Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24CoE-35-2015.pdf
PDF · 72.03 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/35/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému J. F., bytom Q. F. XXX, o vymoženie 1025,70 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6Er/149/2008-44 zo dňa 4.marca 2015, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že exekúcia bola vedená na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 7437/07 zo dňa 16.10.2007, na základe ktorého sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy o úvere č. 8660051 zo dňa 23.2.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinným a rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 17. všeobecných obchodných podmienok nebola uzavretá platne v zmysle § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Nebola totiž osobitne dojednaná k zmluve, pretože nebola dodržaná jej písomná forma, nebola osobitne zmluvnými stranami dojednaná k zmluve a nebola osobitne podpísaná, podpis na úverovej zmluve iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky bez toho, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Ak nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a preto ním vydaný exekučný titul je nevykonateľný.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený a navrhol zrušiť ho. Tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľská, je nesprávny. Predmetná zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Sporná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou doložkou, každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania lebo súdneho konania, teda zmluvné strany sa dohodli na alternatívne určenej právomoci a tieto tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné. Záverom podotkol, že suma vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom bola už povinným v celom rozsahu uhradená dňa 30.09.2009, preto nie je potrebné a účelné vydávať akékoľvek rozhodnutie.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný a navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie. Názor oprávneného nemá oporu v zákone ani súdnej praxi. V čase uzavretia spornej zmluvy o úvere oprávnený len využil jeho neinformovanosť tak, že v pripravenom texte mu určil zástupcu s právom nakladať s jeho majetkom.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v rozsahu podľa § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve.
Povaha predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej nie je sporná.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Z uvedeného dôvodu odvolacia námietka oprávneného neobstála.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Tzv. rozhodcovská doložka v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere č. 8660051 uzavretej medzi účastníkmi dňa 23.2.2007, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred rozhodcovským súdom v prípade, že žalujúca strana podá žalobu na tomto súde, nespĺňa zákonnú podmienku dodržania písomnej formy, pretože nepostačuje len odkaz na tieto všeobecné podmienky obsiahnutý v predtlači zmluvy o úvere, ktorú povinný uzavrel s oprávneným. Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za následok, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.
K právomoci exekučného súdu skúmať exekučný titul už Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neplatnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd na to prihliada v každom štádiu konania, preto prvostupňový súd správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
... „Ak v preskúmavanej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“.(opäť 3Cdo 146/2011) Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.
Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nebolo potrebné zaoberať sa jej obsahom v súvislosti z pohľadu možností strán dosiahnuť rozhodnutie sporu zo zmluvy konkrétnym súdnym orgánom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.