Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-396-2015.pdf
PDF · 111.57 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/396/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: L. K. B..K.., K. K. S. X, XXX XX C., P.X.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti odporcovi: S. S., H.. XX.XX.XXXX, C. R. XXX, XXX XX R., štátny občan SR, o zaplatenie 1.663,45 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 688,- eur, spolu s úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 169,17 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 208,43 eur od 28.12.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 479,57 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 20.07.2015, doručeným súdu dňa 14.08.2015, sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.663,45 eur, spolu s úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 233,77 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, s úrokom vo výške 14,79 % ročne zo sumy 1.269,81 eur od 02.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 273,03 eur od 28.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.352,62 eur od 01.01.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.02.2008 uzatvoril, ako veriteľ, s odporcom, ako dlžníkom, zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty. Na základe písomnej žiadosti, obsiahnutej vo vyššie uvedenej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty uzatvoril navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu, vydal odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 6.000,- Sk / 199,16 eur. Odporca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.496,12 eur. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporca bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty (ďalej len „VÚP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa bodu III. 3. 1. VÚP a časti B) úverovej zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých
úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov, platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky, určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku príslušnej časti úverovej istiny, pričom podľa bodu III. 3. 5. VÚP je úrok z čerpanej sumy podľa platnej úrokovej sadzby Cetelemu, účtovaný klientovi každý deň, podľa výšky zostatku na úverovom účte. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil odporca navrhovateľovi ku dňu vyhotovenia návrhu len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.578,46 eur. Na predžalobné výzvy odporca nereagoval. Cetelem je oprávnený vypovedať úverovú zmluvu a požadovať splatenie dlžnej sumy, vrátane príslušenstva, ku dňu účinnosti výpovede. Podľa bodu IV. 5. VÚP výpoveď zo zmluvy je potrebné vykonať formou doporučeného listu. Ku dňu účinnosti výpovede je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ vypovedal zmluvu dňa 23.10.2014. Dňa 27.12.2014 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh odporcu sa stal splatný v celom rozsahu. Podľa bodu IV. 3. VÚP je nesplatená úverová istina ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal odporca voči navrhovateľovi ku dňu vyhotovenia návrhu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 310,83 eur (233,77 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 36,86 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 2,40 eur z titulu dlžného poistného z úveru; 37,80 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Dlžná suma bola navrhovateľom vyčíslená ku dňu 15.10.2014, tzn. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom systéme navrhovateľa. Okrem toho bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 233,77 eur od 16.10.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 273,03 eur od 28.12.2014 až do zaplatenia (navrhovateľ si neuplatnil úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Dňa 17.08.2011 uzatvoril navrhovateľ, ako veriteľ, s odporcom, ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi klasický spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou 60 mesačných splátok vo výške 50,67 eur. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ previedol na účet odporcu sumu vo výške 2.000,- eur, čo potvrdzuje predložený výpis z úverového účtu odporcu. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporca bez výhrad súhlasil s VÚP. Podľa bodu III. 4. 1. VÚP je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Podľa bodu III. 4. 1. VÚP L. použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov, platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. . Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil odporca navrhovateľovi ku dňu vyhotovenia návrhu len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.520,43 eur. Na predžalobné výzvy odporca nereagoval. Podľa bodu IV. 4. 1. VÚP je Cetelem oprávnený úverovú zmluvu písomne vypovedať formou doporučeného listu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorý začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď klientovi doručená. Podľa bodu V. 6. VÚP ku dňu účinnosti výpovede je splatný celý dlh klienta voči L.. Podľa bodu V. 9. VÚP sa výpoveď považuje zo doručenú aj v prípade, ak ju klient neprevezme, a to dňom márneho uplynutia úložnej lehoty, alebo z dôvodu nedoručiteľnosti dňom jej vrátenia L.. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ vypovedal zmluvu dňa 08.10.2014. Dňa 31.12.2014 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh odporcu sa stal splatný v celom rozsahu. Podľa bodu V. 3. VÚP je nesplatená úverová istina ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal odporca voči navrhovateľovi ku dňu vyhotovenia návrhu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.352,62 eur (1.269,81 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 69,57 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 13,24 eur z titulu dlžného poistného z úveru). Dlžná suma bola navrhovateľom vyčíslená ku dňu 01.10.2014, tzn. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom systéme navrhovateľa. Okrem toho bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,79 % ročne zo sumy 1.269,81 eur od 02.10.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.352,62 eur od 01.01.2015 až do zaplatenia. Navrhovateľ v prílohe predložil výpis z úverového účtu odporcu, z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, dátum zaplatenia a výška uskutočnených splátok, účtované zmluvné pokuty a poplatky, ako aj všetky pohyby na úverovom účte klienta.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 18.12.2015, ktoré sa konalo, v súlade s ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), v
neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním zo dňa 24.11.2015, doručeným súdu dňa 27.11.2015, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci aj za svojej, ako aj navrhovateľovej neúčasti. Odporca na pojednávaní k veci uviedol, že nenamieta podanú žalobu, je si vedomý, že si predmetné úvery zobral, pričom tieto prestal splácať, pretože v máji 2013 prišiel o prácu. Nenamieta výšku vyčísleného dlhu. Počas poberania podpory v nezamestnanosti počas 6 mesiacov tieto úvery ešte riadne splácal, momentálne je úplne bez príjmu, teda nemá ich ako splácať a okrem toho sa musí starať aj o otca a žijú iba z jeho dôchodku. Navrhovateľ si sem-tam niečo privyrobí, ale kvôli starostlivosti o otca sa to nedá. Uviedol, že by mohol dlžnú sumu splácať v splátkach po 20 - 30 eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal najmä z obsahu spisu, a to z listinných dôkazov, predložených navrhovateľom, pričom na ich podklade zistenom skutkovom stave veci dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi nároky, vzniknuté mu z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 21.02.2008 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.08.2011. Odporca predmetné zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., resp. zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmlúv, uzatvorených dňa 21.02.2008 a dňa 17.08.2011, je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy. Podľa ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 2 písm. c) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru. Z predloženej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 21.02.2008 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej odporca čerpal peňažné prostriedky v podobe úverového rámca vo výške 6.000,- Sk / 199,16 eur. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu odporcu jeho celkový dlh predstavoval ku dňu 15.10.2014 sumu vo výške 310,83 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny v sume 233,77 eur; úrokov, poistenia a ostatného vo výške 39,26 eur a z bližšie nešpecifikovaných nákladov vo výške 37,80 eur. Súd ďalej z predloženého výpisu zistil, že v dňoch 13.12.2013, 02.01.2014, 15.04.2014 a 02.05.2014 vyúčtoval odporcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súhrnnej výške 64,60 eur. Písomným podaním zo dňa 23.10.2014 navrhovateľ v dôsledku omeškania odporcu so splácaním revolvingového úveru vypovedal úverovú zmluvu s účinnosťou ku dňu doručenia výpovede odporcovi, ktorého zároveň vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 310,83 eur, do 14 dní od doručenia tejto výpovede. Odporca túto výpoveď prevzal dňa 27.10.2014. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že náklady, ktoré si navrhovateľ v návrhu uplatnil, a ktoré vyčíslil v súhrnnej výške 102,40 eur (37,80 eur, ako náklady + 64,60 eur, ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) považoval za nedôvodne uplatnené, bezdôvodne zvyšujúce finančné zaťaženie spotrebiteľa v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ vynaloženie týchto nákladov nijakým spôsobom nepreukázal a žiadnym spôsobom nešpecifikoval, z čoho konkrétne by mali pozostávať. Súd preto navrhovateľovi v tomto prípade priznal sumu nesplatenej istiny a príslušného úroku v súhrnnej výške 208,43 eur, vrátane dohodnutého ročného úroku vo výške 23,40 % ročne zo sumy neuhradenej úverovej istiny vo výške 169,17 eur, a to počnúc dňom, nasledujúcim po dni, ktorým sa odporca dostal do omeškania, t. j. 16.10.2014 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, titulom bližšie nešpecifikovaných nákladov, súd návrh zamietol. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V ďalšom možno z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.08.2011 ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej odporca čerpal peňažné prostriedky vo výške 2000,- eur. Odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 50,67 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. RPMN bola dojednaná vo výške 15,84 %, priemerná hodnota RPMN činila 20,65 %, ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 14,79 %. Celková čiastka, splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 2.841,60 eur.
