Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-61P/260/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX C., zastúpená advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, AK so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava a otec - B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX C., adresa na doručovanie: Q. XX, XXX XX C., zastúpený advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, AK so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. F. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 280 eur na sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od 10.11.2021, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.11.2021 do 30.09.2022 v sume 749 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 21 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia

III. Vo zvyšku súd návrhy matky zamieta.

IV. Súd zamieta návrh otca.

V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -53 zo dňa 25.04.2016 v časti výšky výživného.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2021 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal. F. z 280 eur na 450 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2021, zročné výživné žiadala povoliť otcovi splácať po 100 eur mesačne. Návrh odôvodnila podstatnou zmenou pomerov od septembra 2021, uplynutím doby viac ako 5 rokov od naposledy upravenej výšky výživného na maloletého, zvýšením výdavkov na maloletého. Matka oceňuje záujem otca o dieťa a aj jeho kladný prístup k dohodám, ale aktuálne má ona pravidelné mesačné výdavky na mal. F. v sume 694 eur ( presná špecifikácia je uvedená v bode 8 odôvodnenia tohto rozsudku).

1.1. Matka návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2016 pri rozvode, kedy bolo otcovi určené výživné na dcéru B. XXX eur a syna F. XXX eur mesačne. Následne si otec

plnil záväzok dohodnutý len medzi rodičmi v rozsahu, že 2 krát ročne platil matke 300 eur ( 50 eur mesačne) ako príspevok na bývanie pre deti. Predmetnú dohodu otec dodržiaval do plnoletosti dcéry B., do augusta XXXX. Od septembra XXXX posiela otec výživné dcére B. k jej rukám po 320 eur ( teda nie matke) a na mal. F. platí výživné po XXX eur k rukám matky. B. býva u matky, pripravuje sa na budúce povolanie, matka prispieva na jej výživu sumou 70 eur, poskytuje jej ubytovanie.

2. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, lebo do augusta XXXX zabezpečoval svoje deti nad rámec, každoročne zaslal matke na deti okrem výživného na každé dieťa po 300 eur ako príspevok na bývanie. Otec zastáva názor, že tu nie je dôvod komplexne posudzovať jeho majetkové pomery súdom, lebo on sa snaží dlhodobo pokryť všetky potreby syna a tie niekoľkonásobne presahujú jeho vyživovaciu povinnosť, tiež uspokojuje potreby syna na vzdelávanie, bývanie, voľno časové aktivity. Dlhodobo platí 1 hypotekárnej splátky na byt, v ktorom ostali bývať jeho deti s ich matkou, pritom on sa v byte nezdržiava. Tiež sa podieľa na platbe poistného za byt, na nákladoch na nový nábytok pre deti, hradí poplatky spojení s vlastníctvom tohto bytu, prispieva do fondu prevádzky, údržby a opráv. Nesúhlas so zvýšením výživného odôvodnil aj tým, že v roku 2021 previedol vlastnícke právo na vozidlo na matku dieťaťa, ktorá ho už dlhodobo užívala. Synovi tiež platí faktúry na telefón, v jeho mene investuje do podielového fondu, berie ho na dovolenky, prispieva mu vreckovým, finančnými darmi. Žiadal návrh matky zamietnuť. V priebehu konania prejavil ochotu súhlasiť so zvýšeným výživným na sumu XXX eur mesačne, ale odo dňa schválenia rodičovskej dohody ohľadom predmetnej sumy. Matka však žiadala priznať zvýšené výživné od doručenia návrhu na súd. Na druhom pojednávaní prejavil otec ochotu súhlasiť so zvýšením výživného na 350 eur mesačne, ale nesúhlasil so spätným zvýšením. Obaja rodičia sa pri svojich návrhoch odvolávali na aktuálnu mieru inflácie.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka, písomnými vyjadreniami rodičov, potvrdením o príjme rodičov, potvrdeniami z Sociálnej poisťovne, dokladmi preukazujúcimi mesačné výdavky rodičov, zmluvou o nájme z bytu z 30.10.2015 vrátane príloh, mzdovým listom matky za rok 2021, lekárskou správou o zdravotnom stave mal. F. z XX.X.XXXX, výpisom z účtu otca ( za obdobie 15.06.2015 - 31.03.2022), pripojeným spisom OS Bratislava V sp. zn. , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Naposledy bolo výživné na mal. F. upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatný XX.XX.XXXX), ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, obe maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné na mal. F. v sume XXX eur a vtedy ešte mal. B. v sume XXX eur, bol upravený styk otca s deťmi. Ani jeden z rodičov nemal iné vyživovacie povinnosti. V tom čase (rok 2016) mala matka netto mesačný príjem XXX,XX eur a otec v sume X.XXX,XX eur mesačne. Z.. F. chodil do 5. ročníka ZŠ a mal. B. v 2. ročníku 8. ročného gymnázia. M. sa v škole nestravovali, mali poruchu imunity, užívali už X rokov kolostrum na podporu imunity ( X fľaška stála XX eur a deti potrebovali X kusov za mesiac). Nenavštevovali platené krúžky, mal. F. mal problémy s jedením ovocia a zeleniny, preto mu matka zabezpečovala stravu varením. Pri rozvode býval otec v byte so svojou matkou a matka ostala s mal. deťmi bývať v ich byte, ktorý mali kúpený na hypotéku a byt bol vtedy v C. rodičov.

