Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cbi-5-2015.pdf
PDF · 163.43 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cbi/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: JUDr. Matúš Košara, so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správca úpadcu Jarmila Koyšová v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX/XXX-X, XXX XX X. nad O., o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi v sume 39.531,78 eur, pozostávajúcej z istiny v sume 32.009,- eur, úroku v sume 4.332,41 eur a úroku z omeškania v sume 3.190,37 eur zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0274744146, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/42/2014 prihláškou č. 1 na majetok úpadcu V. N. v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX/XXX-X, XXX XX X. nad O., zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom X/S-X.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania 100 % . Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 12.02.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou s por. číslom 1 zo dňa 28.11.2014 do konkurzu na majetok V. N., vedenom pod sp. zn. 38K/42/2014 vo výške 53.275,41 eur a aby súd určil, že prihlásená pohľadávka je nesporná a zistená. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 38K/42/2014 zo dňa 13.10.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku 200/2014 dňa 20.10.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V. N., nar. XX.XX.XXXX a za správcu ustanovil V.. W. N.. Na základe uznesenia o vyhlásení konkurzu si žalobca prihlásil v zákonnej lehote svoju pohľadávku do konkurzu prihláškou zo dňa 28.11.2014, pod poradovým číslom 1 vo výške 53.275,41 eur, doručenou žalovanému dňa 02.12.2014 a Okresnému súdu Trenčín takisto dňa 02.12.2014. Listom zo dňa 08.01.2015 - Popretie uplatnenej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8/S-1, doručeným žalobcovi dňa 12.01.2015 žalovaný poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia v celom rozsahu. Dôvodom popretia pohľadávky žalobcu žalovaným v zmysle oznámenia o popretí bolo, že z prihlášky nie je zrejmé, ako dlžník úver splácal a tiež či nenastala predčasná splatnosť úveru, prípadne či nedošlo k premlčaniu pohľadávky. V zmysle zmluvy o úvere sú uvedení dvaja dlžníci. Každý je tak zaviazaný len na jednu polovicu úveru. Veriteľ však prihlásil voči úpadcovi celú sumu, je nepreskúmateľné v ktorej časti je zaviazaný úpadca a v ktorej časti je zaviazaný druhý spoludlžník v zmysle § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je tiež zrejmé, či dlžník reálne pristúpil a bol reálne oboznámený s všeobecnými
obchodnými podmienkami a všeobecnými úverovými podmienkami, a či s nimi vyslovil súhlas, pričom tieto nie sú súčasťou prihlášky. Správca má pochybnosti o platnosti zmluvy o úvere pre jej neprijateľné podmienky. Nie je zrejmé, či došlo k reálnemu poskytnutiu úveru. Vymáhateľnosť bola popretá z rovnakých dôvodov. Následne žalobca zaslal žalovanému žiadosť o uznanie popretej pohľadávky spolu s požadovaným vysvetlením a podkladmi prostredníctvom emailu zo dňa 21.01.2015, avšak žalovaný pohľadávku neuznal. Nakoľko žalobca má za to, že popretie pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky, nie je opodstatnené, podáva túto žalobu. Pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vznikla z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. 0274744146 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom dňa 26.06.2008, ktorá bola súčasťou prihlášky ako jej príloha. Na základe úverovej zmluvy poskytol žalobca úpadcovi úver vo výške 1.300.000,- SKK t. j. 43.152,09 eur. Pohľadávka prihlásená do predmetného konkurzu vo výške 53.275,41 eur pozostáva z istiny vo výške 43.662,10 eur, úrokov vo výške 4.332,41 eur a úrokov z omeškania vo výške 5.280,90 eur. Pre účel stanovenia výšky pohľadávok z bankových obchodov žalobca ako banka využíva bankový informačný systém, ktorý vyčísľovacie operácie vykonáva automaticky. V zmysle § 40 ods. 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné raz ročne zabezpečiť overenie bezpečnosti informačného systému, ktorým sú spracúvavané a uschovávané bankové údaje a písomne informovať o tom Národnú banku Slovenska. Bankový informačný systém žalobcu je pravidelne kontrolovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Údaje z bankového informačného systému sa používajú pri všetkých operáciách vo vzťahu ku klientom. Na základe týchto údajov bola vyčíslená pohľadávka tak, ako je uvedené v prihláške. Pre potvrdenie, že výška pohľadávky žalobcu prihlásená do predmetného konkurzu, ako aj rozdelenie celkovej výšky pohľadávky na jej jednotlivé časti, s výškou uvedenou v prihláške, žalobca doložil k prihláške aj vyhlásenie o evidencii pohľadávky v účtovníctve zo dňa 28.11.2014, ktorým opätovne žalobca potvrdzuje, že celková výška a štruktúra prihlásenej