Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-457-2015.pdf
PDF · 73.19 KB
Case nature
Subarea
8CoP/457/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Bc. Q. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na W. ulici č. X zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na H. ulici č. XX/X v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 19.10.2015 č.k. 21P 103/2015-54 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením z 19.10.2015 č.k. 21P 103/2015-54 upravil styk otca s maloletým A. J. nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený si maloletého prevziať v mieste bydliska matky každý nepárny piatok v mesiaci o 9:00 hod. a povinný vrátiť maloletého matke v mieste jej bydliska každú nepárnu nedeľu v mesiaci o 17:00 hod.. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ho pred svojim bydliskom, kde má otec povinnosť dieťa matke vrátiť. Rozhodol tak na základe presvedčenia, že bez nariadenia tohto opatrenia by mohlo dôjsť k nenapraviteľnému poškodeniu vzťahu otca so synom a otec preukázal vážnu potrebu dočasnej právnej úpravy. Konštatoval, že maloletý sa nachádza v starostlivosti matky v Košiciach, pričom styk otca so synom doposiaľ nebol upravený. Uviedol, že matka tak, ako to vyplynulo z doteraz vykonaného dokazovania, umožňuje otcovi sporadicky styk s maloletým, avšak vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca by nebolo vhodné ani žiaduce, aby otec cestoval do Košíc bez toho, aby mal istotu, že sa s dieťaťom uvidí. Prítomnosť matky v danom prípade nepovažoval za nevyhnutnú, nakoľko vzťah otca so synom je vytvorený, je veľmi dobrý, sú vzájomne na seba citovo naviazaní. Navyše vzťahy medzi matkou a otcom sú v súčasnej dobe zjavne narušené a ich vzájomné správanie by nemalo dobrý vplyv na maloleté dieťa. Pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 102 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že styk otca s dieťaťom sa bude realizovať len v mieste trvalého bydliska dieťaťa v Košiciach. Namietala predovšetkým vzdialenosť medzi Košicami, kde toho času maloletý žije so svojou matkou a mestom Handlová, kde žije otec maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že absolvovanie tejto vzdialenosti dvakrát do mesiaca je pre maloletého neúnosné, zaťažujúce a že samotné maloleté dieťa toto cestovanie odmieta. Zdôraznila, že otcovi maloletého dieťaťa vychádza v ústrety, čo sa týka úpravy styku, poukázala však na to, že otec maloletého jej nedôveruje ohľadom zdravotného stavu dieťaťa, prípadne neumožnenia styku s dieťaťom, spochybňuje jeho zdravotný stav a nepovažuje to za dôvod neuskutočnenia styku. Predovšetkým však zdôraznila, že samotný maloletý odmieta pravidelné cestovanie do Handlovej a vzhľadom k veku maloletého dieťaťa nepovažuje takúto úpravu styku za vhodnú.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že prvý spoločný víkend trávil s maloletým dieťaťom 6.11.2015 po vyše troch mesiacoch, kedy sa maloletý A. vrátil do dôverne známeho prostredia, kde má vytvorené veľmi dobré podmienky a cíti sa u neho veľmi dobre. Zdôraznil, že celý víkend bol bez problémov, mohli navštíviť aj rodinu otca, takisto k ním prišla jeho dcéra J., ktorá má maloletého A. veľmi rada a tešila sa naňho. Trávili čas na plavárni, na prechádzkach, spoločnými hrami a pestrým programom. Vyslovil presvedčenie, že takto upravený styk je vhodný a je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Opätovne zdôraznil, že stretávanie sa s maloletým za účasti matky prípadne len v Košiciach v byte matky by bolo vzhľadom k ich neusporiadaným vzťahom v súčasnej dobe za nevhodné a nebolo by to ani v prospech dieťaťa, ktorý by sa vysoko pravdepodobne stával svedkom ich konfliktov a rozdielnych názorov.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa predbežnou úpravou styku otca s maloletým dieťaťom vzhľadom na výrazný konfliktný vzťah medzi rodičmi navzájom, v dôsledku čoho nie sú schopní konštruktívne komunikovať o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, i keď sú schopní čiastočne uzatvárať rôzne dohody o výkone rodičovských práv a povinností, ktoré však v konečnom dôsledku
nie sú dodržiavané, čo následne vyústi ešte do väčších konfliktov medzi rodičmi, ktoré riešila zjavne nevhodným spôsobom, čím môže byť ohrozený zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje s rozsahom a frekvenciou predbežnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý zodpovedá účelu predbežného opatrenia, ktorým je dočasná a provizórna úprava pomerov v nevyhnutnom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že nariadením predbežného opatrenia ide o ingerenciu súdu len dočasnú a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a jeho vyhodnotení odlišné od dočasnej úpravy pomerov. Odvolací súd tiež konštatuje, že z podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a dôsledné skúmanie povahy a intenzity ich narušenia presahuje rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Práve preto, že v tejto právnej veci ide o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie. Odvolací súd tiež poznamenáva, že pokiaľ rodičia sú schopní dohodnúť sa na úprave styku otca s dieťaťom v širšom alebo užšom rozsahu ako rozhodol súd, táto dohoda rodičov má prednosť pred rozhodnutím súdu a nič nebráni rodičom, aby túto dohodu realizovali. Nariadenie predbežného opatrenia v tomto prípade má slúžiť len na zabezpečenie pravidelnosti styku otca s dieťaťom v prípade, ak matka maloletého dieťaťa nebude ochotná dohodu o styku realizovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.