Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13T-112-2006.pdf
PDF · 225.78 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/112/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2015, v trestnej veci proti obž. I. C. a spol., pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a iné, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
obžalovaných :
I. C.S., L.. XX.X.XXXX E. C., P. J. C., A.. C. Č.. XX,
O. M.M., L.. X.XX.XXXX E. C., P. J. C., A.. Š. V. Č.. X,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. 1 Pv 431/06 zo dňa 29.11.2006, pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák., sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., a v bode 2/ ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 23. 02. 2006 spoločne ponúkli v presne nezistenej pizzérii v meste Poprad poškodenej K. C., L.. XX. XX. XXXX, prácu - rozdávanie letákov, obsluhu v pizzérii v Anglicku, keď im oznámila, že s nimi do Anglicka pôjde, cestovali osobným motorovým vozidlom zn. ŠKODA Octavia, nezisteného výr. čísla do Anglicka, spoločne prespali dvakrát v penzióne Linda a v ubytovni Fatranka vo Vrútkach, okr. Martin, po príchode do Londýna, obvinení prenajali dom, v ktorom bývali tam K. C. povedali, že sa bude živiť prostitúciou v bordeli, keď táto odmietala prostitúciu vykonávať, obvinený I. C. jej dal facku na tvár, vytiahol zo šuflíka nožík, ktorým smeroval na K. C. a povedal jej, že ho budú všetci poslúchať, že on je tam boss, následne ju I. C. a O. M. vozili každý večer k neznámym mužom - Turkom menom Y. a S., odkiaľ ju šofér viackrát vozil na požiadanie k zákazníkom, kde prvý týždeň K. C. odmietala vykonávať prostitúciu a prvý týždeň nič nezarobila, načo jej I. C. dal facku dlaňou na tvár, povedal jej, že s ním nevybabre, že bude poslúchať a že ak chce ísť domov, musí si na cestu zarobiť, načo začala vykonávať prostitúciu pre zákazníkov, ku ktorým ju vozil šofér od Turkov asi po dobu troch týždňov, peniaze, ktoré zarobila, si delili O. M. a I. C. s neznámymi Turkami, žiadne peniaze jej nedávali, pričom za obdobie troch týždňov prostitúciou K. C. zarobila sumu asi 800 britských libier, avšak po približne troch týždňoch vec oznámila polícii a dňa 12. 4. 2006 priletela na Slovensko,
2/
-dňa 3.5.2006 v čase okolo 18,15 hod., potom čo K. C. oznámila vec polícii jej telefonoval O. M. a spolu s I. C. jej do telefónu povedali, že martinskí cigáni videli, že bola na polícii, a že ich udala, že ak ich udala, tak si to s ňou vybavia, že ju zabijú, že majú na to ľudí v Martine, a nútili ju , aby „to odhlásila“,
- dňa 7.5.2006 v čase okolo 10,45 hod. počas telefonického rozhovoru jej opätovne O. M. s I. C. oznámili, že do utorka to má možnosť „odhlásiť“, lebo oni už telefonovali martinským cigáňom, ktorí už vedia, čo majú robiť,
lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 30.11.2006 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 1Pv 431/06 zo dňa 29.11.2006 na obvinených I. C. a O. M., a to v bode 1/ pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák., sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2/ pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák, ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Senát Okresného súdu Martin vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaných I. C. a O. M.; výsluchom svedkyne poškodenej K. C. a svedkov B. O., C.. S. J., C. O., C.. I. C.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov v štádiu prípravného konania : O. W., C. C., C. T., I. C., C. M., X. C., C. O.S., C. T., J. J., C. O., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaných a prokurátora; prečítaním znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu poškodenej č. 42/2014, 50/2014 vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Jurajom Kosorinským a MUDr. Antonom Stankovičom, znaleckého posudku o psychologickom vyšetrení poškodenej č. 21/2014 znalkyne z odboru psychológie PhDr. Gabriely Hollej a znaleckého posudku o psychologickom vyšetrení poškodenej zo dňa 15.10.2006 znalkyne z odboru psychológie PhDr. Aleny Karašinskej; výsluchom znalcov MUDr. Juraja Kosorinského, PhDr. Gabriely Holej a PhDr. Aleny Karašinskej; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.
