Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-46-2015.pdf
PDF · 97.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/96/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú N. S., W.. XX.XX.XX00, bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: S.X. S., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX, M.. Č.. Y.. W. XX, Q., občan SR a Y. V., W.. XX.X.XXXX, F. L.. R. XXXX/XX, L., M..Č.. Y.. W. XX, Q., občianka SR, o návrhu otca na zmenu zverenia mal. dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú N. S., W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 24.4.2015, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka je povinná platiť výživné na mal. N. mesačne v sume 84 eur s účinnosťou od 24.4.2015, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.4.2015 do 31.12.2015 v sume 691,59 eur súd povoľuje matke splácať v splátkach po 19 eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám otca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd styk s matky s mal. N. neupravuje.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 7P/48/2002-34 zo dňa 9.5.2002.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu 24.4.2015 domáhal zmeny zverenia dieťaťa, t.j. aby bola mal. N. zverená jemu do osobnej starostlivosti od podania návrhu na súd a matke bolo určené výživné v sume 120 eur mesačne. Styk matky s dieťaťom nežiadal upraviť. Návrh odôvodnil tým, že maloletá s ním býva v spoločnej domácnosti od februára 2014 bez matky, ktorá sa odsťahovala k svojmu priateľovi. Mal. N.I. nechcela odísť s matkou. Matka výživné na dieťa neposielala.
Matka s návrhom otca nesúhlasila, žiadala zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pre prípad zverenia dieťaťa otcovi, žiadala mať s dieťaťom neobmedzený styk a určiť jej výživné na dieťa po 30 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletého dieťaťa, pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 7P/48/2002, rodným listom dieťaťa, správami kolízneho
opatrovníka ohľadom bytových pomerov rodičov, potvrdením o príjme matky, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Mal. N. je dieťa narodené mimo manželstva. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k mal. N. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 7P/48/2002-34 zo dňa 9.5.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.5.2002. Maloletá bola zverená matke a otcovi bolo určené výživné 1000 Sk mesačne. V tom čase bol otec evidovaný ako nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti 3490 Sk. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala materský príspevok 270 Sk mesačne a sociálne dávky 2330 Sk. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemali.
Ako hlavný dôvod jeho návrhu na zmenu zverenia dieťaťa otec uviedol, že býva sám s dcérou a chce to mať vyriešené aj formou rozhodnutia , lebo malá si bude robiť občiansky preukaz, potrebuje mať ustálený aj trvalý pobyt.
V súčasnosti je otec zamestnaný, jeho mesačný príjem vrátane diét je netto cca 1350 eur. Otec je vyučený ako čašník, má maturitu, nemá zdravotné problémy. Otec nemá okrem mal. N. žiadne deti. Otec býva s maloletou v 3 izbovom byte v jeho výlučnom vlastníctve, ktorý kúpil na hypotéku. Otec má mesačné výdavky na bývanie, konkrétne na nájom 205 eur, elektrinu 30 eur. Okrem toho mesačné platí poplatky za internet a TV spolu v sume 35 eur, hypotéku na byt 270 eur, životné poistenie pre otca 60 eur a pre dieťa po 20 eur mesačne. Otec potvrdil, že po odsťahovaní sa matky táto chodievala do ich domácnosti , ale zakázal jej vstup do bytu z dôvodu, že mu zmizli nejaké veci ( napr.: náhradný telefón, fľaška ). Taktiež z dôvodu, že aj mal. N. zmizli peniaze, čo dostala od príbuzných.
