Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-95-2020.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/95/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená zvoleným zástupcom advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 14.582,58 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.738,62 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.738,62 eur od 15.08.2020 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje dlh žalovanému splácať, a to v mesačných splátkach po 100,- eur, splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou, splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 01.10.2020, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 14.582,58 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.131,92 eur od 15.08.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.03.2019 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 4903039609, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 15.270,- eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 230,90 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle obchodných podmienok dňa 30.07.2020 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 14.08.2020. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe aj zákonný úrok z omeškania. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 2.429,99 eur. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 14.582,58, ktorý pozostáva z istiny vo výške 232,46 eur, úroku vo výške 450,66 eur a zosplatnenej istiny vo výške 13.899,46 eur.
2. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu z podstatných dôvodov uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Zmluva o úvere predstavuje tzv. refinančný úver, teda poskytnutím úveru vo výške 15.270,- eur došlo k splateniu predchádzajúcich úverov, poskytnutých priamo od žalobcu. Oprávnenosť výšky odhadovaného zostatku všetkých splatených úverových zmlúv neposudzoval žiadny súd, ale iba žalobca v postavení nebankového subjektu. Žalovaný zastáva názor, že zmluvy o úvere, z ktorých dlžné sumy boli uhradené refinančným úverom, sú jednoznačne bezúročné a bez poplatkov a takýmto spôsobom žalobca obchádza zákon a koná v rozpore s dobrými mravmi. V bode 28 zmluvy o úvere sa uvádza „Účelový úver – časť úveru slúži k úhrade záväzkov, uvedených v prílohe č.1“, súčasťou žaloby však nie je žiadna príloha č. 1. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že v zmysle hlavy obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a zároveň poskytol 15-dňovú lehotu na dobrovoľnú úhradu celej dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by postupoval v súlade so zákonom, ak by najskôr vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok, a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca ani len konkrétne skutkovo netvrdí, že by listu zo dňa 20.05.2013, označenému ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti takéto upozornenie vôbec predchádzalo. Následne je nutné konštatovať, že pre rozpor so zákonom, s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom. Žalovaný, ako spotrebiteľ, bol síce v zmluve o úvere poučený o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých podmienok, samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.
3. Žalobca v replike z podstatných dôvodov uviedol, že pokiaľ ide o overenie bonity klienta, poukazuje na ustanovenia úverovej zmluvy bod 11. až 27., kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalobca predložil súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného, a to interný dokument o posúdení bonity, úverovú správu z registrov dlžníkov a výpis z bankového účtu za účelom preukázania príjmu a výdavkov. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného. Žalobca taktiež predložil prílohu č. 1 úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o úvere, žalobca upriamil pozornosť, že ročná úroková sadzba je dohodnutá v bode 34. zmluvy a je platná počas doby trvania zmluvného vzťahu. Žalobca uviedol predpoklady pre výpočet RPMN na strane 2. zmluvy. Napokon pokiaľ ide o namietané skutočnosti, týkajúce sa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalobca predložil súdu výzvu, ktorú adresoval žalovanému dňa 27.06.2020 a upozornil ho na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. S ohľadom na uvedené žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením zo dňa 30.07.2020 bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Žalobca zotrval na podanej žalobe.
4. Žalovaný v duplike z podstatných dôvodov uviedol, že veriteľ je povinný uplatniť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle obmedzení § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. najneskôr do splatnosti najbližšej splátky úveru. Ak toto právo nevyužije, právo na predčasné zosplatnenie mu zaniká a dlžník je povinný uhrádzať individuálne splátky úveru, pričom k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedôjde. Veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Žalobca nepredložil výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež sa nevyjadril, pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru listom zo dňa 30.07.2020, čo je potrebné pre preukázanie, či žalobca postupoval v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka sú podľa názoru žalovaného kogentnej povahy a akékoľvek obchádzanie týchto zákonných ustanovení je potrebné považovať za neplatné. Žalobca nemá nárok
na splátky zročné po vyhlásení rozsudku. Žalovaný napokon navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu, ako nedôvodnú.
5. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 28.09.2022, žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, ako aj písomných vyjadreniach, a zároveň k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.11.2020 uvádza, že predložil súdu dôkaz o skutočnosti, že žalovaného vyzval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru, čím dodržal postup v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka.
6. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 04.10.2022, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu nebol predložený listinný dôkaz o odoslaní a doručení listu, označeného ako „Posledná výzva pred začatím vymáhania celého úveru a Výzvy k splateniu celého úveru“, pretože poštový podací lístok bez presného označenia a identifikácie zásielky nepreukazuje odoslanie ani doručenie vyššie uvedených listín, vzťahujúcich sa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal ani odoslanie ani doručenie vyššie uvedených listín. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastane po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Žalovaný zároveň predložil výpis z účtu, ktorý preukazuje úhrady v uvedenej právnej veci. Žalovaný napokon navrhol, aby mu súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom, v mesačných splátkach po 100,- eur k 25. dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou.
7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 05.10.2022, ktoré sa konalo v neprítomnosti strán sporu, a na ktorom súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
8. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver zo dňa 27.03.2019 (č. l. 9 rub súdneho spisu), uzavretou medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol žalobca žalovanému účelový spotrebiteľský úver s časťou úveru, slúžiacou k úhrade záväzkov, uvedených v prílohe č. 1 zmluvy vo výške 15.270,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 22.166,40 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 96 mesačných splátkach po 230,90 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 12.05.2019 a každej ďalšej splátky vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. RPMN bola v zmluve určená na 10,30 % a ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 9,86 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky pre účelový úver a revolvingový úver (č. l. 13 rub súdneho spisu). Obsahom prílohy č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 27.03.2019 (č. l. 64 súdneho spisu) je presný zoznam záväzkov, na úhradu ktorých poskytnutý spotrebiteľský úver slúži.