Obžalovaný I. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo skutkov uvedených v obžalobe. Na otázky odpovedal, že s poškodenou sa zoznámili v reštaurácii v Poprade. Táto sa ponúkla, že by chcela nájsť prácu. V tom období to fungovalo tak, že chodili pracovať do Anglicka, pričom boli veľmi vysoké nájmy a teda sa spojili s ďalšími ľuďmi, ktorí by sa mohli podieľať na nákladoch na nájom. V Anglicku začal najprv pracovať a potom tiež začal ponúkať prácu ako roznášanie letákov, práce v reštaurácii - umývanie riadu a podobné jednoduché manuálne práce. Poškodenej C. zohnal prácu pri roznášaní letákov. Čo sa týka C. C., zdá sa mu, že ju spoznal cez C.. Nepamätá sa, či vtedy s C. rozoberali čím sa živí, keď vykonávala prácu prostitútky. M. predtým C. nepoznal, k zoznámeniu došlo vtedy pri spoločnom stretnutí. Ďalej využil svoje právo a vo veci odoprel vypovedať. Súd preto podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal predchádzajúce výpovede obžalovaného - zápisnice o výsluchu v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní zo dňa 11.7.2006 ( č.l. 73 - 78 ), zo dňa 7.9.2006 ( č.l. 79 - 82 ), zápisnica o konfrontácii s poškodenou zo dňa 7.9.2006 ( č.l. 101 - 105 ) a výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 3.4.2007 ( č.l. 433-435 ). Obžalovaný v podstate vypovedal, že od roku 1998 sa okrem malých prestávok zdržiava a pracuje v Anglicku, Ul. D. O., F. T.. Obvinenie sa podľa neho nezakladá na pravde, pretože si ho celé vymyslela údajne poškodená K. C. z dôvodu jej žiarlivosti na O. M.. Je pravda, že asi koncom mesiaca február 2006 sa pri náhodnom stretnutí v erotickom salóne v Poprade zoznámili on a O. M. s K. C.. Išli vtedy spolu na kávu do neďalekej reštaurácie. Padla reč, že pracujú v Anglicku a pomáhajú Slovákom a Čechom do roboty, poskytujú im ubytovanie, prenajímajú domy. K. to započula a chytila sa toho, že aj ona by mala záujem odísť do Anglicka s tým, že spočiatku len chcela byť pri O. a ak by sa našla príležitosť, zostala by v Anglicku pracovať. Dohodli sa, že jej pomôžu dopraviť sa do Anglicka a následne jej pomôžu s ubytovaním a hľadaním nejakého zamestnania. Hovorili jej, že môže umývať riady, roznášať letáky, s čím súhlasila. Ešte sa jej pýtal čo v tom erotickom salóne robí a ona povedala, že prostitútku, že má finančné problémy. Potom po niekoľkých dňoch odcestovali na jeho vozidle zn. Škoda Octavia. Spoločne s nimi išla aj jej kamarátka C., ktorá bola niekde z okolia Popradu. Po príchode do Anglicka sa K. ubytovala spoločne s O. u jeho brata v Londýne a C. sa ubytovala spolu s ním u jeho priateľov ( O. B. ). Po týždni sa spoločne všetci štyria presťahovali na adresu D. O. XX, F. T.. Okrem nich tam bývali ešte tri dievčatá z Čadce. C. tam pobudla cca. 3 týždne, pričom počas pobytu nepracovala, nakoľko si nič nenašla, hlavne z dôvodu, že nevedela ani slovo po anglicky. Počas tejto doby jej finančne vypomáhal on s O.. C. bola strašne žiarlivá na ostatné spolubývajúce a podľa neho chcela len celé dni preležať v posteli s O.. V dome vtedy s nimi bývali ešte C., C., T. S. C. S.. Následne, nevie si vysvetliť z akého dôvodu, prišla ku nim polícia, ktorá sa hlavne dievčat vypytovala, či je všetko v poriadku, či nemajú nejaké problémy, či tam nie sú násilím a pod., na čo dievčatá reagovali smiechom. Polícia ich potom zobrala na výsluchy, kde po ukončení sa K. rozhodla slobodne bez akéhokoľvek nátlaku odísť domov. Nakoľko nemala peniaze, tak jej ešte s O. požičal na cestu asi 250 libier. Na letisko ju odviezol M.. Po jej odchode sa s ňou nekontaktoval. Na Slovensko prišiel 6.7.2006 spoločne s O., nakoľko od jeho matky im bolo telefonicky oznámené, že sú údajne obvinení Úradom justičnej a kriminálnej polície v Martine. V Anglicku našli C. prácu pri roznášaní letákov z pizzérie Perfect. Zo začiatku jej M. pomáhal, lebo sa tam