Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3CoE-38-2015.pdf
PDF · 78.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/38/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: X. M., naposledy bytom E., t.č. na neznámom mieste, štátny občan Slovenskej republiky, zast. opatrovníkom Z., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. septembra 2014, č.k. 16Er/3266/2014-8, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 22.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, na podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 2635/06 zo dňa 25.07.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2006 a vykonateľnosť dňa 07.09.2006. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/2619/2006 (EX 1719/2006) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému: Gabriela Štefanová, bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2619/2006-23 zo dňa 12.04.2012 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/197/2012-42 zo dňa 06.08.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2012. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 10 Oboer/58/2013 zo dňa 26.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2014 odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín č.k. 3CoE/197/2012-42. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 2635/06 zo dňa 25.07.2006. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/2619/2006 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Súd prvého stupňa mal za to, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3266/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
č. k. 16Er/2619/2006-23 zo dňa 12.04.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. a podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. Exekučný súd má zákonom zverenú právomoc preskúmavať ex offo súlad vykonateľného exekučného titulu so zákonom, a to aj napriek výslovnému zneniu § 159 ods. 2,3 O.s.p.. Vyvodil záver, že exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám Občianskeho súdneho poriadku a prednosť bude mať ust. § 44 ods. 2 Ex. por.. pred ust. § 159 ods. 2,3 O.s.p.. Poukázal na právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR. Vzhľadom na to, že povinný neplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený. Je otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám porušuje právo, preto oprávnený v tomto smere vzniesol tzv. námietku unclean hands. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 22.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 2635/06 zo dňa 25.07.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 04.09.2006 a vykonateľnosť dňa 07.09.2006.
Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp. zn. 16Er/2619/2006 návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.11.2006 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 61,71 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 2635/06 zo dňa 25.07.2006. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením, č.k. 16Er/2619/2006-23 zo dňa 12.04.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/197/2012-42 zo dňa 06.08.2012 právoplatnosť dňa 04.10.2012.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. 16Er/2619/2006-23 zo dňa 12.04.2012, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/197/2012-42 zo dňa 06.08.2012 právoplatnosť dňa 04.10.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č.k 16Er/2619/2006-23 zo dňa 12.04.2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č.k. 3CoE/197/2012-42 zo dňa 06.08.2012, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .