Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/125/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi zaplatenia peňažnej sumy vo výške 125,00 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 275,00 €. Takýto návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. s poukazom na skutočnosť, že Okresný súd v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , EX 4072/2010, ktoré sa viedlo proti povinnému X. X., nar. X.X.XXXX navrhovateľ ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku. Táto pohľadávka vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere medzi navrhovateľom ako oprávneným a povinným X. X., pričom súdny exekútor následne požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 09.07.2010 a teda nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie a to 15 dní, ktorá je upravená v exekučnom poriadku. Okresný súd v Žiari nad Hronom tak pochybil a vydal poverenie až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol v omeškaní viac ako 5 mesiacov. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu existovala v čase žiadosti o udelenie poverenia, mal navrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 125,00 € a majetková ujma vo výške 275,00 €. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že postup exekučného súdu považuje za nesprávny v rozpore so zákonom a to s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a teda jeho nárok je odôvodnený. Majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Pokiaľ ide o škodu vo výške 125,00 € tak tá pozostávala jednak z nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,00 €, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00 € a nákladov na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolovaním stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,00 €. Navrhovateľ si tiež uplatňoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 275,00 €, pretože došlo k porušeniu jeho práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe a tým došlo aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže podľa jeho názoru nesprávnym úradným postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práv, vzniklo mu aj právo na nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Takýmto postupom súdu došlo podľa názoru navrhovateľa k vyvolaniu rizík, a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Výšku nemajetkovej ujmy, ako reparáciu za neoprávnený zásah do jeho práv, vyčíslil vo výške 275,00 € s tým, že podľa jeho názoru pri určení primeranej náhrady nemajetkovej ujmy sa má vychádzať z analógie a doktríny, ktorú prijal ústavný súd, ktorý pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní a tak je potrebné priznávať za každý rok poznačený prieťahmi satisfakciu vo výške 20.000,- Sk, t. j. 660,00 €. Keďže Okresný súd v Žiari nad Hronom spôsobil prieťahy svojim bezdôvodným nekonaním viac ako 179 dní, tak vydelil sumu 660,00 € 12 mesiacmi v roku, čo predstavuje sumu 55,00 € na mesiac.

Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že tento návrh je neodôvodnený nakoľko celý návrh je zmätočný s tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Odporca tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.04.2012 s tým, že dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba a je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní takéhoto návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje odporca takýto nárok za predbežne prerokovaný. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Samotný navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 ako aj pred 1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na vydanie poverenia bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, pričom žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu po 1.6.2011 tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nie je v rozpore so zákonom a nárok je tak neopodstatnený. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 tak zákonná lehota 15 na vydanie poverenia na základe žiadosti sa nevzťahovala na exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok čo okrem iného vyplývalo aj z dôvodovej správy. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa názoru odporcu sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody ako aj nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výška neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a navrhovateľ len uviedol všeobecné tvrdenia o jej vzniku. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože navrhovateľ svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo svojej podnikateľskej činnosti vyvolal rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov resp. notárske zápisnice. Odporca na záver poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Následne súd nariadil pojednávanie s tým, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa a odporca mali predvolanie na pojednávanie zo dňa 18.12.2015 riadne doručené a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp prejednal predmetnú vec v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľa žiadal, zrušiť pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu ako aj prejudiciálnej otázky v konaní a to z dôvodu, že podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nevylúčení sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom ústavnú sťažnosť s tým, že zároveň prebieha konanie na Okresnom súde Prešov pod č. k. XC X/XXXX, ktorý sa obrátil na Súdny dvor EU s prejudiciálnymi otázkami, pričom takéto rozhodnutie môže mať vplyv na konanie. O návrhoch navrhovateľa súd rozhodol samostatným uznesením, ktorým zamietol takéto návrhy, pričom poukazuje na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Súd zároveň pojednával v neprítomnosti účastníkov konania resp. ich zástupcov nakoľko dôvody, ktoré uviedol právny zástupca navrhovateľa aby sa pojednávanie odročilo resp. zrušilo súd nepovažoval za relevantné. V predmetnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o vylúčení príslušných sudcov tunajšieho súdu s tým, že vec bola pridelená zákonnému sudcovi, ktorý je nestranný a nezávislý. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasí s rozhodnutím o vylúčení sudcov tunajšieho súdu a podal voči nemu ústavnú sťažnosť podľa názoru súdu nebráni tomu, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania; vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. /EX 4072/2010/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. má súd za preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom doručená dňa 7.6.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 12.4.2010 ako aj exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 20791/09 zo dňa 10.12.2009. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 9.7.2010. Rozhodcovský rozsudok ako aj poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané voči povinnému ako podnikateľovi - osobe vykonávajúcej podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Táto exekúcia nebola doposiaľ ukončená.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však počas 6 mesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade s ustálenou súdnou praxou možno považovať ak ide o porušenie právnou normou ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 07.06.2010, pričom tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 9.7.2010 teda po 32 dňoch od doručenia takejto žiadosti a preto súd nebol nečinný viac ako 179 dní

ako to tvrdí navrhovateľ, ale poverenie bolo vydané 17 dní po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie poverenia. Exekučné konania naďalej trvá a nebolo doposiaľ preukázané, že by takéto konanie bolo ukončené. Súd zistil, že v danej veci o žiadosti o udelenie poverenia nebolo síce rozhodnuté v 15- dňovej zákonnej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp. zn. -75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález ). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu (). Z vyššie uvedeného súd má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie konal bez zbytočných prieťahov a nevzhliadol tak žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadné žiadosti o udelenie poverenia, pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technicko-administratívnym zdržaním. V roku 2009 v agende Er napadlo na tunajší 6190 vecí a v roku 2010 6360 vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia. Okrem toho boli doručované návrhy na zmenu exekútorov, ako aj návrhy na iné procesné úkony. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, a preto nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky škody a nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Navrhovateľ tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody, ani nemajetkovej ujmy a neexistuje tu ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v tom, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal úspech v celom rozsahu, avšak aj keď si náhradu trov konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote nevyčíslil a ani mu nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlok vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.