Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4T-138-2015.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/138/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. decembra 2015 v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Jaroslava Pučeka a Rastislava Počiatka takto
rozhodol:
Obžalovaný F. Y. , nar. XX.XX.XXXX v K., okres K., trvale bytom K., Z. XXXX/X, okres K., súkromný podnikateľ, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava
j e v i n n ý , ž e
1.
ako konateľ spoločnosti XX.XX.XXXX. so sídlom K., F. námestie č. XX, D.: XX XXX XXX podal dňa 25.06.2012 na Daňovom úrade Trenčín daňové priznanie za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktorým deklaroval vlastnú daňovú povinnosť vo výške 6.211,90 Eur a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 10 fiktívnych dodávateľských faktúr v celkovej hodnote 1.957.917,78 Eur, z ktorej daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 326.319,63 Eur od spoločnosti V. servis s.r.o., Z., D.: XX XXX XXX, ktorú v tom období formálne zastupovala osoba bez podnikateľskej reality J. XXX.XXX,XX, nar. XX.XX.XXXX, a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy reálne neprebehli, skrátil daň z pridanej hodnoty v rozsahu 326.319,63 Eur, pričom sa jednalo o nasledovné fiktívne faktúry: Fa-168/2012 zo dňa 02.05.2012 v sume 73.010,81 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 12.168,47 Eur, Fa-187/2012 zo dňa 04.05.2012 v sume 82.620,- Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 13.770,- Eur, Fa-190/2012 zo dňa 07.05.2012 v sume 274.055,40 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 45.675,90 Eur, Fa-192/2012 zo dňa 08.05.2012 v sume 44.906,40 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 7.484,40 Eur, Fa-208/2012 zo dňa 11.05.2012 v sume 164.057,40 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 27.342,90 Eur, Fa-209/2012 zo dňa 14.05.2012 v sume 325.198,80 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 54.199,80 Eur, Fa-221/2012 zo dňa 16.05.2012 v sume 286.343,10 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 47.723,85 Eur, Fa-229/2012 zo dňa 18.05.2012 v sume 317.785,68 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 52.964,28 Eur, Fa-234/2012 zo dňa 21.05.2012 v sume 127.956,67 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 21.326,11 Eur, Fa-262/2012 zo dňa 31.05.2012 v sume 261.983,51 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 43.663,92 Eur,
2.
ako konateľ spoločnosti L.so sídlom XXXX,, F.K.č. XX, D.: XX XXX XXX podal dňa 25.01.2013 na Daňovom úrade Trenčín daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2012, ktorým pre spoločnosť aceptar, s.r.o. Trenčín uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 33.196,60 Eur, a to napriek tomu, že do predmetného daňového priznania zahrnul 5 fiktívnych dodávateľských faktúr od spoločnosti C. Q., s.r.o. B., D.: XX XXX XXX a 4 fiktívne dodávateľské faktúry od spoločnosti M. C., s.r.o. B., D.: XX XXX XXX, ktoré v tom období formálne zastupovala osoba bez podnikateľskej reality F. B., nar. XX.XX.XXXX, a keďže obchody deklarované na predmetných faktúrach nikdy reálne neprebehli, tak u daňového subjektu aceptar, s.r.o. skrátil daň z pridanej hodnoty v rozsahu 335.188,60 Eur, ktorú by musel daňový subjekt XX.XXX,XXzaplatiť, ak by v predmetnom daňovom priznaní neboli zahrnuté fiktívne dodávateľské faktúry od spoločnosti C.
Q., s.r.o. a M. C., s.r.o. a zaúčtovaním fiktívnych faktúr súčasne došlo u daňového subjektu aceptar, s.r.o. aj k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 33.196,60 Eur, pričom sa jednalo o nasledovné fiktívne faktúry: Fa. č. 3122012/1 zo dňa 03.12.2012 v sume 259.918,20 Eur u ktorej DPH predstavovala čiastku 43.319,70 M. (C. Q., s.r.o.), Fa. č. 6122012/9 zo dňa 06.12.2012 v sume 128.485,20 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 21.414,20 Eur (C. Q., s.r.o.), Fa. č. 20122012/5 zo dňa 20.12.2012 v sume 239.458,20 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 39.909,70 Eur (C. Q., s.r.o.), Fa. č. 17122012/4 zo dňa 17.12.2012 v sume 352.843,20 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 58.807,20 Eur (C. Q., s.r.o.), Fa. č. 27122012/13 zo dňa 27.12.2012 v sume 172.020,- Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 28.670,- Eur (C. XXXXXXXXXX s.r.o.), č. X./0001012012 zo dňa 10.12.2012 v sume 328.248,60 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 54.708,10 Eur (M. C., s.r.o.), č. PFu/0001082012 zo dňa 13.12.2012 v sume 222.189,- Eur u ktorej DPH predstavovala čiastku 37.031,50 Eur (M. C., s.r.o.), č. PFu/0001162012 zo dňa 21.12.2012 v sume 267.097,80 Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 44.516,30 Eur (M. C., s.r.o.), č. PFu/0002012012 zo dňa 28.12.2012 v sume 240.051,- Eur, u ktorej DPH predstavovala čiastku 40.008,50 Eur (M. C., s.r.o.),
t e d a
v bode 1.
