Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., v právnom spore žalobcu: EUCOS SK, s.r.o., so sídlom Kováčska 38, 044 25 Medzev, IČO: 36 668 702, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102652260/2018 zo dňa 20. decembra 2018, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102652260/2018 zo dňa 20.12.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Správca dane - Daňový úrad Košice rozhodnutím číslo 101735208/2018 zo dňa 05.09.2018 určil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa ustanovenia a zákona č, o správe daní rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 54 000,- EUR za zdaňovacie obdobie máj 2014.

2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže nebolo podľa prvostupňového správneho orgánu preukázané, že pri predmetnom dodaní služieb vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia , a nebolo preukázané, že predmetné služby použil daňový subjekt na dodávky služieb. Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume 54 000,- EUR z dvoch faktúr od spoločnosti ESES Company, a.s., Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 36291790 a to:

- z faktúry č. 14050002 zo dňa 20.05.2014, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.05.2014 základ dane 70 000,- EUR , DH 20 % 14 000,- EUR, spolu 84 000,- EUR, predmet fakturácie - dohodnutá odmena za zabezpečenie reklamnej služby v súvislosti s ATP Challenger - Košice Open podľa zmluvy o zabezpečení reklamnej služby;

- z faktúry č. 14050003 zo dňa 20.05.2014, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.05.2014 základ dane 70 000,- EUR, DPH 20% - 40000,- EUR, spolu 240 000,- EUR, predmet fakturácie - dohodnutá odmena za zabezpečenie reklamnej služby v súvislosti s Viva Musica ! FESTIVAL 2014 podľa zmluvy o zabezpečení reklamy.

3. Vykonaným dokazovaním počas daňovej kontroly bol zistený nasledovaný reťazec, v ktorom mala byť zabezpečené reklamné služby v súvislosti s ATP Challenger Košice OPEN 2014 a v súvislosti s Viva Musica! Festival 2014: EMIRAS, s.r.o. ›AMBRATRADE Slovakia s.r.o. › ESES Company, a.s. › daňový subjekt EUCOS SK s.r.o..

4. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol číslo 20710565/2015 zo dňa 21.08.2015, kde uviedol svoj záver o tom, že k dodaniu služieb na základe predmetných faktúr, z ktorých žalobcovi nebol priznaný odpočet nedošlo tak, ako to deklaroval daňový subjekt (žalobca). Priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť ESES Company, a.s. mala podľa tvrdení svedka Y. F. (predseda predstavenstva spoločnosti ESES Company, a. s.; podľa tvrdení Y. N. - konateľa spoločnosti AMBRATRADE Slovakia, s.r.o. a N. F. - konateľa spoločnosti EMIRAS, s.r.o.) vykonávať v zdaňovacom období máj 2014 pre daňový subjekt (žalobcu) zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatiami - ATP Challenger Košice OPEN 2014 a Viva Musica! Festival 2014 podľa zmlúv o zabezpečení reklamnej služby, ktoré sa však podľa správcu dane neuskutočnili, čo bolo aj súčasťou záveru vysloveného v protokole o výsledku daňovej kontroly. Vo vyjadrení k zisteniam uvedeným protokolu žalobca ako daňový subjekt žiadal o doplnenie dokazovania o úkony, ktoré neboli vykonané v daňovej kontrole a ani nemohli byť predložené daňovým subjektom.

5. Na základe uvedeného vo vyrubovacom konaní bolo doplnené dokazovanie, ktoré zistenia sú dôsledne rozpísané tak v rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného. Na základe takto dodatočne vykonaného dokazovania bolo zistené, že v súvislosti s ATP Challenger Košice OPEN 2014 bolo zabezpečenia reklamnej služby realizované v tomto reťazci: TeniSta spol. s.r.o. ›ESES Company, a. s.› daňový subjekt EUCOS, a.s.) a v súvislosti s Viva Musica! Festival 2014 bolo zabezpečenie reklamnej služby realizované v tomto reťazci: C.E.N. s.r.o./Media RTVS, s.r.o./LOGO AGENCY ›Viva Musica! agency s.r.o.› ESES Company, a.s. › daňový subjekt EUCOS SK s.r.o.. Správca dane tak na základe záverov vykonaného dokazovania spochybnil pravdivosť a vierohodnosť faktúr, keď mal za to, že ani jedna zo spoločností uvedených v obchodnom reťazci zistenom na základe vyjadrenia konateľa spoločnosti ESES Company, a.s. - dodávateľ žalobcu (EMIRAS, s.r.o., AMBRATRADE Slovakia, s.r.o.) ani spoločnosť ESES Company, a.s. nedisponovali personálnymi podkladmi na vykonanie fakturovaných služieb a zároveň sa ani reklamné služby nemohli zabezpečiť tak ako to uviedol konateľ spoločnosti ESES Company, a.s. - dodávateľ žalobcu, nakoľko ani spoločnosť TeniSta spol. s.r.o. ani spoločnosť Viva Musica! agency s.r.o. nepoznajú spoločnosti AMBRATARDE Slovakia, s.r.o. ani spoločnosť EMIRAS, s.r.o..

6. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Košice číslo 101735208/2018 zo dňa 05.09.2018, ktorým tento žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil podľa ustanovenia a zákona č, o správe daní určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 54 000,- EUR za zdaňovacie obdobie máj 2014. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že má za to, že správca dane postupoval správne a v záujme riadneho zistenia veci, keď poukázal na zistenia u iných daňových subjektov zúčastnených na deklarovaných obchodoch s fakturovaným tovarom a zistené skutočnosti využil pri vyhodnotení skutkového stavu u odvolávajúceho sa na daňový subjekt. Žalovaný uviedol, že záver, ktorý správca dane zo zisteného skutkového stavu vyvodil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami v znení neskorších predpisov. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia Daňového poriadku rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom spolupracoval s daňovým subjektom a zároveň dbal na zachovanie jeho práv a právom chránených záujmov.

II. Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, to že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, to že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktorá má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

8. K námietke toho, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na posúdenie veci žalobca uviedol, že správca dane neprihliadol na všetko, čo vyšlo vykonaným dokazovaním najavo. Túto skutočnosť nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu veci namietal už v odvolaní. Žalobca má za to, že žalovaný nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, čím porušil práva kontrolovaného subjektu a zásady pri správe daní vyplývajúce z § 3 ods. 1 až 9 Daňového poriadku. Žalobca ďalej vytýka správcovi dane to, že na pripísal ťarchu kontrolovaného daňového subjektu neplnenie si daňových povinností iným subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou. Z obsahu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie subdodávateľov dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu a to z dôvodu, že nebolo možné preveriť účtovnú evidenciu, na ktorú však daňový subjekt (žalobca) nemá vplyv. Závery žalovaného vychádzajú výlučne zo skutočnosti, že obchodný partner, s ktorým žalobca do styku si evidentne neplnil svoje povinnosti, za ktorých neplnenie nemôže niesť žalobca ako daňový subjekt zodpovednosť. Žalobca poukázal na to, že aj napriek tomu, že žalobca riadne potvrdil formálne a reálne dodanie služieb, správca dane na uvedené skutočnosti svedčiaca v prospech daňového subjektu neprihliadal a zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie.

9. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia, k tomuto žalobca uviedol, že žalovaný nedostatočne odôvodnil prečo námietku odvolávajúceho sa ohľadom aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR považuje za nedôvodnú. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že konal v dobrej viere, svojho obchodného partnera si v rámci jemu dostupných prostriedkov a s náležitou obozretnosťou preveril, tento sa nenachádzal v zozname dlžníkov vedenom finančnou správou a teda nemal najmenší dôvod pochybovať vo vzťahu k dôveryhodnosti partnera. V tejto námietke žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.07.2006 v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti RecoltaRecyckling SPRL), kde Súdny dvor prijal záver, že s uvedenými cieľmi (spoločný systém DPH a zaistenie právnej istoty) je a fortiori v rozpore s povinnosťou daňového úradu brať na účely určenia, či je dotknuté plnenie dodávkou vykonanou platiteľom dane a hospodárskou činnosťou, do úvahy úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca ,a/alebo podvodnú povahu, o ktorej tento platiteľ dane nevedel a nemohol vedieť, iného plnenia, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré prechádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane (rozsudok Optigen a iné). Poukázal na to, že Súdny dvor v bode 51 citovaného rozsudku vyvodil záver o tom, že plnenia, ktoré sú samy o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú platiteľom dane a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 Šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ dane nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom dane. Súdny dvor upresnil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia na odpočet SPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sa tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Rovnaký záver platí, ak sú takéto plnenia, bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, vykonané v rámci podvodu spáchaného predávajúcim. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnené, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu , stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Je preto úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o takom konaní vedel alebo musel /vedieť. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C, 277/14, PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslaw Stefanek zo dňa 22.10.20145, kde Súdny dvor EÚ prijal záver o tom, že zdaniteľnej osobe sa nemá zamietnuť právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií považovať za neexistujúci subjekt a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto osoby vyžadovali overenia, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná

osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodania boli súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu. Podľa žalobcu oba tieto judikáty je možné aplikovať na predmetnú vec.

10. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v tejto žalobca uviedol, že sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia a neplnenie so povinnosti na strane daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu.

11. V námietke toho, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie pričom odmietol vykonať žalobcom ako daňovým subjektom navrhované dôkazy, ktoré môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej uviedol, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní že správca dane v predmetnej kontrole ani následnom vyrubovacom konaní nevykonal daňovým subjektom navrhované doplnenie dokazovania a to smerom k oboznámeniu sa s kontrolnými výkazmi obchodných partnerov.

12. Pokiaľ ide o námietku porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy tu mal žalobca za to, že žalovaný nesprávne postupoval pri doručovaní napadnutého rozhodnutia, keď toto nedoručoval Mgr. Henrichovi Schindlerovi, splnomocnenému advokátovi ale Ing. T. F..

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.02.2021 uviedol, že žalobné dôvody považuje za neopodstatnené a trvá na svojich záveroch tak, ako ich uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení citovaných ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona ako aj Daňového poriadku.

14. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že konal v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 3 a § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keď výpoveď konateľa spoločnosti AMBRATRADE Slovakia s.r.o.

- p. Y. N. nepovažoval za potvrdenie uskutočniteľného zdaniteľného obchodu. Žalovaný prihliadol na túto svedeckú výpoveď ako na dôkaz, pričom nekonštatoval, že p. N. nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťami ESES Company, a.s. (priamy dodávateľ žalobcu) a AMBRATRADE Slovakia s.r.o. (označená ako subdodávateľ spoločnosťou ESES Company, a.s.) ale vzhľadom na skutočnosť, že toto tvrdenie nebolo preukázané žiadnym iným spôsobom, žalovaný konštatoval, že samotné potvrdenia vystavenia a podpísania faktúr p. Lukáčekom (vystavených spoločnosťou AMBRATARADE Slovakia s.r.o. spoločnosti ESES Company, a.s.) nie je možné bez náležitého preukázania, že faktúry odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, považovať za potvrdenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný prihliadol na uvedenú svedeckú výpoveď ako na dôkaz, ktorý v súvislosti s inými dôkazmi vyhodnotil tak, že nepreukazuje uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov, čo je podľa žalovaného v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný má za to, že žalobca vzhľadom na zistenia nepredložil správcovi dane počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez pochýb preukázal, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal spôsob odovzdania podkladov, ktoré boli potrebné pre zabezpečenie reklamných služieb (napr. mailovú komunikáciu, odovzdanie loga v potrebnej kvalite); nepreukázal, kedy a ako odsúhlasil so spoločnosťou ESES Company, a.s. realizačné riešenie a umiestnenie loga pred jeho zverejnením (aj keď v zmysle zmlúv bol povinný poskytnúť spoločnosti ESES Company, a.s. informácie resp. údaje, ktoré vykonávateľ potrebuje k poskytovaniu služieb ); nepreukázal šírenie odkazu o predmetných športových podujatiach z pozície reklamného partnera; hodnotiace správy zo športových podujatí neobsahovali údaje o tom, že reklamnú činnosť zabezpečila spoločnosť ESES Company, a.s.. Preukázanie uvedených skutočností, ktoré správca dane požadoval od žalobcu ako daňového subjektu neboli objektívne nesplniteľné. V súvislosti s vyjadrením k tejto námietke žalovaný poukázal na to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ predpokladá že daňový subjekt vykoná opatrenia, aby zamedzil svoju účasť na prípadnom podvodnom konaní iných subjektov, vrátane preverenia obchodných partnerov.

15. K námietke žalobcu že žalovaný sa s odvolacou námietkou týkajúcou sa kontrolných zistení žiadnym spôsobom nevysporiadal, žalovaný uviedol, že uvedenou odvolacou námietkou sa zaoberal a vysporiadal sa s ňou v bode 24 žalobou napadnutého rozhodnutia.

