Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-107-2015.pdf
PDF · 141.14 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/107/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou v právnej veci žalobkyne : Y. G., J.. XX.XX.XXXX, G. X. X, H. K. L., právne zastúpená : Z.. Y. L., M., N. M. H. X, S., proti žalovanej : S. N., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XXXX/XX, S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej : H. K., M..N.., I. F. A., N. : Š. XX, G. F. : XX XXX XXX, o zaplatenie 252,83 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 252,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 252,83 Eur od 18.04.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 179,82 Eur a iné trovy konania vo výške 16,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2015 domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 252,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 252,83 Eur od 18.04.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy právneho zastúpenia a trovy konania vo výške uhradeného súdneho poplatku. Vo svojom návrhu uviedla, že je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla Q. U., I. : T., EVČ: S., ktoré viedla dňa 28.02.2014 o 6.50 hod. na ceste v obci Košťany nad Turcom smerom do Martina. Spred idúceho motorového vozidla Y. C., I. : Z., D.: S., ktorého vlastníkom a držiteľom je žalovaná, odfrkol kameň, ktorý na čelnom skle žalobkyne spôsobil prasklinu. Motorové vozidlo viedol V. N., A. XX/XX, S.. V uvedenom čase vozidlo žalobkyne nepredbiehalo žiadne iné vozidlo a oproti nešlo žiadne ďalšie vozidlo. Svedkom škodovej udalosti bola aj spolujazdkyňa žalobkyne S. G., trvale bytom Socovce 17. Žalobkyňa na predmetné vozidlo zatrúbila a spustila výstražné znamenie, pričom vodič vozidla Y. C. vozidlo zastavil. Potom vodiči spísali záznam o nehode. Žalobkyňa si dala po obhliadke vozidla spoločnosťou N. Č.elné sklo opraviť jeho výmenou v M. V., N..V..Q.., K. H. XX, S., F. : XX XXX XXX, na základe čoho jej bola dňa 14.03.2014 vystavená faktúra č. 14/03/04 na celkovú sumu 252,83 Eur, ktorú dňa 14.03.2014 uhradila v hotovosti. Následne si žalobkyňa dňa 07.03.2014 uplatnila nárok na náhradu škody v spoločnosti H. K., M..N.. I. F. A., za súčasného predloženia všetkých podkladov. Poisťovňa oznámila žalobkyni listom zo dňa 17.04.2014 riešenie škodovej udalosti poškodeného vozidla bez poskytnutia škody s odôvodnením, že v predmetnej veci okrem iného nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo strany žalobkyne preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Žalobkyňa následne listom žiadala poisťovňu o prehodnotenie stanoviska, ktorá zotrvala na pôvodnom stanovisku a škodu za žalovanú neuhradila. Vedľajší účastník bol povinný plniť za žalovanú, napriek tomu odmietol plniť ako aj vo viacerých iných prípadoch nepochybne v úmysle sa účelovo vyhnúť tejto svojej povinnosti vyplývajúcej z príslušných právnych predpisov a povinného zmluvného poistenia uzatvoreného so žalovanou. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uvádza, že nie sú v danej veci naplnené predpoklady stanovené Občianskym zákonníkom pre zodpovednosť
vodiča motorového vozidla za vznik škody, pričom ako uvádza, zhodné súhlasné vyjadrenia žalobcu, žalovaného a prehlásenia svedkov nemajú charakter preukázania okolnosti vzniku škody. Uviedla, že zodpovednosti za škodu sa nemožno zbaviť, nakoľko škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a ide o objektívnu zodpovednosť v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že tvrdenie vedľajšieho účastníka o nepreukázaní príčinnej súvislosti vzniku škody je iba účelové. Účelovosť postoja vedľajšieho účastníka možno vyvodiť aj zo stanovísk vedľajšieho účastníka v minulosti, kedy presadzoval názor, že v danom prípade sa nejedná o absolútnu objektívnu zodpovednosť. Uvedený nesprávny právny názor bol vyvrátený stanoviskom útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013 a v neposlednom rade aj judikátom R 3/1984, kde bolo povedané, že v danom prípade vymrštenie kameňa spod kolies vozidla sa jedná o stret dvoch prevádzok. Vedľajší účastník napriek tomu odmieta plniť a to aj keď v súčasnosti iné poisťovne uvedené škody z povinného zmluvného poistenia preplácajú. Žalobkyňa si uplatňuje aj úrok z omeškania v zákonnej výške a to od 18.04.2014 z toho dôvodu, že dňa 17.04.2014 vedľajší účastník oznámil neplnenie škody prípisom z uvedeného dátumu a teda minimálne v uvedený deň sa dostal do omeškania.
