Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: HANA SPED s.r.o., so sídlom Fedákova 42, 841 02 Bratislava, IČO: 36 656 429 v 1. rade, A. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX C. v 2. rade proti žalovanému Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zast. advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie M. Benku 9, 811 07 Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Súd zamieta žalobu v celom rozsahu.

Žalobca v 1. rade a žalobca v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 477,- EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.01.2013 podanou na tunajší súd 15.01.2013 domáhal, aby súd zrušil rozsudok Rozhodcovského rozsudku - jediného rozhodcu JUDr. Milana Šveca, advokát, Vajnorská 98/ D, 831 04 Bratislava ako rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom Asociáciou leasingových spoločnosti Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2012, spis.zn. RK/01/ALS/12 , ktorý bol doručený žalobcom dňa 18.12.2012, v právnej veci žalobcu Mercedes - Benz Financial Services Slovakia s.r.o. proti žalovanému v 1.rade HANA SPED s.r.o. a žalovanému v 2.rade A. A. o zaplatenie 11 583,03 EUR s príslušenstvom. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovský súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 11 583,03 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 11 355,39 EUR od 22.09.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy vo výške 11 583,03 EUR od 22.09.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to odmenu rozhodcu vo výške 475,- EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 667,34 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovia v tomto konaní namietali porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktoré je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. g), odôvodňujem tým, že rozhodca pri vynesení rozsudku vôbec neprihliadal na naše oprávnené námietky, napr. ohľadne faktúry č. 518000087 vo výške 310,- EUR za úkony agentúry vykonané dňa 11.02.2011, ktoré odporca doložil faktúrou zo dňa 21.04.2011 od firmy ALPHACORP - SK, s.r.o., pričom podľa Všeobecných podmienok úverového financovania má žalovaný nárok na náhradu vzniknutých nákladov. Na základe uvedených dôkazov je zjavné, že žalovanému v čase vystavenia faktúry č. 518000087 nevznikli žiadne náklady za úkony inkasnej agentúry. Faktúra bola zo strany žalovaného vystavená za účelom nátlaku na žalobcov, nakoľko 08.02.2011 zamestnanec žalovaného zaslal mail žalobcom, ale žiadna agentúra žalobcov vo februári 2011 nekontaktovala. Ďalším dôkazom jednostranného rozhodovania rozhodcu je rozhodcovská doložka v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva a v Zmluve o ručení. V tejto doložke je uvedené,

že rozhodcu si vyberá priamo žalobca Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., čo v podstate znamená, že ak rozhodca nebude rozhodovať v prospech žalobcu, tak nabudúce si ho nemusí vybrať. Na základe uvedených dôkazov žalobcovi majú za to, že im nebola preukázateľne poskytnutá rovnaká možnosť na obranu a uplatnenie ich práv. Predmetný návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. h), odôvodňujú aj tým, že sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa § 228 ods.1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, zákon č. 99/1963 Zb., čiže možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre nás priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Hlavným dôkazom na určenie výnosu z predaja vozidla, ktoré bolo odobraté je faktúra vo výške 9.792 EUR medzi spoločnosťami Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. a Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., pričom predajná cena bola dohodnutá na základe nedôveryhodného znaleckého posudku. Na námietky žalobcov ohľadom výšky predajnej ceny žalovaný nereagoval predložením dôkazov, ktoré by preukázali, že ide bežnú cenu a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa snažil vozidlo Mercedes-Benz ACTROS 1843 LS LOW LINER lepšie speňažiť. Žalobcovia disponovali ponukou na predaj podobného vozidla za cenu 14.000 EUR uverejnená dňa 05.01.2013 na internetovej stránke www.autoline-eu.sk <http://www.autoline-eu.sk>. Tvrdia, že tento dôkaz nemohli použiť v pôvodnom konaní, keďže ho získali až dňa 05.01.2013, pričom sa týmto dôkazom preukazuje, že vozidlo bolo možné oveľa výhodnejšie speňažiť. Na základe uvedeného navrhujú prostredníctvom súdu vykonať ďalšie dokazovanie, a to, aby súd požiadal žalovaného ( Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o.) predložiť doklady, ktoré preukazujú za akú cenu bolo vozidlo predané ďalej prostredníctvom spriaznenej spoločnosti (kupujúcim) Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., ďalej určiť súdneho znalca, ktorý vykonal kontra posudok na znalecký posudok znalca Ing. Ľudovíta Šuláka.

