Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/131/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.É. XXX/X, Ž. L. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o návrhu na zaplatenie sumy 329,83 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 55,61 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 13,85 € počítaný od 18.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,88 € počítaný od 18.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,88 € počítaný od 18.09.2011 do zaplatenia, v pravidelných 15 € mesačných splátkach, posielaných počnúc mesiacom január 2016, vždy do 28. dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pripojení uzavretej dňa 12.12.2010 medzi Slovak Telekom a.s. Bratislava a žalovanou uvedená v bode 2. a v bode 5. v znení: „Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku, doby viazanosti 24 mesiacov podľa tabuľky č. pre programy Magio Internet Turbo 2 Mini, Turbo 1, Turbo 2, Turbo 3, Turbo 4, Magio Internet Turbo 2 Mini Sol, Turbo 1 Solo, Turbo 2 Solo, Turbo 3 Solo, Turbo 4 Solo je 220 €, DPH sa neuplatňuje. Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe jedného z ponúkaných DSL Ethernet modemov alebo DSL Wifi routra - 50 € bez DPH“ je n e p r i j a t e ľ n á, a preto n e p l a t n á.“

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 43,66 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 09.06.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 329,83 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17,35 € od 18.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,88 € od 18.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,88 € od 18.09.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 270,72 € od 18.10.2011 do zaplatenia titulom neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom 1204096001. Žalovaná ako záujemca uzavrela s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom žalovanej. Žalovaná sa v zmluve o pripojení zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie. Keďže žalovaná nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a fakturovanú cenu poskytnutých služieb riadne neuhradila, podal voči nej návrh na súd.

Dňa 11.09.2014 do konania na stranu žalovanej vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962.

Žalovaná sa k návrhu žalobcu písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane žalovanej žiadal návrh žalobcu zamietnuť v časti uplatnených zmluvných pokút vo výške 270 € označiac tieto za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Žalobca, jeho právny zástupca ani vedľajší účastník a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 21.12.2015 nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili súhlasiac s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pripojení zo dňa 12.12.2010, Zmluvou o pridelení a používaní zákazníckeho identifikátora klient ID zo dňa 12.12.2010, Cenovým výmerom č. 4377/2010, Cenníkom pre koncové zariadenia časť D., Tarifou na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby internet, oznámením o odstúpení od Zmluvy o pripojení zo dňa 07.09.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete účinnými od 07.06.2009 a faktúrami.

Žalovaná vypovedala, že po tom, čo služby žalobcu prestala využívať, prestala za ne aj platiť. Pokiaľ ide o dojednanie o zmluvnej pokute, pri uzavieraní zmluvy jej niečo o zmluvnej pokute bolo povedané a matne si spomína, že obsah uzatváranej zmluvy meniť nemohla. Žiadny cenník k zmluve nepodpisovala a nebola s ním ani oboznámená. Žalovaná využijúc právo záverečnej reči požiadala o možnosť splácať prisúdenú sumu v splátkach po 15 € s odôvodnením, že má vyživovacie povinnosti, platí nájomné vo výške 190 € a jej jediným príjmom je zárobok z aktivačných prác, výživného a prídavkov na deti spolu vo výške 250 € mesačne.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je len čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel dňa 12.12.2010 so žalovanou zmluvu o pripojení (ďalej len „zmluva“) podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej zmluvy poskytoval žalovanej elektronické služby v programe služieb Vysokorýchlostný internet Solo (Turbo 1 / Turbo 2 a Turbo 2 Solo) na dobu viazanosti 24 mesiacov a za účelom umožnenia využívania týchto služieb prenechal žalovanej do užívania koncové zariadenie DSL Ethernet modem. Žalovaná sa v zmluve zaviazala mesačne platiť právnemu predchodcovi cenu za zariadenie a používanie týchto služieb podľa platnej Tarify, ktorou sa rozumie tarifa na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet. Obsahom zmluvných dojednaní je aj cena poskytnutých služieb pre konkrétny zvolený program a k zmluve bol pripojený aj Cenový výmer č. 43777/2010 zo dňa 08.10.2010 a Cenník pre koncové zariadenia - časť B. V prípade porušenia zmluvného záväzku - doby viazanosti 24 mesiacov pre programy Turbo 1 Solo, Turbo 2 Solo sa žalovaná zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 220 €, za porušenie zmluvného záväzku - doby viazanosti 24 mesiacov pri kúpe DSL Ethernet modemu sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50 €.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T - Mobile Slovensko, a.s. účinné od 07.06.2009 (ďalej len „podmienky“), obsahom ktorých sú práva a povinnosti spoločnosti T - Mobile Slovensko, a.s. (článok 4. podmienok) aj práva a povinnosti účastníka (článok 5. podmienok).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty na žalobcu, a to dňom podpisu zmluvy. Predmetná zmluva včítane jej prílohy je uložená na tunajšom súde pod Spr. A/820/2013.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaná využívala služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanej faktúrou č. 0727951449 splatnou dňa 17.06.2011 na sumu 17,35 € (za obdobie od 01.05.2011 do 31.05.2011), z toho sumou 3,50 € bola účtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti, ďalej faktúrou č. 5729960495 splatnou dňa 17.08.2011 na sumu 20,88 € (za obdobie od 01.07.2011 do 31.07.2011) a faktúrou č. 4730964072 splatnou dňa 17.09.2011 na sumu 20,88 € (za obdobie od 01.08.2011 do 31.08.2011). Faktúrou č. 0731964769 splatnou dňa 17.10.2011 na sumu 270,72 € (za obdobie od 01.09.2011 do 30.09.2011) fakturoval žalobca žalovanej pokutu DSL Ethernet modem vo výške 50 € a pokutu Magio internet Solo vo výške 220 €. Vyúčtované hovorné vo výške 55,61 € ani zmluvnú pokutu vo výške 3,50 € a 270,72 € žalovaná nezaplatila riadne a včas.