Žalovaná sa k návrhu žalobkyne písomne nevyjadrila.
Vedľajší účastník na strane žalovanej sa k návrhu žalobkyne vyjadril písomne podaním zo dňa 02.06.2015, kde uviedol, že žalovaná uzavrela s vedľajším účastníkom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, Č.. J. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, EVČ : S.. Uviedol, že zastáva názor, že prihliadnuc ku všetkým okolnostiam nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj samotnú škodu v danom čase na danom mieste. Vodič motorového vozidla si počas jeho prevádzky v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (skalka, kameň), resp. predmety (skalky, kamene), ktoré údajne poškodili čelné sklo na poškodenom motorovom vozidle, boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Uviedol, že ani záznam o dopravnej nehode nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v danom čase na uvedenom mieste, keďže vodič motorového vozidla takúto vedomosť nemôže objektívne mať, nakoľko vždy sa primárne venuje situácii, ktorú priamo vidí, t.j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva priamo pred ním, a len sekundárne sleduje situáciu za sebou. Podpis na listine označenej ako „Záznam o dopravnej nehode“ zo strany vodiča motorového vozidla, ktorým údajne bola škoda spôsobená nie je preto možné považovať za relevantný dôkaz, keďže tento nemohol objektívne vidieť priebeh deja, t.j. odskok kameňa, resp. skalky spod kolies jeho motorového vozidla a bezprostredný vznik škody na motorovom vozidle žalobkyne, nakoľko sa musel venovať premávke, t.j. priebehu deja, ktorý sa odohrával priamo pred ním. Uviedol, že ako vyplýva z ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické osoby a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Pre vznik zodpovednosti vodiča motorového vozidla je potrebné naplnenie štyroch základných znakov zodpovednosti za škodu, a to1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. kauzálny nexus medzi 1. a 2. a 4. zavinenie vodiča. Uviedol, že pokiaľ ide o zodpovednosť vodiča motorového vozidla za vzniknutú škodu, vždy pôjde o zodpovednosť za zavinenie, t.j. zodpovednosť subjektívnu. Uviedol, že poistený ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu všeobecne záväznými právnymi predpismi a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobkyne na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existencia kauzálneho nexu medzi nimi. Uviedol, že kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych (v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných, resp. vysoko pravdepodobných) javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav t.z. následok. V rámci súboru javov existujúcich v čase a priestore, v ktorom škoda ako následok vzniká, je preto potrebné skúmať či existuje jav, ktorý je v priamej vecnej súvislosti so vznikom následku, t.j. škody. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V prípade odmrštenej skalky (kameňa) od kolies motorového vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je preukázané, že príčinou škody ako následku
je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane žalobkyne ako poškodenej je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný. Ak by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, zastáva vedľajší účastník naďalej názor, že napriek tejto skutočnosti je potrebné podaný žalobný návrh zamietnuť, a to z dôvodu existencie liberačných dôvodov. Pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje ust. § 428 Občianskeho zákonníka možnú liberáciu prevádzateľa, kedy ustanovuje, že prevádzateľ sa svojej zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ale ust. § 428 Občianskeho zákonníka škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na 1. škody bez možnosti liberácie - vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a 2. škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzkovateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne ide o technický stav motorového vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, napr. zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a pod.. Ostatné okolnosti existujúce mimo samotného motorového vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. V zásade sa prevádzateľ motorového vozidla podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Skalka (kameň) ležiaca na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča motorového vozidla. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V predmetnej právnej veci to potom znamená, či poistený ako vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne došlo k vzniku škody vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd mal za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča motorového vozidla zodpovedným za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne. Uviedol, že má za to, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke a ktorého pôsobením na vonkajšie okolnosti vzniká prevádzka. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané predovšetkým na vozovku, a tým aj na všetky predmety v danom okamihu nachádzajúcimi sa na vozovke. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc, ropných produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Pri plnení povinností účastníka cestnej premávky ako vodiča motorového vozidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou, venovať sa vedeniu vozidla a situácii v premávke, nie je možné odmršteniu kameňa spod kolies vozidla predísť, a preto je prevádzateľ zbavený zodpovednosti za škodu. Žiadal návrh žalobkyne zamietnuť.
