Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-466-2015.pdf
PDF · 74.45 KB
Case nature
Subarea
8CoP/466/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G. U. nar. XX.XX.XXXX a E. U. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov C.. L. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na V. č. X zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Čajakovej ulici č. 5 v Košiciach a U.. E. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v M. na Y. ulici č. X zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kerecmanom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rázusovej ulici č. 1 s.r.o., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 11P 146/2015-61 z 19.10.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala podľa ust. § 74 ods. 1, 2, 3 O.s.p., § 75 ods. 5 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. b/ a § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežne určiť výživné od otca na maloleté deti tak, že na maloletú G. 200 Eur mesačne a maloletého E. 400 Eur mesačne počnúc dňom 25.9.2015 do budúcna s odôvodnením, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý E. žije od novembra 2014 u matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého počas celého mesiaca a maloletá G. žije striedavo u otca a matky, kde strávila celé leto. Z uvedených dôvodov požadovala pre maloletú G. výživné iba v polovičnej výške v porovnaní s výživným pre maloletého E.. Súd prvého stupňa o návrhu matky rozhodol podľa ust. § 74 ods. 1, 2, 3 O.s.p., návrh zamietol s odôvodnením, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani zo skutočností zistených z pripojených listinných dôkazov a z vyjadrenia otca nevyplynula potreba nariadiť predbežné opatrenia a otca maloletých detí zaviazať prispievať na ich výživu, pretože matka neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kedy možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov oprávneného. Konajúci súd z návrhu vyjadrenia otca a z pripojeného spisu sp. zn. 11P 150/2014 Okresného súdu Košice I o rozvode manželstva zistil, že maloletá G. býva v spoločnej domácnosti s otcom a maloletý E. sa striedavo zdržiava u matky aj u otca, pričom otec na ich výživu prispieva formou úhrad peňazí na účet matky a zabezpečovaním všetkých potrieb a nákladov súvisiacich so školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami a inými potrebami. Tieto skutočnosti potvrdila aj matka vo svojom vyjadrení. Konajúci súd zdôraznil, že v danom prípade je matka zamestnaná a jej príjem je dostatočný na to, aby v čase, keď sú maloleté deti u nej, zabezpečila ich výživu v nevyhnutnej miere aj bez určenia výživného zo strany otca až do rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s odôvodnením, že uznesenie súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnené a konajúci súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedla, že konajúci súd sa nevysporiadal s nepravidelnosťou prispievania otca na výživu maloletého syna, ako
aj z nevyhnutnosťou vypomáhania rodičov matky, ktorá je vo finančných záležitostiach odkázaná na vlastných rodičov, ktorí nemajú zákonnú povinnosť voči deťom a matke. Vyslovila presvedčenie, že v danom prípade ide o nepreskúmateľné rozhodnutie a takéto rozhodnutie treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo naplňuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí. Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvého stupňa netrpí žiadnymi nedostatkami v odôvodnení a súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi matky ako aj okolnosťami, ktoré vyšli vykonaným dokazovaním najavo a svoje rozhodnutie jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil. Konajúci súd presvedčivo odôvodnil a správne poukázal na to, že uspokojovanie potrieb maloletých nie je v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. bezprostredne ohrozené, maloletá G. je v nepretržitej starostlivosti otca, s ktorým obýva spoločnú domácnosť, otec hradí všetky jej náklady a výdavky spojené s financovaním jej potrieb vrátane úhrad školských výdavkov a mimoškolských záujmov. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že rovnako dostatočne je zabezpečená aj výživa maloletého E., ktorý žije striedavo u matky aj u otca, ktorý zabezpečuje a uhrádza všetky výdavky maloletého v čase, kedy je v jeho osobnej starostlivosti , otec navyše hradí pre maloletého aj náklady za školné, stravné a mimoškolské aktivity. Tieto skutočnosti neboli spochybňované matkou ani v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva vedeného pod sp. zn. 11P 50/2014 na Okresnom súde Košice I a rovnako ani v konaní o určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi sp. zn. 12C 285/2014 Okresný súd Košice I. Súd v tejto súvislosti správne poukázal aj na finančné úhrady otca realizované na účet matky v nie zanedbateľnej výške potom, čo matka opustila spoločnú domácnosť. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že konajúci súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že neboli zistené žiadne skutočnosti jednoznačne preukázajúce naliehavú potrebu zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia na určenie výživného od otca pre maloleté deti. Ako bolo už vyššie konštatované, zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. V preskúmavanom prípade obidvaja rodičia matka v návrhu a otec v odvolaní tvrdia odlišné skutočnosti o spôsobe zabezpečovania všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí. Z obsahu podania matky, vyjadrenie otca k odvolaniu matky, z obsahu spisu o rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde Košice I a spisu o určenie manželského výživného nepochybne vyplýva, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní minimálne „v nevyhnutnej miere“ podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. pričom maloletá dcéra je reálne v jeho starostlivosti. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil o vyššie uvedené dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.