Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-452-2005.pdf
PDF · 141.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-32C/452/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. Č.. X, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Anna Orthová, so sídlom Koceľova č. 17, Bratislava proti odporkyni: T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Č.. X, K., právne zastúpená: Čarnogurský ULC s.r.o., IČO: 35 975 016, so sídlom Tvarožkova 5, P.O. Box 21, Bratislava, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á titulom majetkového vyrovnania hodnoty členského podielu v bytovom družstve viažúceho sa k trojizbovému družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na IV. poschodí bytového domu na C. ul. č. X Z. K. z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 37.800,- eur do 45 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Účastníci sú p o v i n n í zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 2.853,- eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.12.2005 doplneným podaním zo dňa 06.03.2007 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozvedené ich manželstvo. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 70Croz 14/2003 zo dňa 29.09.2003 nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2003. Vo svojom pôvodnom návrhu žiadal prikázať do výlučného vlastníctva odporkyne členský podiel viažúci sa k X izbovému bytu č. XX na C. ulici č. X Z. K. a zariadenie predmetného bytu s tým, že odporkyňa je povinná vyplatiť mu na vyrovnanie podielu sumu 850.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom si súčasne uplatnil náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania nedošlo napriek mnohým pokusom o mimosúdnu dohodu k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, keď jediný majetok patriaci do BSM tvoril členský podiel viažúci sa k 3 izbovému bytu, ktorý do podania návrhu nebol odkúpený a dňa 11.12.1985 bol pridelený účastníkom konania ako manželom Stavebným bytovým družstvom v obvode Bratislava IV - Petržalka, získali ho teda obaja ako členovia družstva a obaja sa rovnakou mierou zaslúžili o jeho nadobudnutie, z ktorého dôvodu je v súlade so zákonom vychádzať pri vysporiadaní BSM z predpokladu, že podiel navrhovateľa i odporkyne sú rovnaké. V priebehu konania svoju požiadavku na finančné vyrovnanie navýšil najskôr na sumu 1.500.000,- Sk a neskôr po vykonaní znaleckého dokazovania na 1 - icu stanovej ceny znaleckým posudkom, to je na sumu 47 250 eur.
Odporkyňa vo svojom prvom vyjadrení k návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že otázka určenia výlučného vlastníctva podielu v družstve viažúcemu sa k predmetnému bytu už
bola riešená v samostatnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 456/2005, v ktorom konaní bol dňa 15.05.2006 schválený súdny zmier, na základe ktorého bol zrušený spoločný nájom predmetného družstevného bytu účastníkov a výlučným nájomcom ako aj členom družstva sa stala odporkyňa s tým, že navrhovateľ je povinný byt vypratať o 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Vyjadrila teda názor, že v tejto časti ide o prekážku rozhodnutej veci. Žiadanú protihodnotu nepovažovala za adekvátnu, nakoľko výlučnou členkou sa stala ona, a teda pripadla jej už v predchádzajúcom konaní aj hodnota členstva v družstve a to bez povinnosti akejkoľvek finančnej náhrady voči navrhovateľovi. Svoju povinnosť poskytnúť navrhovateľovi bytovú náhradu považovala v istom zmysle dokonca za tvrdší následok ako finančné vyporiadanie a túto povinnosť považovala za adekvátnu protihodnotu za členský podiel v družstve. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s jej argumentáciou poukázala na ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pričom žiadala zohľadniť skutočnosť, že odporkyňa sa za trvania manželstva starala o deti pochádzajúce z manželstva, ktoré aj po dosiahnutí plnoletosti zdieľali v čase jej vyjadrenia spoločnú domácnosť s ňou. Navyše sa o nadobudnutie družstevného bytu zaslúžila predovšetkým ona, keďže členský podiel v bytovom družstve manželia nadobudli na základe jej žiadosti podanej ešte pred uzavretím manželstva a šlo o stabilizačný byt, a teda zamestnávateľ odporkyne - ÚNZ mesta Bratislavy, u ktorého sa v súvislosti s nadobudnutím práva nájmu bytu zaviazala odpracovať vo funkcii zdravotnej sestry 5 rokov, jej poskytol dňa 05.11.1985 pôžičku vo výške 24.200,- Kčs, ktorú splácala výlučne sama z jej príjmu zo zamestnania zrážkami zo mzdy. V priebehu neskoršieho konania skutočnosť, že odporkyňa po zrušení spoločného nájmu bytu reálne pre navrhovateľa náhradný byt nezabezpečila odôvodňovala tým, že navrhovateľ nemal takúto potrebu a mala za to, že ho fakticky ho odmietol, avšak ona ho nemala problém navrhovateľovi zabezpečiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, rozhodnutím o pridelení stabilizačného družstevného bytu, Dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností, vrátane kontrolného znaleckého posudku a odborného vyjadrenia k aktualizácii ceny, oboznámil sa s ďalšími účastníkmi konania predloženými listinnými dôkazmi, tiež obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 70Croz/14/2003, 22P/202/2004, 8C/118/2004 a 8C/456/2005, ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zaniklo právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu č.k. 70Croz 14/2003 dňa 11.10.2003. Už za trvania manželstva účastníkov dňa 30.01.1986 Stavebné bytové družstvo v obvode Bratislava IV - Petržalka vydalo rozhodnutie o pridelení družstevného bytu členovi družstva T. M. a jej manželovi P. M.. Kedy sa navrhovateľka stala členom družstva, resp. či sa prihlásila za člena Stavebného bytového družstva ešte pred uzavretím manželstva v konaní preukázané nebolo. Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu č. XX na IV. poschodí bytového domu v K. na ul. Č. (V. C.) Č.. X bola podpísaná dňa 19.02.1986 navrhovateľkou pri spoločnom členstve jej manžela P., ktorá skutočnosť je konštatovaná aj v čl. 1 citovanej dohody. Byt bol pridelený ako stabilizačný.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v čase rozvodu už s odporkyňou značnú dobu nežili v spoločnej domácnosti. Pri odchode z nej byt ako aj všetky veci nechal v užívaní odporkyne a spoločných detí. Mal za to, že predmet BSM netvorili ku dňu zániku manželstva žiadne hnuteľné veci, keď nemali žiadne úspory a osobné motorové vozidlo zn. Felícia nadobudol v roku 1998 v súvislosti s podnikateľkou činnosťou a bolo aj evidované na neho ako fyzickú osobu podnikateľa pod obchodným menom P. M. - MOMO, pod ktorým podnikal od roku 1992, pričom v tom čase bolo auto nadobudnuté cestou leasingu už splatené a odpísané, pričom bolo splácané z príjmov z podnikateľskej činnosti. Odporkyni navrhoval viacero spôsobov vyporiadania BSM, medzi iným aj ešte spoločné odkúpenie bytu od bytového družstva s tým, že svoj podiel by prepísal na deti, čo však odporkyňa odmietla. Mal za to, že ku dňu zániku manželstva nebolo možné v súvislosti s jeho podnikateľskými aktivitami hovoriť o podniku. Asi od roku 2001 mal v prenájme reštauráciu a podnikateľskú činnosť vykonával s cudzím majetkom, za ktorý riadne platil nájom. Spoločnú domácnosť opustil v apríli 2001 z vlastného rozhodnutia. Na deti s ktorými sa stretával riadne prispieval aj bez rozhodnutia súdu spolu v sumu cca 4000 Sk, ktoré však chybne nedával priamo odporkyni, ale posielal jej ich prostredníctvom detí, keď ich odovzdával v zásade v prítomnosti svojej vtedajšej partnerky zvyčajne deťom pred vchodom domu. Okrem výživného deťom kupoval aj oblečenie aj školské potreby, dcére, ktorá mala stužkovú v roku 2001 zabezpečil šaty a prispel aj na topánky a video a stužkovej sa aj chcel zúčastniť, avšak napokon ho dcéry požiadali, aby tam s ohľadom na odporkyňu, ktorá by to zle znášala, nešiel. Po odchode z bytu neplatil na náklady spojené s jeho
užívaním a nájom, čo odôvodňoval tým, že do bytu z rozhodnutia odporkyne nemal možnosť vstúpiť a užívať ho. Neskôr dcére aj so spolužiakmi zabezpečil odvoz na dovolenku do Chorvátska, obe dcéry každé leto bral na 2 týždne na letné dovolenky, ktoré plne financoval, navštevovali ho aj v jeho v reštaurácií, kde sa vždy aj najedli, trávili spolu víkendy, oslavy s jeho rodinou. Deti ho do bytu po jeho odchode zavolali dva krát v súvislosti so zhoršeným stavom ich matky, kedy sa vyhrážala samovraždou a volali rýchlu záchrannú pomoc, keď už od roku 1997 mala psychické problémy a podrobovala sa adekvátnej liečbe. Vo vzťahu k zabezpečeniu bytu uviedol, že odporkyňa bola v tom čase na materskej a on na základnej vojenskej službe, pričom z mladomanželskej pôžičky vyplatili nábytkovú stenu, ktorú im zabezpečil jeho otec.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že ku dňu zániku jej manželstva uviedla neexistovali žiadne hodnotnejšie veci, ktoré by bolo možno zaradiť do BSM. Navrhovateľ užíval iba Škodu Felíciu, pričom sa ešte pred rozvodom manželstva 16.04.2001 vyjadril pri svojom odchode zo spoločnej domácnosti, že si vezme iba auto a vzdáva sa akýchkoľvek ďalších nárokov, o čom však nemala písomné potvrdenie. V čase nadobudnutia práva nájmu k predmetnému bytu bol navrhovateľ na základnej vojenskej službe, nemal žiadne príjmy a preto odporkyňa musela požiadať o pôžičku na splatenie členského podielu v družstve, ktorú splácala výlučne zo svojich vlastných príjmov, z ktorých tiež uhrádzala nájomné a náklady s užívaním bytu. Odporca bol často za trvania manželstva nezamestnaný a aj na osobné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu uhradila odporkyňa dve splátky z jej príjmov. Tvrdila, že od opustenia spoločnej domácnosti v roku 2001 navrhovateľ neplatil na výživu detí a neprispieval ani na náklady spojené s užívaním bytu.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C 456/2005-26 zo dňa 15.05.2006 bol schválený súdny zmier, na základe ktorého sa účastníci konania dohodli na zrušení spoločného nájmu k 3 izbovému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu v K. na C. ulici č. X s tým, že výlučným nájomcom a členom družstva bude T. M. (v danom spore v procesnom postavení navrhovateľky), pričom P. M. je povinný byt vypratať do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou.