Žalobkyňa sa k písomnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka vyjadrila podaním zo dňa 10.06.2015, kde uviedla, že je potrebné poukázať na to, že zodpovednosti za škodu sa nemožno zbaviť, nakoľko škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a jedná sa o objektívnu zodpovednosť podľa § 428 Občianskeho zákonníka. Ďalšie rozpravy o liberácii zodpovednosti vodiča sú preto
bezpredmetné a to aj s ohľadom na to, že za škodu z týchto dôvodov zodpovedá prevádzateľ vozidla, ktorým je ako vlastník a držiteľ žalovaná a nie vodič. Uviedla, že uvedenie vedľajšieho účastníka - nepreukázanie príčinnej súvislosti vzniku škody je iba účelové. Účelovosť postoja vedľajšieho účastníka možno vyvodiť aj zo stanovísk vedľajšieho účastníka, že v danom prípade sa nejedná o absolútnu objektívnu zodpovednosť. Uvedený nesprávny právny názor bol vyvrátený stanoviskom útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013, ktorým sú poisťovne povinné sa riadiť, aj napriek tomu tak nečinia, a v neposlednom rade aj judikátom R3/1984 t.j. 30 rokov starým stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde bolo povedané, že v danom prípade, teda vymrštenie kameňa spod kolies vozidla, sa jedná o stret dvoch prevádzok a teda o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Toto stanovisko potvrdzujú aj všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach a aj napriek tomu musel Najvyšší súd Slovenskej republiky v roku 2014 vydať nové stanovisko, tak ako je uvedené nižšie. Vedľajší účastník i napriek tomu odmieta plniť a to aj keď v súčasnosti iné poisťovne uvedené škody z povinného zmluvného poistenia v znení vyššie uvedeného preplácajú.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 07.10.2015, 18.11.2015 a dňa 18.12.2015.
Na pojednávanie konané dňa 07.10.2015 sa vedľajší účastník neustanovil, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil telefonicky s uvedením, že stojí v dopravnej zápche. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobkyne v plnom rozsahu sa pridržal písomného podania, žaloby doručenej Okresnému súdu Martin dňa 09.03.2015 tak po právnej ako aj skutkovej stránke. Uviedol, že majú za to, že stretom prevádzok účastníkov konania došlo k škodovej udalosti, ktorú vedľajší účastník odmietol za žalovanú plniť, preto mal za to, že ich návrh je v plnom rozsahu dôvodný. Žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 252,83 Eur a 5,25% úrok z omeškania z uvedenej sumy od 18.04.2014 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania. Uviedol, že sa v plnej miere pridržiavajú aj vyjadrenia k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, doručeného Okresnému súdu Martin dňa 11.06.2015. Uviedol, že nakoľko vedľajší účastník, H. K., M..N.. popiera nárok žalobkyne, a preto odmietol za žalovanú plniť, museli žalovať žalovanú v predmetnom konaní. Iná možnosť ako sa dostať k náhrade škody nie je. Je smolou, že poisťovne takýmto spôsobom postupujú, odmietajú plniť zo zákonných poistení náhradu škody na čelných sklách, ktoré vznikli stretom prevádzok, odmrštenia kolies. V rámci stretu dvoch prevádzok boli prítomní aj svedkovia tak ako sú uvedení v žalobe, a to syn žalovanej pán V. N., ktorý viedol predmetné vozidlo, ktoré spôsobilo škodu a spolujazdkyňa žalobkyne, pani S. G..
Na predmetnom pojednávaní žalovaná uviedla, že je majiteľkou motorového vozidla, ktoré spôsobilo údajnú škodu na čelnom skle vozidla. O všetkých okolnostiach bola vodičom motorového vozidla, ktorý spôsobil údajnú škodu podrobne informovaná. Rovnako má podrobné informácie zo spisových materiálov, ktoré jej boli doručené ako žalovanej. Uviedla, že ide o spor dvoch účastníkov, a to jej zmluvnej poisťovne, kde má poistené motorové vozidlo a majiteľky motorového vozidla, ktoré utrpelo škodu so záverom, že jej zmluvná poisťovňa odmietla uhradiť spôsobenú škodu. Uviedla, že výsledkom tohto sporu je, že je žalovaná ako majiteľka motorového vozidla. Uviedla, že odmieta uhradiť túto škodu z dôvodov, že podľa podrobného rozboru celého procesu vzniku škody sa domnieva, že ani na strane vodiča motorového vozidla, teda v správaní sa vodiča motorového vozidla počas jazdy, ani prevádzkou jej motorového vozidla nedošlo ku škode. Ide o stret dvoch situácií, ktoré v aktuálnom čase sa stretli na určitom mieste, kde došlo k odfrknutiu toho údajného kamienka. Vodič motorového vozidla bol upozorňovaný počas jazdy, že k škode došlo, zastavil, vedomý si toho nebol, ale veril majiteľke motorového vozidla, ktorej bola škoda spôsobená, spísali spolu zápisnicu, pretože iné ani na mieste udalosti sa nemohlo stať s tým, že všetko ostatné sa dorieši následne. Uviedla, že od nej sa žiada úhrada, ktorú odmieta uhradiť, z dôvodov, ktoré uviedla.
