Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-64-2014.pdf
PDF · 93.19 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/64/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: Mesto Pezinok, IČO: 00 305 022, so sídlom Radničné nám. 7, Pezinok, zast.: JUDr. Vojtech Horváth, advokát so sídlom Holubyho 35, Pezinok, proti žalovanej: W. C., D.. XX. X. XXXX, N. P. XX, A., zast. JUDr. Alena Genčanská, advokátka so sídlom Višňová 34, Malinovo, o určenie nájomcu bytu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že žalovaná nie je nájomcom bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/XX v Pezinku, ulica P., vchod č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. územie Grinava, obec Pezinok, okres Pezinok. Žalovaná je povinná vypratať byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/XX v Pezinku, ulica P., vchod č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. 1285 pre kat. územie Grinava, obec Pezinok, okres Pezinok do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovanej na určenie že je nájomcom bytu sa zamieta. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1 Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 5. marca 2014 domáhal proti žalovanej určenia, že žalovaná nie je nájomcom bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/XX v Pezinku, ulica P., vchod č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. územie Grinava, obec Pezinok, okres Pezinok (ďalej len „predmetný byt“), ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
2 Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom bytového domu súpisné č. XXXX v Pezinku, na ulici P. Č.. XX, postavenom na pozemku parcelné č. XXX/XX, kat. územie Grinava, pričom v tomto bytovom dome je 11 mestských nájomných bytov. Na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 17. 8. 2009, bol od 1. 10. 2009 nájomcom predmetného bytu M. O., ktorý bol v čase pridelenia bytu do nájmu zamestnancom žalobcu, pričom tento nájomca dňa 31. 12. 2013 zomrel. Žalobca poukázal na to, že dňa 7. 1. 2014 mu doručila žalovaná svoj list, v ktorom ho žiadala o prechod nájmu podľa § 706 Občianskeho zákonníka a svoj list doplnila dňa 17. 1. 2014. Žalobca svojim listom z 10. 2. 2014 oznámil žalovanej, že jej žiadosť bola prejednaná na kolégiu primátora dňa 3. 2. 2014 a stanoviskom č. XX-XX/XXXX bolo konštatované, že neboli dostatočným spôsobom preukázané všetky zákonné podmienky prechodu nájmu, a preto nie je možné žiadosti žalovanej zo 7. 1. 2014 vyhovieť. Žalobca súčasne vyzval žalovanú, aby do 28. 2. 2014 predmetný byt odovzdala správcovi bytového domu. Žalovaná výzvu žalobcu nerešpektuje a v predmetnom byte býva aj po 1. 3. 2014. Žalobca argumentoval tým, že žalovaná v predmetnom byte bývala a užívala ho bez súhlasu prenajímateľa bytu, nebola
zaevidovaná u správcu bytového domu, nakoľko v evidenčnom liste sa ako počet členov domácnosti celkom uvádza: „1“. Ďalej tým, že žalovaná na adrese Pezinok, P. Č.. XX nemala zriadený ani prechodný pobyt aj jej adresou je Bratislava, A. XX. Dôvodil tiež tým, že žalovaná je v ideálnej 1-ine podielovou spoluvlastníčkou domovej nehnuteľnosti súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcelné č. XXXXX v katastrálnom území Nivy, obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísanej na LV č. XXX, pričom stavba má charakter rodinného domu a ďalšími spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú matka a sestra žalovanej. Žalovaná má teda nesporné a nespochybniteľné právo bývania z titulu spoluvlastníctva a má teda spôsobilosť trvale si uspokojovať svoju bytovú potrebu, a od žalobcu nie je možné za týchto okolností spravodlivo požadovať jeho obmedzenie vo voľnom nájme predmetného bytu, nakoľko by išlo o neprimeraný zásah do vlastníctva žalobcu.