Z potvrdenia Bytového družstva Petržalka zo dňa 01.07.2008 vyplýva, že k uvedenému dátumu výška členského podielu T. M. (rozumej zostatková hodnota členského podielu) bola k 25.09.2003 19.706,- Sk a k 16.06.2016 19.047 Sk.
Na základe uznesenia zo dňa 30.03.2010, ktorým bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia aktuálnej všeobecnej ceny (trhovej hodnoty) nehnuteľnosti trojizbového družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na IV. poschodí bytového domu na C. č. X v K., za ktorú by bolo možné predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. v technickom stave, v akom sa byt nachádzal ku dňu 11.10.2003, bol vo veci dňa 09.01.2011 vypracovaný znalcom Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD. znalecký posudok (v poradí druhý - kontrolný), ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu bytu v stave podľa zadania posudku metódou polohovej diferenciácie v sume 82.100 eur s tým, že v zmysle zadania súdu všeobecná hodnota bytu ním vyčíslená v tomto znaleckom posudku predstavuje hodnotu, za ktorú bolo možné v čase rozvodu byt predať v porovnaní s porovnateľnými bytmi, ktorú súd v zmysle platnej judikatúry, na ktorú odkazuje nižšie, považuje za totožnú so všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve. Vzhľadom na odstup času od vypracovania posudku znalec súdu na základe jeho žiadosti formou odborného vyjadrenia č. 72/2015 zo dňa 16.11.2015 oznámil, že voči všeobecnej hodnote uvedenej v znaleckom posudku č. 2/2011 medzičasom došlo v dôsledku situácie na trhu nehnuteľností z dôvodov uvedených vo vyjadrení k navýšeniu všeobecnej hodnoty bytu č. 44 na sumu 94.500 eur.
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ za trvania manželstva účastníkov vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. V zmysle predložených listinných dôkazov bola navrhovateľovi Okresným úradom Bratislava I, odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa vydaná koncesná listina dňa 04.06.2001, ktorou mu udelil oprávnenie na vykonávanie koncesovanej živnosti Pohostinská činnosť bez ubytovacích zariadení pod obchodným menom P. M. - MOMO.
Navrhovateľ súdu predložil Splátkový kalendár vystavený spoločnosťou CAC Leasing Slovakia a.s. Bratislava z ktorého vyplýva, že osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felcia Lxi, číslo karosérie E. bolo predmetnom leasingu, pričom nájomá zmluva bola uzavretá s P. M. - MOMO, so sídlom C. X, K., IČO: 32201591 s tým, že 36 dohodnutých splátok bolo splatných od 01.07.1998 do 01.06.2001; predloženou
faktúrou vystavenou predajcom na leasingovú spoločnosť na sumu 134.950,- Sk a kúpnou zmluvou zo dňa 25.06.1998 preukázal nadobudnutie vozidla leasingovou spoločnosťou.
Nakoľko odporkyňa trvala na vypracovaní znaleckého posudku znalcom z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov na určenie všeobecnej ceny podniku: P. M. - MOMO, IČO: 32201591 s miestom podnikania Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 23 aktuálnu ku dňu zániku manželstva za zohľadnenia všetkých pohľadávok a záväzkov existujúcich k tomuto dňu aj ak boli uspokojené až v nesledujúcich obdobiach a určiť výšku aktív a pasív tohto podniku, resp. ich rozdiel ku dňa 11.10.2004, súd uznesením zo dňa 13.01.2009 nariadil znalecké dokazovanie aj v tomto smere, ktoré však bolo zmarené v dôsledku absencie potrebných podkladov na vypracovanie znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu odporkyňa na výzvu súdu založila do spisu vlastný odhad hodnoty podniku navrhovateľa (č.l. 376 a nasl. spisu), na ktorý však súd ako na zjavne neadekvátny vzhľadom na porovnávanie nekorešpondujúcich subjektov tak z hľadiska lokality, predmetu podnikateľskej činnosti a právnej formy neprihliadal. Súd vychádzal zo skutočnosti, ktorá