pohľadávky zodpovedá výške a štruktúre pohľadávky uvedenej v účtovníctve a bankovom informačnom systéme. Z výpisu z účtu č. 0274744146 od 26.06.2008 do 31.12.2008 je zrejmé, že úver bol načerpaný v celkovej poskytnutej výške dňa 26.06.2008 vo výške 15.999,- SKK a dňa 27.06.2008 vo výške 1.284.001,- SKK. Splácanie úveru preukazujú výpisy obratov na úverovom účte odo dňa poskytnutia úveru, t. j. odo dňa 26.06.2008 do 31.12.2014. Ako už bolo uvedené, výpisy z úveru vyjadrujú obraty na úverovom účte č. 0274744146 boli vygenerované bankovým informačným systémom pravidelne kontrolovaným Národnou bankou Slovenska. Podľa článku 2 úverovej zmluvy sa stali súčasťou úverovej zmluvy okrem iných aj všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a W. podnikateľom. Nakoľko si dlžníci neplnili svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas a dostali sa so splácaním pohľadávky do omeškania, teda nastal prípad porušenia v súlade s ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 30.07.2013, čo oznámil dlžníkom listom zo dňa 09.08.2013, čo preukazujú priložené doručenky. Z výpisu z úveru číslo 0274744146 od 01.01.2013 do 31.12.2013 je zrejmé, že pohľadávka bola čiastočne plnená dňa 29.07.2013 vo výške 100,- eur z čoho vyplýva že premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 30.07.2013 a uplynula by dňa 29.07.2017. Premlčacia doba však prestala plynúť dňa 02.12.2014, teda v deň, keď bola prihláška doručená žalovanému, a to vzhľadom na § 28 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. K spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalobca poukázal na § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a bod 15 úverových podmienok, v zmysle ktorých ak na strane dlžníka vystupujú viacerí účastníci úverového vzťahu, všetci dlžníci zodpovedajú voči banke za všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy alebo s ňou súvisiace spoločne a nerozdielne. Úverové podmienky boli s účinnosťou od 01.01.2015 zmenené a nahradené produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne úvery a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne. Z uvedeného vyplýva, že trvá dohoda účastníkov v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že dlh, ktorý vznikol dlžníkom z úverovej zmluvy majú títo plniť spoločne a nerozdielne, a teda žalobca je oprávnený požadovať od ktoréhokoľvek z dlžníkov plnenie, na základe čoho aj žalobca si prihlásil pohľadávku do predmetného konkurzu prihláškou v plnej výške. Všeobecne platí pravidlo, že zmluvné strany si môžu dohodnúť obsah práva a povinností, ktorými sa budú pri ich právnych vzťahoch riadiť. Tieto dojednané práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v texte zmluvy, týmto však nie je výlučná aplikácia všeobecných alebo iných obchodných podmienok prípadne zmluvných podmienok vo forme príloh, na ktoré môže zmluva odkazovať. V čl. II bod 2 úverovej zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktoré sú okrem iných tiež všeobecné obchodné podmienky a úverové podmienky, pričom túto skutočnosť výslovne potvrdil svojim podpisom na úverovej zmluve, ako prejav jeho slobodnej vôle. VOP a všetky obchodné podmienky žalobcu sú dostupné na internetových stránkach žalobcu a na každom obchodnom mieste žalobcu.
Dôvod popretia spočívajúci v pochybnostiach žalovaného o tom, či dlžníci boli oboznámení a súhlasili s VOP a úverovými podmienkami nie je na mieste aj vzhľadom na skutočnosť, že štandardný text bodu 3 úverovej zmluvy bol na základe žiadosti dlžníkov upravený tak, že bol vylúčený čl. 7.4 b/ a čl. 7. K neprijateľným podmienkam žalobca uviedol, že má za to, že žiadne ustanovenie úverovej zmluvy neobsahuje neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobila nerovnováhu v zmluvnom postavení zmluvných strán, ale naopak dáva im rovnaké zbrane a možnosti na uplatnenie svojich práv. Tvrdenie žalovaného v popretí spočíva len vo všeobecnom konštatovaní, žalovaný neuvádza, v čom konkrétne vidí neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v bode 3 a 4 čl. II úverovej zmluvy a neuvádza ani jednu neprijateľnú podmienku uvedenú v § 53 Občianskeho zákonníka, kde sú tieto podmienky príkladom uvedené. Žalobca predpokladá, že žalovaný naráža na použitie Obchodného zákonníka na právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy. Žalobca poukázal ďalej na to, že tento právny vzťah predstavuje tzv. absolútny obchod, pri ktorom rozhodujúcim znakom je forma vzťahu a nie subjekty, a preto sa nevyžaduje, aby išlo výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný riadne neodôvodnil neprijateľnosť zmluvných podmienok, o ktorej sa vyjadril v oznámení o popretí. Žalobca má za to, že úverová zmluva je určitá a zrozumiteľná, obsahuje podstatné náležitosti vyžadované zákonom a nie je postihnutá žiadnymi vadami, ktoré by mali za následok jej čiastočnú alebo absolútnu neplatnosť.