5. V súčasnosti ani jeden z rodičov nezmenil osobný pomer, ani nemajú ďalšie maloleté deti. Matka má stredoškolské vzdelanie s maturitou, obchodnú akadémiu. Matka je zamestnaná, za rok XXXX mala netto mesačný príjem XXXX eur, za posudzované mesiace v roku XXXX v sume X.XXX,XX eur netto mesačne. Poberá rodinné prídavky na dve deti cca spolu XX eur mesačne a výživné na mal. F. v sume XXX eur mesačne. Býva s ňou v spoločnej domácnosti aj plnoletá dcéra B., aktuálne študentka 1. ročníka vysokej školy, ktorej poskytuje bývanie a výživné XX eur mesačne a otec posiela priamo k rukám dcéry výživné. Všetci traja bývajú v 3- izbovom byte, ktorý si s otcom detí nevyporiadali do X rokov od rozvodu, preto byt patrí do podielového spoluvlastníctva rodičov mal. F., každý vlastní X-cu. Q. mal. F. rovnodielne splácajú hypotéku na byt po cca 150 eur mesačne, poistku na byt a všetky poplatky súvisiace s vlastníctvom k bytu. Matka vníma otcovu mesačnú časť splátky na hypotekárny úver ako niekoľko násobne zhodnocovanie vkladu. Mesačne má výdavky s bývaním cca XXX eur. Z. má vo vlastníctve 12 ročné motorové vozidlo, ktoré pôvodne patrilo do BSM, ale otec detí ho na ňu prepísal. Matka má priateľa, ktorý je zamestnaný a nebýva s ňou v jednej domácnosti. 5.1. Matka poukázala na to, že od roku XXXX maloletý podstatne narástol, náklady na potraviny sú vyššie, denne varí, lebo syn nechodí do školskej jedálne. Vyššie náklady má na syna za lieky a aj ohľadom oblečenia, lebo je takmer dospelý. Ako ďalší dôvod návrhu na zvýšenie výživného na mal. F.