nebola v konaní rozporovaná, že navrhovateľ v čase zániku manželstva od r. 2002 v rámci svojich podnikateľských aktivít prevádzkoval reštauráciu situovanú v budove Presscentra na Pribinovej ulici v Bratislave, pričom činnosť ukončil z dôvodov na strane prenajímateľa už v r. 2004. V nájme mal kompletne celú reštauráciu, vrátane jej vybavenia a teda fakticky vykonával iba činnosť prevádzkara reštaurácie na vlastnú živnosť, v súvislosti s čím zamestnával dvoch čašníkov a dvoch kuchárov, ale nevlastnil žiadne vybavenie, čo je zjavné aj z daňových priznaní z relevantného obdobia, z ktorých je zrejmé, že nevlastnil žiadny hmotný majetok. Reštaurácia bola v zásade prístupná zamestnancom spoločností sídliacich v budove, bola otvorená iba od pondelka do piatku počas pracovnej doby, t.j. od 09.00 do 17.00 hod., pričom na prízemí bola konkurenčná prevádzka verejného stravovania, čo malo značný vplyv na tržby. Z prehľadu príjmov navrhovateľa ako fyzickej osoby živnostníka vyplývajúcich z daňových priznaní založených v spise tunajšieho súdu 22P 202/2004 vyplynulo, že v r. 2002 navrhovateľ vykazoval príjmy vo výške 2.988.155 Sk a výdavky 2.883.319 Sk, základ dane 104.836 Sk a teda pri dani 6.600 Sk ročný čistý zisk 98.236 Sk (čo predstavuje 8.186,33 Sk mesačne), r. 2003 vykazoval príjmy vo výške 2.482.822 Sk a výdavky 2.378.870 Sk, základ dane 103.952 Sk, a teda pri dani 6.510 Sk ročný čistý zisk 97.442 Sk (čo predstavuje 8.120,17 Sk mesačne). Z prehľadu majetku a záväzkov navrhovateľa vyplýva, že v roku 2002 evidoval navrhovateľ tovar v hodnote 142.155 Sk a na bankových účtoch 833 Sk a žiadne záväzky a v roku 2003 tovar v hodnote 120.053 Sk a na bankových účtoch 502 Sk.
Odporkyňa po oboznámení sa s uvedenými skutočnosťami uviedla, že mala na mysli iný podnik v Dúbravke, ktorý mal údajne predať za 500.000 Sk, pričom k časovému obdobiu sa vyjadriť nevedela, pričom navrhovateľ vo svojej reakcii spresnil, že v r. 2007, t.j. po zániku manželstva začal podnikať prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným a podnik súvisiaci s touto podnikateľskou činnosťou predal až v r. 2010, t.z. so značným časovým odstupom po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Dcéra účastníkov O. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v čase odchodu otca zo spoločnej domácnosti mala 15 až 16 rokov. V tom čase začal otec väčšinu času po večeroch tráviť pri športe. Ich vzťah s mamou ale rozhodne nevnímala ako neusporiadaný, naopak nikdy medzi nimi nebolo hádky ani výmeny názorov. Preto ich so sestrou šokoval otcov náhly a nečakaný odchod. Mama to znášala veľmi zle. Neskôr bol ešte po veci v byte a pár krát mu volala keď na tom bola mama psychicky a emočne veľmi zle. Vtedy volala aj tetu aj uja, pamätala si, ako raz všetci spolu aj s otcom debatili v kuchyni. Otec jej raz za mesiac či dva cez okienko auta dával peniaze, nepamätala si sumu, asi 1000 Sk; či dával peniaze aj sestre sa vyjadriť nevedela, ale pamätala si, že sestra s otcom trávievala dovolenky aj po jeho odchode zo spoločnej domácnosti a na jeden pobyt do Chorvátska aj ju odviezol otec so svojou priateľkou a taktiež po ňu prišli. Predtým trávili spoločné dovolenky ako rodina. Na stužkovú jej prispeli obaja rodičia, otec jej dal ušiť šaty. Otec sa do bytu sám iniciatívne nechcel vrátiť a ona sama ho prosila aby mamu nekontaktoval, lebo jej to nerobilo dobre. Nebolo jej príjemné, že ako 16 ročná musela volať mame sanitky, keď prišla po odchode otca s ním do kontaktu. Otec jej prosbu akceptoval a snažil sa mame vyhýbať, keďže vedel, že je labilnejšia a v podstate pred mamou stačilo spomenúť otca aby sa rozrušila. Pokiaľ prišli do kontaktu a mama dostala hysterický záchvat, otec to nezhoršoval nešiel do protiútoku, ale snažil sa odísť.
