Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-280-2011.pdf
PDF · 106.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/280/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: O. Š., D.. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, štátna občianka SR, o zaplatenie 844,56 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 389,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 389,76 eur od 11.03.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 14.11.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 844,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 844,56 eur od 24.02.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom dňa 10.01.2008 úverovú zmluvu č. 3801039814, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 663,88 eur. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť úver v 36 mesačných splátkach po 32,10 eur, teda spolu 1.155,60 eur. Nakoľko však odporkyňa nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ jej dňa 23.02.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 844,56 eur. Odporkyňa po zosplatnení svoj dlh ani len v časti neuhradila, a preto sa jeho zaplatenia spolu s príslušenstvom navrhovateľ domáha v tomto konaní.
Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na začatie konania, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., splátkovým kalendárom, výzvou k úhrade, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 16.01.2008 (kedy bola zmluva podpísaná odporkyňou ako druhou zmluvnou stranou, čím došlo k zavŕšeniu vzniku zmluvy) úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni bezúčelový úver vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk) s jednorazovým čerpaním. Odporkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške 32,10 eur (967,- Sk), pričom prvá splátka bola splatná práve jeden mesiac po poskytnutí úveru, úhrada nasledujúcich splátok bola určená k tomu istému dňu v nasledujúcich mesiacoch; odporkyňa tak mala zaplatiť celkovo sumu 1.155,55 eur (34.812,- Sk). V zmluve bola ročná percentuálna miera nákladov vyjadrená mierou 48,80 %.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚP“), uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste, s ktorými sa odporkyňa, ako vyplýva z predtlačeného vyhlásenia uvedeného v zmluve, oboznámila a prejavila s nimi súhlas.
Podľa hlavy 5, § 1 ÚP je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je uvedený v zmluve. V jednotlivých splátkach úveru je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto ÚP povinný platiť. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.
Podľa hlavy 7, § 3 ÚP, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie navrhovateľa v prípade že a) klient sa oneskoril s splatením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) klient poskytol navrhovateľovi nepravdivé údaje pre vyplnenie návrhu úverovej zmluvy, c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta. V týchto prípadoch je taktiež navrhovateľ oprávnený jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť.
Podľa hlavy 7, § 6 ÚP, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a, b, c § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť navrhovateľovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Navrhovateľ je oprávnený v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.
Podľa hlavy 15, § 3 druhá a tretia veta ÚP, v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto úverových podmienkach nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute.
Z navrhovateľom predloženého splátkového kalendára bolo súdom zistené, že odporkyňa po poskytnutí úveru titulom plnenia si záväzkov z úverovej zmluvy zaplatila navrhovateľovi sumu 274,12 eur, a to v období od 29.02.2008 do 31.12.2008; splátky splatné odo dňa 24.10.2008 však zostali neuhradené. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil zmluvné pokuty za porušenie jej povinnosti platiť splátky úveru riadne a včas a dňa 16.06.2008 vyúčtoval odporkyni z tohto titulu sumu 4,51 eur, dňa 15.07.2008 sumu 7,70 eur a dňa 08.09.2008 sumu 5,11 eur; úhrady odporkyne v sume 17,32 eur boli navrhovateľom započítané aj na vyúčtované zmluvné pokuty.
Z dôvodu oneskorenia sa s úhradou splátok navrhovateľ využil svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru, vyplývajúce mu zo zmluvných dojednaní (hlava 7 § 3 písm. a) ÚP), a listom zo dňa 23.02.2009 vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru vyčíslenej v sume 844,56 eur v lehote 15 dní odo dňa spísania listu.
Žalovaná pohľadávka vo výške 844,56 eur predstavuje rozdiel medzi sumou predpísaných splátok úveru spolu s vyúčtovanými zmluvnými pokutami vo výške spolu 1.118,67 eur a úhradami odporkyne vo výške spolu 274,12 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania odporcu, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola platne uzavretá úverová zmluva v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je vzhľadom na charakter jej účastníkov a okolnosti jej vzniku súčasne zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa jej vznik ako aj nároky z nej vyplývajúce spravujú nielen ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale aj zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany stanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 cit. zák.) s tým, že ich absenciu v zmluve spája s určitými následkami (§ 4 ods. 3 cit. zák.).