16. Pokiaľ ide o okolnosti doručovania žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný vo vyjadrení popísal skutočnosť zastupovania žalobcu v administratívnom konaní, keď žalobca mal dvoch splnomocnených zástupcov evidovaných v informačnou systéme finančnej správy a to Mgr. Henricha Schindlera, ktorý bol splnomocneným zástupcom žalobcu ako daňového subjektu vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 a následného vyrubovacieho konania, ktoré konanie bolo ukončené doručením odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu číslo 101735208/2018 zo dňa 05.09.2018 t.j. dňa 11.09.2018 a Ing. T. F., ktoré plnomocenstvo mu bolo udelené konateľom Y. Y. a ktorým ho tento splnomocnil na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch voči uvedeným orgánom, ktorými sú daňové orgány a teda má sa jednať o všeobecné plnomocenstvo, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 23.09.2016. V zmysle ust. § 9 Daňového poriadku môže mať daňový subjekt v tej istej veci iba jedného zástupcu. Vzhľadom k tomu, že správca dane evidoval dvoch zástupcov vyzval daňový subjekt na opravu tejto skutočnosti tak, aby ho vo veci zastupoval len jeden zástupca. Daňový subjekt na základe výzvy doručil správcovi dane dňa 27.10.2016 opätovne všeobecné plnomocenstvo udelené Ing. T. F., v ktorom ale uviedol, že toto plnomocenstvo nezhrňuje právomoc splnomocnenca konať vo veci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 a následného vyrubovacieho konania. Na základe uvedeného tak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie Ing. T. F., ktorý ho prevzal dňa 03.01.2019 a má za to, že rozhodnutie bolo doručené osobe na to oprávnenej v súlade s obsahom príslušnej plnej moci.

17. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi. Ten však svoju repliku súdu nezaslal.

IV. Konanie na správnom súde

18. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci rozhodol v zmysle ust. (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil za splnenia podmienok v zmysle ust. 137 ods. 4 dňa 05.10.2022.

19. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že je žaloba žalobcu dôvodná a je namieste zrušiť rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. písmeno d) a a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie .

V. Relevantná právna úprava a právny názor správneho súdu

20. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo

preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

24. Podľa o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

25. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

27. Podľa písmeno a ) o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

28. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102652260/2018 zo dňa 20.12.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 101735208/2018 zo dňa 05.09.2018 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 54 000,- EUR za zdaňovacie obdobie máj 2014 podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku.

31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

32. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom

napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

33. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov z dôvodu absencie správnej úvahy správnych orgánov vo vzťahu k ustáleniu svojich právnych záver o tom, že žalobca porušil ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty a zároveň má súd za to, že žalovaný vec vzhľadom na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ aj nesprávne právne posúdil a teda žaloba žalobcu je dôvodná.

34. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

35. V danom prípade však žalovaný nepostupoval dôsledne v týchto intenciách a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako účastníkovi konania z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení a v nadväznosti na ustanovenie . V dôsledku tohto pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou nielen v tom, že jeho rozhodnutie je ohľadom tohto posúdenia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ale zároveň za takejto situácie aj trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia.

36. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn: ).

37. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2.) to že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3.) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

38. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty) II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) III. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

39. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

40. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, keďže podľa neho nebolo preukázané, že pri predmetnom dodaní služby vznikla daňové povinnosť v zmysle ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty a nebolo preukázané, že predmetné služby použil daňový subjekt na dodávky služieb. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na strane 21 uviedol, že správca dane jednoznačným a preukázateľným spôsobom spochybnil pravdivosť a vierohodnosť predmetných faktúry, z ktorých nepriznal žalobcovi odpočet DPH. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že ani jedna zo spoločností uvedenom v obchodnom reťazci zistenom na základe vyjadrenia konateľa spoločnosti ESES Company, a. s. (EMIRAS, s.r.o.; AMBRATRADE Slovakia s.r.o.); ani spoločnosť ESES Company, a. s. nedisponovala personálnymi podkladmi na vykonanie fakturovaných služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ daňového subjektu a jeho subdodávatelia nevedeli preukázať osoby, ktoré reálne vykonali služby deklarované na predmetných faktúrach, dodanie služieb daňovému subjektu bolo opodstatnene spochybnené.

41. Súd ešte poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR pod bodom 36, kde v bode 23 odôvodnenia tento uviedol, že otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kenwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).