V čas prvého pojednávania (dňa 20.1.02015) matka podľa jej slov pracovala od 1.10.2015 v C. V. U. Q. ako čašníčka. Podľa jej tvrdenia zarobila mesačne netto cca 400-450 eur. Matka má základné vzdelanie, nemá zdravotné problémy. Okrem N. iné deti nemá. Matka nedoložila potvrdenie o svojom príjme ani len pracovnú zmluvu na preukázanie tvrdenia o jej zamestnaní ani dodatočne do druhého pojednávania konaného dňa 17.12.2015. Na pojednávaní dňa 17.12.2015 matka uviedla, že zmenila zamestnanie. U pôvodného zamestnávateľa dala výpoveď ona, lebo podľa jej slov jej zamestnávateľka bez odôvodnenia nevyplatila časť mzdy. V súčasnosti pracuje ako predavačka občerstvenia na základe pracovnej zmluvy a je v skúšobnej trojmesačnej dobe. Súdu nedoložila pracovnú zmluvu. Matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je zamestnaný a má mesačne príjem netto cca 500 eur. Bývajú v jeho dvojizbovom byte. Matka nemá vlastné bývanie. Podľa vyjadrenia matky po odsťahovaní sa od dcéry chodila za ňou domov každý deň pozrieť, či má upratané, navarené. Posledné tri mesiace za dcérou nechodí do domácnosti, ale vždy zazvoní či niečo nepotrebuje. Dodala, že dcére kúpila v septembri peračník a knihu. Matka sa osobitne vyjadrila k tvrdeniu otca a jeho dcéry, že požíva alkoholické nápoje. Uviedla, že nie je sväticou, je na tom ako otec. Povedala, že keď je vonku, tak si dá vinný strik. V závere konštatovala, že ide o nedoriešený vzťah medzi ňou a otcom dieťaťa. Podľa jej slov požíva alkohol len striedmo, keď ide von.
Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že matka odišla od otca a ich spoločného dieťaťa z ich domácnosti vo februári 2014. Matka na dieťa neposiela výživné ( ani len od podania návrhu na súd) a ani jej žiadne oblečenie nekúpila. Matka kúpila dieťaťu len tenisky a knihu. Zhodným tvrdením rodičov súd zistil, že mal. N. odmieta, aby jej matka niečo kupovala.
Zhodným tvrdením matky a dieťaťa mal súd preukázané, že v období, keď s nimi matka už nebývala v byte, sa u nich a raz jeden týždeň a vtedy matka maloletej vyliala na hlavu misu šalátu a pobúchala jej misu o hlavu. Matka toto svoje konanie zdôvodnila tým, že dieťa jej povedalo, aby „skapala“. Maloletá tieto svoje slová poprela tvrdiac, že matka bola opitá. Dodala, že aj keď ide von každý víkend, neznamená to, že zakaždým sa opije. Podľa názoru matky maloletú proti nej „hušká“ otec dieťaťa.
Otec k alkoholu uviedol, že on ako vodič kamiónu cez týždeň nepije a cez víkend zájde na pivko alebo s dcérou na kofolu.
Matka poprela, že by svojho partnera bodla či porezala nožom, ako to uvádzal otec dieťaťa v písomnom vyjadrení. Súhlasila, aby mala s dieťaťom neobmedzený styk, pokiaľ bude dieťa zverené otcovi.
Maloletá N. navštevuje 9. ročník ZŠ. Otec platil sám pre dieťa ZRPŠ v škole ako aj výdavky za školské pomôcky. Dieťa sa v škole nestravuje, má alergiu. Nenavštevuje platené krúžky.