Na základe výzvy súdu sa žalovaný vyjadril k žalobe s tým, že na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozhodca v rámci dokazovania a hodnotenia dôkazov prihliadal na námietky žalobcov uplatnené v danom konaní, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Uplatnené námietky pritom vyhodnotil ako neopodstatnené a nedôvodné, s ohľadom na čo návrhu žalobcov na zamietnutie žaloby nevyhovel. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcov, že k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania došlo v dôsledku znenia rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej si rozhodcu vyberá priamo navrhovateľ, čo podľa žalobcov v podstate znamená, že ak rozhodca nebude rozhodovať v prospech navrhovateľa, nemusí si navrhovateľ uvedeného rozhodcu nabudúce vybrať. V zmysle uvedeného bol teda medzi účastníkmi riadne dohodnutý spôsob ustanovenia rozhodcu, tak ako to predvída vo svojom §8 ods.1 ZRK. V súlade s uvedeným ustanovením sa účastníci dohodli, že rozhodovať prípadný spor bude rozhodca, ktorého osloví žalobca. Týmto subjektom však mohol byť ktorýkoľvek z účastníkov, v prípade, ak by vystupoval v pozícii žalobcu. S ohľadom na uvedené máme za to, že formulovaním rozhodcovskej doložky bola zaručená rovnosť účastníkov pri voľbe rozhodcu, nakoľko účastníci mali pre prípad začatia rozhodcovského konania rovnaké postavenie a rovnaké právo zvoliť si rozhodcu. Tvrdenie žalobcov a porušení zásady rovnosti účastníkov konania z tohto dôvodu, preto považujeme za neopodstatnené. Za neprípustné, ničím nepodložené a nepreukázané považuje tiež tvrdenia žalobcov, ktorými vlastne nepriamo obviňujú každého zvoleného rozhodcu z machinácii a ovplyvňovania priebehu a výsledkov rozhodcovských konaní. Navyše, v prípade, ak sa žalobcovia domnievali, že zvolený rozhodca je zaujatý, resp. nie je nestranný, mohli v súlade s §9 ZRK vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu, čo však neučinili. Z dôvodu, že predpojatosť, resp. porušenie zásady nestrannosti a nezávislosti rozhodcu neboli za strany žalobcov v doterajšom konaní namietnuté, a ani v súčasnosti preukázané, považuje ich tvrdenia za neopodstatnené a vo vzťahu k veci za zjavne účelové. Žalobcovia návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zároveň odôvodňujú §40 ods.1 písm. h) ZRK, v zmysle ktorého sa možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak sú dôvody, pre ktoré možno žiada obnovu konania, a to konkrétne podľa §228 ods.1 písm. b) OSP, a teda, ak možno vykonať dôkazy, ktoré nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V zmysle žalobného návrhu považujú žalobcovia za dôkazy, ktoré nemohli vykonať v pôvodnom konaní vo vzťahu k namietanej výške kúpnej ceny vozidla, za ktorú bolo vozidlo ako predmet zabezpečovacieho prevodu práva odpredané, nasledovné dôkazy: a) ponuka na predaj podobného vozidla zo dňa 05.01.2013 b) vyhotovenie kontra znaleckého posudku vo vzťahu k Znaleckému posudku Ing. Ľudovíta Šuláka č.15/2011; Uvádzané dôvody pre obnovu konania považuje žalovaný za absolútne bezpredmetné a neopodstatnené. Predloženie ponuky na predaj podobného vozidla zo dňa 05.01.2013 je pre posúdenie, či vozidlo odpredané dňa 18.08.2011, bolo odpredané za cenu zodpovedajúcu jeho hodnote, s ohľadom na dĺžku obdobia medzi uskutočneným odpredajom a vyhotovením ponuky irelevantné a bez dôkaznej