42. V tomto prípade je deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť ESES Company, a.s.. Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane tak v tomto prípade ostala skutočnosť, že reklamné služby nemohli byť zabezpečené pre žalobcu spoločnosťou ESES Company, a.s. tak, ako to označil konateľ spoločnosti ESES Company, a.s. (dodávateľ žalobcu) a to v subdodávke spoločnosťami AMBRATARDE Slovakia, s.r.o. a EMIRAS, s.r.o., nakoľko ani spoločnosť TeniSta spol. s.r.o. (obchodný reťaz zistený vo vyrubovacom konaní v rámci zabezpečenia reklamnej služby v súvislosti s ATP Challenger Košice

OPEN 2014 boli vykonané v tomto reťazci: TeniSta spol. s.r.o. ›ESES Company, a.s.›daňový subjekt EUCOS, a.s. ) a ani spoločnosť VIVA musica ! (obchodný reťazec zistený v rámci vyrubovacieho konania v súvislosti s dodaním reklamných služieb v súvislosti s podujatím Viva Musica ! Festival 2014 C.E.N. s.r.o./Media RTVS, s.r.o./LOGO AGENCY › Viva Musica! agency s.r.o. ›ESES Company, a.s. › daňový subjekt EUCOS SK s.r.o.) nepoznajú spoločnosti AMBRATRADE Slovakia, s.r.o. a EMIRAS, s.r.o.. Súčasne bolo spochybnené dodanie služieb pre žalobcu spoločnosťou ESES Company, a.s. aj z dôvodu nedostatku personálneho substrátu a technického vybavenia na strane tejto spoločnosti.

43. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca (daňový subjekt ) nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ - v tomto prípade spoločnosť ESES Company, a.s. zabezpečil dodanie reklamy prostredníctvom subdodávateľských spoločností (v tomto prípade AMBRATRADE Slovakia s.r.o. a EMIRAS s.r.o., resp. TeniSta s.r.o. a Viva Musica! agency s.r.o.) respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu viedli závery tak správcu dane aj žalovaného. K tomuto súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo : „ Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorí viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých transakcií, ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu súdu.

44. Vychádzajúc z právneho názoru správneho súdu uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku NSS SR, pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi ak bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

45. V tomto prípade však ani správca dane ani žalovaný nezaujali v rámci správnej úvahy v zmysle platnej judikatúry - jednak tej na ktorú poukázal žalobca v správnej žalobe ani tej, na ktorú poukázal súd postoj k tomu, či k nepriznaniu odpočtu DPH z predmetných faktúr došlo preto, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. A predčasne tak prijali záver o tom, že žalobca porušil ustanovenie a v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty. Súd preto konštatuje, že z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň aj nedošlo k správnej aplikácii judikatúry Súdneho dvora EÚ na predmetnú vec, čím aj došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu, preto bolo namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia písmeno d) a a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

46. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých

istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

47. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu DPH, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bola z neho zrejmá správna úvaha ktorou sa riadil žalovaný pri rozhodovaní o námietkach a taktiež aj právna úprava, ktorou sa riadil pri svojom rozhodovaní a aby bolo zrejmé, prečo podľa neho žalobcovi nepatrí právo na odpočet DPH z predmetných faktúr resp. prečo vyhovel námietkam žalobcu a zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prečo jeho rozhodnutie zmenil tak, aby bolo odôvodnenie rozhodnutie jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.

48. Súd ešte považuje za potrebné sa vyjadriť k námietke žalobcu že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (žalobný dôvod podľa ust. písmeno g) ) súd uvádza že táto nie je opodstatnená. Súd sa po oboznámení s administratívnym spisom v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením žalovaného vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia žalobou napadnutého rozhodnutia tak ako ho uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.02.2021, ktoré právne posúdenie je totožné aj s právnym posúdením súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: - žaloba žalobcu proti žalovanému - konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému doručenia rozhodnutia žalovaného číslo 1026522608/2018 zo dňa 20.12.2018 splnomocnenému zástupcovi žalobcu, kde súd uzavrel, že žalovaný v administratívnom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami , a Daňového poriadku , keď svoje rozhodnutia zo dňa 20.12.2018 š. 102652260/2018 doručil Ing. T. F. dňa 03.01.201, keďže menovaný ako to vyplýva z písomného splnomocnenia zo dňa 10.10.2016, udeleného mu žalobcom, ktorým žalobca zároveň reagoval na výzvu správcu sane na odstránenie nedostatku v súvislosti s plnými mocami žalobcu, bol v čase doručovania predmetného rozhodnutia oprávnený žalobcu zastupovať. Plná moc udelená žalobcom advokátovi Mgr. Henrichovi Šindlerovi dňa 17.06.2015 totiž vychádzajúc z obsahu v bode 16 odôvodnenia uznesenia špecifikovanej plnej moci stratila účinnosti doručením rozhodnutia správcu dane menovanému advokátovi (dňa 11.09.2018), ktorým bolo skončené vyrubovacie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2022. Kasačná sťažnosť voči nemu nebola podaná. Vzhľadom na túto skutočnosť táto námietka nemohla v konaní obstáť.

49. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

50. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

52. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).