Žalovaný sa k žalobe po doručení žaloby vyjadril podaním zo dňa 14.07.2015, v ktorom uviedol, že zastáva názor, že v danom konkrétnom prípade bolo a je nevyhnuté aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa vzhľadom na už ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej na všetky právne úkony, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalovaný poukázal na § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 2, § 2 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pričom žalovaný má za to, že na predmetnú zmluvu o splátkovom úvere č. 0274744146 zo dňa 26.06.2008 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, keďže táto predstavuje záväzok dodávateľa a spotrebiteľa. Navyše predmetná zmluva o splátkovom úvere je tzv. „typovou“ zmluvou na predtlačenom formulári, ktorej obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pozmeniť resp. doplniť. Spotrebiteľ v prípade takýchto zmlúv môže len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým ustanoveniam zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok, úverových podmienok a sadzobníkov, na ustanovenia ktorých predmetná úverová zmluva priamo odkazuje, v dôsledku čoho sa potreba ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany zvyšuje. Z príloh predložených žalobcom k žalobe vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal poskytnúť na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0274744146 zo dňa 26.06.2008 spotrebiteľský úver vo výške 1.300.000,- Sk V. N., rodné číslo XXXXXXXXXX a V. N., rodné číslo XXXXXXXXXX ako dlžníkovi. Žalovaný poukázal na to, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o RPMN, v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 26.06.2008, a ani údaj o priemernej RPMN na trhu v %, v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 26.06.2008, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 26.06.2008. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené má nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v rámci spotrebiteľského úveru. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 15.999,- Sk a tento bol dlžníkovi ihneď zrazený, teda boli reálne vyplatené peňažné prostriedky už ponížené o tento poplatok t. j. vo výške 1.284.001,- Sk t. j. 42.621,03 eur. Žalobcovi bola zo strany dlžníka podľa podkladov predložených k žalobe uhradená peňažná suma vo výške 14.364,55 eur, v dôsledku čoho, istina vo výške 43.662,10 eur uplatnená žalobcom v prihláške pohľadávky nemôže byť považovaná za oprávnenú. Žalovaný ďalej poukázal na ďalšie porušenia zákona žalobcom a to, že predmetná zmluva nemá obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/, n/, o/, p/, q/, r/ a s/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, porušenie zákazu predávajúcim ukladať spotrebiteľovi bez právneho dôvodu a to vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. v časti 10. Oznamovanie a doručovanie v bodoch 10.6 a 10.7., porušenie zákazu upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré bolo vyslovené už v rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave zo dňa 24.03.2014, č. SK/0207/99/2014, porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a to konkrétne v článku II bod 2 Zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaný všetky vyššie uvedené spomenuté ustanovenia považuje za neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovení smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko tieto vady spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Žalovaný ďalej poukázal na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.300.000,- Sk. Spracovateľský poplatok bol stanovený vo výške 15.999,- Sk a splatný ihneď pri poskytnutí úveru, teda reálne bolo žalobcovi ako dlžníkovi vyplatené len 1.284.001,- Sk teda 42.621,03 eur. Ďalej z obsahu článku I úverovej zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaviazal vrátiť žalobcovi peňažnú sumu celkom vo výške zodpovedajúcej násobku počtu splátok a výšky jednotlivej splátky t. j. 7.133,- Sk (236,78 eur) x 356 = 2.560.747,- Sk /85.001,23 eur/ teda okrem poskytnutých peňažných prostriedkov aj navýšenie zodpovedajúce sume 1.276.745,91 Sk (42.380,02 eur) t. j. 99,43 % úveru. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zo 2. štvrťroka 2008 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru bola pri zmluvnej splatnosti nad 5 rokov určená v % ako 33,28. Zo vzájomného porovnania výšky skutočne obdržaných peňažných prostriedkov a hodnoty peňažných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť je zrejme hrubý nepomer. Žalovaný je toho názoru, že uzatvorený záväzkovo-právny vzťah hrubo odporuje § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 1Mcdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, v zmysle ktorého dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011 sp. zn. 6Co/39/2011, v zmysle ktorého použitie splátky na iný účel ako určil spotrebiteľ, môže tak pre bežného spotrebiteľa mať za následok, že spotrebiteľ v dobre viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje, a to všetko bez toho, aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Nekončiace sa zasielanie výziev, vymáhanie nedoplatkov a následne uplatnenie pohľadávky veriteľa na súde môže u spotrebiteľa, ktorý žije vo viere, že dlh už skôr splnil, vyvolať oprávnený stres. Rovnako poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.09.2010 č. k. 16Cob/208/2009, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere je neplatná z dôvodu, že niektoré jej ustanovenia sú neplatné, nakoľko obchádzajú zákon a prieči sa dobrým mravom. Zároveň konajúci súd vyslovil názor, že prvostupňový súd postupoval správne, keď ustálil, že nakoľko zmluva o pôžičke z konkrétneho dátumu odporuje zákonu a zákon obchádza, je nutné ju považovať v celom rozsahu za neplatnú, nakoľko jednotlivé ustanovenia zmluvy nemožno oddeliť od samotného obsahu zmluvy, pričom vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere nebráni skutočnosť, že spotrebiteľ úver nebankovej spoločnosti doposiaľ nevrátil. Žalovaný preto navrhol, žalobu žalobcu v spornej časti zamietnuť.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov preto, súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného aplikáciou § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, a zároveň aj vyjadril súhlas s konaním v jeho neprítomnosti.
Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že pohľadávku si prihlásil do konkurzu vo výške, v akej je vykázaná v rámci bankového informačného systému, pričom zdôraznil, že ide o informačný systém kontrolovaný. Samotný úpadca svojím čiastočným plnením uznal aj zvyšok záväzku. K nemožnosti úpadcu ovplyvniť znenie uzatvorenej zmluvy poukázal na to, že na žiadosť úpadcu bol zo zmluvy vynechaný určitý bod, tzn. úpadca sa musel ako so zmluvou, tak aj so všeobecnými podmienkami žalobcu riadne oboznámiť. Čo sa týka neprijateľných podmienok, na ktoré žalovaný poukazuje, žalovaný tieto bližšie nešpecifikoval, len ich existenciu bez akéhokoľvek odôvodnenia skonštatoval. Má za to, že žalovaný v uvedenej veci nekonal s odbornou starostlivosťou, keď poprel celú pohľadávku a to minimálne v časti istiny, keď z predložených výpisov je zrejmé, že žalobca úpadcovi určité finančné prostriedky poskytol a z predložených listín je rovnako zrejmé, že žalobcovi zo strany úpadcu tieto v poskytnutej výške vrátené neboli. Úpadca zaplatil žalobcovi približne 11.000,- eur, pričom úver mu bol poskytnutý vo výške vyššej. K vyjadreniu žalovaného, ktorý namieta, že predmetná zmluva neobsahuje RPMN uviedol, že táto zmluva nepatrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, nakoľko bolo poskytnutie finančných prostriedkov zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti. Záložné právo nebolo prihlásené, nakoľko medzi časom toto zaniklo. Zmluva o úvere je určitá, zrozumiteľná, nie je postihnutá akoukoľvek vadou, ktorá by spôsobovala či už jej čiastočnú alebo úplnú neplatnosť. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, že bola uskutočnená úhrada v sume 14.000,- eur cca, k tomuto uviedol, že suma uhradená bola odhadom len 11.000,- eur, nakoľko presné vyčíslenie nemá presne vypočítané. Úpadca uhrádzal splátky, ktoré sú zaznamenané v rámci predloženého výpisu z úverového účtu, pričom presnú výšku vie dodatočne doložiť. Čo sa týka samotných úhrad, vzhľadom k tomu, že táto zmluva
bola medzi účastníkmi uzatvorená ešte v roku 2008, úhrady boli uskutočňované najprv na príslušenstvo, následne až na istinu.