odôvodnila tým, že sa jej zmenili finančné pomery, lebo otec posiela výživné už priamo dcére a nie jej. K. matka tiež zaplatila v škole 70 eur ako dar, aby mohol využívať lepšiu technológiu, ale otca nepožiadala prispieť jej časťou na predmetný poplatok. Podľa tvrdenia matky sumu 50 eur, ktorú otec zasiela na jej účet ( za 6 mesiacov je to 300 eur) predstavuje príspevok do fondu opráv na byt, čo doložila aj výpisom z účtu ( čl. 131). Následne matka na prvom pojednávaní uviedla, že peniaze ( 50 eur spomínaných otcom mesačne) jej pristali na účet a využila ich na to, čo bolo potrebné. Podľa jej vyjadrenia predmetná suma predstavovala podľa otca príspevok na tvorbu opráv. Dva krát ročne jej posielal po 300 eur a posielal jej sumu 640 eur označované ako výživné a bonus. Bonus jej prestal posielať do septembra XXXX, lebo vtedy začal otec platiť celú sumu nájomného v prenajatom byte s priateľkou. 5.2. Matka uviedla, že otcom uvádzaný paušál 40 eur mesačne pre dcéru B. je len jeho rozhodnutím, ale mal. F. len občasne dobije kredit v sume 10 eur. Matka poprela, že by otec dával synovi vreckové počas času, čo trávi syn u otca víkendy. Matka tvrdí, že doposiaľ trávi otec víkendy s mal. F. v byte jeho matky a od jesene XXXX nebol otec s deťmi na žiadnej dovolenke ani len v rámci K.. Matka však deti na dovolenku zobrala. Taktiež všetky telefóny, ktoré deti mali, mal podľa tvrdenia matky otec následne speňažiť. V minulosti výlety v škole platili na polovicu, tiež výdavky na okuliare a výdavky na doučovanie F.. Z výpisov z účtu otca matke vyplynulo, že otec na syna prispieva menšou sumou ako na dcéru B.. Matka v rámci písomných vyjadrení uviedla okrem výdavkov na syna aj ďalšie svoje výdavky, medzi iným aj výdavok na rekonštrukciu detskej izby v období rokov XXXX -XXXX v celkovej sume X.XXX eur. Ďalšie svoje nepravidelné výdavky uviedla matka na: STK 80 eur, nová pračka 240 eur, oprava rúry 70 eur, spotrebný úver na sedačku 50 eur , výmena predného skla na aute 157 eur.

5.3. Otec prepísal na matku vozidlo zn. H. H. ( rok výroby XXXX) pôvodne patriace do ich BSM z dôvodu, že otec si kúpil nové auto. Podľa matky si mal. F. našiel aj brigádu pred letnými prázdninami, išlo o vykladanie tovaru v obchode, bol tam len pár krát, dlho mu to nevydržalo, lebo je to ešte dieťa, síce čoskoro bude mať XX rokov. F. má G., X roky neboli pri mori, do L. preto išli aj zo zdravotných dôvodov, išli vlakom.

6. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou, gymnázium. S. ako IT konzultant. Je zamestnaný vo firme eO. K., a.s. a za obdobie XX-XX/XXXX mal netto mesačný príjem X.XXX,XX eur, za rok XXXX v sume X.XXX,XX eur mesačne, za X-X/XXXX v sume X.XXX,XX eur. Iný príjem nemá. Otec vlastní motorové vozidlo zn. E. S. ( rok výroby XXXX) kupované na úver za kúpnu cenu XX.XXX eur, pričom vložil prvú platbu X.XXX eur. Z. spláca úver na auto po XXX eur, čerpal na kúpu spotrebiteľský úver XX.XXX eur, má splátky rozložené na 7 rokov. Kúpu svojho nového auta odôvodnil tým, že pôvodne užíval služobné motorové vozidlo zn. VW R.. Na auto platí ročne povinné zmluvné poistenie cca 220 eur a havarijnú poistku cca 620-640 eur ročne.