Maloletá sa priamo na pojednávaní vyjadrila k tomu, u ktorého z rodičov chce bývať. Maloletá nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Praje si byť zverená otcovi do starostlivosti a s matkou sa chce len stretávať vonku. S matkou sa nechce stretávať v byte, kde žije s otcom z pretrvávajúcej obavy, aby im doma nezmizli nejaké veci ako to bolo v čase, keď s nimi bývala v byte. Maloletá sa aj v otázkach svojho budúceho vzdelávania na strednej škole rozpráva s otcom či triednou učiteľkou, ale nie s matkou. Matka jej vreckové nedáva, teraz na narodeniny jej dala ale 10 eur. Podľa slov dieťaťa si dobre rozumie aj s terajšou priateľku otca. Pozná aj priateľa matky, lebo bol otcovým kamarátom, ale s ním si nerozumie a nevie si predstaviť, že by bývala v jeho byte. Podľa vyjadrenia maloletej nechodí k matke z dôvodu, že si vždy spomenie, čo jej porobila ( napr. vulgárne jej nadávala, vyliala jej na hlavu misu zo šalátom a otrieskala misu o hlavu). S matkou si ani netelefonuje, má ju v telefóne zablokovanú. N. potvrdila, že ak jej matka zvoní, ona jej neotvorí, pričom ničím to rozumne neodôvodnila. Tvrdila síce, že matka bola opitá, ale súd si dával otázku, ako cez zatvorené dvere mohlo dieťa vidieť, že je matka opitá. Zo správ kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že preskúmal pomery v domácnosti každého z rodičov. Otec býva v 3 izbovom byte v jeho vlastníctve. Byt je kompletne zariadený, vybavený, udržiavaný v čistote a poriadku. N. má vlastnú izbu. Matka na dieťa ničím finančne neprispieva, matka od marca 2015 nenavštevuje domácnosť, v ktorej žuje dieťa. Matka dieťaťa býva u svojho priateľa v jeho 2-izbovom byte, pritom jednu izbu nevyužívajú. V čase návštevy bol byt udržiavaný v čistote a poriadku, matka nejavila známky požitia alkoholických nápojov. Bytové pomery matky sú pre dieťa vyhovujúce. Matka kolíznej opatrovníčke uviedla, že má netto mesačný príjem cca 420 eur. Priateľovi prispieva mesačne na domácnosť sumou 300 eur. Matka navrhla, že ak bude dieťa zverené otcovi, ona by platila na malú mesačne výživné po 30 eur a bude malej pravidelne zakupovať oblečenie, lebo podľa nej dieťa má oblečenie čisté ale nie moderné.
Kolízna opatrovníčka v záverečnom vyjadrení navrhla zveriť dieťa do starostlivosti otca berúc do úvahy vyjadrenie samotného dieťaťa ako aj jeho záujmy. Navrhla určiť matke výživné primerané jej možnostiam a potrebám dieťaťa, styk matky s dieťaťom nateraz neupravovať.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine, dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Súd sa oboznámil z obsahom predložených listinných dôkazov, s vyjadreniami účastníkov a dospel k záveru, že návrh na zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča bol podaný dôvodne, keďže došlo k zmene pomerov na strane rodičov a hlavne maloletého dieťaťa. Súd sa podrobne zaoberal správami kolízneho opatrovníka dieťaťa ohľadom bytových pomerov rodičov, vyjadrením samotného dieťaťa priamo na pojednávaní. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že pre riadnu a pokojnú výchovu dieťaťa nie je ani tak dôležité či rodič zabezpečuje bývanie v podnájme alebo v vlastnom byte kúpenom na hypotéku ale to - aké kľudné a plnohodnotné prostredie dieťaťu vytvoril pre jeho duševný a psychický vývin. Vychádzajúc z vyjadrení kolízneho opatrovníka a prejavenú prosbu dieťaťa, aby ostalo bývať s otcom i naďalej, súd na prvé miesto kládol zdravý a pokojný vývin a vývoj dieťaťa, ktoré je v 9. ročníku základnej školy a pomaly za začína pripravovať na strednú školu. Z vyjadrení dieťaťa si súd ustálil, že nateraz je vzťah medzi matkou a dieťaťom tak vážne narušený, že maloletá ani len matke neotvorí dvere ak jej matka zvoní; či nemá záujem ani len rozprávať sa s matkou o svojom budúcom štúdiu. V podstate matka súhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené otcovi ale s záujmom začať nanovo budovať vzťah s dcérou, svojim jediným dieťaťom. Z týchto dôvodov zveril súd maloletú N. do osobnej starostlivosti otca. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý matkou, aby bolo dieťa podrobené psychologickému vyšetreniu, lebo dospel k záveru, že by to bolo nateraz nehospodárne a hlavne keď z vyjadrení dieťaťa mal súd preukázané, že nateraz nechce s matkou bývať. Matka si musí uvedomiť, že by si mala začať v prvom rade začať riadne plniť voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, zamyslieť sa ako začať nanovo budovať vzťah s dcérou. Súd je toho názoru, že ak by aj nariadil v súčasnosti mal. N. direktívne konkrétne vymedzený styk s matkou, bolo by to kontraproduktívne, lebo dieťa sa začína pripravovať na stretnú školu, čo je už samo o sebe psychickou záťažou. Súd zveril dieťa otcovi s účinnosťou od 24.4.201, kedy bol doručený návrh na súd a dieťa bolo reálne v starostlivosti otca. Podporne súd prihliadal i na samotnú vôľu dieťaťa ostať bývať u otca. Zároveň súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené rodičovské práva a povinností a ani nebol od nich zbavený, a keďže obaja majú povinnosť podieľať sa na výchove a výžive maloleté, majú rovnaké práva i pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Súd posudzoval pomery rodičov, ktoré u nich boli v roku 2002, kedy bolo dieťa zverené matke. Rodičom sa ich osobný stav nezmenil, nevznikli im ďalšie vyživovacie povinnosti.
Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa, navrhovanú výšku výživného otcom dieťa 120 eur mesačne a matkou
v sume 30 eur; a taktiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd určil výživné od 24.4.2015 z tých istých dôvodov, prečo mu od tohto času zveril dieťa do osobnej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmu matky, ktorá sama v rámci konania uvádzala. Matka súdu síce nedoložila potvrdenie o svojom príjme a ani len pracovnú zmluvu, ale jednoznačne záujem pracovať má, a podľa jej tvrdenia má netto mesačný príjem cca 420 eur. Takýto príjem uviedla i kolíznej opatrovníčke. Súd vychádzala z zaužívanej súdnej praxe počítajúc ho z čistého príjmu matky (povinného rodiča) a počtu detí, ktoré sú na ňu výživou odkázané. Matka má netto mesačný príjem v sume 420 eur. Vychádzajúc z súdnej praxe výživné pri deťoch vo veku mal. N. sa počíta ako 20 % z čistého príjmu matky, v tomto prípade 20 % z sumy 420 eur deleno počet detí matky. 20% z 420 eur = 84 eur deleno 1 dieťa = 84 eur. Do príjmu matky súd nezapočítal príjem jej druha, lebo nie sú manželia. Takýmto spôsobom súd zistil, že výživné na mal. N. by mala matka platiť po 84 eur.
Keďže súd určil výživné s účinnosťou od 24.4.2015 a preukázateľne od tohto času matka žiadne výživné na N. neposlala, vznikol matke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.4.2015 do 31.12.2015. Súd vypočítal nedoplatok do 31.12.2015, lebo v merite veci rozhodol po 15. dni v mesiaci december 2015. Nedoplatok na zročnom výživnom vyššie uvedené obdobie predstavuje sumu 691,59 eur ( Výpočet: 7 dní apríla 2015= 7 dní/30 dní x 84 eur = 19,59 eur + za 5/2015-12/2015 = 8 x 84 eur = = 691,59 eur), ktorú sumu jej súd povolil splácať po 19 eur mesačne majú na pamäti povinnosť matky platiť mesačne v prvom rade to, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného na dieťa. Pri výpočte mesačnej splátky 19 eur súd prihliadal na to, že splátky môže povoliť najviac na 36 mesiacov ( 691,59 eur deleno 36 mesiacov = 19,2, zaokrúhlene 18 eur).
Súd sa ďalej vyporiadal s otázkou úpravy styku matky s dieťaťom. Obaja rodičia i dieťa súhlasne súhlasili s tým, aby matka mala s dieťaťom neobmedzený styk, preto i súd styk nateraz neupravoval. To, že súd neupravil vo výroku styk matky s mal. N. znamená, že matke nič nebráni kedykoľvek za dieťaťom zájsť, obnoviť v nej opäť dôveru a začať medzi nimi nanovo budovať vzťah.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.