Podľa predloženého výpisu z úverového účtu odporcu jeho celkový dlh ku dňu 01.10.2014 predstavoval sumu 1352,62 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.269,81 eur a úrokov, poistenia a ostatného vo výške 82,81 eur. Navrhovateľ v dňoch 03.02.2014 a 02.05.2014 odporcovi vyúčtoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súhrnnej výške 54,80 eur.
Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ.
Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti:
- podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
V zmluve sa uvádza, že odporca sa zaväzuje splatiť úver v 60 splátkach vo výške po 50,67 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci.
Toto ustanovenie, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy, platnej v čase uzavretia zmluvy, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý každý z atribútov, vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť, vyžadovaná uvedeným ustanovením, splnená preto nie je.
S tým súvisí i absencia obligatórnej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a to uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V zmluve sa uvádza len toľko, že termín konečnej splatnosti úveru je dátum poslednej mesačnej splátky úveru, pričom konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne, po poskytnutí úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré určovalo termíny splatnosti jednotlivých splátok a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom, sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad, pri podpise zmluvy, presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi uzatvorená zmluva vôbec neobsahovala. Naviac aj samotný zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru.
Vzhľadom na uvedené sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedených obligatórnych náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Absencia čo i len jednej z náležitostí spôsobuje uvedený následok. Súd preto vyhodnotil nárok navrhovateľa z úverovej zmluvy nasledovne:
Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v celkovej sume istiny 2000,- eur. Odporca doposiaľ uhradil sumu celkom vo výške 1520,43 eur, čo vyplýva aj z predloženého výpisu z úverového účtu. Vzhľadom k tomu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odčítaní odporcom realizovaných platieb. Nakoľko nebolo preukázané, že by odporca uhradil uvedený rozdiel vo výške 479,57 eur, súd návrhu v tejto časti vyhovel a vo zvyšnej časti, z dôvodov, vyššie uvedených, návrh zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporca svoje záväzky zo zmlúv nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania, a preto súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania z priznanej sumy 208,43 eur od 28.12.2014 (teda dňom, nasledujúcim po poslednom dni lehoty, určenej odporcovi na dodatočné splnenie pohľadávky, uvedenej vo výpovedi zo zmluvy) až do zaplatenia a z priznanej sumy 479,57 eur od 01.01.2015 až do zaplatenia, a to v sadzbe 8,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB + 8 percentuálnych bodov).
Vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania, uplatnených z nepriznaných nárokov, súd návrh zamietol.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporca na pojednávaní uviedol, že je v súčasnosti nezamestnaný, nemá žiadny príjem, nepoberá žiadne sociálne dávky, má úplne imobilného otca po mozgovej príhode, o ktorého sa musí starať. Opatrovateľský príspevok nepoberá. V spoločnej domácnosti žije s otcom a so starou mamou, ktorá má 86 rokov. Uviedol, že mesačne by mohol dlh splácať vo výške 20,- až 30,- eur a neskôr podľa toho, ako si vybaví opatrovateľský príspevok, prípadne akú bude mať pracovnú príležitosť.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že s poukazom na odporcom produkované skutočnosti, nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti tvrdení odporcu o jeho nepriaznivých ekonomických pomeroch, a preto mu umožnil, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p., splácať žalované plnenie v splátkach, a to vo výške 30,- eur mesačne. Súd má za to, že mesačná splátka žalovanej pohľadávky vo výške 30,- eur je, vzhľadom na ekonomické pomery odporcu, ako aj celkovú výšku pohľadávky, primeraná. Nižšia výška splátky by totiž neúmerným spôsobom predĺžila splácanie navrhovateľovi súdom priznanej pohľadávky. Súd súčasne konštatuje, že poskytnutím možnosti odporcovi splácať navrhovateľovi dlhovanú sumu vo výroku uvedených splátkach, spolu s príslušenstvom týchto splátok, vzniká menšie riziko, že nedôjde zo strany odporcu k ďalšiemu omeškaniu s úhradou jeho dlhu a na základe tohto k demotivácii odporcu ohľadom úhrady celého dlhu, pričom by bolo zo strany navrhovateľa v ďalšom potrebné pristúpiť k exekúcii, čím by došlo k ďalšiemu navyšovaniu trov. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň z toho, že odporca bol bezpochybne úspešný v pomerne väčšej časti veci. Z tohto dôvodu mu vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.