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi súd zistil, že táto neobsahuje viaceré náležitosti tak, ako sú predpísané ustanovením § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to náležitosti podľa písm. g) - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, podľa písm. h) - ročnú úrokovú sadzbu, podľa písm. i) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj podľa písm. k) - priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. V dôsledku absencie týchto náležitostí je potom potrebné úver poskytovaný na základe predmetnej zmluvy v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
K absentujúcej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) cit. zák. súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva pre veriteľa povinnosť explicitne uviesť v zmluve konkrétny údaj o konečnej splatnosti úveru, čo v súdenom prípade splnené nebolo. V texte zmluvy sa uvádza, že dlžník je povinný splatiť v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 32,10 eur, a to počínajúc dňom nasledujúcim práve mesiac po poskytnutí úveru, pričom splatnosť ďalších splátok bola určená k rovnakému dňu v nasledujúcich mesiacoch. Takýto spôsob definovania konečnej splatnosti úveru však nezodpovedá intenciám citovaného zákonného ustanovenia. S ohľadom na jeho znenie, v kontexte ostatných náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy, totiž nepostačuje a nemôže byť rozhodujúce, že z obsahu zmluvy je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Ak by totiž postačovalo, že konečná splatnosť úveru sa dá vypočítať, tak potom údaj o konečnej splatnosti úveru by vôbec nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvádzajú základné náležitosti iba podľa písm. i) citovaného zákona, dátum konečnej splatnosti úveru by bol vypočítateľný vždy. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť v zmluve členenie jednotlivých splátok úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, súd zdôrazňuje, že účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby si veriteľ nemohol voči nemu uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo, prípadne za podmienok, ktoré nenastali. V predmetnej úverovej zmluve však navrhovateľ uviedol len výšku mesačnej splátky, pričom zo žiadnych ustanovení zmluvy (ani z ustanovení uvedených v hlave 5 úverových podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bližšie upravujúcich podmienky splácania) nie je zrejmé, v akom rozsahu a za akých podmienok sa spláca istina a ako úroky. Súd v tejto súvislosti dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že by súčasťou zmluvy bol býval osobitný plán splácania, či iná listina, z ktorej by rozpis splátok vyplýval a s ktorým by bola odporkyňa v čase uzavretia zmluvy oboznámená. Ďalej súd konštatuje, že náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve neboli uvedené vôbec, pričom formulár zmluvy ani neposkytoval priestor pre tieto náležitosti. Záverom súd dodáva, že účelom zaradenia zhora popísaných náležitostí v úverovej spotrebiteľskej zmluve je poskytnúť spotrebiteľovi potrebné informácie tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, aby mal možnosť porovnať si podmienky s inými poskytovateľmi úverov, a teda posúdiť, či poskytovaný úver je pre neho výhodný alebo nie. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, v súdenom prípade odporkyňa tieto možnosti nemala, a preto navrhovateľ, ktorý bol výlučným zostavovateľom zmluvy, musí niesť dôsledky svojho nedôsledného konania vyplývajúce z ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, odrážajúce sa v tom, že od odporkyne nemôže žiadať zaplatenie úroku či poplatkov.