Podaním zo dňa 09.12.2015 žalobca súdu oznámil, že dlžník zaplatil odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere t. j. odo dňa 26.06.2008 do dňa vyhlásenia konkurzu t. j. do dňa 20.10.2014 sumu v celkovej výške 11.307,54 eur. Dlžník bol v omeškaní od prvej splátky ktorá bola splatná dňa 20.07.2008, pričom omeškanie trvale celé obdobie úverového vzťahu, počas ktorého žalobca mal okrem iného nárok aj na úroky z omeškania. Suma 11.307,54 eur sa započítala na príslušenstvo predmetnej pohľadávky. Splácanie pohľadávky dlžníkom a jeho omeškanie sú zrejmé z výpisov z úveru č. 0274744146, ktoré boli priložené k žalobe.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: výpis z obchodného registra na žalobcu z 12.02.2015, prihláška pohľadávky k sp. zn. 38K/42/2014 por. č. 1, doručenka z 02.12.2014, popretie uplatnenej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod. č. 8-S/1, zmluva o splátkovom úvere č. 0274744146, vyhlásenie veriteľa o evidencii pohľadávky v účtovníctve, výpis z úveru č. 0274744146 za obdobie 26.06.2008-31.12.2008, výpis z úveru č. 0274744146 za obdobie 01.01.2009-06.08.2011, výpis z úveru č. 0274744146 za obdobie 06.08.2011-31.12.2011, výpis z úveru č. 0274744146 za obdobie 01.01.2012-31.12.2012, výpis z úveru č. 0274744146 za obdobie 01.01.2013-31.12.2013, výpis z úveru č. 0274744146 za obdobie 01.01.2014-31.12.2014, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, doručenka o doručení zásielky úpadcovi 09.08.2013, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, doručenka o doručení zásielky V. N. staršej, produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvere Slovenskej sporiteľne a.s., uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 38K/42/2014-27, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 38K/42/2014-33, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 8/S-1, rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie SK/0207/99/2014 z 24.03.2014, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 26.10.2015, výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 26.10.2015, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/42/2014 a prihláška pohľadávky evidovaná pod č. 35. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav: Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 38K/42/2014-27 zo dňa 01.10.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Jarmila N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX/XXX-X, X. nad O.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 08.10.2014 a dňa 09.10.2014 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38K/42/2014-33 zo dňa 13.10.2014 bol na majetok dlžníka V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX/XXX-X, X. nad O. vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Matúš Košara, konkurz bol vyhlásený za malý, správcovi bolo uložené vypracovať a predložiť súdu správu o stave a zabezpečení majetku úpadcu, bolo mu uložené bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov, veritelia boli vyzvaní na prihlasovanie svojich pohľadávok, bolo uskutočnené poučenie veriteľov a dlžník bol poučený o možnosti oddlženia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 20.10.2014 a dňa 21.10.2014 nadobudlo právoplatnosť. Dňa 22.10.2014 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.12.2014. Od nasledujúceho dňa t. zn. od 06.12.2014 začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 05.01.2015. Od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky správcom t. zn. od 13.01.2015 začala plynúť veriteľovi, žalobcovi, ktorého pohľadávka bola popretá, tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 11.02.2015. Žalobca podal prihlášku pohľadávky dňa 02.12.2015, správa prihlásenú pohľadávku poprel dňa 05.01.2015, popretie pohľadávky bolo oznámené žalobcovi dňa 12.01.2015 a žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky dňa 09.02.2015.
