Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_57Er-3622-2014.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Subarea
57Er/3622/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: BB PRINT, s. r. o., Miletičova 3/a, 821 08 Bratislava, IČO: 35 725 681, zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 04 Bratislava, proti povinnému: L´occitane agency s. r. o., Muškátová 28, 821 08 Bratislava, IČO: 44 911 131, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Roman Vozár, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Karloveská 6C, P.O.Box 103, 840 00 Bratislava (nástupca súdnej exekútorky JUDr. Anny Dírerovej), o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 22.05.2020 sp. zn. 57Er/3622/2014, EX 293/2014, vydanému súdnym exekútorom Mgr. Romanom Vozárom, z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.08.2014 tunajší súd poveril poverením č. 5102 168552 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v tejto veci.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 26.06.2020 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 22.05.2020. Námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie boli podané v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote.
3. Oprávnený vo svojich námietkach uviedol, že oprávnený podal návrh v dobrej viere, že táto exekúcia skončí zastavením len z dôvodov, ktoré boli ustanovené v Exekučnom poriadku. Oprávnený pri podávaní návrhu na začatie tohto exekučného konania nemohol dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená z dôvodov uplynutia rozhodnej doby. Je nutné zabezpečiť predvídateľnosť práva, je nutné dodržať princíp právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu. Napadnutým zastavením exekúcie bolo porušené základné právo oprávneného vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je právo slobodne nakladať s pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. Bol porušený princíp právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy SR a článku 13 Ústavy SR, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je princíp právnej istoty, došlo k zásahu do základných práv a slobôd zaručených Ústavou SR podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 13 ods. 1, 3 Ústavy SR, bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Zastavenie exekúcie protiústavne obmedzuje dispozičné právo oprávneného k pohľadávke, vymáhanej v tomto exekučnom konaní ako prvok vlastníckeho práva oprávneného, garantovaného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Urýchlenie rozhodovania súdov, ktoré je deklarovaným účelom zákona č. 233/2019 Z. z. nemožno realizovať za cenu porušovania základných práv oprávneného garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 30.01.2019 sp. zn. PL.ÚS 6/2016-61 je protiústavné v ustanovení § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zakazovať oprávnenému, aby si po troch rokoch uplatňoval príslušenstvo pohľadávky (platí 10 ročná premlčacia doba). Analogicky k obsahu daného nálezu je protiústavné zastaviť exekúciu podľa zákona č. 233/2019 Z. z., priebeh predmetného exekučného konania upravuje Exekučný poriadok platný a účinný ku dňu začatia tohto konania, retroaktivita zákona č. 233/2019 Z. z. je protiústavná. Je protiústavné nútiť
oprávneného, aby opakovane podával návrh na vykonanie exekúcie, aby oprávnený platil paušálne trovy exekúcie, ktoré by pri dodržaní účinného znenia Exekučného poriadku oprávnený nemusel platiť, aby oprávnený bol administratívne zbytočne zaťažovaný novým návrhom na vykonanie exekúcie, aby oprávnený hradil náklady na nový návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci v situácii, keď oprávnený ani neprejavil vôľu zastaviť pôvodnú exekúciu a následne podať nový návrh na vykonanie exekúcie, ani nebol daný žiadny z dôvodov podľa účinného znenia Exekučného poriadku. V danom prípade pôvodný povinný zanikol zlúčením a jeho záväzky prešli na právneho nástupcu L´occitane agency s. r. o. a vymáhaná pohľadávka môže byť vymáhaná z majetku právneho nástupcu, vo vzťahu ku ktorému nebolo preukázané, že by bol v súčasnosti bezmajetný. V danom prípade súdny exekútor blokuje majetok povinného, avšak v dôsledku nutnosti čakať v poradí na uspokojenie veriteľov, ktorí majú prednosť v uspokojení ich pohľadávok a v dôsledku prieťahov a neefektívnosti v konaní nedošlo v rozhodnej dobe k vymoženiu aspoň časti pohľadávky. Takýto stav však nemožno prikladať za vinu oprávnenému a trestať oprávneného zastavením exekúcie, nakoľko by išlo o popretie účelu a zmyslu exekučného konania. Keďže v tomto exekučnom konaní nebola preukázaná nemajetnosť povinného ani vôľa oprávneného zastaviť toto exekučné konanie, tak je na mieste, aby exekúcia pokračovala a nemožno oprávneného zaväzovať k úhrade trov exekúcie. Oprávnený pri podávaní návrhu na začatie tohto exekučného konania nemohol predvídať, že bude zaviazaný po uplynutí rozhodnej doby zaplatiť paušálne trovy exekúcie a je protiústavné oprávneného zaväzovať k úhrade takýchto trov.
4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
7. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
8. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
10. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
11. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
14. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
15. Podľa § 10 ods.1 zákona č. 233/2019 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
16. Súd po preštudovaní predmetného exekučného spisu a námietok oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zistil, že predmetná exekúcia v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. je starou exekúciou, na ktorú sa vzťahuje § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.. Teda je zrejmé, že na danú exekúciu sa vzťahujú dôvody ustanovené zákonom č. 233/2019 Z.z., ktoré spôsobujú zastavenie exekúcie priamo zo zákona (ex lege), teda bez potreby o tom meritórne rozhodnúť. 17. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať námietky. Oprávnený však vo svojich námietkach neuviedol žiaden dôvod, ktorý by odôvodňoval, že by upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore s týmto zákonom. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 22.05.2020 vydané súdnym exekútorom v danom exekučnom konaní, doručené oprávnenému obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú povinné a ustanovené v § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., a teda je v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu súd námietky povinného proti upovedomeniu o zastavení ako nedôvodné zamietol. 18. V prípade, že oprávnený nebol spokojný s činnosťou súdneho exekútora, mohol v zmysle § 44 ods. 10 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom tak oprávnený neurobil. 19. Súd taktiež poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu č. IV. ÚS 160/2020-28 zo dňa 13.05.2020, v ktorom konštatuje, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateliek, ktorou sa domáhali ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2
zákona č. 233/2019 Z. z. za nedôvodnú, pretože súdni exekútori v dotknutých exekučných konaniach nemali diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavených exekúcií a tento nárok si uplatnili v súlade s platným právom. 20. Súd taktiež v predmetnom Uznesení Ústavného súdu č. IV. ÚS 160/2020-28 zo dňa 13.05.2020, poukazuje na to, že zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Podľa tohto zákona za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť (nahradiť trovy exekúcie) má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom ustanovená paušálna suma. Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.). Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., konštatuje, že nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj čo sa týka výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateliek nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis. 21. Ústavný súd ďalej konštatoval, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia sťažovateliek smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípade jej zastavenia, pričom poukazovali a analyzovali právnu úpravu v okolitých štátoch, citovali viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky, Ústavného súdu Lotyšska, ako aj konkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva
- vec Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70). Ústavný súd v tomto smere poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený plénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Argumentácia sťažovateliek o protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej sťažnosti právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nedôvodná. Ústavný súd zhrňujúco konštatoval, že napadnuté upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom interpretujú vo veci aplikované právne normy. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavné sťažnosti sťažovateliek v častiach, ktorými namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami obsahujúcimi výzvy na úhradu paušálnych trov starých exekúcií, sú spôsobilé na odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti. 22. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.