6.1. V rámci zisťovania celkových osobných a majetkových pomerov otca súd zistil, že otcova priateľka (Z.. A. C.) bola evidovaná ako nezamestnaná od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX, za obdobie X-X/ XXXX jej bolo vyplatené nemocenské v celkovej sume X.XXX,XX eur. S. otca je živnostníčkou, robí bioporadenstvo a je masérka, zatiaľ z toho nemá príliš príjem, podľa slov otca za obdobie december XXXX až máj XXXX zarobila celkovo cca XXX eur. Pôvodne býval u svojej matky sám. Keď si našiel priateľku, prenajal si 1- izbový byt, kde s priateľkou býval. V prenajatom byte platil všetky poplatky s bývaním sám, t.j. nájom 450 eur a 15 eur za internet mesačne. Od apríla 2022 býva s priateľkou v T. N. v dome, ktorý je vo vlastníctve matky jeho priateľky. Otec nevedel ešte vyšpecifikovať pravidelné mesačné sumy s bývaním v dome, ale podľa jeho slov sú predbežne dohodnutý na mesačnej sume 100 eur. Otec poukázal na to, že skoro tri roky platil na deti navyše výživného dobrovoľne sumu 40 eur, ale od septembra 2021 to nemohol naďalej platiť, lebo mu to finančne nevychádzalo, začal platiť podnájom. Musel si riešiť vlastné bývanie, lebo matka s deťmi ostala bývať v ich spoločnom byte. Na druhom pojednávaná uviedol, že by už zvládol platiť aj niečo navyše, ale nie spätne. Dodal, že často dával deťom peniaze do ruky prostredníctvom jeho matky, ale svoje tvrdenie nepreukázal a podľa matky mal. F. tvrdenie otca poprel. Otec poukázal na to, že počas leta mal dovolenku a navrhol synovi stráviť dovolenku v dome, kde aktuálne býva, ale syn to odmietol, v čom ho aj matka podporila. Maloletý išiel s matkou na dovolenku do L.. Aktuálne platí dcére B. paušál na telefón 25 eur a mal. F. kredit za 10 -12 Eur, podľa toho, kedy kredit minie. Tiež platí každému dieťaťu po 5 eur mesačne na podielové fondy, platí deťom mesačne úrazové poistenie 36 eur popri jeho životnej poistke. 6.2. Otec deklaroval svoje pravidelné mesačné výdavky sumou XXXX eur ( viď čl. XX) , z čoho predstavuje na deti položka XXX eur a na byt obývaný deťmi a ich matkou suma XXX eur. K. XXXX eur pozostáva z položiek: výživné na dcéru XXX eur, výživné na F. XXX eur, spotrebný úver v R. XXX eur,

hypotekárny úver na byt na F. ul. XXX eur, fond opráv na byt a iné drobné položky z nájomného s bytom na ul. F. v sume XX eur, úrazové poistenie B. a F. XX eur, mobil dcére B. XX eur (paušál), dobíjanie kreditu F. mesačne XX eur, internet mame XX eur, dôchodkové pripoistenie, 3. Pilier 10 eur, úrazové poistenie 23 eur, lieky na tlak 7 eur, podielové fondy obom deťom po 5 eur, víkendy syna u neho 100 eur ( vreckové, strava,..), poistenie domácnosti v byte na ul. F. ( polovica z ročnej sumy 120 eur), približné náklady na otcove bývanie XXX eur ( príspevok na dom v T. N. u priateľky).

6.3. Otec uviedol ďalšie svoje výdavky od novembra 2021 spísané do marca 2022, kedy sa písomne vyjadril k návrhu a vyšpecifikoval ich sumou X.XXX eur ( viď čl. 31 v spise), z ktorej sumy na deti ide o sumu XXX eur ( pre mal. F. išlo len o darček k N. za XXX eur a príspevok na grafickú kartu XXX eur), na byt 62 eur a na jeho bývanie suma X.XXX eur. V rokoch XXXX až august XXXX okrem výživného na mal .F. navyše mesačne prispieval pravidelne sumou XX eur , ale od septembra XXXX ju už nemohol platiť a matku dieťaťa o tom aj informoval. Reakciou matky bol návrh na zvýšenie výživného. Taktiež dal synovi do užívania starší mobilný telefón. Potvrdil, že od roku 2019 nevzal deti na dovolenku, ale odôvodnil to pandémiou a covid opatreniami. Odmieta sa však finančne podieľať na zmenách detskej izby dieťaťa, ktoré majú estetický charakter a sú len z vôle matky dieťaťa. Otec osobitne rozpísal zoznam jeho výdavkov za obdobie od 1.7.2015 do 31.10.2021 na deti, matku detí a byt na F. ( viď na čl. XX v spise). Pre súd boli podstatné výdavky od 10.11.2021, kedy bol doručený návrh matky na súd, avšak taký výdavok na syna tam nebol žiadny.

