Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-1-2021.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobkyne: A. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní zast. odborovou organizáciou Moderné nezávislé odbory železníc, so sídlom M. R. Štefánika, 940 02 Nové Zámky, v mene ktorej koná JUDr. PhDr. Milan Španír, LL.M, predseda, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava IČO: 35 914 939, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou Okresnému súdu Košice II dňa 9.11.2020, postúpenou na tunajší súd dňa 15.1.2021, žalobkyňa navrhla rozsudkom určiť, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 9.3.2020 č. XXXX-S.-F. je neplatné, pracovný pomer žalobkyne u žalovaného ďalej trvá a žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Žalobkyňa tvrdila, že bola u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.11980. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko ju považoval za nadbytočnú, a to na základe schválenej zmeny č. 9 Organizačného poriadku žalovaného. Predmetná organizačná zmena nebola prerokovaná všetkými odborovými organizáciami pôsobiacimi u zamestnávateľa, vrátane odborovej organizácie Moderné nezávislé odbory železníc (MNOŽ). Dňa 5.12.2019 žalovaný oznámil žalobkyni prekážku v práci na strane zamestnávateľa a v ten istý deň zamestnávateľ mal snahu splniť povinnosť prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Túto povinnosť však žalovaný nesplnil, pretože na predmetné prerokovanie zrejme zámerne pozval zástupcu zamestnancov, ktorého členkou nebola žalobkyňa a odmietla prítomnosť tohto zástupcu a trvala na zástupcovi odborovej organizácie, ktorej je členkou, t. j. MNOŽ. Zamestnávateľ nezabezpečil zástupcu MNOŽ a k prerokovaniu preto vôbec nedošlo v zmysle § 74 Zákonníka práce. Nakoľko žalobkyňa je členkou odborového orgánu Rady MNOŽ v zmysle prijatých stanov, žalovaný bol povinný podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce požiadať odborovú organizáciu MNOŽ o súhlas k výpovedi z pracovného pomeru. Uvedenú podmienku žalovaný nesplnil. Žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni dňa 9.3.2020, pracovný pomer sa skončil dňa 9.9.2020. Žalovanému bolo oznámené, že žalobkyňa trvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával.
3. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy - oznámenie o prekážkach v práci zo dňa 5.12.2019, zápis z riešenia pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 5.12.2019, výpoveď zo dňa 9.3.2020, list žalovaného zo dňa 10.9.2020 a prihlášku za člena MNOŽ zo dňa 29.11.2019. Iné dôkazy žalobkyňa nenavrhla.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 19.5.2021. Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobkyni nepriznať náhradu trov konania.
5. Žalovaný tvrdil, že dňa 27.1.2020 riadne zaslal žiadosť o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou príslušnému zástupcovi zamestnanca so všetkými prílohami v zmysle zákona a dňa 4.2.2020 zaslal žiadosť o prerokovanie výpovede so všetkými prílohami príslušnému zástupcovi zamestnanca v zmysle zákona. Príslušná odborová organizácia ale na uvedené nereagovala a zásielky neprevzala v odbernej lehote.
6. Žalovaný preto považoval za splnenú svoju povinnosť v § 74 ods. 1 Zákonníka práce, a to prerokovanie výpovede odborovým orgánom, keď mu poskytol všetky potrebné doklady a informácie. Výsledkom samotného prerokovania nemusí byť súhlas či nesúhlas odborového orgánu k výpovedi danej zamestnancovi, odborový orgán pri prerokovaní nemusí k zamýšľanej výpovedi zaujať žiadne stanovisko. Žalovaný považoval za splnenú aj povinnosť v zmysle ustanovenia § 240 Zákonníka práce, týkajúceho sa vydania súhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou, keďže za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal.
7. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobkyňa nepostupovala v zmysle ustanovenia § 79 Zákonníka práce a neoznámila zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Preto žaloba žalovaného prekvapila. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem toho podrobne skutkovo popísal ukončovanie pracovného pomeru so žalobkyňou a poukázal aj na netransparentné konanie žalobkyne a zástupcov zamestnancov, konkrétne Moderných nezávislých odborov železníc, ktoré pred dňom pohovoru žalobkyne so zamestnávateľom o zmene obsahu pracovnej zmluvy, ktorý sa mal konať dňa 5.12.2019, bez riadneho a transparentného vyhlásenia volieb a bez oficiálnej kandidatúry. zvolili narýchlo dňa 4.12.2019 počas práceneschopnosti žalobkyňu za predsedu OO Košice. Všetky voľby do OO BA, OO ZA, OO ZV a OO HE boli riadne vyhlásené na stránke odborovej organizácie a vykonané transparentne, iba voľby do OO KE neboli riadne vyhlásené.
8. Žalovaný označil a predložil listinné dôkazy (spolu 33), iné dôkazy nenavrhol.
9. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila. Žalobkyňa nesúhlasila, aby sa vec rozhodla bez nariadenia pojednávania.
10. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupcu, postupom v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (CSP).
11. Listinnými dôkazmi mal súd za preukázaný skutkový stav tvrdený žalovaným, tak ako je uvedený v ods. 5 a 7 tohto rozsudku. Z toho skutkového stavu súd vychádzal pri rozhodnutí.
12. Listom zo dňa 20.1.2020 žalovaný požiadal Moderné nezávislé odbory železníc o udelenie súhlasu s ukončením pracovného pomeru formou výpovede. V žiadosti žalovaný uviedol, že žiadosť podáva v zmysle ustanovenia § 240 ods. 9, prvej vety, Zákonníka práce, že skončenie pracovného pomeru sa týka žalobkyne, uviedol dôvod nadbytočnosti žalobkyne v dôsledku organizačnej zmeny, ktorou došlo s účinnosťou odo dňa 1.4.2019 k zrušeniu systematizovaného funkčného miesta č. 2160 - správca registratúrneho strediska na oddelení riadenia a podpory manažmentu nehnuteľností sekcie manažmentu nehnuteľností Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a že žalobkyňa odmietla prijať inú vhodnú prácu, ktorú jej zamestnávateľ ponúkol.
13. Listom zo dňa 30.1.2020 žalovaný požiadal Moderné nezávislé odbory železníc o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru V žiadosti žalovaný uviedol, že žiadosť podáva v zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce, že skončenie pracovného pomeru sa týka žalobkyne, uviedol dôvod nadbytočnosti žalobkyne v dôsledku organizačnej zmeny, ktorou došlo s účinnosťou od 1.4.2019 k zrušeniu systematizovaného funkčného miesta č. 2160 - správca registratúrneho strediska na oddelení riadenia a podpory manažmentu nehnuteľností sekcie manažmentu nehnuteľností Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a že žalobkyňa odmietla prijať inú vhodnú prácu, ktorú jej zamestnávateľ ponúkol.
14. K obom listom boli priložené záznamy z pohovorov so žalobkyňou dňa 19.3.2019 a 5.12.2019, organizačné zmeny a návrh výpovede. Listy žalovaný zaslal zástupcovi zamestnancov doporučenými listami dňa 27.1.2020 a 4.2.2020, zásielky boli na pošte uložené dňa 29.1.2020 a 6.2.2020. Žalovaný si zásielky v odbernej lehote neprevzal.
15. Žalobkyňa neuviedla, kedy a akým spôsobom oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Takáto skutočnosť zo žiadneho dôkazu ani nevyplynula.
16. Právne bola vec posúdená podľa Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa ods. 4, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak: b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
19. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
20. Podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
21. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
22. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná.
23. Žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť skončenia pracovného pomeru nedodržaním povinností zamestnávateľa, ktoré sú uvedené v § 74 a 240 ods. 9 Zákonníka práce. Z dôkazov, ktoré predložil žalovaný, však bolo preukázané, že žalovaný riadne požiadal Moderné nezávislé odbory železníc tak o prerokovanie výpovede, ako aj o udelenie súhlasu s výpoveďou. V žiadostiach žalovaný uviedol všetky potrebné informácie a zároveň k nim priložil aj všetky relevantné doklady, na základe ktorých zástupca zamestnancov mohol prerokovať výpoveď a zvážiť udelenie alebo neudelenie súhlasu s výpoveďou. Žalovaný správne poukazoval na to, že pri doručení písomnosti neprítomnej osobe platí tzv. teória dôjdenia. Písomnosť sa považuje za doručenú v okamihu, keď sa písomnosť dostala do sféry dispozície adresáta, v tomto prípade zástupcu zamestnancov. Do sféry dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy, ak má daný adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak i skutočne urobil (napr. judikát R27/2011). Obe listové zásielky boli uložené na pošte dňa 29.1.2020, resp. 6.2.2020, kedy sa dostali do sféry dispozície zástupcu zamestnancov. Zástupca zamestnancov písomne neodmietol udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní, výpoveď bol povinný prerokovať do
siedmich pracovných dní. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď až dňa 9.3.2020, tzn. po splnení povinností podľa § 74 a § 240 ods. 9 Zákonníka práce.
24. Pre úplnosť odôvodnenia súd uvádza, že vykonal všetky dôkazy, ktoré strany predložili. Z dôkazov, ktoré predložil žalovaný, vyplynulo, že pri skončení pracovného pomeru žalobkyne postupoval žalovaný v súlade so Zákonníkom práce, teda dodržal aj ostatné náležitosti vyžadované Zákonníkom práce pre platné skončenie pracovného pomeru. Keďže žalobkyňa namietala iba neprerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, resp., chýbajúci predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov s výpoveďou, súd poukazuje len na podrobnú a správnu argumentáciu žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe.
25. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto by mu podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP patril nárok na náhradu trov konania. Žalovaný však o náhradu trov konania nežiadal, preto mu nebola priznaná.
27. Pri rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane nárok na náhradu trov konania neprizná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.