skrátil daň a čin spáchal vo veľkom rozsahu,
v bode 2.
skrátil daň a čin spáchal vo veľkom rozsahu a neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a čin spáchal v značnom rozsahu, č í m s p á c h a l
v bode 1.
trestný čin zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona,
v bode 2.
trestný čin zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom zločinu daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 276 odsek 4 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n), 37 písmeno h) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a za použitia § 41 odsek 2 Tr. zákona a § 39 odsek 1 Tr. zákona s poukazom na § 39 odsek 3 písmeno d) Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona a § 51 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad obžalovaným v skúšobnej dobe a za súčasného uloženia povinnosti podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Tr. zákona spočívajúcej v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu akejkoľvek podnikateľskej činnosti na 7 (sedem) rokov.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, na podklade podanej a prednesenej obžaloby intervenujúcim a dozorovým prokurátorom Krajskej prokuratúry Trenčín č. k. 1Kv/41/14/33000-119 zo dňa 20. októbra 2015, ktorá bola na predtým predbežne prejednaná pred senátom okresného súdu na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. novembra 2015, za splnenia všetkých procesných podmienok pre jeho vykonanie, a potom, čo neboli zistené splnené procesné podmienky pre konanie o dohode o vine a treste, bol pred senátom okresného súdu zistený skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný F. V. bol na hlavnom pojednávaní komplexne poučený o všetkých svojich procesných právach v zmysle trestného poriadku a súčasne bol poučený v zmysle § 257 Trestného poriadku o tom, že k žalovaným skutkom môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 /písm. a) až c)/Trestného poriadku. Súčasne bol tiež poučený o dôsledkoch prijatého vyhlásenia podľa písm. b) a c) ustanovenia § 257 odsek 1 Tr. poriadku. Obžalovaný po takýchto poučeniach urobil k obom žalovaným skutkom vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku. Teda, že uznáva svoju vinu zo spáchania oboch žalovaných skutkov, ktorých spáchanie súčasne úprimne oľutoval, a to aj v rámci svojej záverečnej reči.
Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchania oboch žalovaných skutkov, senát okresného súdu a jeho predseda postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. V zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku súd následne vzhľadom k vyhláseniam obžalovaného F. V. a jeho odpovediam na položené otázky zisťoval stanovisko prítomného intervenujúceho a dozorového prokurátora k ďalšiemu procesnému postupu.
Intervenujúci a dozorový prokurátor navrhol, aby senát okresného súdu prijal vyhlásenie obžalovaného vzhľadom na všetky splnené podmienky a taktiež navrhol vykonať dokazovanie len do výroku o trestnoprávnych sankciách.
Po takomto zistení senát okresného súdu vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o treste, či ochranného opatrenia, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy, a to výpovede svedkov - D.. F. A., D.. V. G., J. P., F. B., D. K., zabezpečený znalecký posudok, vrátane všetkých relevantných listinných dôkazov, získaných zákonným spôsobom aj v rámci vykonaných neodkladných úkonov (domová prehliadka), týkajúcich sa chodu obchodnej spoločnosti K. - faktúry, z vykonaných daňových kontrol, správ z bankových ústavov, o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti preukazovali, že sa žalovaný skutok stal, a že sa ho dopustil v celom rozsahu práve obžalovaný H. V..
Obžalovaný z hľadiska veku spĺňal a spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek 1 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nepríčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť. Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, t.j. chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Naplnená bola aj objektívna stránka trestného činu, ako aj objekt skutkovej podstaty trestného činu, keď objektom zločinu skrátenia dane a poistného je ochrana záujmu štátu na správnom vymeraní, resp. vyrúbení dane a poistného.
Obžalovaný F. V. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, avšak toto odsúdenie má zahladené a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný bol riešený v roku 2011 v konaní o priestupku za skutok, ktorý sa stal dňa 09.07.2011, keď bol obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Táto vec však bola odložená. V roku 2015 bol uznaný vinným za priestupok
podľa § 61 odsek 2 písmeno f) zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, pričom mu v blokovom konaní bola uložená pokuta v sume -50,- Eur.