Svedkyňa P. O., sestra odporkyne vo svojej výpovedi uviedla, že sestrino manželstvo vnímala ako veľmi dobré a nič nenasvedčovalo tomu, že by boli v kríze, prečo ju veľmi prekvapil odchod navrhovateľa zo
spoločnej domácnosti, z čoho sa setra zrútila. Aj po tom, čo opustil spoločnú domácnosť s jej sestrou ho viac krát aj s manželom navštívila a snažila sa ho viesť k usporiadaniu rodinných vzťahov. On chcel vysporiadať všetko veľmi rýchlo a moderne. Na káve ešte aj po rozvode sa vyjadroval tak, že chce iba odísť od rodiny a zobrať si iba auto, keďže sestra aj tak nejazdí a zostať v kontakte s deťmi. Prezentoval to tak, že nemá problém s nákupmi, s dovolenkami s deťmi. Aj z tohto dôvodu som považovala za veľmi charakterného, keďže sa javil tak, že aj keď opúšťa rodinu, chce nechať všetko ex manželke a deťom a aj preto ich neskôr s manželom prekvapilo, že sa ide súdiť so sestrou kvôli majetku. Od sestry vedela, že odkedy sa odsťahoval, neplatil jej na byt. Zostala na všetko sama, čo veľmi zle psychicky znášala a často k nej v noci s manželom utekali a volali jej prvú pomoc. Ešte počas spolužitia mali často problémy kvôli práci, keď sestra často musela ťahať výdavky sama, keďže navrhovateľ nemal stabilný príjem. Vedela ale, že prispieval deťom, ktorým dával peniaze priamo. Vzhľadom na jeho vyjadrenie, že chce odísť a nič nechce to brali tak, že sestre, ktorá byt dostala aj zostane a navrhovateľ tak, ako prišiel aj odíde. Už počas manželstva si on robil čo chcel a mal vlastné záujmy, keď často odchádzal napr. na sqash alebo tenis. Vedela, že sestra bola hospitalizovaná na psychiatrii, hoci presný rok si nepamätala, avšak len krátko, rádovo niekoľko dní, pričom deti boli vtedy doma s otcom.
Svedok L. O., manžel sestry odporkyne vo svojej výpovedi uviedol, že vzťah účastníkov vždy vnímal ako ich výsostne súkromnú vec, ale spomínal si na udalosť asi v roku 2003, keď navrhovateľ oznámil manželke, že ju opúšťa, pričom až neskôr pochopil, že kvôli inej žene. Prišli k nim vtedy s manželkou, ktorá chcela podporiť sestru a on jej robil doprovod. Deti plakali a švagriná bola úplne indisponovaná. Navrhovateľ vtedy tvrdil, že sa nič nezmení, že od nej nič nechce, že bude deti ďalej brávať na dovolenky do Chorvátska ako dovtedy, on len potrebuje odísť. Prezentoval to tak, že od manželky nič nechce. Pred touto udalosťou som medzi nimi nevnímal žiaden vážnejší rozpor. Švagra si vážil o to viac, keď sa časom dozvedel, že si v podstate osvojil staršiu dcéru, avšak kredit u neho stratil svojím neskorším konaním, ktorým fakticky popiera to, čo vtedy tvrdil.
Svedkyňa E. I., bývalá priateľka navrhovateľa, ktorý s ním udržiavala partnerský vzťah v rokoch 2001-2012 uviedla, že navrhovateľ asi po roku ich vzťahu odišiel navrhovateľ od manželky do podnájmu, spolu vtedy nebývali, až neskôr od r. 2010 až do rozchodu. Či prispieval na domácnosť uviesť nevedela, ale na deti prispieval určite, keď niekoľkokrát aj v jej prítomnosti dával peniaze staršej dcére. Už po rozvode istý čas býval s deťmi v jeho podnájme po tom, čo sa dcéry nepohodli s matkou a ona ich vyhodila. Na začiatku ich pomeru navrhovateľ tvrdil, že v poslednom čase pred ich zoznámením sa ich vzťah s manželkou začal meniť v dôsledku jej psychického ochorenia a nevedeli sa na veľa veciach zhodnúť. Hanlivo sa na adresu manželky nevyjadroval.
Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Cieľom vyporiadania BSM je vyporiadanie celého spoločného majetku manželov, ktorý podľa § 143 OZ patril do BSM ku dňu zániku manželstva, nakoľko majetkové vzťahy medzi manželmi je potrebné usporiadať komplexne so zreteľom ku všetkým hľadiskám obsiahnutým v zásadách uvedených v § 149 v spojení s § 150 OZ.
Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania čo do ceny vecí a spôsobu ich vyporiadania (ktorému z manželov veci prikáže), ani čo sa týka výšky vyrovnávajúceho podielu, ktorý má jeden z účastníkov vyplatiť na vyrovnanie podielu druhému účastníkovi. Bezpodielovému spoluvlastníkovi je pri vyporiadaní dokonca možné prikázať vec rozhodnutím súdu aj proti jeho vôli, nakoľko za trvania bezpodielového spoluvlastníctva bol vlastníkom celej veci, takže jej prikázaním do výlučného vlastníctva nezíska nič navyše (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.10.2004, sp. zn. 22Cdo 1399/2004).
Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva istý stupeň nerozlučnej spätosti práva manžela, alebo oboch manželov, na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu na jednej strane a spoločného členstva manželov v bytovom družstve na strane druhej. Majetková povaha spoločného členstva manželov v bytovom družstve je vyjadrená okrem iného aj tým, že členský podiel ako majetkové právo tvorí súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Po zániku manželstva rozvodom obe spoločné práva (nájomné právo a vlastnícke právo k členskému podielu) podliehajú odlišným spôsobom vyporiadania. Kým nájomné právo k družstevnému bytu sa vyporiadava podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, členský podiel ako majetkové právo je potrebné vyporiadať podľa zásad regulovaných ustanovením § 149 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu nezaniká iba spoločenstvo rozvedených manželov, ale aj členstvo jedného z nich. Členom družstva zostáva už len jeden z rozvedených manželov, a to ten, ktorý je podľa rozhodnutia súdu ako člen družstva naďalej nájomcom bytu. Predmetom rozhodnutia súdu v takýchto prípadoch je zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu bývalých manželov a rozhodnutie o tom, kto z nich bude ako člen družstva byt ďalej užívať. Tým, že sa určí, kto bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, rieši sa aj otázka členského podielu, ktorý pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude musieť pripadnúť tomu, kto sa stal nájomcom bytu ako člen družstva (m. m. stanovisko najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 11/1977 z 15. júna 1977 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1978, neskôr napr. aj rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/98/2003). Rozhodnutím súdu o zrušení práva spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve však nedochádza k vyporiadaniu členského podielu (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 21/2005), keď pri rozhodovaní súdu o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a o jeho ďalšom nájme podľa § 705 ods. 2 druhá veta a ods. 3 Občianskeho zákonníka súd nerozhoduje o finančnom vyporiadaní hodnoty členského podielu bytu a neskúma ani schopnosti toho ktorého účastníka vyplatiť hodnotu členského podielu bytu druhému účastníkovi (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo 98/2003). Rozhodovanie súdu podľa § 705 ods. 2 a 3 OZ teda nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo aj o vyporiadaní spoločného majetku manželov, ktorého súčasťou je aj členský podiel družstevného bytu. Tento majetok, ak sa bývalí manželia nedohodnú, vyporiada na návrh niektorého z manželov súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z logiky veci potom vyplýva, že
o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, nakoľko do tej doby toto právo trvá ako spoločné a nie je dovtedy ani známe, kto sa stane výlučným nájomcom bytu, a teda by ani nebolo možné stanoviť, komu patrí náhrada za stratené spoločné právo. Na rozdiel od BSM, ktoré zaniká k okamihu zániku manželstva (§ 148 ods. 1 OZ) spoločný nájom družstevného bytu a spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve zaniká až na základe dohody bývalých manželov o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu alebo rozhodnutím súdu. Do doby zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve nemožno teda vyporiadanie ohľadom tohto majetkového práva vykonať (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/183/2010).
Vychádzajúc z platnej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2011) je teda členský podiel v stavebnom bytovom družstve nepochybne ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov a tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Ak v čase do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Členský podiel v družstve, ako pôvodne majetkové právo manželov sa stáva majetkovým právom jedného z rozvedených manželov len vo vzťahu k družstvu (resp. tretím osobám ). Táto skutočnosť nič nemení na tom, že členský podiel zostáva naďalej ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov, lebo rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve, nedochádza k jeho vyporiadaniu, keď ako už bolo uvedené vyššie toto rozhodnutie neurčuje, akú náhradu na vyporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva druhému manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva teda už len vyporiadať jeho hodnotu, keďže o prikázaní členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu. Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 29/2000 ). Plné rešpektovanie princípov trhového hospodárstva a zaručenie rovnosti práv a povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov vyplývajúcich z § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže totiž zabezpečiť iba také rozhodnutie, pri ktorom sa bude vychádzať zo zásady, že práva a povinnosti prechádzajúce na toho - ktorého účastníka, budú zodpovedať majetkovým hodnotám, ktoré možno (v danom mieste a čase) nadobudnúť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ ide o členský podiel v bytovom družstve, nie je rozhodujúca výška jeho zostatkovej hodnoty, ale vždy hodnota, za akú možno v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť. Iba takýto postup zodpovedá rovnakému postaveniu účastníkov konania v danej veci. Navyše platné znenie § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje každému nájomcovi družstevného bytu využiť nárok na prevod bytu do svojho vlastníctva. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 9/1997).
Podnik manžela - živnostníka a ani jeho jednotlivé zložky, vrátane hnuteľných a nehnuteľných vecí, nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dôsledku skutočnosti, že podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania iba jedného z manželov, ktorým treba rozumieť i jeho podnikanie, pokiaľ v konaní manžel - podnikateľ o tejto otázke uniesol dôkazné bremeno a tieto skutočnosti preukázal. V súvislosti s podnikom manžela - podnikateľa sa rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obmedzí iba na zohľadnenie povinnosti manžela - podnikateľa zaplatiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva sumu zodpovedajúcu všeobecnej cene podniku v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa jeho stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Podnikajúci manžel je teda povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá by sa rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku (pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela). V prípade, že by výsledná hodnota bola záporná (napríklad v dôsledku zadlženia), nie je čo do BSM nahrádzať a tiež nie je žiadne opodstatnenie k takejto strate v rámci konania o vyporiadanie BSM prihliadať inak, než v rámci eventuálnych úvah o disparite podielov.