Žalovaný ako správca poprel prihlásenú pohľadávku v celkovej výške 53.275,41 eur čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, s odôvodnením, že z prihlášky nie je zrejmé, ako dlžník úver splácal a tiež či nenastala predčasná splatnosť úveru, prípadne či nedošlo k premlčaniu pohľadávky. V zmluve o úvere sú uvedení dvaja dlžníci, každý z nich je tak zaviazaný len na jednu polovicu. Veriteľ však prihlásil voči úpadcovi celú sumu, je nepreskúmateľné v ktorej časti je zaviazaný úpadca a v ktorej časti je zaviazaný druhý spoludlžník v zmysle § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je tiež zrejmé, či dlžník reálne pristúpil a bol reálne oboznámený s všeobecnými obchodnými podmienkami a
všeobecnými úverovými podmienkami a či s nimi vyslovil súhlas, pričom tieto nie sú súčasťou prihlášky. Správca má pochybnosti o platnosti zmluvy o úvere pre jej neprijateľné podmienky - viď čl. II bod 3 a 4. Nie je zrejmé, či došlo k reálnemu poskytnutiu úver, vymáhateľnosť bola popretá z rovnakých dôvodov a správca namietol aj premlčanie uplatneného nároku. Medzi žalobcom, úpadcom a Jarmilou Koyšovou, nar. 19.03.1988 bola dňa 26.06.2008 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0274744146, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť úver vo výške 1.300.000,- Sk, pričom išlo o úver na bývanie, medzi účastníkmi bola dohodnutá výšku úroku z poskytnutého úveru a to vo výške 6,80 % ročne počas piatich rokov odo dňa uzatvorenie zmluvy do 26.06.2013, výška spracovateľského poplatku, poplatku za správu úveru, výška splátky istiny, splatnosť prvej splátky, počte splátok, konečná splatnosť, splatnosť úrokov, splácanie, ako účel úver bol dohodnutý kúpa a rekonštrukcia nehnuteľnosti. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca poskytol úpadcovi úver dňa 27.06.2008 v sume 1.284.001,- a dňa 26.06.2008 v sume 15.999,- Sk a dňa vyúčtoval žalovanému spracovateľský poplatok 15.999,- Sk, ktorý bol uhradený splátkou zo dňa 26.06.2008. Žalobcovi bola na poskytnutý úver uskutočnená v období od 26.06.2008 do 31.12.2008 úhrada v sume 59.872,30 Sk t.j. 1.987,40 eur, v období od 01.01.2009 do 06.08.2011 úhrada v sume 7.462,50 eur, v období od 06.08.2011 do 31.12.2011 úhrada v sume 1.237,60 eur, v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 úhrada v sume 520,04 eur a v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 úhrada v sume 100,- eur t. zn. bola uskutočnená úhrada celkom 11.307,54 eur. Žalobca podaním zo dňa 31.07.2013 oznámil dlžníkom mimoriadnu splatnosť úveru a to ku dňu 30.07.2013 a vyzval dlžníkov na ich úhradu v lehote 10 dní.
Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).
Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.
Podľa § 23 odsek 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Podľa § 24 odsek 1 ZoKR účastníkmi konkurzného konania sa dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
Podľa § 28 odsek 1 ZoKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
Podľa § 28 odsek 2 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.
Podľa § 28 ods. 3 ZoKR ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.
Podľa § 28 ods. 6 ZoKR doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
Podľa § 29 ods.1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.
Podľa § 29 ods.6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
Podľa § 32 ods.1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods.2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods.9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 ods.15 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods.19 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 odsek 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523101-110'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 566 odsek 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobcu a žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu je daná, vzhľadom k tomu, že žalobca je veriteľom pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR. Pasívna legitimácia žalovaného je daná, vzhľadom k tomu, že žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR. Následne, po zistení, že aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná, súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok a to dňa 02.12.2015 (lehota na prihlasovanie pohľadávok plynula od 22.10.2014 do 05.12.2014), správa prihlásenú pohľadávku poprel dňa 05.01.2015 (lehota na popieranie pohľadávok správcom plynula od 06.12.2014 do 05.01.2015), popretie pohľadávky bolo oznámené žalobcovi dňa 12.01.2015 a žalobcovi plynula od 13.01.2015 do 12.02.2015 lehota na podanie určovacej žaloby. Žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky dňa 09.02.2015. Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
K samotnému zmluvnému vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, z ktorého pohľadávka bola zo strany žalovaného popretá, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, súd poukazuje na to, že tento právny vzťah vznikol medzi právnickou osobou podnikateľom, v rámci jeho výkonu podnikateľskej činnosti
a fyzickou osobou, nepodnikateľom. V tejto súvislosti je preto potrebné okrem aplikácie ustanovení týkajúcich sa úverového vzťahu t. zn. § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, rovnako aplikovať aj ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa t. zn. aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na tieto skutočnosti poukazoval aj žalovaný. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a v článku II ods. 3 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a ostatnými predpismi, v poradí takom, že najprv Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie ani dojednanie nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje bez ohľadu na dohodu účastníkov z úradnej povinnosti na všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Vzhľadom k charakteru subjektov, ako už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom konaní splnenú, preto pri rozhodovaní o uplatnenom nároku, vzhľadom aj k dôvodom popretia, posudzoval uplatnený nárok aj v kontexte spotrebiteľského práva. Súd poukazuje na to, že záväzkový vzťah, ktorý je obsahom popretého nároku zo zmluvy o úvere sa ako zmluvný typ spravuje Obchodným zákonníkom, avšak vzhľadom k tomu, že zároveň ide aj o vzťah spotrebiteľský, bude sa spravovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa, najmä pokiaľ je pre spotrebiteľa občianskoprávna úprava priaznivejšia a to s poukazom na § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka.
