Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-211-2013.pdf
PDF · 119.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/211/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci navrhovateľov: 1./ A. S., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX D., P.. L. XXX/X, občan SR a 2./ Q.X. W., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX D., P.. N. XXXX/XX, občan SR, obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Bahyncom, advokátom, 027 42 Podbiel 177 proti odporcom: I/ Y.. A. Š., M.., C.. XX. XX. XXXX, S. P. O. XX/XX, XXX XX I., občan SR a II/ Y.. W. Š., C.. XX. XX. XXXX, L. S. P. O. XX/XX, XXX XX I., občianka SR, obaja zast. Mgr. Peter Rea, advokát, Partizánska 2, 811 03 Bratislava, v konaní o strpenie práva prechodu, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 18.10.2013 doručeným súdu 24.10.2013 v spojení s podaním zo dňa 29.09.2015 (čl.108 spisu) a podaním zo dňa 13.10.2015 (čl.111 spisu) domáhali zriadenia vecného bremena v ich prospech ako spoluvlastníkov nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XX a pozemku parc.č. CKN XXX -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 511 m2, zapísané na LV č. X pre okres H., obec I., k.ú. I., a to právo cesty, t.j. právo prechodu peši, vozom a motorovými vozidlami k ich rodinnému domu po parc. č. XXX CKN - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 394 m2, zapísané na LV č.XX, okres H., obec I., k.ú. I.. Súčasne žiadali uložiť odporcom povinnosť toto vecné bremeno - právo prechodu strpieť. Súčasne sa tiež domáhal náhrady trov konania. Zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok navrhovali zriadiť podľa § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XX, postaveného na pozemku parc.č. 378 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 511 m2, zapísané na LV č.X, okres H., obec I., k.ú. I.. Uviedli, že k svojim nehnuteľnostiam majú prístupovú cestu len cez pozemok par.č. XXX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 394 m2, na ktorom pozemku je postavený rodinný dom súp. č. XX, ktorý spoluvlastnícky patrí odporcom v I/ a II/ rade. Ďalej uviedli, že v záujme majetkového vysporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam už v minulosti vyvinuli snahu o riešenie prípadného prístupu k nehnuteľnostiam cez iné pozemky, a to pozemky pána T. X., ktorý zomrel a jeho právny nástupcovia: M. T., C.. XX.XX.XXXX X. B. T., C.. XX.XX.XXXX, S. I. Č..XX, XXX XX S. S. nesúhlasili. Tiež ponúkli nehnuteľnosti na predaj aj odporcom, ktorí však nesúhlasili s požadovanou kúpnopredajnou cenou.
Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili, uviedli, že sú na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2005 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.XX vedenom Okresným úradom H., katastrálny odbor, v k.ú. I., obec I., okres H., parc.č. XXX s výmerou 394 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu súp.č. XX postaveného na pozemku s parc.č. XXX poukázali nato, že navrhovatelia nedokázali, že vyčerpali všetky ostatné možnosti dosiahnutia prístupovej cesty k svojim nehnuteľnostiam. Z predloženého geometrického plánu na oddelenie pozemku parc.č. XXX/X z roku 2008 vyplýva, že priľahlých pozemkov pri nehnuteľnostiach navrhovateľov je niekoľko, pričom navrhovatelia deklarovali, že oslovili vlastníkov jediného pozemku, ktorí so zriadením vecného bremena nesúhlasili. Poukázali na to, že v zmysle geometrického plánu podľa navrhovanej úpravy oddelenia iného pozemku vyplynulo, že oddelením parc.č. XXX/X by vznikla príjazdová cesta, ktorá by nezasahovala do súkromia a vlastníckeho práva odporcov. Jednoznačne teda nie je splnená podmienka na zriadenie vecného bremena súdom a to, žeby prístup vlastníka k stavbe nebolo možné zabezpečiť inak. Navrhovatelia sa nikdy reálne nesnažili s odporcami dohodnúť na zriadení vecného bremena, ani odporcom neponúkli žiadnu protihodnotu za zriadenie vecného bremena, resp. za užívanie práva vecného bremena. Tiež v zmysle návrhu na začatie konania pravdepodobne odporcovia majú v úmysle užívať prípadné vecné bremeno bezodplatne a bez určenia akýchkoľvek iných podmienok. Ďalej odporcovia uviedli, že pozemok ako aj dom, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve a na