9. Listom zo dňa 30.07.2020 (č. l. 31 súdneho spisu), označeným ako výzva k splateniu celého úveru, žalobca v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou záväzkov, vyplývajúcich z predmetného úveru, vyzval žalovaného k splateniu celého úveru, čerpaného na základe zmluvy.
10. Z priloženého výpisu čerpania splátok a úhrad (č. l. 32 rub súdneho spisu), z výpisu z účtu žalovaného (č. l. 98 súdneho spisu), zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj skutkových tvrdení žalovaného zhodne a nesporne vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil pred zosplatnením a po zosplatnení úveru spolu sumu vo výške 4.531,38 eur.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení, účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
12. Podľa § 1 ods. 6 ZoSÚ, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1
až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16 až 23 a § 25 až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.
13. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) a h) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 27.03.2019, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
24. Keďže súd ustálil, že zmluva, uzavretá so žalovaným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu ZoSÚ, súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ.
25. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ, teda uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda v konečnom dôsledku aj uvedenie termínu splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad, bez akýchkoľvek pochybností, presne vedieť, aká bude doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, inými slovami kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však stranami uzavretá zmluva vôbec neobsahuje.
26. Súd v ďalšom konštatuje, že zmluva nespĺňa ani obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ, t. j. nie sú v nej nikde presne uvedené všetky predpoklady, použité pre výpočet RPMN. Tieto predpoklady sú v zmluve uvedené iba spôsobom, že RPMN bola vypočítaná s dátumom poskytnutia 12.04.2019. Takéto zmluvné dojednanie možno považovať za neurčité a pre spotrebiteľa nezrozumiteľné, nakoľko v zmluve nie sú nikde tieto údaje konkretizované a v konečnom dôsledku tak nie je zrejmé, na základe akých údajov dospel žalobca k výpočtu danej RPMN. V tomto smere sa súd stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného.
27. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa preto poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie náležitostí, uvedených v § 9 ods. 2 písm. d) a h), za bezúročný a bez poplatkov.
28. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne skúmania bonity klienta, keďže žalovanému bol predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý ako účelový, na refinancovanie predchádzajúcich úverov, špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy (č. l. 64 súdneho spisu), a veriteľ preto nebol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, v spojitosti s § 1 ods. 6 ZoSÚ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmať bonitu žalovaného. Aj napriek tomu však veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere nad rámec svojej zákonnej povinnosti podrobne preskúmal bonitu žalovaného, o čom svedčia listinné dôkazy, žurnalizované na č. l. 47 až 62 súdneho spisu.
29. Súd sa napokon nestotožnil ani s námietkou žalovaného v tom smere, že by neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú upravené na strane 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. l. 9 rub súdneho spisu), kde za splnenia dohodnutých podmienok, najmä v prípade porušenia zmluvných povinností, musí dlžník čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). Mimoriadnu splatnosť úveru upravujú aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit, tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne § 2 hlavy 6. s názvom Ukončenie zmluvy (č. l. 14 súdneho spisu). Na strane 5 zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa s uvedenými podmienkami oboznámil, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Keďže žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti (nesplácal úver riadne a včas), žalobca v súlade s uvedenými zmluvnými podmienkami daný úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 30.07.2020 (č. l. 31 súdneho spisu).
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:
31. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške úverovej istiny 15.270,- eur, ako to vyplýva z predloženej zmluvy.
32. Súd v ďalšom považoval za nesporné, že žalovaný doposiaľ na daný záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu doposiaľ uhradil spolu sumu vo výške 4.531,38 eur.
33. Vzhľadom na to, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, po odpočítaní žalovaným realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny úveru tak súd priznal žalobcovi sumu 10.738,62 eur (čistá istina poskytnutého úveru, t. j. 15.270,- eur mínus 4.531,38 eur). Keďže súd nemal preukázané, že by žalovaný sumu 10.738,62 eur, t. j. uvedenú sumu nesplatenej úverovej istiny uhradil, súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku uplatnenej sumy žalobu zamietol.
34. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 10.738,62 eur aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.08.2020 do zaplatenia. Lehota na plnenie dlhu uplynula dňa 14.08.2020, ku dňu zosplatnenia úveru žalobcom. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 15.08.2020. Preto súd priznal
úrok z omeškania z priznanej istiny od 15.08.2020 do zaplatenia, a to v sadzbe 5 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0 %, po pričítaní 5 percentuálnych bodov potom predstavuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. S poukazom na uvedené súd priznal úrok z omeškania z priznanej istiny 10.738,62 eur a žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania, viažuceho sa na zamietnutú sumu, zamietol.
35. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 36. Súd súčasne povolil žalovanému platenie dlhu v mesačných splátkach vo výške 100,- eur tak, ako navrhol žalovaný, ktorú výšku splátky vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky, súd považuje za primeranú. 37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Súd konštatuje, že žalobca bol v konaní úspešnejší ako žalovaný. Žalobca bol totiž úspešný v časti o zaplatenie sumy 10.738,62 eur, čo v pomere k pôvodne uplatnenej sume 14.582,58 eur po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 74 %. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 3.843,96 eur, čo v pomere k pôvodne uplatnenej sume po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 26 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 48 %. Súd preto priznal, v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu 48 % vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.