3 Žalovaná sa k návrhu vyjadrila v písomnom podaní z doručenom súdu dňa 3. júna 2014, v ktorom uviedla, že L.. M. O. užíval predmetný byt ešte ako zamestnanec mestského úradu v Pezinku na základe inej nájomnej zmluvy už od roku 2006, pričom ona s ním v predmetnom byte bývala v spoločnej domácnosti od roku 2007 a ich spolužitie nebolo vopred obmedzené na určitý čas, pričom žalovaná sa po celú dobu spoločného života o nájomcu predmetného bytu starala, najmä v čase choroby, a trvalo sa podieľala na spoločnom vedení domácnosti a hospodárení, spoločnej úhrade nákladov pre potreby domácnosti, a ako žena prevažne zabezpečovala riadny chod celej domácnosti. Poukázala na to, že L.. M. O. trpel od roku 2012 ťažkými, život ohrozujúcimi zdravotnými problémami a od mája 2013 bol pripútaný na lôžko resp. na vozík, teda celá ťarcha starostlivosti o spoločnú domácnosť bola výlučným na pleciach žalovanej. Žalovaná potvrdila, že je v ideálnej 1-ine podielovou spoluvlastníčkou stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Nivy, obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísanej na LV č. XXX, pričom stavba bola postavená v 20-tych v rokoch minulého storočia a v súčasnosti je v nej len jedna bytová jednotka. Poukázala na to, že pokiaľ vo svojom doplňujúcom vyjadrení žalobcovi uviedla, že ide o dvojizbový byt, išlo o nepresné označenie, nakoľko táto bytová jednotka pozostáva len z jednej izby, kuchyne, chodby a sociálneho zariadenia, pričom žalovaná v tomto prípade chybne označila kuchyňu za izbu. Pokiaľ aj žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17. 1. 2014 uviedla, že dom má obývateľné pivničné priestory, upresnila, že v minulosti bola jedna malá miestnosť v pivnici prispôsobená na občasné prenocovanie, a túto z času načas využijú na prespatie deti jej sestry, ako ďalšej spoluvlastníčky v podiele 1/4. Pivnica nemá vlastné sociálne zariadenie a nie je možné ju používať ani na dlhodobejšie, nieto na trvalé bývanie, keďže tieto pivničné priestory sú vlhké a zďaleka nespĺňajú všeobecné technické požiadavky na výstavbu v zmysle § 17, 18 vyhlášky číslo 532/2002 Z.z. Argumentovala tým, že skutočnosť, že má v nehnuteľnosti súp. č. XXX v k.ú. Nivy uvedené trvalé bydlisko, má čisto evidenčný a praktický charakter, avšak ju neoprávňuje túto nehnuteľnosť trvalo užívať, nakoľko ku dňu úmrtia L.. M. O. v tejto nehnuteľnosti bývala matka žalovanej (spoluvlastníčka podielu 2/4 nehnuteľnosti) spoločne so svojím priateľom. Žalovaná uviedla, že preukázateľne splnila všetky podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka na prechod práva nájmu k predmetnému bytu a preto navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň sa žalovaná vzájomným návrhom proti žalobcovi domáhala určenia, že žalovaná je nájomcom predmetného bytu a náhrady trov konania.
4 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a prečítaním alebo oznámením obsahu listinných dôkazov: č.l. 5-6 - výpis z katastra nehnuteľností, č.l. 7-9 - zmluva o nájme bytu, č.l. 10 - evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, č.l. 11 - kópia žiadosti žalovanej zo 7. 1. 2014, č.l. 12 - výpis z e-mailovej komunikácie, č.l. 13 - kópia odpovede mesta Pezinok z 10. 2. 2014, č.l. 14 - výpis z katastra nehnuteľností, č.l. 15 - fotografia rodinného domu so súpisným číslom XXX, č.l. 16 - osvedčenie o registrácií DPH, č.l. 19 - oznámenie žalovanej, č.l. 29-31 - stanovisko k odpovedi, č.l. 69 - odpoveď Mesta Pezinok, č.l.70-72 - všeobecne záväzné nariadenie Mesta Pezinok 10/2007 o prideľovaní mestských nájomných bytov, č.l. 73 - výpis z LV č. XXX pre k. ú. Nivy z 18. 12. 2015. Súd tiež vykonal ohliadku rodinného domu so súpisným číslom XXX.
5 Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci a zistil, že medzi účastníkmi konania nie je sporné to, že žalovaná v čase smrti pôvodného nájomcu predmetného bytu, sa s M. O. starala o spoločnú domácnosť, žila s ním v spoločnej domácnosti najmenej tri roky pred jeho smrťou, čím je splnená prvá podmienka k prechodu nájmu predmetného bytu. Sporné medzi nimi zostalo len to, či bola splnená i druhá podmienka pre prechod nájmu predmetného bytu na žalovanú, uvedená v § 706 ods.1 veta druhá Občianskeho zákonníka, t.j. podmienka nemať vlastný byt.