ktorom pozemku požadujú navrhovatelia zriadiť právo vecného bremena nadobudli od predchádzajúceho vlastníka bez akýchkoľvek tiarch uvedených v časti C listu vlastníctva. Pôvodný vlastník, ktorý odpredal nehnuteľnosti odporcom im ponúkal na predaj i nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľov, nakoľko ich z ich terajšími vlastníkmi viazali rodinné vzťahy. Uviedli, že v čase predaja pozemku, ako aj domu v ich vlastníctve od pôvodnej majiteľky na nich neviazlo žiadne záložné právo, ani vecné bremeno, zriadené v prospech tretích osôb. Odporcovia o nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľa neprejavili záujem a predchádzajúci vlastníci predmetných nehnuteľností nijakým spôsobom nežiadali od odporcov, aby na pozemku, alebo dome odporcov zriadili vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, či prejazdu, alebo inak obmedzili svoj majetok. Odporcovia teda nadobudli pozemok, ako aj dom v dobrej viere v pravdivosť zápisu v katastri nehnuteľností a neexistenciu vecného bremena, či inej ťarchy na týchto nehnuteľnostiach. Ďalej zdôraznili, že navrhovatelia nadobudli nehnuteľnosti, ku ktorým žiadajú zriadiť právo prechodu na základe kúpnej zmluvy z roku 2008, resp. 2012, kedy vedeli, resp. vedieť museli, že tieto nehnuteľnosti existujú bez zriadenej prístupovej cesty a jediná možnosť prístupu je na základe dohody s majiteľmi okolitých priľahlých pozemkov. Svoju nepriaznivú situáciu si spôsobili sami, a to najmä nepremyslenou kúpou nehnuteľnosti bez prístupovej cesty. Poukázali tiež nato, že navrhovatelia nehnuteľnosti kupovali z dôvodu ich ďalšieho odplatného prevodu na tretiu osobu za účelom dosiahnutia zisku o čom svedčia aj mnohopočetné inzeráty na internete v tlačených médiách, v ktorých bola nehnuteľnosť navrhovateľov ponúkaná na predaj za neprimerané ceny v širokom rozpätí od 15.000 až 43.400 Eur. Samotný navrhovateľ v I/ rade sa dlhodobo zdržiava na miestach vzdialených od týchto nehnuteľností a ku dňu podania návrhu navštevoval tieto nehnuteľnosti len veľmi sporadicky, pričom sám odporca v I/ rade sa s ním osobne stretol prvýkrát až v apríli 2012, teda cca 4 roky od nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa v I/ rade. Odporcovia tiež nemajú vedomosť o tom, žeby navrhovateľ v II/ rade vôbec niekedy navštívil nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ v II/ rade pritom spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudol v roku 2012. Odporcovia ďalej uviedli, že na ich pozemku je postavená stavba - dom a súbežne s týmto domom v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza spevnená časť (vysypaná štrkom) nádvoria o šírke cca 2 metre, pričom ostatná časť pozemku so šírkou cca 4 metre je zatrávnená a slúži ako oddychová zóna pri dome. Uvedené spevnené časti pozemku odporcov bezprostredne pri vchode do domu a pri jeho stene parkuje osobný automobil odporcov, pričom odporcovia presúvajú tento automobil po spevnenej časti pozemku tak, že ho odstavia priamo pod oknami domu. Nie je teda fyzicky možné, aby sa po spevnenej časti pozemku posúvali iné motorové, či nemotorové vozidlá bez toho, aby odporcovia neboli nútení spevnenú časť pozemku výrazne a nákladne dobudovať. Navyše dobudovaná časť pozemku by viedla priamo pri stenách a oknách domu vo vzdialenosti cca 50 cm od neho. Zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez tento pozemok by bola výrazne narušená možnosť užívania nielen pozemku, ale aj domu vo vlastníctve odporcov a samotný dom by sa vystavoval nebezpečenstvu poškodenia a zároveň by bolo výrazne narušené súkromie a zdravie obyvateľov predmetného domu. Ďalej poukázali nato, že dom vo vlastníctve navrhovateľov už niekoľko rokov nie je obývaný a je v schátranom stave, pričom vzhľadom na jeho polohu cca 2 metre od domu odporcov ohrozuje svojim stavom aj dom a zdravie odporcov a ich maloletých detí. Poukázali tiež nato, že zriadením vecného bremena by bola úplne vylúčená možnosť odporcov upraviť si pozemok, alebo dom tak, aby zodpovedali ich predstavám užívania. Zriadenie vecného bremena by v tomto prípade nepochybne priznalo nepomerne väčší rozsah práv navrhovateľom, ako odporcom, ako vlastníkom nehnuteľností a to naj napriek tomu, že celú nepriaznivú situáciu si spôsobili navrhovatelia sami.
