJEKT PLUS s náplňou práce reklamný a marketingový poradca, kde mu bol stanovený pracovný čas 8 hodín mesačne a dohodnutá odmena 30 eur za odpracovaný mesiac, ktorá mu bola vyplácaná, čo potvrdzoval svojim podpisom. Jeho práca spočívala v roznášaní letákov do poštových schránok, zakladaním za stierače automobilov a osobnou ponukou v obchodných centrách.

Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodoval tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila s odôvodnením, že vykonanou kontrolou dňa 24.06.2011 sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území Slovenskej republiky prácu skutočne vykonávali. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže byť poistený na území Slovenskej republiky, ani podľa jedného z článkov základného Nariadenia, t.j. článku 11 (3), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia a preto ani žalobcovi nevzniklo povinné

nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky od 01.09.2010.

Účastník konania bol vedený v Registri poistencov Sociálnej poisťovne ako zamestnanec zamestnávateľa T. B. - PROJEKT PLUS od 01.09.2010 do 28.02.2011.

Zamestnávateľ vykonával podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OŽP-A/2010/10974-2 z 23.07.2010 s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia 01.08.2010. V živnostenskom registri bol zamestnávateľ zapísaný pod číslom 250-29675. Zamestnávateľ ukončil podnikateľskú činnosť k 21.09.2011. Do registra zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou pobočka Senica, bol zamestnávateľ prihlásený od 01.08.2010. Odhlášku z registra zamestnávateľov po ukončení podnikateľskej činnosti zamestnávateľ nepodal.

Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky sociálnej poisťovne, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z..

Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísala vnútroštátnu i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, avšak svoje rozhodnutie odôvodnila iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia, avšak v čase, keď už pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa T. B. - PROJEKT PLUS bol ukončený, nebolo preukázané, že by žalobca na území Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec. Do odôvodnenia rozhodnutia boli prevzaté závery z vykonanej kontroly, paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného zamestnávateľa, ktorý medzičasom ukončil podnikateľskú činnosť na území SR. Nakoľko sa však rozhodnutie týka konkrétnych práv žalobcu ako konkrétnej osoby, musí tomu zodpovedať aj dostatočne určité odôvodnenie.

Súd posúdil ako dôvodnú námietku žalobcu, že došlo k pochybeniu v tom, že pri posudzovaní výkonu činnosti občanov Poľskej republiky u zamestnancov na území Slovenskej republiky nebola posudzovaná každá dotknutá osoba individuálne.

Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ak existuje neistota vo veci určenia uplatnených právnych predpisov v dôsledku ktorej je potrebné aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcii určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ust. článku 14 vykonávacieho nariadenia.

Aj keď zo žiadneho predpisu nevyplývajú formálne náležitosti takejto dohody, rozhodne musí byť z jej obsahu objektívne preukázateľné, na ktoré subjekty (zamestnancov a zamestnávateľov) sa vzťahuje. Za takúto dohodu nemožno považovať list z 10.12.2013, ktorým žalovaná akceptovala návrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS, v súlade s článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej je v prípade 1236 osôb určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. Z uvedeného listu totiž nevyplýva, že či určenie poľského zákonodarstva platí aj pre prípad zamestnanca F. E. P., nar. XX.XX.XXXX, a preto predmetný list nemožno považovať dohodu, ktorou sa určia v zmysle článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009 právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zrušil a vec vrátil žalovanej s tým, že je viazaná právnym názorom súdu, aby postupovala v naznačenom smere v zmysle ust. § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

Splnomocnený zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 a to v sume 756,02 eur za 4 úkony právnych služieb a to 1./ 11.10.2013 prevzatie

a príprava zastúpenia á 130,16 eur, 2./ 11.10.2013 písomné podanie - žaloba á 130,16 eur, 3./ 17.3.2014 písomné podanie - námietky voči postúpeniu veci KS TT á 134,00 eur, 4./ 10.4.2014 písomné podanie

- vyjadrenie KS BA á 134,00 eur; 2 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony vykonané od 01.01.2013 do 31.12.2013, 2 x režijný paušál á 8,04 eur za úkony vykonané od 01.01.2014 do 31.12.2014 ; súdny poplatok v sume 70 eur + 20% DPH v sume 126,00 eur.

Súd priznal žalobcovi ako procesne úspešnému v zmysle ust. § 250k O.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu, ktoré súd považoval za účelne uplatnené. V predmetnej veci oproti vyčísleniu trov konania v sume 756,02 eur, súd považoval za dôvodné priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 501,58 eur. Priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pozostáva za tri úkony právnych služieb a to prevzatie a príprava zastúpenia 11.10.2013 á 130,16 eur, písomné podanie - žaloba 11.10.2013 á 130,16 eur, písomné podanie - námietky voči postúpeniu veci 17.3.2014 á 134,00 eur + 2 x režijný paušál á 7,81 eur a 1 x režijný paušál á 8,04 eur.

Oproti predloženej špecifikácie súd nepovažoval za dôvodne uplatnený nárok na náhradu za úkon právnej služby a to písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 10.4.2014, pretože išlo len o oznámenie, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania bez akéhokoľvek vyjadrenia k veci. Zároveň súd nepovažoval za dôvodne uplatnené ani súvisiace paušálne náhrady. Súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v sume 70 eur za súdny poplatok, ktorý žalobca nezaplatil a ani nebol súdom vyzvaný na jeho úhradu.

V súvislosti s priznaním odmeny advokáta, súd priznal aj nárok na náhradu DPH vo výške 20% zo sumy 417,98 eur vo výške 83,596 eur. Celková náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 501,58 eur.

Súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalovanú zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.