S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody teda návrh navrhovateľa na vyporiadanie hodnoty členského podielu v bytovom družstve podaný po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené členstvo manželov v bytovom družstve bolo podané plne legitímne a absolútne neobstojí špekulatívna námietka odporkyne o prekážky rozhodnutej veci v tomto smere. Ďalej súd dodáva, že zotrváva na vyššie citovanej ustálenej judikatúre, na základe ktorej pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielvého spoluvlastníctva manželov - bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov bytového družstva - sa vychádza z jeho ceny v čase, keď sa vysporiadava, a teda neprihliadal ani na argumentáciu odporkyne rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 2036/2008 zo dňa 08.09.2008 jednak s poukazom na jej nezáväznosť a jednak sa s poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu nestotožňuje s právnym názorom v ňom obsiahnutým pre posudzovaný prípad, keď má za to, že napriek faktu, že s členskými právami mohla odporkyňa plne disponovať ako výlučná členka družstva už od okamihu zrušenia spoločného členstva v družstve a v prípade, ak by došlo k ich prevodu do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, bolo by treba do neho zahrnúť hodnotu reálne prevodom zaň získanú (t. j. v čase, kedy by došlo prevodu), vyjadrenú spravidla peňažným ekvivalentom, ak tak do rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva neučinila, je potrebné vychádzať z hodnoty, ktorú by mohla za byt nadobudnúť v čase vyhlásenia rozsudku s poukazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p..
V tejto súvislosti súd uvádza, že sa nemohol zaoberať ani žiadosťou odporkyne ustanoviť znalca za účelom ohodnotenia povinnosti pre odporkyňu nájsť a zabezpečiť navrhovateľovi náhradný byt (č.l. 294 spisu). Eventuálne by súd mohol hodnotu zabezpečenej bytovej náhrady odporkyňou titulom bytovej náhrady s prihliadnutím na jej charakter zohľadňovať v prípade, ak by táto bola navrhovateľovi v priebehu konania aj reálne zabezpečená, k čomu však zo strany odporkyne nedošlo, a preto bolo irelevantné prihliadať na uvedenú požiadavku.
Z vykonaného dokazovania ohľadom podnikateľskej činnosti navrhovateľa súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by z majetku v BSM bola vnesená do podnikania navrhovateľa akákoľvek suma, ktorú by bolo možné v rámci vyporiadania BSM účastníkov zohľadniť. Navrhovateľ nevlastnil žiadne dlhodobý hmotný, nehmotný ani finančný majetok, v účtovníctve evidoval len tovarové zásoby a zostatky na účtoch v bankách, nemal účtovne evidované žiadne záväzky a úvery. Vzhľadom na vykazovaný zisk sa javí, že tento postačoval na úhradu zabezpčenia bežných nákladov a potrieb navrhovateľa na živobytie, keď v uvedenom čase z týchto príjmov prispieval aj na výživu detí pochádzajúcich z manželstva, a teda sa nepreukázalo ani tvrdenie odporkyne, že by sa absolútne žiadnym spôsobom nepodieľal na financovaní rodiny. Plusová hodnota podniku navrhovateľa pozostávala výlučne z tovarových zásob potravín a nepatrných zostatkov na podnikateľskom účte v r. 2002 v celkovej výške 142.988 Sk (4.746,33 eur) a v r. 2003 v celkovej výške 120.555 Sk (4.001,69 eur), pričom tovarové zásoby súd nemohol zohľadňovať vzhľadom na spotrebný charakter tovaru v rámci podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené teda súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje relevantný dôvod na to, aby navrhovateľ nahradil z uvedeného titulu do BSM akúkoľvek čiastku.
Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov a z vykonaného dokazovania vo veci ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania, súd dospel k záveru, že v čase rozvodu manželstva tvoril masu BSM účastníkov konania v súlade s ust. § 143 a nasl. OZ výlučne členský podiel v bytovom družstve ako majetková hodnota nadobudnutá za trvania manželstva, ocenená za zohľadnenia vyššie uvedených zákonných kritérií a zásad vyplývajúcich zo zaužívanej súdnej praxe na základe vypracovaného znaleckého posudku Doc. Ing. Michala Holíka CSc. - znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Dopravné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností v znení jeho doplňujúceho odborného vyjadrenia v čase vyhlásenia rozsudku na sumu 94.500 eur, ktorá suma súčasne predstavuje i celkovú čistá hodnota masy BSM; za rešpektovania zásady rovnosti podielov manželov tak 1 pripadajúca na každého z manželov predstavovala čiastku 47.250 eur.