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie vyúčtovaných zmluvných pokút vo výške 17,32 eur, na úhradu ktorých bola započítaná časť platieb odporkyne, súd v tejto súvislosti uvádza, že nakoľko ide o samostatný právny inštitút, majúci povahu zabezpečovacieho prostriedku zmluvného záväzku odporkyne riadne a včas platiť splátky úveru, ktorý nemožno subsumovať pod úroky a poplatky v zmysle dikcie ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., súd ho skúmal osobitne, a vychádzajúc z nižšie uvedených úvah dospel k záveru o jeho neopodstatnenosti. Navrhovateľ vyúčtoval odporkyni zmluvné pokuty na základe zmluvného dojednania (hlava 15 § 3 ÚP), v zmysle ktorého možno od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z dlžnej splátky. Výška zmluvnej pokuty sa teda odvodzovala od sumy splátky úveru, ktorá však v sebe zahŕňala nielen splátky istiny, ale aj úroku. Jednou z podstatných náležitostí dohody o zmluvnej pokute je v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka určenie jej výšky, resp. spôsobu jej určenia. Ak nie je výška dohodnutá presnou sumou ako v uvedenom prípade, potom spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný pre obe zmluvné strany, a to už v čase jej dojednania, kedy musí byť nepochybne vymedzené, z hodnoty akých veličín bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti v určitom čase zistená. V súdenom prípade, a to s ohľadom na okolnosť, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov, je potom dojednanie o výške zmluvnej pokuty nedostatočne určité. Je tomu tak preto, že z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by súčasťou zmluvy bol býval splátkový kalendár, z ktorého by bola zrejmá výška, počet a termíny jednotlivých splátok istiny a úroku, z ktorých by bolo možné odvodiť spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty aj v prípade bezúročného úveru, ktorý prípad nastal. S ohľadom na túto skutočnosť dospel súd k záveru, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty vyjadrený ako percentuálna miera zo sumy splátky úveru (ktorá v sebe zahŕňa nielen splátku istiny, ale aj úroku), nezodpovedal požiadavke určitosti tohto právneho úkonu a preto súd dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 544 ods. 2 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že navrhovateľ na zaplatenie zmluvných pokút nemal nárok.
Spotrebiteľská úverová zmluva bola teda platne uzavretá, avšak navrhovateľovi z nej nevznikol nárok na žiadne poplatky a úroky, ako vyplýva z vyššie uvedeného, ani na zmluvné pokuty, voči odporkyni si mohol nárokovať len vrátenie istiny. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.01.2008 poskytol odporkyni úver vo výške 663,88 eur, pričom odporkyňa z titulu plnenia záväzkov vyplývajúcich jej z tejto zmluvy uhradila navrhovateľovi celkom sumu 274,12 eur. Keďže časť z úhrad odporkyne bola započítaná aj na úroky a zmluvné pokuty, avšak bez právneho dôvodu (vzhľadom na povahu úveru ako bezúročného a na neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute), úhrady odporkyne je potrebné v celom rozsahu započítať na istinu úveru. Na základe uvedeného, súčasne prihliadajúc na skutočnosť, že záväzky odporkyne zo zmluvy sa stali splatnými v dôsledku uplatnenia práva navrhovateľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pre omeškanie odporkyne so splácaním, súd uzavrel, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 389,76 eur, predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou úhrad odporkyne, v rozsahu ktorej súd návrhu vyhovel a v prevyšujúcej časti žalovanej istiny návrh ako nedôvodný zamietol.
Zároveň, keďže odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy 389,76 eur, ktorý mu priznal odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie určenej v liste navrhovateľa zo dňa 23.02.2009 (výzva k úhrade dlhu), t.j. od 11.03.2009, vo výške 0,024 % denne (8,76 % ročne) tak, ako si ho navrhovateľ uplatnil, keďže súd je viazaný návrhom a úrok z omeškania v uplatnenej výške neprekračuje zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania odporkyne (kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 1,5 %, a teda sadzba zákonného úroku z omeškania predstavovala 9,5 % ročne). Pretože navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil už odo dňa 24.02.2009, kedy však odporkyňa ešte nebola v omeškaní, súd návrh v časti úrokov z omeškania v prevyšujúcom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu 844,56 eur s príslušenstvom, pričom mu bola priznaná suma 389,76 eur s príslušenstvom a v rozsahu sumy 454,80 bol návrh zamietnutý. Z uvedeného vyplýva, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov bol približne rovnaký (pomerný úspech navrhovateľa 46,15 %, pomerný úspech odporkyne 53,85 %), a preto súd rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.