Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-263-2015.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/263/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti odporkyni: G. D., A.. XX.X.XXXX, S. W. P. XXXX/XX, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie 52,34 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2015 domáhal voči odporkyni úhrady istiny vo výške 52,34 € s príslušenstvom. Navrhovateľ podanie návrhu odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvorili dňa 11.1.2010 Zmluvu č. 7781632001, na základe ktorej navrhovateľ pre odporkyňu zriadil a viedol účet č. 7781632001. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany odporkyne tým, že odporkyňa sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného debetu vo výške uplatnenej istiny, navrhovateľ jej zaslal výzvu na úhradu debetného zostatku. Nakoľko odporkyňa ani na túto výzvu dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradila, navrhovateľ zatvoril príslušný účet odporkyne, o čom odporkyňu informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok. Preto navrhovateľ pred uzavretím účtu vykonal dňa 17.9.2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom ide o transakciu banky, nie o úhradu zo strany odporkyne. Nakoľko pohľadávka navrhovateľa nebola ku dňu podania návrhu uhradená v plnej výške, navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni úhrady sumy vo výške 52,34 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 52,34 € od 17.9.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania v zaplatenom súdnom poplatku.
Súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v nadväznosti na § 156 ods. 3 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania s tým, že oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 10.12.2015 a zvesené dňa 17.12.2015, pričom bolo zverejnené i na webovom sídle súdu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.9.2015 a predloženými listinnými dôkazmi v podobe: Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 7781632001 (čl. 4), výzvy na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku (čl. 5), všeobecných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. (čl. 6-10), vývesky úrokových sadzieb (čl. 11) a výpisom z účtu (čl. 12), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo dňa 11.1.2010 k uzavretiu Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 7781632001, na podklade ktorej navrhovateľ zriadil odporkyni osobný
účet Axion č. XXXXXXXXXX. V zmysle bodu 4. uvedenej zmluvy odporkyni zriadená služba Povolené prečerpanie na osobnom účte nebola. Odporkyňa zmluvu v tomto bode, respektíve čo do tejto povinnosti nesplnila, keď sa na zriadenom účte dostala do debetu vo výške 52,34 € (čl. 12). Keďže odporkyňa zmluvu v uvedenej povinnosti porušila a debet na zriadenom účte nevyrovnala ani na základe výzvy navrhovateľa, navrhovateľ zriadený účet zatvoril, čo však bolo možné len po vykonaní úhrady debetu. Navrhovateľ teda pre uzatvorením účtu vykonal dňa 17.9.2012 internú transakciu, kedy debetný zostatok v uvedenej výške previedol na svoj pohľadávkový účet. Keďže odporkyňa debet nevyrovnala ani na základe výzvy navrhovateľa (čl. 5), navrhovateľ sa so svojím nárokom obrátil na súd.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z.), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. (2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že navrhovateľ si nárok v tomto konaní uplatnil nedôvodne.
Keďže mal navrhovateľ pri uzatváraní uvedenej zmluvy postavenie dodávateľa, nakoľko pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, pričom súdu ku dňu rozhodovania nebol predložený žiadny dôkaz o opaku, súd vyhodnotil vzťah medzi účastníkmi konania založený vyššie uvedenou zmluvou ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý aplikoval jednak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a jednak i príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní, prednostne. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný ex offo, teda z úradnej moci, skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa a teda prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola zaradená zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené zákonné ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, titulom skutočnosti ktorej sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv a zároveň zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.
V danom prípade navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 11.1.2010 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 7781632001, na podklade ktorej navrhovateľ zriadil odporkyni osobný účet Axion č. 7781632001. Keďže odporkyni uvedenou zmluvou zriadená služba Povolené prečerpanie na osobnom účte nebola - bod 4. uvedenej zmluvy, odporkyňa zmluvu v tomto bode porušila, keď sa na zriadenom účte dostala do debetu vo výške 52,34 € (čl. 12). Keďže odporkyňa zmluvu v uvedenom bode porušila a debet na zriadenom účte nevyrovnala ani na základe výzvy navrhovateľa, navrhovateľ zriadený účet zatvoril, čo však bolo možné len po vykonaní úhrady debetu. Navrhovateľ teda pre uzatvorením účtu vykonal dňa 17.9.2012 internú transakciu, kedy debetný zostatok v uvedenej výške previedol na svoj pohľadávkový účet. Nakoľko odporkyňa debet nevyrovnala ani na základe výzvy navrhovateľa (čl. 5), navrhovateľ sa obrátil na súd a to prostredníctvom návrhu, súdu doručenému dňa 23.9.2015 (čl. 1). V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľ vyrovnal debet na zriadenom účte odporkyne vykonaním transakcie dňa 17.9.2012 (čl. 12). Ak však navrhovateľ túto transakciu vykonal dňa 17.9.2012, mohol si svoj nárok voči odporkyni uplatniť na súde už dňa 18.9.2012. Keďže si navrhovateľ nárok voči odporkyni uplatnil na súde dňa 23.9.2015, pričom všeobecná 3-ročná premlčacia doba uplynula dňa 18.9.2015, učinil tak v čase, keď bol jeho nárok z už uvedenej zmluvy premlčaný. V kontexte uvedeného súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Nakoľko bol súd povinný aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia v tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, pričom dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud
hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnila a zároveň jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).