V predmetnom spore vzhľadom na predchádzajúce zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, a z teda z povahy veci vyplývajúce už predchádzajúce faktické prikázanie členského podielu odporkyni (z tohto dôvodu v prejednávanej veci osobitný výrok v tomto smere súd považoval za nadbytočný), však súd pri určení náhrady, ktorú je povinná titulom peňažného vyrovnania navrhovateľovi zaplatiť, s prihliadnutím na kritéria stanovené v § 150 OZ a predovšetkým zásadu zásluhovosti na nadobudnutí a udržaní spoločnej veci, resp. majetkového práva považoval za spravodlivé pristúpiť k nerovnému vyporiadaniu, keď hoci zásadne sú podiely obidvoch manželov na spoločnom majetku zásadne rovnaké,
súd môže tieto podiely určiť inak s prihliadnutím na zásady uvedené v citovanom ustanovení. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. nebol v danom prípade viazaný návrhmi účastníkov, keďže ide o spor, kde spôsob vyrovnania medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu. Súd pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že byt bol účastníkom pridelený ako stabilizačný, so záväzkom odporkyne odpracovať pre konkrétneho zamestnávateľa určenú dobu, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Súd nemohol prihliadať na argumentáciu odporkyne, že mladomanželskú pôžičku z ktorej uhrádzali prvotné náklady spojené s nadobudnutím a zariadením bytu uhrádzala zo svojich príjmov, keď tieto boli súčasťou BSM. Prihliadol však na rovnako nepopretú skutočnosť, že príjmy navrhovateľa boli za trvania manželstva vzhľadom na charakter jeho pracovnej činnosti nepravidelné, a teda príjem odporkyne predstavoval stabilný prvok a istotu aj pri uhrádzaní neskôr vzniknutých nákladov na bývanie. Tiež sa nepotvrdilo, že by navrhovateľ po opustení spoločnej domácnosti neprispieval na deti (na úpravu práv a povinností účastníkov k maloletej dcére po rozvode manželstva súd neprihliadal), avšak súd zohľadňoval skutočnosť, že navrhovateľ sa nepodieľal na platbách spojených s užívaním bytu a nájme už od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti v r. 2001, keď bez ohľadu na skutočnosť či byt užíval alebo nie, až do zániku práva spoločného nájmu zodpovedal ako spoločný nájomca voči bytovému družstvu za vzniknuté záväzky spoločne a nerozdielne s odporkyňou, keď navyše až do rozvodu manželstva mal v zmylse § 19 Zákona o rodine povinnosť starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom spoločne s odporkyňou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. S poukazom na uvedené dospel teda súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé určiť rozdielne podiely účastníkov, pričom vzhľadom na dĺžku trvania funkčného manželstva disparitu podielov stanovil v percentuálnom pomere 60 : 40 v prospech odporkyne. Odlišná disparita, výraznejšie v prospech odporkyne, by však už nezodpovedala spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi, keď sa nepreukázalo, že by až do prepuknutia manželskej krízy navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom zanedbával rodinu, naopak zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že rodina fungovala bezproblémovo a harmonicky a navrhovateľ sa tak finančne, ako aj osobnou starostlivosťou riadne podieľal na uspokojovaní potrieb bežného života rodiny, pričom vyporiadací podiel navrhovateľa by nebolo prípustné znížiť len pre to, že odporkyňa preukázateľne mimoriadne negatívne prežívala jeho odchod zo spoločnej domácnosti a nadviazanie mimomanželského vzťahu, čím sa navrhovateľ podstatnejšou mierou pričinil na rozvrate manželstva (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 112/2006). Súd taktiež nemohol prihliadať na argumentáciu odporkyne, že sa navrhovateľ vzdal akýchkoľvek nárokov k predmetnému bytu, keď nebolo preukázané, že by došlo k písomnej dohode medzi účastníkmi a ide právo viažúce sa k nehnuteľnosti a ako k takému pre platnosť právnych úkonov k nemu sa vzťahujúcich sa vyžaduje písomná forma (§ 40 ods. 1 v spojení s ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom aj dohoda o vzdaní sa práva musí mať obligatórne písomnú formu (§ 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom sa absolútne de iure nemožno vzdať práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Za zohľadnenia vyššie uvedeného pomeru (40 % zo sumy 94.500 eur) tak výška finančného vyporiadania, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi predstavuje čiastku 37.800 eur.
Odporkyni súd uložil vyplatiť navrhovateľovi vyššie uvedenú sumu titulom finančného vyporiadania v lehote 45 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko takúto lehotu považoval za primeranú na zabezpečenie si potrebnej hotovosti aj v prípade, ak odporkyňa aktuálne takouto sumou nedisponuje a to i s prihliadnutím na započítanie lehoty na podanie odvolania.
Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania žalovanou stranou.
O trovách konania súd rozhodol tak, že v súlade s ust. § 150 O.s.p. nepriznal účastníkom ich náhradu a to predovšetkým s poukazom na predmet sporu, ako i skutočnosť, že súd považoval za dôvodné, aby si každý z účastníkov znášal vzniknuté trovy sám. Súd pri rozhodnutí o trovách bral súčasne do úvahy i výsledné rozhodnutie, v ktorom bola masa BSM v časti stanovená nie v súlade s návrhmi oboch strán a teda nebolo možné posúdiť ani úspešnosť účastníkov v spore.
Podľa § 2 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) a § 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení súd zároveň zaviazal oboch účastníkov konania k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 2.853,- eur a to podľa položky č. 6 písm. b) prílohy cit. zákona vo výške 3 % z ceny všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré boli vyporiadané v tomto konaní (t.j. zo sumy 94.500 eur). S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c) a ods. 3 cit. zákona súd zaviazal účastníkov zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.