Navrhovateľ v l./ rade na pojednávaní uviedol, že v dôsledku toho, že nemá prístupovú cestu nemohol dom renovovať, tento sa rozsypal a chce ho predať, avšak bez prístupovej cesty nikto nechce nehnuteľnosť kúpiť. Uviedol, že sa pokúšali riešiť prechod aj cez iných vlastníkov, čo sa však nepodarilo.
Navrhovateľ v 2./ rade na pojednávaní uviedol, že plánoval spolu s navrhovateľom v 1./ rade urobiť si v tejto nehnuteľnosti víkendové bývanie a chodiť tam na víkendy a na výlety do I.. Keďže však nie je vyriešený prechod cez pozemky odporcov, nemôže sa do tejto nehnuteľnosti dostať. Uviedol, že iná prístupová cesta, ako cez pozemky odporcov nie je.
Odporca v I/ rade na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve nadobudli približne pred 10-timi rokmi a pred kúpou si preverili, že na nej neviaznu žiadne vecné bremená. Navrhovateľ v 1./ rade kúpil nehnuteľnosť asi 4 roky potom, ako odporcovia, pričom kúpu s odporcom nijako nekonzultoval, ani s ním po celý čas nekomunikoval, a preto možno ťažko veriť tomu, že nevedel o tom, že neexistuje k jeho nehnuteľnosti prístupová cesta. Uviedol, že podľa jeho názoru nadobudli navrhovatelia nehnuteľnosť zo špekulácie, o čom svedčí saj skutočnosť, že viac rokov ponúkali túto nehnuteľnosť na predaj, pričom navrhovateľ v 1./ rade ponúkal túto nehnuteľnosť na predaj ešte predtým ako sa stal spoluvlastníkom navrhovateľ v 2./ rade.
Odporkyňa v II/ rade na pojednávaní uviedla, že keď kupovali nehnuteľnosti navrhovatelia, upozorňovali ich, že nemajú k nim prechod. Navrhovatelia sa snažili si vybaviť prechod k nehnuteľnostiam vrchom, čo sa im však nepodarilo. Uviedla ďalej, že podľa jej názoru by bolo výhodnejšie, keby sa právo prechodu zriadilo cez horný pozemok.
Právny zástupca odporcov ďalej uviedol, že je síce pravdepodobné, že historicky existovalo právo prechodu, avšak neskôr došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti a následne pokiaľ existovalo toto právo prechodu, ďalej nebolo využívané a v dôsledku rozdelenia nehnuteľnosti zaniklo. V čase keď nadobúdali nehnuteľnosť odporcovia neexistovalo žiadne vecné bremeno.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, ako aj ohliadkou miesta samého a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z výpisu z LV č.X pre okres H., obec I., k.ú. I. súd zistil, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to v podiele 1-ica pozemku parc.č. XXX o výmere 511 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp.č. XX, postaveného na par.č. XXX, pričom navrhovateľ v 1./ rade nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 25.11.2008 a navrhovateľ v 2./ rade nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 23.05.2012.
Z výpisu z LV č.XX, okres H., obec I., k.ú. I. súd zistil, že odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemku parc.č. XXX o výmere 394 m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp.č. XX, postaveného na parcele č.XXX, pričom tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.2005.
Súd z fotodokumentácie predloženej účastníkmi konania, ako aj z ohliadky miesta samého, ako aj z kópie katastrálnej mapy zistil, že sporné pozemky tvoria nielen prístupovú cestu k domu navrhovateľov, ale aj dvor priľahlý k rodinnému domu odporcov. Ohliadkou sporných pozemkov súd zistil, že k rodinnému domu navrhovateľov je možné dostať jednak cez dvor rodinného domu odporcov, a to popod jeho okná, takže smeruje priamo do dvora pri rodinnom dome navrhovateľov a druhým je cesta, ktorá vedie k rodinnému domu navrhovateľov z jeho zadnej strany, pričom táto cesta vedie po parcele č.XXX/X, ďalej po parcele č. XXX/X, XXX/X, XXX/X X. XXX/X. Tiež je možné sa k rodinnému domu navrhovateľa dostať po pozemkoch parcelné č. XXX/X X. XXX/X, ktoré sú v súčasnosti oplotené a sú vo vlastníctve X. T., U.. X., M. T. X. B. Lehotského a ktorí sú zapísaní na LV č.XX, okres Zvolen, obec I., k.ú. I..