7. Z obsahu výpisu z účtu otca vedeného v R. banke, a.s. ( na čl. XXX spisu) vyplýva, že ním zasielaná suma XXX eur ( pr. dňa XX.X.XXXX) bola označená poznámkou „ U. opráv“.

8. Mal. F. je študentom 3. ročníka K. priemyselnej školy elektrotechnickej, má XX rokov. V škole sa nestravuje. Má od malička zdravotné problémy s imunitou, alergiami, ekzémom, zrakom a srdcom, pritom všetky odborné ambulancie s ním absolvuje len matka. S. mu kupuje kolostrum. S. problémy s ekzémom má matka výdavky aj na maste na premasťovanie, hypermangán do kúpeľa, ichtilové maste. S. chodí s synom na kontroly k súkromnému očnému lekárovi, platí poplatok cca XX eur. Z. tvrdí, že otec sa o zdravotný stav detí nezaujíma. Z. vyšpecifikovala pravidelné mesačné výdavky na syna v sume XXX eur (náklady na bývanie ( v X/X z celej sumy) v sume XX eur, náklady na elektriku a plyn ( X/X z celej sumy) v sume XX eur, školné ( L. certifikát platí sa ročne a z toho X/XX) X eur, drogéria v sume XX eur, ošatenie a obuv priemerne mesačne v sumeXX eur, lístky na Z. ( podľa potreby), benzín v sume X eur, lieky a vitamíny a poplatky u lekárov v sume XX eur, okuliare ( platia sa cca raz za dva roky cca XXX eur, t.j. X/XX) v sume X eur, školské potreby, knihy a učebnice, krúžky, exkurzie, výlety ( X/XX) v sume X eur, kultúra, kino, divadlo, iné voľnočasové aktivity v sume XX eur, náklady na dovolenku (X/ XX) v sume XX eur, poplatky za internet a TV mesačne X eur, stravné XXX eur, zubár v sume XX eur, strihanie raz za X mesiace ( 1) X eur.). X. si vyživovacia povinnosť 280 eur platí riadne a včas, maloletý chodí k otcovi každý druhý týždeň od piatku do nedele, sú spolu v kontakte aj mimo tohto stretávania, otec pomáha synovi aj s úlohami.

9. V záverečnom vyjadrení právny zástupca matky zotrval na návrhu. Nespochybňoval záujem otca o deti, s deťmi sa otec stretáva. Ale návrh na vypočutie detí vyhodnotil ako nedôvodný, lebo aj pre plnoleté deti je stresujúce postaviť sa pred súd. Právny zástupca otca má za preukázané, že otec sa staral o syna finančne nad rámec výživného. Matka si podala návrh až po tom, čo sa otec musel uskromniť. Žiadal zamietnuť návrh ako nedôvodný. Kolízny opatrovník považuje návrh za opodstatnený, navrhol zvýšiť výživné na 350 eur mesačne.

10. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v H. I. XX. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

11. Podľa o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane aj sú majetkové pomery povinného rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho povinného rodiča.

14. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté dieťa od 01.11.2021, preto bolo úlohou súdu porovnať pomery rodičov i dieťaťa z obdobia, kedy sa naposledy určila výška výživného na dieťa ( t.j. v roku 2016 pri rozvode) a aktuálne pomery. Súd skúmal , či vôbec došlo k nejakej zmene pomerov a pokiaľ došlo, tak v akom rozsahu.

22. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúra. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho

úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

23. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

24. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 5 a pol roka ( od mája 2016), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy posudzovali pomery rodičov na účely nastavenia výšky výživného na mal. dieťa. Súd zistil, že u mal. dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov už v tom, že úmerne veku vyrástlo.