hodnoty. Navyše, s ohľadom na povahu dôkazu sa v danom prípade nejedná o dôkaz, ktorý by nemohol byť v rámci rozhodcovského konania vykonaný. Žalobcovia mali možnosť navrhnúť v rámci rozhodcovského konania vykonanie dôkazu - ponuky obdobných vozidiel z relevantných období, čo však neučinili. Navyše, predmetom skúmania súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť len to, či v rozhodcovskom konaní došlo k naplneniu jedného z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku predvídaných v §40 ZRK. Predmetom konania teda nemôže byť opätovné posudzovanie skutkových okolností prípadu, a už vonkoncom nie je možné v rámci neho vykonávať nové dôkazy a rozhodovať o oprávnenosti nároku uplatneného v rozhodcovskom konaní, tak ako to v danom prípade navrhujú žalobcovia.

V priebehu konania žalobcovi doplnili žalobu písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní 27.11.2015 v ktorom tvrdili, že rozhodca neupozornil žalobcov ( v rozhodcovskom konaní žalovaných) na skutočnosť, že nebude ústnej pojednávanie, naopak po písomnom vyjadrení sa veci rozhodol pričom v odôvodnení rozsudku uviedol na margo námietky žalovaných cit: „Žalovaní nenamietali žalobcom uplatnenú výšku nesplateného dlhu, zmluvnej pokuty, omeškaných splátok a omeškaných platieb poistného. Spochybnili výšku a oprávnenosť vyúčtovaných nákladov a výšku kúpnej ceny za predaj vozidla“. Druhým dôvodom uvedeným v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je predloženie dôkazu, ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní a môže privodiť pre nás priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôkaz v podobe inzercie uverejnenej dňa 05.01.2013 na internetovej stránke www.autoline- eu.sk <http://www.autoline-eu.sk>, ktorým chceme preukázať, že vozidlo bolo možné oveľa výhodnejšie speňažiť, a tým docieliť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Na uvedené reagoval právny zástupca žalovaného písomným vyjadrením doručeným súdu 30.11.2015 s tým, že Ako vyplýva z ustanovení §26 ods.1 ZRK a § 14 ods.2 Rokovacieho poriadku ani ZRK a ani Rokovací poriadok nestanovuje povinnosť rozhodcu oznámiť účastníkom konania, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. V zmysle §26 ZRK ponecháva na samotnom rozhodcovskom súde, resp. samotnom rozhodcovi, či v konaní nariadi ústne pojednávanie alebo nie, pričom samotnú formu priebehu rozhodcovského konania bližšie upravuje Rokovací poriadok, ktorý explicitne stanovuje, že konanie pred rozhodcovským súdom je a priori písomným konaním a k nariadeniu ústneho pojednávania môže dôjsť len v dvoch prípadoch, a to: 1. ak to rozhodca považuje za potrebné, alebo 2. na návrh účastníka konania. Ako vyplýva ďalej z Doplnenia žaloby, žalobca de facto poprel svoje tvrdenie, že rozhodca sa nezaoberal jeho uplatnenými námietkami, nakoľko výslovne uviedol, že rozhodca sa „... k našim námietkam vyjadril doslovne ...“. Podľa názoru žalobcu je vyjadrenie rozhodcu k námietkam dôkazom toho, že „... rozhodca postupoval a rozhodoval jednostranne v prospech žalobcu Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. ...“. Žalobcovia v závere Doplnenia žaloby poukázali na to, že rozhodca sa vôbec nezaoberal v konaní zákonnosťou dohodnutej výšky zmluvnej pokuty, ktorú považoval Okresný súd Bratislava IV ako príslušný exekučný súd vo svojom (zrušenom) rozhodnutí za nezákonnú v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň opätovne žalobca poukázal na to, že vozidlo malo byť zo strany žalovaného predané v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva výrazne pod cenu, o čom konajúcemu súdu predložil dôkazy. Žalobca však naďalej opomína, že predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je preskúmanie vecnej stránky rozhodcovského rozsudku, prípadne správnosť právneho posúdenia skutkových okolností a dôkazov vykonaných v rozhodcovskom konaní. Záverom sa vyjadril k námietke pasívnej legitimácie uplatnenej zo strany žalobcu v 2.rade na pojednávaní dňa 27.11.2015. Nie je zrejmé o čo žalobca v 2.rade opiera predmetnú námietku, ktorú žiadnym spôsobom nezdôvodnil, pričom však opätovne aj v tomto prípade platí, že uvedenú námietku mal žalobca v 2.rade možnosť uplatniť v rámci rozhodcovského konania. Aj napriek uplatneniu tejto námietky by však táto nemohla obstáť, nakoľko pasívna legitimácia žalobcu v 2. rade, resp. v rozhodcovskom konaní ako žalovaného v 2.rade je daná v zmysle Zmluvy o ručení zo dňa 21.09.2010, ktorej uzavretie žalobca v 2.rade nepopiera.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 27.11.2015, 18.12.2015, ktorého sa zúčastnili žalobca v 1.rade a v 2.rade a právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Žalobca v 1.rade a v 2.rade zastúpený osobou pána Jozefa A. uviedol, že trvá na podanej žalobe má za to, že rozhodca ich neupozornil na písomnú formu konania, čím vlastne nemali možnosť sa vyjadriť v priebehu konania, neboli poučení o následkoch a nemohli predložiť v žalobe uvádzané dôkazy.

Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval sovjich písemných vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť.

Súd mal skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi: kompletným spisom sp.zn. RK/01/ALS/12 vrátane originálu Rozhodcovského rozsudku, Zmluva o zabezpečovacom prevode práva č.655259, Zmluva o ručení, Znalecký posudok 15/2011, Vyjadrenie žalovaného z 14.02.2014, Uznesenie o odložení vykonateľnosti právoplatné 20.08.2014 , doplnenie žaloby z 23.11.2015, Vyjadrenie žalovaného k doplneniu žaloby zo dňa 30.11.2015, Rokovací poriadok rozhodcovského konania konaného rozhodcami pri Asociácii leasingových spoločností Slovenskej republiky.

Z Rokovacieho poriadku je zrejmé, že

podľa §2 ods. 3...“ pred začatím rozhodcovského konania má strana, ktorá dohodla právomoc rozhodovať spory podľa týchto pravidiel rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov ALS, právo písomne požiadať ktoréhokoľvek z osôb zapísaných v tomto zozname o prijatie funkcie rozhodcu.“

podľa § 14 ods. 2 ...“ Konanie sa uskutočňuje spravidla bez ústnych zasadnutí formou písomného konania. V prípade, ak to rozhodca považuje za potrebné, naridi ústne pojednávanie vždy, ktoré je neverejné.......Na návrh účastníka konania nariadi rozhodca ústne pojednávanie vždy.“

podľa § 16 ods. 3 „ Strany majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. „

Súd dôkaz navrhovaný žalobcami v žalobe - požiadať žalovaného o dokumentáciu k učineniu ponuky na predaj vrátane uvedenia záujemcov ohľadne predaja motorového vozidla a vyhotovenie kontra znaleckého posudku k znaleckému posudku Ing. Ľudovíta Šuláka nevykonal a to s ohľadom na merito konania. Súd v danom konaní má skúma porušenie povinností rozhodcovského súdu, resp. porušenie práv účastníkov rozhodcovského konania avšak nové dôkazy resp. dôkazy týkajúce sa merita rozhodcovského konania nevykonáva. Uvedeným by porušil zásadu procesného postupu súdov v konaní a na druhej strane by mohlo dôjsť k porušeniu práv druhého účastníka ako aj k oslabeniu právnej istoty súdneho konania.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ( ďalej aj ako „ ZRK“) Tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. (2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.(3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,

