Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-668-2015.pdf
PDF · 77.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20Ro/138/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci žalobcu Z. V., Q..A.., T.: XX XXX XXX, A. A. M. XX, C., proti žalovanej V. K., G.. XX.X.XXXX, K. Z. V. X, C., v konaní o zaplatenie 381,36 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 381,36 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu vo výške 22,50 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 381,36 eur za neoprávnený odber elektrickej energie v kategórií domácnosť. Svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovanej bola dňa 31.1.2012 vykonaná kontrola odberného miesta Z. V. Č.. X, C. - C., pričom bola zistená doba neoprávneného odberu od 1.X.XXXX V. XX.X.XXXX na základe vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z.. Žalobca si voči odporkyni vrámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 541,35 eur, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX s lehotou splatnosti XX.X.XXXX. Trestným rozkazom sp.zn. XTXX/ XXXX zo V. X.X.XXXX právoplatným dňa XX.X.XXXX bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bol žalobca s nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-súdne konanie. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa XX.X.XXXX dohodu o uznaní a splácaní dlhu č.XXXXXXXXXX. Žalovaná do dnešného dňa vykonala čiastočné úhrady v celkovej výške 159,99 eur. Žalovaná je naďalej povinná nahradiť žalobcovi škodu vo výške 383,36 eur.
V dôsledku uvedeného si žalobca voči žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 381,36 eur, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou. Keďže žalovaná doposiaľ nevykonala ani len čiastočné úhrady z dlžnej sumy, žalobca si svoj nárok uplatnil súdnou cestou.
Podľa ust. § 115a) ods. 1 O.s.p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ust. § 115a) ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. § 115a) ods. 3 O.s.p., súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo Zápisu o zistenom neoprávnenom odbere vyplýva, že dňa XX.X.XXXX bola na odbernom mieste Z. V. Č.. X, C.- C. žalobcom vykonaná kontrola, kde bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie. Z popisu zisteného stavu vyplýva, že došlo k napojeniu kábla R. XxX,X na hlavný prívod bez určeného meradla - elektromera zmluvy o pripojení, takto odoberaná elektrina nebol meraná ani fakturovaná. Doba trvania neoprávneného odberu podľa zápisu žalobcu bola od 1.X.XXXX V. XX.X.XXXX.
Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo V. XX.X.XXXX vyplýva, že žalobcovi neoprávneným odberom žalobcu vznikla škoda vypočítaná v zmysle vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. vo výške 16.668 kWh.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 17.2.2012 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanej za neoprávnený odber elektrickej energie za obdobie od X.X.XXXX V. XX.X.XXXX sumu 541,35 eur.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II, zo V. X.X.XXXX, Č..C.. XT XX/XXXX-XX vyplýva, že bola ako obvinená uznaná vinnou pre trestný čin krádeže, ktorý spôsobila tým, že v období V. X.X.XXXX V. XX.X.XXXX uskutočnila neoprávnený odber elektrickej energie, tak, že sa napojila na hlavný prívod elektriny cez elektroinštalačnú krabicu.
Žalovaná zo sumy 541,35 eur vykonala čiastočné úhrady v celkovej výške 159,99 eur.
Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa ust. § 39 ods. 2 cit. zákona, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj cit, zák. ustanovení, mal súd v konaní za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie za obdobie od 1.X.XXXX V. XX.X.XXXX, čím spôsobila žalobcovi škodu vo v celkovej výške 541,35 eur, v zmysle vyhl. MH SR č. 154/2005 Z.z., z ktorej žalovaná uhradila žalobcovi z dlžnej sumy čiastku 159,99 eur (z celkovej sumy 541,35 eur) na základe Dohody o uznaní a splácaní dlhu č. XXXXXXXXXX.
Súd tu vychádzal z úvahy, že žalobca v konaní uniesol dôkazne bremeno, keď preukázal že na strane žalovanej došlo neoprávneným odberom elektriny k bezdôvodnému obohateniu, a preto je povinná uhradiť žalobcovi zvyšnú časť neuhradenej pohľadávky vo výške 381,36 eur.
O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol podľa úst. § 2 ods. 2, zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko žalobca bol v konaní od platenia súdneho poplatku v zmysle úst. § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona oslobodený, preto je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovaná a to vo výške 22,50 eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na cit. zákonné ustanovenie, súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedenými § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).