25. Rodičia maloletého nezmenili svoj osobný stav, nevznikla im ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec býva v podnájme v dome matky svojej priateľky spolu s ňou, mesačné výdavky v dome uviedol sumou cca 100 eur mesačne. Matka býva s deťmi v 3. izbovom byte v podielovom spoluvlastníctve jej a otca detí, ktorý sa rovnodielne podieľa na poplatkoch súvisiacich s vlastníctvom k bytu.

26. Pri určovaní objektívneho výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby dieťaťa, navrhovanú zvýšenú výšku výživného matkou 450 eur. Súd skúmal potreby maloletého, ktorý má tie isté ochorenia ako mal už v čase pri poslednom rozhodovaní o výške výživného v r. 2016. Aktuálne posiela otec matke na výživu syna 280 eur mesačne. So synom má otec dobrý vzťah, syn ho pravidelne navštevuje.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky sa zvýšil. V čase rozvodu v roku 2016 mala netto mesačný príjem bol XXX,XX eur, tiež poberala rodinné prídavky na dve deti. V súčasnosti má matka netto mesačný príjem vo výške X.XXX,XX eur, poberá rodinné prídavky cca XX eur mesačne a výživné na mal. F. XXX eur mesačne. H. matka návrh podala na súd XX.XX.XXXX a nepreukázala objektívny dôvod, pre ktorý by jej mal súd vyhovieť návrhu v časti zvýšenia výživného od XX.XX.XXXX, súd zvýšil výživné otcovi od XX.XX.XXXX a pre obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX návrh matky zamietol. H. matka podala návrh v novembri 2021, súd od tohto obdobia posudzoval zmenu pomerov u účastníkov konania.

28. Matka v konaní presne uviedla na mal. F. pravidelné mesačné výdavky v celkovej sume XXX eur (viď vyššie ods. 8 odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré súd akceptoval len po sumu 640 eur z dôvodu, lebo pri položkách náklady na bývanie v sume 80 eur a náklady na elektriku a plyn v sume 20 eur súd počítal len s polovičnými sumami 40 eur a 10 eur. Súd to odôvodňuje tým, že rodičia maloletého majú rovnaké práva aj povinnosti rovnomerne sa podieľať na výdavkoch na dieťa. Pokiaľ matka býva s deťmi v byte a podiel z poplatkov počíta v 1/3-ne osobitne na maloletého, je potrebné aby každý z rodičov rovnako na 1/3-nu poplatkov syna prispieval. Ostatné matkou uvádzané výdavky na dieťa vrátane položky stravy vyhodnotil za objektívne aj vzhľadom na vek dieťaťa, jeho status študenta súvisiaci s prípravou na budúce povolanie a samotný otec sumu stravného po 350 eur ani nenamietal. V konečnom dôsledku sám otec deklaroval , že počas pobytu syna u neho cez víkend od piatku do nedele ( 2,5 dňa) má s ním výdavky 100 eur, t.j. za mesiac je to cca za 5 dní 200 eur.

29. Súd mal ďalej dokazovaním preukázané, že v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2016 mal otec netto mesačný príjem X.XXX,XX eur mesačne. Otec býval u svojej matky a matka s deťmi ostala bývať v ich spoločnom byte, pričom otec prispieval v 1-ci na hypotéku ako aj poplatky spojené s vlastníctvom ich spoločného bytu.

30. V súčasnosti má otec netto mesačný príjem X.XXX,XX eur, čiže aj u neho došlo k zvýšeniu príjmu. K jeho majetkovým pomerom súd zistil, že okrem podielu 1 na byte obývaného doposiaľ jeho deťmi a ich matkou nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Má kúpené na úver nové motorové vozidlo, ktoré spláca po 360 eur mesačne, za auto platí okrem zákonnej poistky a havarijnú poistku cca 620 -640 eur ročne ( t.j. mesačne cca 51,66 eur -53,33 eur). V priebehu konania býval otec isté obdobie v podnájme v 1 izbovom byte s priateľkou, pritom on sám znášal všetky výdavky s prenájmom 450 eur mesačne ako aj

za energie, internet. Čiže priateľka mu na bývanie nič neprispievala. V súčasnosti býva otec s partnerkou v dome matky partnerky, výdavky na bývanie deklaroval naposledy sumou 400 eur mesačne.

31. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u mal. dieťaťa, skúmal objektívnosť mesačných výdavkov na dieťa a či mu otec aj niečím naviac reálne prispieva. Z.. F. bol v roku XXXX žiakom 5. ročníka ZŠ, mal viaceré zdravotné problémy, hlavne s imunitou, mal ekzém, nosil okuliare. V súčasnosti je študentom 3. ročníka na strednej škole, zdravotné problémy u neho naďalej pretrvávajú tie, ako boli v roku XXXX, len výdavky na lieky sa zvýšili. Maloletý primerane veku vyrástol, zvýšili sa primerane výdavky aj na jej ošatenie, hygienu, stravu, vzdelávanie, voľnočasové aktivity. U maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov. Súd sa osobitne zaoberal všetkými výdavkami na dieťa, ktoré matka uvádzala ( sú už presne vypísané v bode 8 odôvodnenia rozsudku), posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť a dospel k záveru, že objektívnou sumou výdavkov na dieťa je suma 640 eur mesačne. Bližšie odôvodnenie, akým výpočtom k predmetnej sume súd dospel, je uvedené v bode 29 odôvodnenia tohto rozsudku.

32. Vzhľadom na preukázané zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a ich majetkové pomery dospel súd k záveru, že je v tomto konkrétnom prípade spravodlivé, aby sa na bežných mesačných výdavkov podieľali obaja rodičia v určitom pomere. Pri zaoberaní sa myšlienkou, ktorý z rodičov v akom pomere by sa mal na výdavkoch podieľať súd dospel k záveru, že optimálnym je rozdeliť sumu 640 na sumu 350 eur pre otca a 290 eur pre matku a to z dôvodu, že matka sa navyše osobne o maloletého stará formou varenia či prania za viac dní než len dva víkendy do mesiaca. Súd však pri rozhodovaní výšky výživného konštatuje, že suma 350 eur pre otca je nateraz konečná vzhľadom na fakt, že platením polovičnej sumy na hypotekárny úver v súvislosti s bytom obývaným mal. F. otec aktívne prispieva k zabezpečovaniu bývania maloletého. Súd vychádzal totiž z toho, že pokiaľ by otec trval na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu, by matka bola nútená si riešiť iné bývanie a tým pádom by mala podstatne väčšie výdavky so zabezpečeným bývania aj pre maloletého. Všeobecne platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a vzhľadom na terajší príjem rodičov súd považuje zvýšenie výživného na sumu 350 eur mesačne pre stredoškoláka v 3. ročníku za primeranú a spravodlivú. Z tohto dôvodu aj zvýšil výživné na 350 eur a vo zvyšnej prevyšujúcej sume návrh matky zamietol.

33. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného na dieťa súd síce vychádzal z všeobecného pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Ale pri vyššom príjme otca treba obligatórne prihliadať na to, že rodič má právo i povinnosť naučiť dieťa hodnote peňazí a naučiť ho riadne z peniazmi hospodáriť. Súd si v konaní ustálil objektívne mesačné výdavky na dieťa v sume 640 eur, ktorých úhradu rozdelil pomerne medzi rodičov ako 350 eur pre otca a 290 eur pre matku. Pri takomto rozvrhnutí súd vychádzal z objektívne ustáleného príjmu rodičov, ako aj celkových majetkových pomerov. Súd je toho názoru, že pokiaľ by určil výživné v zmysle návrhu matky v sume 450 eur, išlo by o neprimerane vysoké výživné, ktoré by skôr zvádzalo dieťa viesť k bezpracnému životu. Toto by bolo nie len v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa ale sekundárne by mohlo dôjsť k porušeniu práva povinného rodiča vychovávať svoje dieťa k finančnej gramotnosti, čo je mu garantované čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd ( nález ÚS ČR sp. zn. z 16.12.2015). K takémuto záveru súd dospel k vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že mal. Lukáš si aj našiel brigádu vykladaním tovaru v obchode blízko jeho bydliska, ale podľa matky tam nevydržal, lebo je stále dieťa.