Súd považoval návrh za dôvodný v časti žalovaného hovorného, t. j. neuhradenej ceny za poskytnuté elektronické služby, preto žalobcovi prisúdil sumu 55,61 €. Keďže s platením tejto sumy sa žalovaná dostala do omeškania, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 13,85 € počítaný od 18.06.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,88 € počítaný od 18.08.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 20,88 € počítaný od 18.09.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 18.06.2011, 18.08.2011 a 18.09.2011 (prvý deň omeškania žalovanej s úhradou dlžných súm, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr za služby) predstavovala 1,25 % ročne resp. 1,50 % ročne (pokiaľ ide o faktúry splatné dňa 18.08.2011 a 18.09.2011), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne (1,25 % + 8% = 9,25 %) a vo výške 9,50 % ročne (1,50 % + 8% = 9,50 %) z prisúdených dlžných súm.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011 Z. z.), táto zmena však nemala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb právneho predchodcu žalobcu žalovanou došlo v celom rozsahu za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (Zákon č. 610/2003 Z. z.).

Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah.

V prejednávanej veci bolo potom nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplynulo aj z výpovede žalovanej. Z rozhodovacej činnosti je navyše súdu známe, že právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu dojednáva za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, pričom v zmluvách, ktoré majú formulárový charakter mení len ich výšku.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pripojení vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ . Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 3,50 € a v sume 270,72 € (pozostávajúcu z jednotlivých čiastkových zmluvných pokút) s príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne.

Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodnil skutkovým tvrdením, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť tým, že riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 3,50 € uplatnenej vo faktúre č. 0727981449 splatnej dňa 17.06.2011, žalobca dojednanie tejto zmluvnej pokuty v zmluve nepreukázal, pričom § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, čo pokiaľ ide o vyúčtovanú zmluvnú pokutu 3,50 € splnené nebolo. Hoci žalobca na výzvu súdu oznámil, že „poplatok“ 3,50 € predstavuje upomienku za oneskorenie platby predchádzajúcej faktúry a súdu predložil listinný dôkaz s názvom „Iné poplatky“ a s vyznačením sadzby za upomienku oneskorenej platby 3,50 €, nič to nemení na skutočnosti, že takýto poplatok či zmluvná pokuta so žalovanou dojednaný nebol. Pokiaľ ide o predložený listinný dôkaz s cenníkom poplatkov, nie je súčasťou zmluvy o pripojení. Navyše žalovaná vypovedala, že takýto listinný dôkaz jej spolu so zmluvou o pripojení nebol predložený a nebola s ním ani oboznámená. Súd poukazuje aj na rozporné vyjadrenia žalobcu, keď v zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov (faktúry) nárok na zaplatenie sumy 3,50 € uplatňuje titulom zmluvnej pokuty a vo vyjadrení zaslanom súdu pred začatím pojednávania uvádza, že suma 3,50 € bola žalovanej účtovaná titulom poplatku za zaslanú upomienku.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v bode 2. a v bode 5. Zmluvy v znení „Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku, doby viazanosti 24 mesiacov podľa tabuľky č. pre programy Magio Internet Turbo 2 Mini, Turbo 1, Turbo 2, Turbo 3, Turbo 4, Magio Internet Turbo 2 Mini Sol, Turbo 1 Solo, Turbo 2 Solo, Turbo 3 Solo, Turbo 4 Solo je 220 €, DPH sa neuplatňuje. Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri kúpe jedného z ponúkaných DSL Ethernet modemov alebo DSL Wifi routra - 50 € bez DPH“, súd tento nárok neuznal dôvodným. Zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná súd považuje za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené vo výroku tohto rozsudku spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu služieb hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako dodávateľ nerozlišuje, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Bez významu nie je ani formulárovosť uzavretej zmluvy s vylúčením možnosti žalovanej ovplyvniť jej obsah. Jednotlivé zmluvné pokuty sú uvedené v zmluve, Tarife ako aj v cenovom výmere a priemerný spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen s ohľadom na použité drobné písmo ale aj komplikovanú zmluvnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní s odkazmi na obchodné podmienky a iné písomnosti (cenníky a tarify), v ktorých spotrebiteľ nie je schopný sa v krátkom čase v rámci kontraktačného procesu zorientovať a pochopiť ich význam. Neprijateľnosť zmluvných dojednaní súd videl aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti, v danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta 220 € a 50 € v prípade nesplnenia povinnosti žalovanej, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalobkyne, hoci predmetom zmluvy s odkazom na obchodné podmienky (článok 4.) boli aj povinnosti právneho predchodcu žalobcu. Pre prípad ich porušenia však zmluvné pokuty dojednané neboli. Právny predchodca žalobcu pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišuje, kedy žalovaná zmluvnú povinnosť poruší, teda či na začiatku doby viazanosti, resp. pred jej skončením. Žalovaná ako spotrebiteľ je v oboch prípadoch viazaná rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo súd tiež zhodnotil ako neprijateľné. Neprijateľnosť dojednania o zmluvnej pokute umocňuje aj tá skutočnosť, že žalovaná má pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zaplatiť vysokú zmluvnú pokutu 220 € a 50 € jednorazovo.

Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, nie je preto možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

Ak teda žalobca ako právny nástupca dodávateľa odvodzuje nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu žalobcovi právo nepriznáva, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozsudku.

Na základe uvedeného súd jednotlivé zmluvné pokuty uplatnené spolu vo výške 270,72 € vrátane príslušenstvom z nich považoval za nedôvodné a v tejto časti návrh žalobcu zamietol. Navyše dojednanie o uvedených zmluvných pokutách súd určil za neplatné z dôvodu jeho neprijateľnosti, a uviedol ho priamo vo výroku tohto rozsudku, čím žalobcovi plnenie nárokované z takejto zmluvnej podmienky nepriznal.

Judikovanie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, ako je tomu aj v prejednávanej veci má s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka za následok, že dodávateľ (resp. jeho právny nástupca) je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Uvedené platí aj vo vzťahu k uplatňovaniu si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodenej z takejto zmluvnej podmienky v konaní pred súdom.

Súd súčasne podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanej splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach a podmienky ich splatnosti určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní súd zohľadnil sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, ktorej jediným zdrojom príjmu sú aktivačné práce, výživné a prídavky na dieťa spolu v sume 250 € mesačne, z čoho platí nájomné vo výške 190 € mesačne a ďalšie povinné výdavky spojené so starostlivosťou o dve maloleté deti. S prihliadnutím na výšku pohľadávky a záujem žalovanej splniť dlh v splátkach po 15 € mesačne dospel súd k záveru, že je primerané možnostiam žalovanej, aby žalobcovi priznanú sumu splnila v takýchto splátkach, a to aj s prihliadnutím na dobu splácania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vo veci bola úspešnejšia žalovaná, ktorej vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 329,83 € s príslušenstvom, žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 274,22 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 55,61 € s príslušenstvom, preto žalovanej vzniklo právo na náhradu jej účelne vynaložených trov. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, preto súd o trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

O trovách konania súd vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajšiemu účastníkovi vznikne právo na náhradu trov konania vtedy, ak toto právo vznikne účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Žalovaná bola v konaní pomerne úspešnejšia, preto žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý žalovanú v konaní podporoval.

Úspech žalovanej (t. j. aj vedľajšieho účastníka na jej strane) predstavuje v percentuálnom vyjadrení 83,14 % zo žalovanej sumy 329,83 €, úspech žalobcu predstavuje 16,86 % (neúspech žalovanej je úspechom žalobcu). Čistý úspech žalolovanej potom predstavuje 66,28 % (83,14 % mínus 16,86 %). Preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za dva účelne vynaložené úkony právnej služby: 1) príprava a prevzatie zastúpenia v sume 24,90 € (pri základe určenom podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) + 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 2) vyjadrenie k návrhu zo dňa 06.10.2014 v sume 24,90 € + 8,04 € režijný paušál, spolu 65,88 €, z čoho 66,28 % činí 43,66 €.

Žalobca je v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).