Súd vychádzal pri rozhodovaní o popretej pohľadávke z podanej žaloby, vykonaného dokazovania a z dôvodov z ktorých k popretiu došlo. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že z podanej prihlášky nebolo dostatočne zrejmé poskytnutie úveru, ako aj splácanie úveru. K tomuto dôvodu popretia súd poukazuje na v konaní predložený výpis z účtu žalobcu /č. l. 45/ na ktorý bol úpadcovi úver poskytnutý, z ktorého je zrejmé, že úver bol poskytnutý dňa 26.06.2008 vo výške 15.999,- Sk a dňa 27.06.2008 vo výške 1.284.001,- Sk t. j. v celkovej vo výške 1.300.000,- Sk t. j. 43.152,09 eur. Úpadcovi bol spolu s poskytnutím úveru zúčtovaný dňa 26.06.2008 spracovateľský poplatok vo výške 15.999,- Sk t. j. 531,07 eur, a to z poskytnutého úveru, ktoré zúčtovanie však nič nemení na tom, že úver v dohodnutej výške poskytnutý bol. Samotné poskytnutie úveru spochybnil aj žalovaný, a predstavuje jeden z dôvodov popretia, pričom žalobca v konaní preukázal výšku poskytnutého úveru na základe výpisu z úverového účtu úpadcu, o pravdivosti ktorého súd nemá dôvod pochybovať. Žalobca predloženou zmluvou a výpisom z účtu úpadcu preukázal i to, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté zaplatenie žalobcovi tzv. spracovateľského poplatku za poskytnutie úveru. Tento poplatok súd vyhodnotil ako poplatok v súlade s § 499 Obchodného zákonníka, bol medzi účastníkmi riadne dohodnutý a dlžníkovi zúčtovaný. Samotný žalovaný dôvodnosť resp. nedôvodnosť tohto poplatku ďalej v popretí nenamietal. Vo svojom vyjadrením zo dňa 14.07.2015 však poukázal na to, že vzhľadom na charakter zmluvy a skutočnosť, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. K tomuto tvrdeniu však súd poukazuje na to, že zrejme uniklo pozornosti žalovaného, že zmluva o úvere č. 0274744146 bola uzatvorená za účelom kúpy a rekonštrukcie nehnuteľností, a preto v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisoch, sa predmetný zákon na takýto typ zmluvy o úvere nevzťahuje, nakoľko z jeho pôsobnosti sú vylúčené zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, na dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Vzhľadom k uvedenému, nie je preto možné ani na predmetnú zmluvu o úvere aplikovať ustanovenia týkajúce sa náležitostí zmluvy, ako aj ani dôsledok ich nedodržania, a to bezpoplatnosť a bezúročnosť. Preto súd dôvody popretia v tejto časti zo strany žalovaného považuje za nedôvodné. Preto aj za dôvodné považuje vyúčtovanie spracovateľského poplatku, tak ako bol medzi účastníkmi dohodnutý a z poskytnutého úveru aj uhradený, dohodu o tejto výške poplatku mal súd jednoznačne preukázanú z predložených listinných dôkazov, rovnako mal preukázanú dôvodnosť poplatku za vedenie účtu z článku I. zmluvy v sume 90,- Sk, t. j. 2,99 eur (žiadnu inú výšku preukázanú nemal), ktorý žalobcovi priznal do 01.01.2013, od kedy tento poplatok už vzhľadom k legislatívnej zmene nemá právny základ t. zn. priznal dôvodnosť poplatku v sume 164,45 eur a to za obdobie od júna 2008 do decembra 2012. Čo sa týka ostatných poplatkov,
ktoré žalobca úpadcovi vyúčtoval, súd poukazuje na to, že ich dôvodnosť v konaní preukázanú nemal. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva účtovanie poplatku za upomienku v sume 700,- Sk, 23,24 eur, ktorých dôvodnosť žalobca nepreukázal, a keď žalovaný v konaní poprel prihlásenú pohľadávku v celej prihlásenej sume aj z právneho dôvodu, v tejto časti dôvodnosť uplatneného nároku súd preukázanú nemal. Zhrnúc uvedené, súd mal v konaní preukázané poskytnutie úveru, dôvodné vyúčtovanie poplatku za poskytnutie úveru a za vedenie účtu. Žalovaný v popretí pohľadávky spochybnil splácanie poskytnutého úveru, poukázal na to, že v uvedenom prípade mohla nastať predčasná splatnosť úveru, a tým aj možné premlčanie uplatnenej pohľadávky. K splácaniu úveru súd poukazuje na to, že v tejto časti popretie pohľadávky považuje za čiastočne dôvodné. Žalovaný sám ďalej vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že podľa podkladov predložených k žalobe bola uhradená suma 14.364,- eur, pričom potom istina prihlásená v sume 43.662,10 eur nemôže byť považovaná za oprávnenú. Z predložených podkladov k žalobe, ako aj z vyjadrenia žalobcu, súd zistil, že žalovaným bolo počas existencie zmluvného vzťahu z predmetnej úverovej zmluvy žalobcovi uhradené celkovo 11.307,54 eur. Žalobcovi bola na poskytnutý úver uskutočnená v období od 26.06.2008 do 31.12.2008 úhrada v sume 59.872,30 Sk t.j. 1.987,40 eur, v období od 01.01.2009 do 06.08.2011 úhrada v sume 7.462,50 eur, v období od 06.08.2011 do 31.12.2011 úhrada v sume 1.237,60 eur, v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 úhrada v sume 520,04 eur a v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 úhrada v sume 100,- eur t. zn. bola uskutočnená úhrada celkom 11.307,54 eur. Žalobca zároveň súdu oznámil, že uvedené úhrady zaúčtoval žalovanému na príslušenstvo. Vyššiu úhradu, tak ako ju tvrdil žalovaný, súd v konaní preukázanú nemal. Mal však za dôvodné, popretie pohľadávky v časti istiny, nakoľko súd zhodne so žalovaným poukazuje na to, že v uvedenom prípade ide o spotrebiteľa, t. zn. je okrem ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sa viaže k uvedenému zmluvnému typu, potrebné aplikovať na tento právny vzťah aj príslušné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľov, ktorých úprava je v Občianskom zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorého zákonodarca presadil ochranu slabšej zmluvnej strany, v otázke plnenia dlhu, s účinnosťou od 01.01.2008, t. zn. uvedené ustanovenie bolo účinné už aj v čase uzatvorenie