Na predmetnom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že motorové vozidlo viedla ona, spolujazdcom bola jej matka S. G.. Išli ráno do roboty a pri OMV, pri benzínke dostala ranu do čelného skla. Na to začala používať výstražné smerovky, zatrúbila, vtedy vodič zastavil až v Martine. Dohodli sa, spísali škodovú udalosť. Nebol tam žiadny problém. Išiel do poisťovne. Nahlásil to. Jej prišlo z poisťovne, že jej zamietajú lebo nie je dokázateľné, že to bolo z toho auta. Na čo písala odvolanie, pretože keď bola na obhliadke s motorovým vozidlom puklina nebola veľká. Ten čo obhliadal auto vyryl „Z“ na celé sklo, že je na výmenu a oni to znova zamietli.
Na pojednávaní konanom dňa 18.11.2015 vedľajší účastník uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 02.06.2015. Mal za to, že vodič motorového vozidla , ktorým mala byť údajne spôsobená škoda nemohol objektívne vidieť priebeh deja, t.j. odskok kameňa spod kolesa jeho motorového vozidla a vznik škody na motorovom vozidle žalobkyne. Uviedol, že má za to, že žalobkyňa je povinná preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.
Na predmetnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý vodič motorového vozidla, V. N., V.. N., J.. XX.XX.XXXX, G. S., A. XXXX/XX, ktorý uviedol, že žalovaná je jeho matka. Žalobkyňu osobne nepozná, niekoľkokrát ju videl na polícii v okienku, kde pracuje na evidencii vozidiel, kde sa s ňou stretol. Uviedol, že dňa 28.02.2014 cestoval do práce. Bolo to asi okolo 07:00 hod. ráno. Cestovali do Martina z obce Príbovce. V motorovom vozidle nebol sám. Bol pri ňom spolucestujúci. Ako spolujazdec bol jeho syn, ktorého viezol do materskej školy. Počas cesty niekde na začiatku Martina zistili, že na nich začalo blikať auto na čo v prvom momente nereagovali, ale keď sa to opakovalo, zastavili na krajnici. Z auta, ktoré ich zastavilo vystúpila žalobkyňa, ktorá ich informovala, že z ich auta odskočil kameň s tým, že jej spôsobili škodu. Nakoľko medzi Martinom a Príbovcami je taká cesta, kde je množstvo kameňov, nebránili sa tomu, že sa mohlo niečo také udiať. Žalobkyni dal vizitku, aby ho kontaktovala v priebehu dňa, že dajú veci na poriadok. Uviedol, že čo sa týka pozície motorových vozidiel, oni išli v motorovom vozidle pred žalobkyňou. Išli v jednom smere, smerom do Martina. Žalobkyňa išla v ich smere. Pred nimi nešlo dlho žiadne auto a mal pocit, že ani za žalobkyňou. Z opačného smeru či išlo nejaké vozidlo, si už nepamätal. Potom ako ich žalobkyňa zastavila, pozreli sklo na jej motorovom vozidle. Zistili, že je poškodené. Dal jej vizitku, veľmi sa nezdržiavali. Potreboval ísť do práce. V čase, keď ich žalobkyňa zastavila nepodpisoval nič, ale v priebehu dňa ho žalobkyňa kontaktovala. Išiel za ňou do práce, tam spísali záznam o nehode. Tento záznam podpísal. Uviedol, že potom ako spísali záznam o dopravnej nehode rozlúčili sa a on išiel na poisťovňu doniesť doklady ohľadom poistnej udalosti. Išiel do H. K., M..N... Následne ho kontaktoval právny zástupca žalobkyne, ktorý mu povedal, že pravdepodobne bude prizvaný v rámci súdneho konania. Uviedol, že počas jazdy, konkrétne v tento deň počul ako mu odfrkávajú kamene. Uviedol, že si bol vedomý toho, že prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol vznikla škoda na motorovom vozidle žalobkyne. Uviedol, že počul ako odfrkávali kamienky spod kolies jeho motorového vozidla, ktoré viedol. Uviedol, že išiel rýchlosťou asi 60km za hodinu. Uviedol, že medzi jeho motorovým vozidlom a vozidlom žalobkyne bola vzájomná vzdialenosť 30-50 metrov, ale nevie to presne odhadnúť, pretože sleduje cestu pred ním nie za ním. Uviedol, že jeho motorové vozidlo malo zásterky.
