Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Er-178-2014.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/178/2014
Uznesenie
Okresný súd v Nových Zámkoch, vo veci exekúcie oprávnenej: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom A.Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr.Roman Kvasnica, advokáta, s.r.o., sosídlom Sad Andrea Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti povinným: 1. Z. J., nar.XX.X.XXXX, bytom J. L. 2. H. J., nar.X.X.XXXX, bytom E. 4, Y. 3. S. J., nar.X.X.XXXX, bytom E. 4, Y., právne zastúpený JUDr.Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom Hlavné nám. č.7, Nové Zámky o vymoženie 2.107,91 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného v 3.rade proti exekúcii z a m i e t a . Súd odklad povinnému v 3.rade n e p o v o ľ u j e . Súd návrh povinného v 3.rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a . Súd exekúciu proti povinnej v 2.rade vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e . Povinný v 3.rade je p o v i n n ý zaplatiť oprávnenému z titulu trov exekučného konania trovy právneho zastúpenia vo výške 64,85 eur do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa svojím návrhom domáhal voči povinným vykonania exekúcie o vymoženie sumy 2.107,91 eur na základe exekučného titulu - rozsudok č.k.5C/107/2013-82 vydaný tunajším súdom dňa 4.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2013 a vykonateľnosť dňa 12.8.2013.
Poverením tunajšieho súdu č.k. 15Er/178/2014-9 zo dňa 27.2.2014 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr.Anetta Demešová, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, so sídlom 1.mája 1053, Vráble (ďalej len exekútor).
Dňa 9.4.2014 bolo povinnému v 3.rade doručené upovedomenie o začatí exekúcie EX 747/2014-15 zo dňa 27.3.2014.
Dňa 22.4.2014 boli povinným v 3.rade na pošte podané námietky proti exekúcii. Povinný v 3.rade v námietkam uviedol, že postupom Okresného súdu Nové Zámky mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože Okresný súd Nové Zámky mal dňa 2.1.2012 preukázateľne o strany Mesta Nové Zámky oznámené, že má trvalý pobyt na adrese Trávnica, Hlavná č.4, avšak konajúci prvostupňový súd mu uznesením zn.5C/107/2013-72 zo dňa 12.6.2013 ustanovil zástupcu formou opatrovníka s odôvodnením, že nie je možné zistiť pobyt odporcu. Jedná sa o vážnu procesnú chybu, ktorá má aj hmotnoprávne účinky a dokonca Okresný súd Nové Zámky mu ustanovil za opatrovníka vyššieho súdneho úradníka z Okresného súdu Komárno, čo je trochu nelogické a právne zavádzajúce. Za predpokladu, že by zo strany konajúceho súdu boli rešpektované jeho procesné práva, mal by aj legálnu možnosť sa brániť v súdnom konaní proti argumentácii navrhovateľa, ale súd mu to znemožnil. Rovnako súd pochybil aj v tom, že písomnosti adresované povinnej v 2.rade sp.zn.15Er/178/2014
doručoval opätovne ich otcovi, t.j. povinnému v 1.rade, a to aj napriek skutočnosti, že samotný Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zn.16P/12/2011-26 zo dňa 20.10.2011 zveril povinnú v 2.rade do starostlivosti S. E. a E. E., ktorí tým získali aj právo ju zastupovať v právnych úkonoch. Podotýka, že tento citovaný rozsudok o kreovaní zástupcov povinnej v 2.rade nadobudol právoplatnosť ešte predtým, ako vznikol exekučný titul. Vzhľadom na uvedené navrhuje zastavenie exekučného konania vedeného pod zn.EX 747/14 súdnym exekútorom, alt. jej odklad s poukazom na dikciu § 56 ods.1,2 zák.č.133/1995 Z.z., pretože neodkladný, resp. akýkoľvek výkon exekúcie aj za tohto právneho stavu, ktorý nezavinil, by mal rozhodne negatívny sociálny dopad na jeho osobu, pretože zjednanie nápravy bude trvať dlhší čas - obnova konania zn.5C/107/2013, rozhodnutie o ústavnej sťažnosti, využitie iných občianskoprávnych, alt.trestnoprocesných inštitútov a podobne.
Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k námietkam povinného v 3.rade vyjadril v tom smere, že skutočnosti uvádzané povinným v 3.rade nastali pred vznikom exekučného titulu. Skutočnosti, na základe ktorých povinný v 3.rade odôvodnil námietky, nemožno uplatniť, nakoľko nie sú dodatočne odôvodnené a preto navrhuje, aby ich súd zamietol. Čo sa týka navrhovaného odkladu exekúcie, má za to, že nie sú splnené podmienky na odklad exekúcie, nakoľko povinný podľa § 56 ods.1 Exekučného poriadku nepreukázal, že je dočasne v takej nepriaznivej životnej, sociálnej alebo zdravotnej situácii, ktorá by bola schopná v prípade výkonu exekúcie poškodiť povinného v 3.rade alebo jeho rodinu. V predmetnej exekúcii nemožno očakávať jej zastavenie podľa § 57, nakoľko nemajú informácie o tom, že by prebiehalo konanie, ktorého výsledok by mohol mať podstatný vplyv na priebeh exekúcie a preto súd nemôže povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 Exekučného poriadku. Oprávnený si zároveň uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v dôsledku podaných námietok povinného v 3.rade a to vo výške 64,85 eur za 1 úkon právnej služby z výpočtového základu 2.107,91 eur, 1 x 45,65 eur, paušálna náhrada 1 x 8,39 a DPH vo výške 10,81 eur.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného sp.zn.15Er/178/2014
i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
V danom prípade súd dospel k záveru, že námietky povinného v 3.rade proti exekúcii nie sú dôvodné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. novembra 2005, sp.zn.20 Cdo 873/2005, v ktorom sa uvádza: „ Námitkou, že v sodním řízení, ve kterém bylo vydáno vykonávané
rozhodnutí, ustanovil soud účastníku, jehož pobyt nebyl do skončení řízení znám, opatrovníka podle § 29 ods.3 OSŘ, ač šetrení o pobytu účastníka bylo neúplné, se soud v řízení o výkon rozhodnutí zabývať nemúže.“ V tomto štádiu konania s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, exekučný súd nie je oprávnený skúmať formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu. Súd v exekúcii posudzuje, či titul exekúcie je vykonateľný, zásadne len vo vzťahu k okolnostiam, ktoré sa spájajú s doručením exekučného titulu ustanovenému opatrovníkovi a ani prípadné nesplnenie podmienok pre postup podľa ustanovenia § 29 ods.2 O.s.p. sa nepremietne do výkonu exekúcie. Argument povinného v 3.rade o nedostatku riadneho doručenia exekučného titulu, nie je uplatniteľný v rámci exekúcie, ale je uplatniteľný inými prostriedkami, ktoré mu zákon umožňuje využiť a priaznivý výsledok by v exekúcii korešpondoval s prostriedkami ako je odklad alebo zastavenie exekúcie.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinnému môže súd (§45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Súd po preskúmaní návrhu povinného na odklad exekúcie a spisového materiálu dospel k záveru, že návrh povinného na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku nie je dôvodný a nemožno ho povoliť. Povinný návrh na odklad exekúcie odôvodňuje jedine tou skutočnosťou, že neodkladný, resp. akýkoľvek výkon exekúcie aj za tohto právneho stavu, ktorý nezavinil, aby mal rozhodne negatívny sociálny dopad na jeho osobu. Súd dáva do pozornosti, že nepriaznivá finančná a majetková situácia však sama o sebe neodôvodňuje odklad exekúcie. Povinný nepreukázal, a ani netvrdil, aké obzvlášť nepriaznivé následky by neodkladný výkon exekúcie mal na neho alebo na jeho rodinných príslušníkov. Obzvlášť nepriaznivé následky treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Každá exekúcia má nepriaznivé následky na povinného a jeho blízke osoby, avšak na to, aby súd mohol povoliť jej odklad, musí byť intenzita nepriaznivých následkov obzvlášť vysoká. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. Nepriaznivá majetková situácia sama o sebe nie je dôvodom na povolenie odkladu exekúcie, pričom povinný nepreukázal svoju nemajetnosť v dôsledku nepriaznivej majetkovej situácie nijakým spôsobom. sp.zn.15Er/178/2014
Čo sa týka povolenia odkladu exekúcie za použitia § 56 ods.2 Exekučného poriadku, súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 6.októbra 2011, sp.zn.IV.ÚS 296/2011: „ Pokiaľ ide o odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 ExP, tak ho možno povoliť bez návrhu, pričom zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie „ ak možno očakávať,“ že exekúcia bude zastavená. Vo všeobecnosti by pred povolením odkladu podľa § 56 ods.2 ExP malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť by práva skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie, alebo že je splnená niektorá z ďalších podmienok, ktorá môže viesť k zastaveniu exekúcie.“ Súd podotýka, že povinný v 3.rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že by prebiehalo konanie, ktorého výsledok by mohol mať podstatný vplyv na priebeh exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd odklad exekúcie povinnému z uvedených dôvodov nepovolil.
Podľa § 57 ods.2 ExP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods.1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd zamietol návrh povinného v 3.rade na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúciu je možné zastaviť iba z dôvodov výslovne uvedených v Exekučnom poriadku. V tomto prípade bolo dôkazné bremeno na povinnom, ktorý ho neuniesol, nakoľko súdu nepreukázal relevantné dôkazy na zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd návrh povinného v 3.rade na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako podaný
neopodstatnene, nakoľko nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by exekučný súd konanie zatavil ( § 57 ods.1,2 Exekučného poriadku).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (ďalej ExP) exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať ( procesná spôsobilosť ) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 22 O.s.p. fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k.5C/107/2013 mal súd preukázané, že povinnej v 2.rade bol ustanovený opatrovník na základe uznesenie tun.súdu č.k.5C/107/2013-71 zo dňa 12.6.2013 v súlade s § 29 ods.2 O.s.p. V uvedenom čase dovŕšila povinná v 2.rade vek 15 rokov, ktorá skutočnosť nekorešponduje s podmienkami pre ustanovenie opatrovníka podľa § 29 ods.2 O.s.p. Povinná v 2. rade pre nedostatok veku podľa § 20 O.s.p. nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom predmetného konania a zastupovať ju mali obaja rodičia. Z pripojeného spisu tun.súdu sp.zn.16P/12/2011 bolo súdu preukázané, že matka povinnej v 2.rade zomrela dňa 4.4.2008 a rozsudkom tunajšieho súdu č.k.16P/12/2011-26 zo dňa 20.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2011, bola povinná v 2.rade zverená do náhradnej osobnej starostlivosti Michala Holečku a Heleny Holečkovej, obaja bytom Hlavná 4, Trávnica, ktorí sa stali jej zákonnými zástupcami. S poukazom na porušenie procesných práv povinnej v 2.rade, súd v súlade s § 57 ods.1 písm.g ExP exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu voči maloletej účastníčke zastavil.
sp.zn.15Er/178/2014
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a povinného v 3.rade zaviazal na znášanie trov exekúcie vo výške 64,85 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia oprávneného ( 1 úkonu právnej služby á 45,65 eur, režijný paušál 1x á 8,39 eur + 20% DPH, t.j. spolu 10,81 eur ), ktoré je povinný zaplatiť na účet oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.