Z miesta trvalého bydliska nie je správanie a vystupovanie obžalovaného hodnotené negatívne.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu dospel senát okresného súdu k záveru, že účel trestu bude v prípade obžalovaného naplnený uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. U obžalovaného senát okresného súdu zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona a podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona spočívajúce v tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napokon tým, že urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu na hlavnom pojednávaní významným spôsobom napomohol k relevantnému objasneniu svojej trestnej činnosti a takto významne tiež napomohol aj k hospodárnosti celého trestného konania, keď v tomto smere reálne nebolo možné nezvratne vylúčiť aj prípadný obrat dôkaznej situácie oproti dôkaznej situácii z prípravného konania. Na druhej strane však senát okresného súdu nemohol opomenúť aj existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že spáchal viac trestných činov. Obžalovanému bolo nutné ukladať úhrnný trest odňatia slobody, a to podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Tr. zákona (tzv. „asperačná zásada“) podľa zákonnej sadzby najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestného činu zločinu podľa § 276 odsek 4 Tr. zákona (7 rokov až 12 rokov) so zvýšenou hornou hranicou o 1/3, t. j. potom v zákonnej sadzbe od 7 rokov do 16 rokov aj so zreteľom na ustanovenie § 46 Tr. zákona). Senát okresného súdu však v danom prípade, predovšetkým však na už konštatovaný sebakritický postoj obžalovaného, resp. sebareflexiu, keď urobil vyhlásenie o uznaní celej svojej viny s prejavom účinnej ľútosti ako aj s dôsledkami, ktoré z tohto vyplynuli po prijatí takéhoto vyhlásenia, so zreteľom na doterajší konštatovaný bezúhonný život obžalovaného bol toho názoru, že ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému vo vyššie konštatovanej zákonnej sadzbe je pre obžalovaného skutočne neprimerane prísne, a pre naplnenie účelu trestu upraveného v ustanovení § 34 Tr. zákona bude obžalovanému postačovať uloženie úhrnného trestu odňatia slobody so zreteľom na § ustanovenie § 39 odsek 1 Tr. zákona (mimoriadne zníženie trestu), samozrejme za dodržania zákonných limít uvedených v § 39 odsek 3 písm. d) Tr. zákona, nespojeného priamo s jeho výkonom. Senát okresného súdu mal navyše v danom prípade s ohľadom aj na osobný prejav obžalovaného na hlavnom pojednávaní za to, že už doterajšie obmedzenie osobnej slobody obžalovaného výkonom väzby na neho zapôsobilo pozitívne, ktorej dobu však možno na druhej strane iba pomyslene v tomto štádiu trestného konania považovať za trest, keďže väzba sama o sebe je vždy len zaisťovacím prostriedkom podľa trestného poriadku a túto je možné započítať do výkonu trestu až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia a iba v prípade uloženia trestu odňatia slobody spojeného priamo s jeho výkonom. Okolnosti prípadu, predovšetkým však spôsobený následok v podobe spôsobenej výšky skrátenej dane, resp. tým vzniknutého aj daňového nedoplatku či jej neodvedenie nebolo možné opätovne zohľadňovať v neprospech obžalovaného s prihliadnutím na platnú zásadu trestného konania „non bis in idem“, t. j. „nie dvakrát o tom istom“, pretože táto je sama o sebe kvalifikačným znakom, ktoré podmienilo právne posúdenie ako privilegovanej skutkovej podstaty žalovaných zločinov s vyššou trestnou sadzbou. Vymoženie takéhoto daňového nedoplatku, ktorý nemá charakter škody v zmysle trestného zákona má prebiehať mimo tohto trestného konania v osobitnom správnom konaní vo vzťahu k predmetnej obchodnej spoločnosti. Potom senát okresného súdu uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu v hornej polovici zákonného rozpätia (1 rok až 5 rokov, viď ustanovenie odseku 2 §-u 51 Tr. zákona), na 4 (štyri) roky za súčasného obligatórneho uloženia probačného dohľadu, ktorý bude vykonávať príslušný probačný a mediačný úradník, keď obžalovanému bol na posilnenie účinkov takéhoto uloženého druhu trestu uložená aj povinnosť, spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie v určenej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a zabezpečovať si tak už finančné prostriedky k obžive a existencii iba zo statočných zdrojov, keďže obžalovanému bol na posilnenie účelu trestu uložený aj ďalší trest v podobe trestu zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť
na 7 (sedem) rokov, a to v hornej polovici zákonného rozpätia takéhoto trestu (1 rok až 10 rokov, viď ustanovenie odseku 2 §-u 61 Tr. zákona.).
Adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody s predmetným trestným konaním spojené nebolo, aj v zmysle vyššie uvedeného. Preto ani výroková časť tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje. v bode 1. skrátil daň a čin spáchal vo veľkom rozsahu,
v bode 2.
skrátil daň a čin spáchal vo veľkom rozsahu a neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a čin spáchal v značnom rozsahu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia - vyhlásenia (doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.