zmluvy medzi účastníkmi. Preto potom pokiaľ dlžník plnil svoj záväzok bez bližšieho určenia na aký účel je platba poskytnutá, mal ju žalobca ako veriteľ započítať v prvom rade na istinu a až potom na príslušenstvo pohľadávky. Preto v tejto časti súd videl dôvodnosť popretia prihlásenej pohľadávky zo strany žalovaného. Ak teda úpadca uhradil žalobcovi celkovo 11.307,54 eur na poskytnutý úver a dohodnuté poplatky v celkovej výške 43.316,54 (43.152,09 eur čo je 1.300.000,- Sk + poplatky za vedenie 164,45 eur, ktoré predstavujú istinu pohľadávky), prihláška pohľadávky vo výške 43.662,10 eur, nemôže byť v celom rozsahu dôvodná. Vzhľadom k uvedenému, súd rozhodol vo výroku rozsudku, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči úpadcovi iba v časti 32.009,- eur čo predstavuje rozdiel sumy 43.316,54 - 11.307,54 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
K predčasnej splatnosti súd mal v konaní preukázané, že k zosplatneniu došlo v súlade so zmluvou ku dňu 30.07.2013, keby bola na základe zmluvy stanovená nová splatnosť úveru ako celku zo strany žalobcu. Na premlčanie uplatneného nároku vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu a úprave § 54 Občianskeho zákonníka, sa bude premlčacia doba riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V zmysle § 100, 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí , ak sa neuplatnilo v premlčacej dobe, pričom premlčacia doba začína plynúť od momentu, keď ho oprávnený subjekt mohol uplatnil prvý raz. Žalobca v uvedenom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to ku dňu 30.07.2013 a určil úpadcovi a jeho spoludlžníkovi, lehotu 10 dní odo dňa prevzatia oznámenia k úhrade žalovanej pohľadávky. Úpadcovi bolo oznámenie o mimoriadnej splatnosti a zároveň výzva na plnenie doručená dňa 09.08.2013 a lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 19.08.2013. Od 20.08.2013 začala plynúť premlčacia doba, ktorá by bola uplynula, ak by k uplatneniu práva nedošlo dňa 20.08.2016. Dňa 02.12.2014 bola žalobcom u žalovaného ako správcu prihlásená pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu, pričom súd poukazuje na to, že v zmysle § 28 ods. 2 ZoKR má doručenie prihlášky správcovi pre plynutie premlčacej doby a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil svoj nárok počas plynutia premlčacej doby a to podaním práve prihlášky pohľadávky správcovi, súd má za to, že k uplatnenia práva zákonne prípustným spôsobom došlo včas, preto v tejto časti je dôvod popretia nedôvodný.
Ďalším dôvodom popretia bola existencia spoludlžníka a prihlásenia celej uplatnenej pohľadávky do konkurzu, s tým, že žalovaný poukazoval, že žalobca si mal po správnosti prihlásiť pohľadávku iba v polovičnej časti. K tomuto dôvodu súd uvádza, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde boli medzi zmluvnými stranami jednoznačne dohodnuté, a to v článku D odsek 15,
že ak na strane dlžníka vystupujú viacerí účastníci úverového vzťahu, všetci zodpovedajú voči banke za všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy alebo s ňou súvisiace spoločne a nerozdielne. Súd k tomu dôvodu popretia poukazuje na zákonnú úpravu solidarity záväzkov v § 511 Občianskeho zákonníka, ktorej uplatnenie dohodou zmluvných strán mal v uvedenom prípade preukázané.
Ako už bolo uvedené, súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky, žalovaný spochybnil reálne oboznámenie sa s všeobecnými obchodnými podmienkami, k tomu súd poukazuje na to, že zmluva bola riadne podpísaná ako žalobcom tak aj úpadcom, ktorý zároveň podpísal aj ustanovenie zmluvy, v rámci ktorého je výslovne uvedené, že so všeobecnými obchodnými podmienkami sa oboznámil. Predložením zmluvy s takýmto znením bol dôvod popretia zo strany žalovaného dostatočne vyvrátený, a žalovaný naopak v konaní nepreukázal, pravdivosť svojho tvrdenia.
Posledným dôvodom pre ktorý žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku, je pochybnosť zo strany žalovaného o platnosti zmluvy z dôvodu existencie neprijateľných podmienok, pričom poukázal na článok II bod 3 a 4. V rámci uvedených bodov je upravené, a to v bode 3 že všetky právne vzťahy výslovne v zmluve neuvedené sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, okrem článku 7.4 b VOP a článku 7, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí a v bode 4 , že zmluvné strany sa dohodli, že sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. K tomuto ustanoveniu zmluvy súd poukazuje na to, že tieto ustanovenia aj v prípade ich neplatnosti, nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy ako celok, preto aj tento dôvod popretia pohľadávky ako celku súd považuje za nedôvodný. Ak súd zistí, že časť zmluvy, ktorou účastníci obchádzajú zákon alebo je v rozpore so zákonom, je neplatná, avšak ak je možné ju oddeliť od zvyšku zmluvy, platnosť zmluvy zostáva zachovaná. V odseku 3 si zmluvné strany dohodli, že právny vzťah sa bude riadiť ustanoveniami zmluvných podmienok, Obchodným zákonníkom a následne ostatnými právnymi predpismi. Odkaz na Obchodný zákonník, ktorým sa má zmluva riadiť súd považuje za správny, nakoľko zmluva o úvere ako zmluvný typ pod iný režim, v zmysle jej základnej úpravy ako zmluvného typu, ako Obchodný zákonník, spadať ani nemôže. Zároveň v rámci tohto ustanovenia je pripustené, aj aplikácia ostatných právnych predpisov. Čo sa týka odsek 4, k tomuto súd uvádza, ako už bolo aj vyššie uvedené, že jeho neplatnosť nemôže spôsobiť neplatnosť celej zmluvy ako celku, preto súd aj popretie pohľadávky z dôvodu neplatnosti resp. neprijateľných podmienok v zmluve považuje za nedôvodné.