Z rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 7C/69/2009-266 zo dňa 19.07.2013 súd zistil, že sa v tomto konaní navrhovateľ v 1./ rade domáhal proti odporkyni X. T., U.. X. nahradenia vyhlásenia vôle odporkyne na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom súd návrh navrhovateľa zamietol. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 10.05.2013.
Zo stanoviska obce I. zo dňa 06.04.2008 súd zistil, že ide o stanovisko č.XXX/X adresované M. P., S. H., Q.. K. XXXX/X, kde sa uvádza, že jeho žiadosť o povolenie vybudovať prístupovú cestu k jeho rodinnému domu bola prerokovaná v orgánoch obce. Po vykonaní miestnej ohliadky komisiou výstavby bolo konštatované, že prístup po pozemku môže vybudovať na vlastné náklady, pričom vysporiadaním prístupu po pozemku pána X. sa nezaoberali. Súhlas sa týka len pozemku vo vlastníctve obce, a to z ulice O.. Riešenie prístupu však považujú za neštandardné a preto doporučujú uplatniť si právny nárok na pôvodný prístup k rodinnému domu, ktorý sa využíva od postavenia domu.
Z výpisu z LV č. XX, k.ú. I., obec I., okres H., súd zistil, že parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parc.č. XXX/X - záhrady o výmere 1289 m2, parc.č. XXX/X - záhrady o výmere 718 m2 a parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 sú v spoluvlastníctve X.T. T., U.. X. v 1-ine, M. T., C.. XX.XX.XXXX v 3/8-inách a B. T., C.. XX.XX.XXXX v 3/8-inách na základe osvedčenia o dedičstve č. 25D/19/2010 Okresného súdu Zvolen.
Z geometrického plánu vypracovaného Y.. B. Č. zo dňa 21.07.2008 súd zistil, že z parciel č. XXX/X X. XXX/X bola zameraná a vytvorená nová parcela, a to parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 205 m2 číslo plánu 018/2008 overený Správou katastra H. dňa 29.07.2008 pod č. XX/X.
Z výpisu z LV č.XXXX okres H., obec I., k.ú. I. súd zistil, že vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX, zapísaných na LV sú B. Q., U.. O. v podiele 1-ica, Y. Q., U.. Q. v podiele 1-ina a W. Q., U.. Q. v podiele 1-4-ina.
Z výpisu z LV č.XXX okres H., obec I., k.ú. I. súd zistil, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX/X na tomto liste vlastníctva je B. Q., U.. O. v 1/1-ine.
Z výpisu z LV č.XXX okres H., obec I., k.ú. I. súd zistil, že vlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X, Č.. XXX/ X na tomto liste vlastníctva je X. L., U.. O. v podiele 1/1-ina.
Z výpisu z LV č.XXXX, okres H., obec I., k.ú. I. súd zistil, že vlastníkom stavby na parc. č.XXX sú M. T., U.. T., A. 1.-Y. X. B. T., U.. T. v 1-ici.
Z výpisu z LV č. XXXX, okres H., obec I., k.ú. I. súd zistil, že vlastníkom stavby na parc. č. XXX/X sú Y. L. X. X. L., U.. O. v spoluvlastníckom podiele 1/1.
Na základe uvedeného je teda zrejmé, že navrhovatelia sa ako vlastníci rodinného domu súp. č. XX podaným návrhom v spojení s jeho doplnením zo dňa 29.09.2015 (čl.108 spisu) a podaním zo dňa 13.10.2015 (čl.111 spisu) domáhali s poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemky vo vlastníctve odporcov v ich prospech ako spoluvlastníkov nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XX a pozemku parc.č. CKN XXX -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 511 m2, zapísané na LV č.X pre okres H., obec I., k.ú. I., a to práva cesty, t.j. právo prechodu peši, vozom a motorovými vozidlami k ich rodinnému domu po parc. č. XXX CKN - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 394 m2, zapísané na LV č.XX, okres H., obec I., k.ú. I.. Súčasne žiadali uložiť odporcom povinnosť toto vecné bremeno -právo prechodu strpieť.