Na predmetnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa, S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, matka žalobkyne. Uviedla, že žalovanú nepozná. Uviedla, že dňa 28.02.2014 išli ráno do práce so žalobkyňou. Pred nimi išlo jedno auto, ktoré viedol muž. Z motorového vozidla, ktoré viedol muž odskočil kameň a tento kameň im buchol do čelného skla. Žalobkyňa sa snažila tohto muža zastaviť, išla za ním. Vodič pravdepodobne nevedel čo žalobkyňa chce a následne zastavil. Žalobkyňa vystúpila z auta, uviedla, že sa s vodičom dohodli, ona pri tom stretnutí nebola, pretože sedela v motorovom vozidle. Uviedla, že pred ich motorovým vozidlom iné motorové vozidlo ako vozidlo tohto vodiča nebolo. Uviedla, že nevie či išlo za nimi nejaké motorové vozidlo. Uviedla, že nikto ich neobiehal. Uviedla, že motorové vozidlo vodiča išlo pred nimi päť, sedem, osem metrov, uviesť to nevie. Uviedla, že žalobkyňa - jej dcéra neprekračuje rýchlosť. Išla 50-60 km za hodinu. Uviedla, že sa nepozerala akou rýchlosťou išla. Bolo to v Košťanoch. Uviedla, že žalobkyňa na vodiča zablikala a mala pocit, že aj zatrúbila. Snažila sa ísť za ním. Uviedla, že videla, ako odskočil kamienok spod predchádzajúceho vozidla a aj to počula.
Na predmetnom pojednávaní vedľajší účastník uviedol, že sa pridržiavajú ich písomného vyjadrenia.
Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide o žalovanú, túto písomne nevyzývali na náhradu škody, vyzývali vedľajšieho účastníka a oznamovali túto skutočnosť osobe, ktorá viedla motorové vozidlo a prostredníctvom vedľajšieho účastníka oznámili škodovú udalosť žalovanej. Žalobkyňa oznámila škodovú udalosť vedľajšiemu účastníkovi dňa 07.03.2014.
Na pojednávaní konanom dňa 18.12.2015 žalovaná uviedla, že jej stanovisko ohľadom veci, ktorá je predmetom konania sa nezmenilo. Uviedla, že nevidí dôvod prečo by mala poskytnúť finančnú náhradu, nakoľko technický stav vozidla nebol taký, že by bol príčinou vzniku škody alebo vzniku škodovej udalosti. Uviedla, že čo sa týka vodiča motorového vozidla má za to, že jeho správanie bolo také, že
by nebolo dôvodom vzniku škodovej udalosti na druhom motorovom vozidle. Uviedla, že nemôžu za to, že posypovou prímesou nevedia aký veľký kameň spôsobil samotnú škodu. Uviedla, že nemôžu za to, aká vozovka bola v tom čase. Uviedla, že má za to, že bolo to náhodou, že k takejto udalosti došlo. Uviedla, že vodič motorového vozidla je jej syn, ktorý používa jej motorové vozidlo. Používa ho pravidelne. Motorové vozidlo mu poskytla na to, aby ho používal. Uviedla, že žalobkyňa ju krátko po škodovej udalosti telefonicky informovala, že došlo ku škode. Oznámila jej, že škodu si uplatnila v jej zmluvnej poisťovni, kde je motorové vozidlo poistené. Informovala ju, že poisťovňa odmietla náhradu škody uhradiť. Uviedla, že to bolo vtedy, keď jej oznámila poisťovňa, že jej odmietli poskytnúť plnenie.
Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú žaloby a vyjadrenia podaného k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Uviedol, že má za to, že bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami, že ku škode došlo a to prevádzkou motorového vozidla, kedy došlo k stretu dvoch prevádzok, kedy ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Z toho dôvodu si uplatňujú plnú náhradu škody, ktorú preukázali v konaní tak ako bola vyčíslená v žalobnom návrhu zo dňa 09.03.2015 vrátane úrokov z omeškania a trov konania. Trovy konania si uplatnil voči žalovanej.
Na predmetnom pojednávaní žalovaná uviedla, že aj naďalej si myslí, že škoda nebola spôsobená vinou vozidla, ani správaním vodiča počas jazdy. Uviedla, že sa nebránila tomu, keď si poškodená- žalobkyňa uplatnila úhradu v poisťovni, kde má poistené motorové vozidlo. Ale keď sa poisťovňa proti tomu postavila alebo zamietla túto úhradu, domnievala sa že bola spôsobená určitá škoda na vozidle poškodenej - žalobkyne a rovnako si ju môže uplatňovať vo svojej poisťovni, kde má poistené vozidlo. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa úhrada požadovala od nej.
Súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov V. N. a S. G., výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, žalobným návrhom (č.l. 1- 4 súdneho spisu), záznamom o dopravnej nehode (č.l. 5 súdneho spisu), zápisom o poškodení skiel vozidla (č.l. 6 súdneho spisu), technickej správy (č.l.7 súdneho spisu), faktúrou č. 14/03/04 (č.l. 8 súdneho spisu), technickou správou ( č.l. 9 súdneho spisu), pokladničným dokladom (č.l. 10 súdneho spisu), prílohou zo 07.03.2014 (č.l. 11 súdneho spisu), listom H. K. M..N.. (č.l. 12 súdneho spisu), odvolaním (č.l. 13 súdneho spisu), vyjadrením vedľajšieho účastníka (č.l. 30-36 súdneho spisu), poistenie zodpovednosti za škodu (č.l.37-38 súdneho spisu), všeobecnými poistnými podmienkami (č.l. 39-41 súdneho spisu), uplatnením nároku na náhradu škody ( č.l.42-43 súdneho spisu), záznamom o dopravnej nehode (č.l. 44 súdneho spisu), faktúrou č. 14/03/4 (č.l.45 súdneho spisu), dokladom o úhrade (č.l.45 súdneho spisu), zápisom o poškodení skiel vozidla (č.l. 46 súdneho spisu), fotodokumentáciou (č.l.47-66 súdneho spisu), listom z KOMUNÁLNEJ poisťovne a.s. ( č.l.67 súdneho spisu), odpoveďou na odvolanie (č.l. 68 súdneho spisu), odvolaním (č.l.69 súdneho spisu), vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu vedľajšieho účastníka (č.l. 72-73 súdneho spisu), stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2014 (č.l. 91- 95 súdneho spisu), vyjadrením vedľajšieho účastníka (č.l. 107-108 súdneho spisu) pričom zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 28.02.2014 asi o 06.50 došlo ku škodovej udalosti v obci Košťanoch nad Turcom tak, že z spod kolies motorového vozidla zn. Y. C. D.: S. vedeného V. N., ktorého vlastníkom je žalovaná odskočil kameň, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu predného čelného skla motorového vozidla žalobkyne zn. Q. U., D.: S. XXXDK.
Skutočnosť, že čelné sklo motorového vozidla žalobkyne bolo poškodené, bola preukázaná doloženými fotografiami, ako aj výpoveďou oboch svedkov a žalobkyne. Túto skutočnosť nepoprela ani žalovaná, ani vedľajší účastník na strane žalovanej. Pokiaľ ide o skutočnosť, či kameň bol vymrštený spod kolies motorového vozidla žalovanej, ktoré viedol pán V. N., súd mal za to, že uvedené bolo preukázané svedeckými výpoveďami V. N. ako i S. G., pričom uvedené svedecké výpovede len potvrdzujú tvrdenia žalobkyne. Ako vyplýva z výsluchu svedka - V. N., v čase vzniku škodovej udalosti išiel v jednom smere so žalobkyňou, išiel v motorovom vozidle pred žalobkyňou, pred ním nešlo dlho žiadne motorové vozidlo. Žalobkyňa uviedla, že v čase vzniku škodovej udalosti išlo pred jej motorovým vozidlom vozidlo žalovanej, ktoré viedol pán V. N., jej vozidlo nepredbiehalo žiadne iné vozidlo a oproti nešlo žiadne vozidlo. Z výpovede svedkyne S. G. je zrejmé, že pred motorovým vozidlom v čase vzniku škodovej udalosti išlo motorové vozidlo, ktoré viedol muž, pričom z tohto motorového vozidla odskočil kameň, ktorý im buchol do čelného skla. Uviedla, že pred ich motorovým vozidlom iné motorové vozidlo ako vozidlo vodiča nebolo, za nimi nevie, ale nikto ich neobiehal. Súd ďalej uvádza, že vodič motorového vozidla
patriaceho žalovanej, pán V. N. sám uviedol, že si je vedomý, že prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol vznikla škoda na motorovom vozidle žalobkyne. Súd mal za to, že keď by si svedok V. N. nebol vedomý toho, že spod kolies motorového vozidla, ktoré ako vodič viedol bol vymrštený kameň, ktorý spôsobil poškodenie čelného skla žalobkyne, dobrovoľne by záznam o dopranej nehode nebol podpísal. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že k spísaniu záznamu o dopravnej nehode a jeho podpisu podľa výpovede V. N. došlo až s časovým odstupom, teda nie bezprostredne po vzniku škodovej udalosti, a teda pán V. N. mal možnosť si priebeh škodovej udalosti premyslieť. Pán V. N. záznam o dopravnej nehode, kde bol zapísaný a zakreslený vznik škodovej udalosti dobrovoľne podpísal a dokonca uvedené skutočnosti dobrovoľne na pojednávaní potvrdil v rámci svojej svedeckej výpovede. Podľa jeho výpovede vznik škodovej udalosti dobrovoľne nahlásil aj v H. K. a.s., kde bolo motorové vozidlo, ktoré viedol povinne zmluvne poistené. Aj zo svedeckej výpovede pani S. G. nepriamo vyplýva, že kameň, ktorý poškodil čelné sklo žalobkyne odskočil spod kolies motorového vozidla žalovanej, ktoré viedol pán V. N.. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaná nespochybnila, žeby odskočil kameň spod kolies motorového vozidla, ktorého je vlastníčkou a ktoré viedol, jej syn V. N., uviedla, len že technický stav jej motorového vozidla nebol príčinou vzniku škodovej udalosti a príčinou vzniku škodovej udalosti nebolo ani správanie sa pána V. N. ako vodiča jej motorového vozidla.