b) o osobnom stave,

c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Podľa ustanovenia § 17 ZRK „ Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.“ Podľa ustanovenia § 26 ZRK „ (1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. (2) Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.(3) Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14). (4) Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne. Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok rozhodcovského konania môžu účastníci rozhodcovského konania namietať len do skončenia ústneho pojednávania, v písomnom konaní do vydania rozhodcovského rozsudku. (5) Účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.“ Podľa ustanovenia § 27 ZRK „ (1) Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. (2) Ak sú svedkovia alebo znalci povinní chrániť utajovanú skutočnosť, 10) zachovávať obchodné a bankové tajomstvo alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu.7) (3) Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.11) Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania. (4) Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.“ Podľa ustanovenia § 40 ZRK „ (1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. (2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. „ Podľa ustanovenia § 41 ods. l veta prvá ZRK “ Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku“ Podľa ustanovenia § 51 „ (1) Na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. (2) Súd rozhoduje uznesením, ak všeobecný predpis o konaní pred súdmi neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom. (3)Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.“ Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP " (1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci." Podľa ustanovenia § 122 OSP "(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. (2) Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4. (3) Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali." Podľa ustanovenia § 123 OSP „ Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali." Podľa ustanovenia § 228 OSP (1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania. V danom prípade bol rozhodcovský rozsudok doručený 18.12.2012 žalobcovom ako žalovaným v rozhodcovskom konaní a táto žaloba bola podaná 15.01.2013 na príslušný súd. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, čím bola splnená procesná podmienky a súd konal o predmete žaloby. V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie aj v iných procesných úkonoch zo strany rozhodcovského súdu. V ZRK mnohé právne vzťahy a právne skutočnosti nie sú upravené alebo sú upravené len veľmi vágne, čo môže viesť k problémom pri ich aplikácii ako aj pri obrane v rozhodcovskom konaní. Podľa obsahu uznesenie ÚS SR č.k. zo dňa 17.08.2009 „ Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania je základnou zárukou zákonnosti konania a prejavom uplatnenia princípu ,,rovnosti zbraní účastníkov“. Je teda zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby rovnosť účastníkov konania nebola len ich iluzórnym právom garantovaným zákonom, ale aby bola aj reálne v konaní naplnená. Týka sa to pritom všetkých štádií konania pred rozhodcovským súdom, vrátane doručovania žaloby na vyjadrenie,

(nariaďovania) ústneho pojednávania, dokazovania a samotného rozhodovania (vrátane odôvodnenia rozhodcovského rozsudku).“ V uznesení ÚS SR č.k. zo 14.12.2011 „ Osobitným dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom je porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ZoRK). V zmysle uvedeného ustanovenia zásada rovnosti účastníkov konania môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom alebo sa jej odňalo právo vyjadrenia, či podania vzájomného návrhu a podobne. Súd podrobne skúmal, či bola zásada rovnosti účastníkov konania v rozhodcovskom konaní porušená. Danú situáciu vyhodnotil tak, že k porušeniu tejto rovnosti nedošlo. Súd nezistil, že by žalobcovia boli v priebehu rozhodcovského konania procesne znevýhodnení alebo diskriminovaní. Naopak, je nutné poukázať na to, že každý účastník mal rovnakú možnosť realizovať procesné práva a povinnosti, pričom je zrejmé, že zo samotnej podstaty rozhodcovského konania ide o efektívny prostriedok využitia práva, čo sa prejavuje aj v zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, čo je jednou zo základných zásad uvedených v komentároch k ustanoveniu § 26 ZRK. Uvedenému zodpovedá aj preferencia písomného konania, avšak na návrh účastníka resp. z posúdenia rozhodcu sa pojednávanie uskutoční ústne avšak neverejne. V danom prípade je v Rokovacom poriadku exaktne uvedená forma písomného konania. Podpísaním rozhodcovskej doložky účastníci prejavili súhlas s uvedeným. Nie je zrejmé z obsahu spisu ani z predložených dôkazov, že by žalobcovia požiadali o zmenu formy konania. Na základe uvedeného nie je daný dôvod pre zrušenie rozsudku. Súd má za to, že konanie rozhodcu z procesného hľadiska nevykazovalo žiadne pochybenia.