Občianskoprávna úprava vecných bremien je obsiahnutá v § 151n a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikajú vecné bremená písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona pričom právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež vydržaním. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka potom určuje, že ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zriadenie práva cesty je potrebné splnenie dvoch podmienok: po prvé, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie a po druhé, prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie teda slúži na riešenie situácií kedy vlastník stavby nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z verejnej komunikácie.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo splnenie prvej podmienky a to, že navrhovatelia ako vlastníci domu súp. č. XX nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov, po ktorých je možný prístup k ich domu z verejnej komunikácie a nemajú ani iné oprávnenie umožňujúce im takýto prístup. Nebolo však preukázané splnenie druhej podmienky. Súd totiž dospel k názoru, že za daných okolností možno právo cesty k stavbe zriadiť inou vhodnejšou trasou (teda inak), než to požadovali navrhovatelia. I keď zistenie súdu, že cestu možno viesť iným vhodnejším a menej obťažujúcim spôsobom než to navrhovatelia požadovali by samo o sebe neviedlo k zamietnutiu návrhu, keďže sa jedná o konanie, v rámci ktorého z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), z ďalej uvedených dôvodov súd musel návrh zamietnuť.
Bolo už uvedené, že sporné pozemky vo vlastníctve odporcov nie sú jedinou prístupovou cestou k domu navrhovateľov, ale je možné dostať sa k domu aj z jeho zadnej časti a to po parcele č. XXX/X, ktorá je sčasti verejnou komunikáciou, pričom list vlastníctva k danej parcele nie je založený, ďalej po parcele č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve Obce I. (zapísané na LV č. X, okres H., obec I., k.ú. I.), popri „Q. O.“, ktorý sa nachádza na parcele č. XXX/X a ktorý je v bezprostrednej blízkosti parcely č. XXX, na ktorej je J., ako to bolo zistené aj zo samotnej ohliadky miesta samého, ďalej po parc. č. XXX/X - záhrady, zapísané na LV č. XXX, okres H., obec I., k.ú. I., pričom vlastníkom pozemku na tomto liste vlastníctva je X. L., U.. O. v podiele 1/1-ina. Ďalej je prístup po parcele č. XXX/X - záhrady, zapísané na LV č. XXX, okres H., obec I., k.ú. I., pričom vlastníkom pozemku na tomto liste vlastníctva je B. Q., U.. O. v podiele 1/1-ina a parcele č. XXX/X - záhrady, pričom list vlastníctva k tejto parcele nie je založený. Tiež je možné sa k rodinnému domu navrhovateľa dostať po pozemkoch parcelné č. XXX/X X. XXX/X, ktoré sú v súčasnosti oplotené a sú vo vlastníctve X. T., U.. X., M. T. X. B. T. a ktorí sú zapísaní na LV č.XX, okres H., obec I., k.ú. I.. Podľa ohliadky miesta samého, čo vyplýva aj z pripojenej fotodokumentácie sú pozemky parc. č. XXX/X X. XXX/X v súčasnosti zarastené nekosenou trávou a burinou a nachádza sa na nich zchátralá drevená stavba. Pozemky parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X X. Č.. XXX/X sú využívané ako záhrady, s tým, že podľa ohliadky miesta samého, tieto sú zarastené trávou a je na nich posadených niekoľko starších ovocných stromov.
Súd potom vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia zvažoval aká ujma na jednej strane by vznikla odporcom zriadením práva cesty po sporných pozemkoch, na druhej strane aká výhoda by bola poskytnutá zriadením takéhoto vecného bremena navrhovateľom, pričom ich porovnával s tým, aká ujma by vznikla dotknutým osobám zriadením cesty trasou, na ktorú poukazovali odporcovia a či by aj táto zabezpečila prístup navrhovateľovi v rovnakej kvalite. Tu nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že ak je možné zriadiť právo cesty viacerými spôsobmi, je na ňom určiť cez ktorý pozemok sa má toto právo zriadiť. Tento názor navrhovateľa je mylný, pretože súd musí vybrať alternatívu, ktorá čo najmenej zaťažuje dotknutých vlastníkov no pritom vedie k dosiahnutiu sledovaného cieľa, v čom sa len premieta ústavne zakotvený princíp obmedzenia vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere, ktorým zriadenie vecného bremena nepochybne je. Teda sa musí nájsť ten najpriaznivejší pomer medzi výhodou oprávneného z vecného bremena a obmedzeniami, ktoré vzniknú vlastníkom zaťažovaných pozemkov.