Žalobca tvrdil, že táto podmienka splnená nebola, nakoľko žalovaná ku dňu smrti pôvodného nájomcu bola v ideálnej 1-ine podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý je v obývateľnom stave a žijú tam aj iné osoby, pričom to, či v pivnici jej rodinného domu sú alebo nie sú obývateľné priestory nie je v danej veci vôbec relevantné. Žalobca poukazoval na to, že pokiaľ žalovaná obýva bytovku, ktorá je určená pre občanov mesta Pezinok, ktorí nemajú vlastné bývanie, pričom mesto Pezinok k 31.10.2015 eviduje 94 žiadateľov o mestský nájomný byt, je správanie sa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná tvrdila, že druhá podmienka pre prechod nájmu predmetného bytu splnená je, nakoľko žalovaná vlastní iba zlomok 1 rodinného domu, ktorý obýva jej matka s partnerom. Ďalšími spoluvlastníčkami rodinného domu sú jej matka (2/4) a jej sestra (1/4). Poukázala pritom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej rozhodujú vlastníci o užívaní bytu v spoločnom dome jedným z nich, a to na základe väčšiny vlastníckych podielov a preto sa môžu domáhať aj vypratania spoluvlastníka z domu. V danom prípade by preto mohla byť žalovaná vystavená tomu, že na ňu bude podaná žaloba na vypratanie nehnuteľnosti.
6 Žalovaná vypovedala, že po svojom narodení žila so svojimi rodičmi v Bratislave, najskôr žili v Karlovej Vsi, potom sa presťahovali do rodinného domu, ktorého je t. č. spoluvlastníčkou. Po otcovej smrti v tomto dome žila spolu so svojou matkou a sestrou, neskôr (asi v roku 1988) sa presťahovala do dvojizbového bytu v Petržalke, v ktorom žila do roku 1999, kedy sa naspäť presťahovala do rodinného domu v jej spoluvlastníctve, pričom v Pezinku začala bývať s nebohým M. O. v decembri roku 2006. Uviedla, že pivničné priestory v rodinnom dome rekonštruovali v roku 1953 jej rodičia, a tieto nikdy neboli určené kolaudačným rozhodnutím na trvalé bývanie. Zvykli v nich občas prespávať jej neter a synovec, ktorí študovali v Bratislave. Žalovaná ďalej vypovedala, že jej sestra H. býva v Senci, v byte, ktorý je v BSM sestry a jej manžela. Poukázala na to, že v súčasnosti v rodinnom dome, ktoré je spoluvlastníčkou trvalo býva jej matka, partner matky, a taktiež v ňom príležitostne býva, jej neter, ktorá študuje a brigáduje v Bratislave.
7 Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie Nivy súd zistil, že na pozemku s parcelným číslom XXXXX o výmere 99 m2, druh pozemku -zastavané plochy a nádvoria sa nachádza stavba postavená na zemskom povrchu so súpisným číslom XXX, druh stavby - iná budova, ktorej spoluvlastníčkami sú: Hudecová Soňa v spoluvlastníckom podiele 1, žalovaná v spoluvlastníckom podiele 1 a C. H. v spoluvlastníckom podiele 1. V liste vlastníctva nie sú zaznamenané žiadne ťarchy na nehnuteľnosti.
8 Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že v Bratislave na ulici A. Č. XX sa nachádza stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX. Po vstupe do tohto rodinného domu sa vchádza do miestnosti, ktorá slúži, ako obývačka a spálňa a má rozmery 5 m x 5 m. Z tejto obytnej miestnosti sa dvermi vchádza do miestnosti, ktorá slúži ako kuchyňa a má rozmery 3 m x 4 m. S kuchyňou susedí miestnosť, v ktorej sa nachádza kúpeľňa s WC a má rozmery 1,6 m x 2,4 m. Ďalej s kuchyňou susedí i predsieň, ktorá je vybavená pracovným stolom s počítačom a má rozmery 2,1 m x 3,4 m. Z predsiene sa vychádza von dvermi z rodinného domu na pozemok. Z pozemku vedú schody do pivničnej časti rodinného domu, ktorá má samostatný vstup. V pivničnej časti domu sa nachádza chodba s priamym vetraním, z ktorej sa vchádza do miestnosti využívanej ako letná kuchyňa. Letná kuchyňa má rozmery 3,4 m x 3,2 m a nachádza sa v nej kuchynská linka s drezom, batériou a plynovým sporákom. Z letnej kuchyne vedú dvere do obytnej miestnosti s rozmermi 3,4 m x 4,8 m. Obytná miestnosť v pivničnej časti má priame vetranie dvoma oknami, pod ktorými sa nachádza radiátor. Z chodby v pivničnej časti rodinného domu sa dá tiež prejsť do miestnosti, ktorá slúži ako práčovňa, nachádza sa tu umývadlo a práčka. Z práčovne vedu ďalšie dvere do úzkej miestnosti, ktorá slúži ako pivnica. Z chodby v pivničnej časti rodinného domu sa dá tiež vojsť do miestnosti slúžiacej ako WC, táto miestnosť je vybavená splachovacím záchodom. V pivničnej časti rodinného domu sú niektoré steny v miestnostiach do výšky cca 1 m navlhnuté, odpadáva z nich farba a na viacerých miestach sú napadnuté plesňami.