Súd mal za to, že s ohľadom na vykonané svedecké výpovede ako aj doložené listinné dôkazy, došlo k tomu, že spod kolies motorového vozidla zn. Y. C. D.: S., ktoré bolo v pohybe došlo k vymršteniu kameňa, ktoré poškodilo motorové vozidlo zn. Q. U. D.: S. XXXDK, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa.
Z výsluchu svedka pána V. N. ako aj žalobkyne mal súd ďalej preukázané, že po vymrštení kameňa spod kolies motorového vozidla zn. Y. C. D.Č.: S. XXX M., spôsobeného pohybom tohto vozidla, na základe blikania, trúbenia žalobkyne, vodič, pán V. N. zastavil vozidlo, kedy skontroloval vozidlo žalobkyne a zistil, že je poškodené. Následne došlo k spísaniu záznamu o dopravnej nehode a oznámeniu škodovej udalosti zmluvnej poisťovni žalovanej. Pravdivosť výpovede svedka a žalobkyne potvrdzuje aj súdu predložený záznam o dopravnej nehode zo dňa 28.02.2014.
V súvislosti s odstránením poškodenia predného skla motorového vozidla žalobkyne, žalobkyňa na základe faktúry č. 14/03/04 vystavenej dňa 14.03.2014, splatnej dňa 21.03.2014 uhradila v hotovosti dňa 14.03.2014 sumu 252,83 Eur, čo preukazuje listinný dôkaz (č.l. 10 súdneho spisu) - pokladničný doklad.
Žalobkyňa si uplatnila škodu v poisťovni žalovanej - u vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, čo bolo preukázané podaním - Uplatnením nároku na náhradu škody (č.l.42-43 súdneho spisu), doručeným H. K. a.s. dňa 11.03.2014, kde mala žalovaná uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, čo bolo preukázané poistkou č. 6813595133 (č.l. 37 súdneho spisu), ktorý na základe listu zo dňa 17.04.2014 - škodová udalosť č. 8011989615, odmietol poskytnúť žalobkyni poistné plnenie. Ako dôvod uviedol, že v danej veci neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, keďže nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná zodpovednosť vodiča motorového vozidla zn. Y. D.: S. za vzniknutú škodu. Žalobkyňa podala proti uvedenému odvolanie, na čo H. K. M..N.. - vedľajší účastník reagoval tak, že nárok žalobkyne na náhradu škody odmietol, nakoľko ho považuje za nepreukázaný.