V tomto smere bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sporné pozemky slúžia nielen na prechod k rodinnému domu navrhovateľov ale aj ako dvor prislúchajúci k domu odporcov, pričom prístup k pozemku a k rodinnému domu navrhovateľov, ku ktorému žiadajú zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vedie priamo popod okná rodinného domu odporcov, po celej dĺžke rodinného domu odporcov. Ak potom má tento prístup slúžiť nielen navrhovateľom ale aj iným osobám (rodinným príslušníkom, návštevám, atď.) je zrejmé, že odporcovia by boli už prechodom cudzích osôb nie to ešte prejazdom motorových vozidiel cez ich dvor obťažovaní vo výkone svojich vlastníckych práv a bolo by tým neprimerane narušované ich súkromie. Neprimeranosť súd videl v tom, že primárne by dvor pri rodinnom dome mal slúžiť predovšetkým odporcom ako jeho vlastníkom na účely súvisiace s užívaním rodinného domu a až sekundárne na iné účely, ktoré by nebolo možné zabezpečiť inak. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že odporcovia majú malé deti vo veku X a X rokov, ktoré záhradu pri rodinnom dome využívajú aj na hranie, čoho dôkazom sú aj plastové hračky, pieskovisko a šmýkačka pri rodinnom dome. Pokiaľ by mal prístup cez tento dvor slúžiť aj ako prístupová cesta pre motorové vozidlá navrhovateľov, bolo by týmto neprimerane narušované súkromie odporcov a v neposlednom rade aj bezpečnosť ich maloletých detí. V porovnaní s tým, prístup zo zadnej časti po pozemkoch parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, ďalej po parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parcele č. XXX/X, prípadne po pozemkoch parcelné č. XXX/X X. XXX/X by nespôsoboval žiadne zásahy do súkromia jeho vlastníkov, nakoľko pozemky parc. č. XXX/X X. XXX/X v súčasnosti zarastené nekosenou trávou a burinou a nachádza sa na nich zchátralá drevená stavba a pozemky parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X X. Č.. XXX/X sú využívané ako záhrady, s tým, že podľa ohliadky miesta samého, tieto sú zarastené trávou a je na nich posadených niekoľko starších ovocných stromov. Súd na tomto mieste poznamenáva, že výkon vlastníckeho práva na pozemkoch vo forme pestovania ovocných stromov nemá ani nemôže mať prioritu pred právom odporcov na ochranu súkromia. S navrhovateľom ale súd súhlasí v tom, že je vo všeobecnosti potrebné v prípade zriadenia práva cesty prihliadať aj na kritérium, ktorý pozemok sa v minulosti fakticky využíval ako prístupová cesta. Podľa názoru súdu to však platí za situácie inak nezmenených pomerov, keďže vecné bremeno možno podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka obmedziť alebo zrušiť, ak zmenou okolností vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, dokonca môže zaniknúť aj zo zákona podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka v dôsledku nastania trvalých zmien na strane oprávnenej osoby či panujúcej nehnuteľnosti. Pokiaľ aj navrhovatelia uvádzali, že v minulosti sa prechádzalo cez dvor odporcov k rodinnému domu navrhovateľov, súd je toho názoru, že pri samotnom zriadení vecného bremena je treba vychádzať zo súčasného stavu a teda nemožno brať okolnosť, že v minulosti sa zo strany predchádzajúceho vlastníka rodinného domu súp. č. XX využíval prístup cez pozemky odporcov ako rozhodujúci faktor, ktorý by mal prevážiť ostatné. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na to, že už v samotnom návrhu navrhovatelia uvádzali, že si chceli zriadiť prechod k ich rodinnému domu zo zadnej strany cez pozemky parc. č. XXX/X X. XXX/X vo vlastníctve M. T., B. T. X. X. T., pričom toto vyplýva aj zo samotného geometrického plánu, ktorý priložili k podanému návrhu (čl. 11), ktorým z parciel č. XXX/ X X. Č.. XXX/X bola zameraná a vytvorená nová parcela, a to parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 205 m2, ktorá by im umožnila prechod k ich rodinnému domu. Aj zo stanoviska obce I. zo dňa 06.04.2008 je zrejmé, že ani obec I. nemá námietky k vybudovaniu prístupovej cesty k rodinnému domu navrhovateľov, pričom súhlas sa týkal pozemku vo vlastníctve obce, a to z ulice O..