34. Na základe všetkých vyššie uvádzaných zistení súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi na sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od 10.11.2021, kedy bol doručený jej návrh na súd. Takto určené výživné považuje súd nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné. Ďalej si musia byť vedomí, že výživné na dieťa má prednosť pred výdavkami pre partnera, napr. platením celého podnájmu. Otec nepreukázal svoje tvrdenie, že mesačne prispieva na syna niekoľkonásobne viac než je výživné na dieťa. V konaní bolo preukázané, že po roku 2019 otec syna na dovolenku nezobral. Otec nepreukázal svoje tvrdenie, že by platil synovi faktúru na telefón, neskôr z jeho vyjadrení vyplynulo, že mu dobíja kredit za cca 10 eur, ak si ho maloletý minie, ale ani tu nepreukázal pravidelný mesačný interval dobíjania kreditu. Preto ani na položku 10 eur za dobíjanie kreditu nemohol súd u otca prihliadať ako na niečo navyše na pravidelnej báze.

35. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 10.11.2021, súd vyčíslil otcovi za obdobie od 10.11.2021 do 30.09.2022 nedoplatok na zročnom bežnom výživnom v sume 749 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 30.09.2022 z dôvodu, že rozhodoval do 15. dňa v mesiaci. Pri výpočte nedoplatku súd prihliadal na to, že otec si pravidelne plní vyživovaciu povinnosť po 280 eur mesačne. Súd pri výpočte postupoval nasledovným spôsobom:

Súd vypočítal nedoplatok na bežnom výživnom za obdobie od 10.11.2021 do 30.09.2022 nasledovne: rozdiel určenej sumy 350 eur a doterajšieho výživného 280 eur predstavuje 70 eur. Za obdobie od 10.11.2021 do 30.11.2021 je nedoplatok v sume 49 eur ( 30 dní /24 dní x 70 eur =49 ) a za obdobie od 01.12.2021 do 30.09.2022 v sume 700 eur ( 70 eur x 10 mesiacov). Celkový nedoplatok na zročnom bežnom výživnom 749 eur súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným majúc na pamäti, že prvotne je potrebné mesačne platiť bežné výživné a popri tom doplatiť vzniknutý nedoplatok.

36. Vzhľadom na to, že súd vyhovel návrhu matky, súd osobitným výrokom zamietol návrh otca, ktorý žiadal zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného.

37. V závere už len súd dodáva: Súd nevykonal dôkaz navrhnutý právnym zástupcom otca a to výsluch maloletého F., ktorý by sa mal ako skoro XX ročný pred súdom vyjadriť k návrhu matky na zvýšenie výživného, ktoré bude po dovŕšení plnoletosti poberať k svojim rukám. Súd k tomuto dôkazu nepristúpil z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je fakt, že s takýmto návrhom neprišiel právny zástupca otca v rámci svojich vyjadrení ani v rámci prvého pojednávania, ale až po tom, čo súd na druhom pojednávaní uviedol, ako sa mu javí vec, t.j. že zvýšenie výživného na 350 eur od 10.11.2021 je dôvodné. Predmetom tohto konania je preskúmať pomery rodičov, zistiť výdavky rodičov na dieťa od dňa podania návrhu na súd a nie za predchádzajúce roky, pritom výsluch maloletého v tomto konkrétnom prípade súd vyhodnotil ako nehospodárny. Maloletý si v súčasnosti preukázateľne dobre rozumie s obomi rodičmi, a bolo by nefér, aby ich vzťahy boli narušené kvôli peniazom, výživnému, keď maloletý nemá ešte 18 rokov. Samotný otec neuviedol, žiadny zásadný výdavok, ktorý by synovi kúpil po 10.11.2022, preto aj z tohto pohľadu by mal. F. súdu nič nové neuviedol.

38. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky dieťaťa a kolízneho opatrovníka dieťaťa, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.