K priznanej výške pohľadávky súd záverom zhrnúc vyššie uvedené uvádza, že ju ustálil na základe vykonaného dokazovania tak, že žalobcovi priznal istinu vo výške 32.009,- eur. Čo sa týka príslušenstva, bezpoplatnosť a bezúročnosť súd nemal preukázanú, preto žalobca mal nárok aj na príslušenstvo pohľadávky, ktorým súd v tomto prípade úroky a úroky z omeškania. K príslušenstvu v časti úroku súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalobca si započítal všetky uskutočnené platby na príslušenstvo, súd má za to, že by pri inom, zákonnom postupe /pri započítaní úhrad na istinu/, mal žalobca v časti úroku nárok na vyššiu sumu ako si prihlásil prihláškou, pričom ďalší postup v rámci tohto prípadného nároku v konkurze je už na žalobcovi, nakoľko súd nemôže žalobcovi priznať viac a z iného právneho dôvodu ako si uplatňuje v prihláške, preto mu v časti úroku priznal nárok vo výške ním uplatnenej a to 4.332,41 eur, čo predstavuje sumu nižšiu ako dohodnutý úrok vo výške 6,8 % ročne zo sumy 43.152,09 eur za obdobie do vyhlásenia konkurzu. Čo sa týka úroku dohodnutého vo výške 6,8 % ročne súd poukazuje na to, že z priemerných úrokových sadzieb za rok 2008 sadzba úroku 6,8 % predstavovala priemer úrokových sadzieb za ktoré banky úvery s dobou splatnosti dlhšou ako päť rokov úroky poskytovali, preto námietky žalovaného o jeho neprimeranej výške, resp. rozpor s dobrými mravmi považuje za nedôvodné. Čo sa týka úroku z omeškania tu súd má za to, že úpadca sa dostal s uplatneným nárokom do omeškania až neuhradením tohto nároku ako celku, t. zn. až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti a stanovení novej lehoty na zaplatenie, t. zn. úpadca sa dostal do omeškania od 20.08.2013 do vyhlásenia konkurzu t. j. do 20.10.2014, nakoľko konkurz bol vyhlásený s účinkami ku dňu 21.10.2014. Medzi účastníkmi zároveň bolo v súlade s všeobecnými obchodnými podmienkami dohodnuté, že žalobca je oprávnený požadovať od dlžníka, teda úpadcu úrok z omeškania do výšky ustanovenej podľa platných právnych predpisov (čl. 7.4.8). Úpadca sa teda v zmysle uvedeného dostal do omeškania dňa 20.08.2013, zo zmluvy uzatvorenej dňa 26.06.2008, na základe novo stanovenej lehoty splatnosti, preto je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne (základná sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 v sume 0,50 zvýšená o osem percentuálnych bodov). Suma neuhradeného úveru t. zn. istina, bez úrokov bola ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 32.009,- eur z ktorej súd výpočtom určil výšku úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia konkurzu vo výške 3.190,37 eur t. zn.
8,5 % ročne zo sumy 32.0009,- za obdobie od 20.08.2013 /kedy sa dostal úpadca do omeškania/ do 20.10.2014 /kedy bol vyhlásený konkurz/. Vo zvyšnej časti súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal a žalobu o určenei pohľadávky v tejto časti zamietol. Žalobcovi súd nepriznal úrok z omeškania z úroku teda príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov) čo je v rozpore s § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. V zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. V tomto ustanovení zákon rozlišuje medzi pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré sú zahrnuté v rámci jej príslušenstva. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky, ktorým úroky z omeškania sú, z príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne úroky sú, zákon nepredpokladá. Samotné dojednanie, na základe ktorého sa úroky stávajú súčasťou istiny je potrebné považovať vzhľadom k neprimeranému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je aj z uvedeného dôvodu neplatná. Avšak opakovane súd poukazuje na to, že ani táto neplatnosť na zmluvu ako celok nemá vplyv, nakoľko toto ustanovenie zmluvy je možné oddeliť od zmluvy ako celku a nie je nevyhnutnou súčasťou základného právneho vzťahu, ktorý medzi žalobcom a úpadcom bol predmetnou zmluvou založený.
Žalobca sa podanou žalobou okrem samotného určenia, že je veriteľom pohľadávky voči úpadcovi domáhal aj určenia že pohľadávka žalobcu je nesporná a zistená. Súd však vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je sporná resp. nesporná, či zistená, pretože nespornosť a zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu v zmysle § 32 odsek 19 ZoKR, preto osobitne o zistení resp. nespornosti nerozhodoval.
Podľa § 142 odsek 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 odsek 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p., a to tak že, žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal 100 % náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca sa v konaní domáhal určenia popretej pohľadávky, táto bola určená, avšak nie v celej požadovanej výške, avšak bola určená v celom rozsahu z pohľadu právneho dôvodu, poradia, vymáhateľnosti, súd preto ustálil, že žalobca mal v konaní neúspech iba v nepotrenej miere. Po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.