Posúdením všetkých zhora uvedených dôvodov vo vzťahu k úvahe, či je namieste zriadiť právo cesty cez pozemky odporcov alebo cez pozemky parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, ďalej po parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parcele č. XXX/X, prípadne po pozemkoch parcelné č. XXX/X a XXX/X zo zadnej časti k domu navrhovateľov, súd dospel k záveru, že z týchto dvoch alternatív bude ujma spôsobená týmto vlastníkom oveľa menšia ako by bolo obmedzenie, ktoré by vzniklo odporcom 1/ a 2/ zriadením práva cesty cez ich pozemky.
Aj keď ako už bolo uvedené, je súdne konanie o zriadenie práva cesty v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka konaním predstavujúcim určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), súd nemohol zriadiť právo cesty zo zadnej časti po pozemkoch parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, M.. Č.. XXX/X, M.. Č.. XXX/X X. M.. Č.. XXX/X, prípadne po pozemkoch parcelné č. XXX/X X. XXX/X, z dôvodu, že ich vlastníkmi nie sú odporcovia 1/ a 2/ ale iné osoby, ktoré neboli účastníkmi tohto konania. Súd preto návrh navrhovateľov zamietol. Súd zamietol návrh aj v časti kde navrhovatelia 1/ a 2/ požadovali, aby odporcovia zriaďované vecné bremeno v podobe práva cesty strpeli. Rozsudok súdu, ktorým sa zriaďuje vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je totiž konštitutívnym súdnym rozhodnutím, ktorým vecné bremeno iba vzniká
- konštituuje sa a teda vecné bremeno v tomto prípade vzniká podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka až vykonateľnosťou rozsudku. Teda aj v prípade, ak by súd zriaďoval vecné bremeno, musel by zamietnuť návrh navrhovateľov v tejto časti o jeho strpenie keďže ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.) by neexistovala povinnosť odporcov, ktorú by mali strpieť.
Súd tiež dáva do pozornosti navrhovateľov, že každé obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu tak ako tento ústavný princíp vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena síce explicitne neviaže na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, no aj toto ustanovenie je potrebné vykladať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ústavne konformným spôsobom tak, že aj zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné iba za primeranú náhradu pre vlastníka pozemku. Navrhovatelia neuviedli aká náhrada by mala byť odporcom poskytnutá za zriadenie vecného bremena, čo však samozrejme nebolo dôvodom zamietnutia návrhu, súd ale túto otázku zvýrazňuje z dôvodu, že aj keď by boli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena tak ako to požadovali navrhovatelia, k jeho zriadeniu by nedošlo bez náhrady.
Záverom súd ešte uvádza, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľov trval na nariadení znaleckého dokazovania, pričom poukázal aj na závery z pojednávania zo dňa 21.01.2015, súd v tejto súvislosti uvádza, že nariadenie znaleckého dokazovania považoval súd za nedôvodné a nehospodárne vzhľadom aj k dôvodom, ktoré súd viedli k zamietnutiu návrhu navrhovateľov, pričom pokiaľ by išlo o zriadenie práva cesty cez iné pozemky ako pozemky vo vlastníctve odporcov, súd poukazuje na to, že vlastníci týchto pozemkov nie sú účastníkmi konania a navrhovatelia ani zriadenie vecného bremena cez iné pozemky nežiadali. Čo sa týka samotného uznesenia, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 21.01.2015, súd poukazuje na samotné znenie tohto uznesenia, v ktorom sa uvádza :“súd za účelom nariadenia ohliadky a znaleckého dokazovania na vypracovanie geometrického plánu a určenia, či je reálne možné zriadiť vecné bremeno práva prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov a v akom rozsahu, či nie je iná možnosť práva prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov a prípadne za účelom určenia ceny za takto zriadené vecné bremeno, ...“, pričom súd podľa § 170 ods. 2 O.s.p. uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania nie je viazaný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., tak že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).