Dôvod obnovy konania v danom konaní nebol preukázaný, argumentácia žalobcov o nemožnosti vykonania / predloženie dôkazu v rozhodcovskom konaní, je nedôvodná, nezakladajúca povinnosť súdu konať vo veci obnovy konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm. b/ O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - viď § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka ako sa uvádza v uznesení Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. .

V predmetnom konaní žalobcovia argumentujú získaním takého dôkazu, pri ktorom nebolo reálne preukázané, že obsah danej informácie sa nemohol vyskytnúť v priebehu konania, ide o údaj z inzercie webovej stránky, ktorý nepožíva právnu ochranu ani nie je všeobecne akceptovateľným ekvivalentom pre určenie objektívnej ceny napr. na rozdiel od znaleckého posudku uvádzaný medzi dôkaznými prostriedkami § 125 OSP. Taktiež súd prihliadal na druhú časť vety ustanovenia § 228 ods. 1 pís. a) OSP a teda, že ak môže privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vzhľadom k

charakteru novoobjaveného dôkazu ako aj k jeho obsahovej stránke súd nepovažuje ho za taký dôkaz, ktorým by bolo možné privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd preto nemal inú možnosť, ako predmetný návrh zamietnuť, nakoľko v prípade, ak by rozhodnutie rozhodcovského súdu zrušil s poukazom na povinnosť rešpektovať ústavné práva a základné ľudské práva a slobody, došlo by z jeho strany k svojvoľnému rozhodnutiu, ktoré by bolo v rozpore s objektívnym právom (contra lege). Do práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní. Z úkonov, ktoré namietajú žalobcovia v žalobe ako procesných úkonoch rozhodcu súd nezistil procesné pochybenie smerujúce, respektíve spôsobujúce porušenie rovnosti účastníkov, nerešpektovanie práv účastníkov rozhodcovského konania ako aj nezistil opodstatnenosť obnovy konania. Rozhodca v konaní postupoval striktne podľa ZRK a Rokovacieho poriadku, konal bez ústneho pojednávania vo veci, čo mu citované právne predpisy dovoľovali, žalobcovia nenamietali formu konania na rozhodcovskom súdu ani nežiadali o ústne pojednávanie. Súd sa taktiež nestotožnil s dôvodmi obnovy konania, nakoľko predložený dôkaz - listinný výpis z inzercie na webovej stránke, nepoňal za dôvod zakladajúci povinnosť súdu obnoviť skončené konanie. Súd vyhodnotil konanie rozhodcu v rámci rozhodcovského konania na základe procesných noriem ako je Rokovací poriadok a ZRK s konštatovaním, že zo strany konajúceho rozhodcu nedošlo k porušeniu práv žalobcov a nebol daný dôvod pre obnovu konania a na základe uvedenej argumentácie žalobu zamietol.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalob zamietol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovia vo veci úspech nemali, teda právo na náhradu trov konania prislúcha žalovanému. Žalovaný si náhradu trov uplatnil v zákonnej lehote. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení § 13a a nasl. vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 477,- EUR špecifikované ako 6 právne úkony á 61,85 EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd, odvolanie sa proti uzneseniu, účast na pojednávaní 18.12.2015, 27.11.2015, vyjadrenie k doplneniu žaloby z 30.11.2015 ) plus 3x režijný paušál á 8,04 EUR a 3 x režijný paušál á 8,39 EUR plus DPH. Právny zástupca žalobcu žiadal o poukázanie trov právneho zastúpenia na účet IBAN: SK12 1100 0000 0026 2173 5009.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.