9 § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
10 § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje: „Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.“
11 § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje: „Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.“
12 Judikatúra najvyšších súdnych autorít pri posudzovaní obdobných sporov uvádza: Mať „vlastný byt“ podľa § 706 ods. 1 prvej vety OZ znamená disponovať takým právnym titulom, ktorý zakladá právo na bývanie, ktorý podľa svojej povahy slúži na trvalé uspokojenie potreby bývať. Spoluvlastník domu, ktorý má právnu možnosť užívať byt v tomto dome, má vlastný byt (Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek ČR, č. 20/2001.) Slovami „mať vlastný byt“ zákon postihuje nielen právo bývania, ktorého titulom je vlastníctvo bytu (nehnuteľnosti), ale všetky právne dôvody, od, ktorých sa odvíja takéto právo na bývanie, ktoré svojím charakterom slúžia na trvalé (nie prechodné) uspokojovanie bytovej potreby jeho nositeľa. Ak osoba uvedená v citovanom ustanovení má k dispozícii niektorý z týchto titulov bývania, potom prechodom nájmu v jej prospech nemožno spravodlivo prenajímateľa obmedzovať vo voľnom nájme bytu. (uznesenie NS ČR z 11. 5. 2005, sp. zn. 26 Cdo 1938/2004)
13 Súd uvádza, že tak žalobca, ako aj žalovaná majú naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, nakoľko len súdnym rozhodnutím sa odstráni stav právnej neistoty, ktorý vznikol. Aplikujúc citované právne normy na z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, a riadiac sa judikatúrou najvyšších súdnych autorít dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, a vzájomný protinávrh žalovanej je v celom rozsahu nedôvodný. Súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci bola ku dňu smrti nájomcu predmetného bytu (31.12.2013), splnená iba jedna z dvoch podmienok, ktorých kumulatívne splnenie zákon vyžaduje pre prechod nájmu bytu, a to podmienka, že žalovaná sa starala o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu a žila s ním v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou. Podmienka „nemať vlastný byt“ v posudzovanej veci splnená nebola, nakoľko žalovaná z titulu spoluvlastníctva podielu o veľkosti 1 rodinného domu v Bratislave, disponuje právnym dôvodom, od ktorého sa odvíja jej právo na bývanie v tomto rodinnom dome. Preto v danej veci prechodom nájmu v prospech žalovanej nemožno spravodlivo žalobcu, ako prenajímateľa, obmedzovať vo voľnom nájme bytu, navyše nie za stavu, keď žalobca eviduje celkovo 94 žiadateľov o mestský nájomný byt. Argumentácia žalovanej, že o užívaní bytu v spoločnom dome jedným z nich rozhodujú spoluvlastníci, na základe väčšiny vlastníckych podielov a preto žalovaná môže byť vystavená tomu, že na ňu bude zo strany ostatných spoluvlastníčok rodinného domu podaná žaloba na vypratanie nehnuteľnosti, je zatiaľ čírou špekuláciou, navyše právne bezvýznamnou pre posúdenie otázky, či ku dňu smrti nájomcu predmetného bytu, boli alebo neboli kumulatívne splnené podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre prechod nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Zo skutkových okolností prípadu zároveň vyplýva, že žalovaná predtým, ako začala v roku 2006 bývať v predmetnom byte, bývala v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou. Vychádzajúc z týchto úvah, súd určovaciemu návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zároveň vzájomný určovací návrh žalovanej v celom rozsahu zamietol. Nakoľko žalovaná v súčasnosti obýva predmetný byt bez právneho titulu, súd zároveň vyhovel aj druhému návrhu žalobcu a žalovanej uložil povinnosť predmetný byt vypratať. Oproti žalobcom požadovanej lehote na vypratanie (15 dní od právoplatnosti rozsudku), súd rozhodol, že žalovaná je predmetný byt povinná vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko dospel k záveru, že táto dlhšia lehota bude žalovanej postačovať na zabezpečenie všetkých záležitostí súvisiacich s vyprataním predmetného bytu.
14 O trovách konania súd rozhodol podľa § 141 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
15 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Pezinok. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.