Podľa § 427 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len "citovaný zákon", poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované ustanovenia zákonov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď mal preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla žalovanej Y. C. D. : S. došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobkyne Q. U. S. XXXDK (poškodeniu čelného skla), a to konkrétne prostredníctvom vymrštenia kameňa spod kolies pohybujúceho sa motorového vozidla žalovanej Toyota Yaris D. :S. XXXAM. V konaní nebolo sporným, že v rozhodnej dobe bolo motorového vozidlo žalovanej Y. C. D. :S. XXXAM povinne zmluvne poistené v H. K. M..N.. - u vedľajšieho účastníka, ktorý po prešetrení škodovej udalosti odmietol poskytnúť poistné plnenie do výšky fakturovanej a žalobkyňou uhradenej sumy 252,83 Eur z ním namietaného dôvodu nepreukázania nároku.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pritom objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za vzniknutú škodu objektívne, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie. Zodpovedná za vzniknutú škodu je v tomto prípade žalovaná ako vlastník motorového vozidla, nakoľko vlastník motorového vozidla je jeho prevádzateľom. Aj napriek tomu, že motorové vozidlo viedol pán V. N., syn žalovanej, zodpovedná za vzniknutú škodu zostáva žalovaná ako prevádzateľ motorového vozidla, nakoľko prevádzateľ, ktorý požičal motorové vozidlo ostáva prevádzateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Vodič motorového vozidla nie je prevádzateľom a za škodu podľa § 427 a nasl. zodpovedá len vtedy, keď sú u neho splnené podmienky podľa § 430 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Nakoľko z výpovede žalovanej vyplynulo, že žalovaná dobrovoľne a vedome umožnila V. N. používať motorové vozidlo, zodpovednosť za škodu nesie v tomto prípade žalovaná. V danom prípade by sa žalovaná ako zodpovedný subjekt mohla zbaviť svojej zodpovednosti jediným liberačným dôvodom spočívajúcim v tom, ak by škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by žalovaná preukázala, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať. V súdenej veci bolo zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Súd dospel k záveru, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a to konkrétne motorového vozidla Y. C. D. :S. XXXAM. Samotné vymrštenie kameňa spod kolies predmetného motorového vozidla bolo spôsobené pohybom motorového vozidla Y. C. D. : S. XXXAM. Nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy - blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery, ktoré vonkajšie udalosti by nastali bez ohľadu na to, či sa motorové vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie. Na rozdiel od týchto vonkajších udalosti bez pohybu motorového vozidla Y. C. D. :S. XXXAM by nedošlo k vymršteniu kameňa, a preto je súd toho názoru, že sa jedná o Q., H. S. N. K. I. K. S. I. Y. C. D. :S. XXXAM. Škodca v tomto prípade žalovaná sa preto svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť s poukazom na ust. § 428 Občianskeho zákonníka, neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 428
druhá veta Občianskeho zákonníka, na ktorý dôvod poukazoval vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 02.06.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil žiadnu z okolnosti, na základe ktorej by sa žalovaná zbavila svojej zodpovednosti, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal ňou uplatnenú a žalovanou nespochybnenú istinu predstavujúcu výšku spôsobenej škody.
Súd poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.júna 2014 Cpj 5/2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Z odôvodnenia predmetného stanoviska vyplýva, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.
Zároveň súd žalobkyni priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny odo dňa 18.04.2014 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede žalovanej na pojednávaní konanom dňa 18.12.2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa telefonicky informovala žalovanú, že došlo ku škode, oznámila jej že si škodu uplatnila v jej zmluvnej poisťovni a oznámila jej, že jej poisťovňa odmietla poskytnúť náhradu škody a to v čase, keď poisťovňa žalobkyni oznámila že jej odmietla poskytnúť plnenie. Z listinných dôkazov (č.l.42-43 súdneho spisu) mal súd preukázané, že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok na náhradu škody u vedľajšieho účastníka dňa 11.3.2014. Z listinných dôkazov - z listu vedľajšieho účastníka (č.l. 12 súdneho spisu) mal súd preukázané, že vedľajší účastník odmietol poskytnúť žalobkyni poistné plnenie dňa 17.04.2014. Nakoľko v zmysle § 15 ods.1 citovaného zákona v spojení s § 4 ods. 2 citovaného zákona zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vedľajší účastník ako poisťovateľ a poškodený má podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona právo žiadať nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa súd priznal žalobkyni úroky z omeškania tak ako si ich uplatnila, t.j. od 18.04.2014, kedy podľa názoru súdu nastalo omeškanie. Úroky z omeškania súd priznal s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Platí, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak je návrh zamietnutý. Návrhom je to, čoho sa žalobca v návrhu domáha (predmet sporu).
Úspech žalobkyne predstavuje priznaná suma, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 100 %. Úspech žalovanej predstavuje časť žalobného návrhu, ktorá bola súdom zamietnutá, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 0 %. Čistý úspech žalobkyne teda predstavuje 100 %. Súd úspešnej žalobkyni priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške spolu 179,82 Eur za šesť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia podľa §13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; písomný návrh na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit.
vyhlášky, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 10.06.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky, 3x účasť na pojednávaní podľa § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky), každý úkon á 21,58 Eur (§10 ods. 1 tarify), ďalej 6x režijný paušál vo výške 8,39 Eur, (§16 ods. 3 tarify); spolu 179,82 Eur. Nakoľko si žalobkyňa uplatnila trovy konania voči žalovanej, súd jej ich priznal voči nej. Čo sa týka vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, tento si uplatnil trovy konania, podaním zo dňa 16.12.2015. Nakoľko však podporoval účastníka, ktorý v konaní nebol úspešným súd mu podľa výsledku konania nemohol priznať náhradu trov. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že vedľajší účastník tieto trovy konania ani nepreukázal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
V Martine, dňa 18.12.2015