nevedela orientovať, ale jej sa to nechcelo robiť, že je to veľa chodenia, behania, že tam veľa prší. On jej vtedy hovoril, že čo tam chce teda robiť, ako sa chce o seba postarať, či je nejaká princezná, na čo bola nahnevaná. Potom už C. nikde nepracovala, trvalo to asi 2 týždne. C. tam žila s M. ako muž so ženou. Myslela si, že je s M. tehotná, hovorila, že jej vyšiel test. Táto si strašne vymýšľala, klamala žiarlila na M., bola odutá na tie ostatné dievčatá, vyvolávala zlú atmosféru, konflikty. Doklady mala po celý čas pri sebe. Čo vie tak pracovala len pri tých letákoch 4 dni, prostitútku nerobila, nemala ani kedy. On s M. ju k ničomu nenútil, teda ani robiť prostitúciu, nevozil ju k Turkom. C. mala voľnosť pohybu, mohla telefonovať, chodiť kam chcela, v živote ju nikdy neubil. Čo sa týka 9. a 10.7.2006 vtedy išli on, M. a O. za K. C. do Strečna, kde býva, pretože ona O. telefonovala a posielala SMS, že sa chce s nimi stretnúť. Keď tam prišli sedeli v kuchyni, pili kávu, bolo to asi poobede. Keď sa jej kľudne spýtal čo to porobila, že môžu za to dostať veľa rokov, ona hovorila, že má známych policajtov, že to zariadi, že ona ich neudala. Nenútil ju, aby zmenila výpoveď, iba jej povedal, aby to dala na poriadok. Vôbec sa jej nevyhrážal. Ona povedala, že to cez známych policajtov spraví. Potom ešte išli spoločne do reštaurácie na malinovku. M. tam ostal a on s O. odišli. Na druhý deň medzi deviatou, desiatou hodinou prišiel s O. k K. po M.. V ten deň sa už o tej zmene výpovede vôbec nebavili, nevyhrážal sa jej, nenútil ju k zmene výpovede. Išli potom všetci spoločne do Martina. O. vyložili doma v Martine, on išiel za advokátkou a O. s K. si boli niekde sadnúť, kde za nimi neskôr prišiel a K. zaviezol domov. K. sa ho v aute pýtala, či jej nemá požičať 150.000,-Sk. Hovorila, že by to dala do poriadku. Domov do Strečna ju doviezol okolo 13.-14. hodine, pričom ona chcela, aby za ňou prišiel na druhý deň t.j. 11.7. a odviezol ju, aby to dala do poriadku. Na druhý deň po ňu prišiel do Strečna, ale nešiel k nim domov, čakal ju pri aute a v tom prišla polícia a zadržala ho. Dňa 10.7.2006 ako je uvedené v uznesení o 17.00 hod za K. nebol v Strečne ani nikde inde. V Anglicku ani na Slovensku sa jej nevyhrážal, k ničomu ju nenútil, nebil ju, ani sa jej nevyhrážal nožom. Nevie o tom, že by C. a C. C. vykonávali v Anglicku prostitúciu. C. s ním najprv bývala u O., potom sa presťahovali do toho nájomného domu a následne asi po 7-10 dňoch sa odsťahovala k nejakému priateľovi, ktorého nepozná. Jeho vzťah s C. bol veľmi dobrý, mal s ňou aj pohlavný styk. Vravela, že si nájde aj lepšiu robotu ako roznášanie letákov, že tam mala priateľa, ktorý jej pomôže. Táto sa vedela dohovoriť po anglicky.
Obžalovaný O. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo skutkov uvedených v obžalobe a ďalej využil svoje právo odoprieť vypovedať. Súd preto podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal predchádzajúce výpovede obžalovaného - zápisnice o výsluchu v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní zo dňa 14.7.2006 ( č.l. 83 - 87 ), zo dňa 7.9.2006 ( č.l. 88 - 90 ), zápisnica o konfrontácii s poškodenou zo dňa 7.9.2006 ( č.l. 91 - 100 ) a výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 3.4.2007 ( č.l. 435 - 439 ). Obžalovaný v týchto uviedol, že to čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nie je pravda. C. mu sama poslala SMS správy do Londýna, že je udaný na polícii, aby si dával pozor. Na to sa dovolal k vyšetrovateľke p. M., s ktorou sa dohodol, že sa majú dostaviť domov, pričom sa i dohodli na termíne výsluchu na 2. - 3. júla. Preto prišli aj s I. C. z Anglicka domov do Martina. Potom ho zadržala polícia v Martine a bol eskortovaný do Popradu, kde bol umiestnený do CPZ. K osobe K. C. môže uviesť, že ich vzťah sa začal vyvíjať tak, že zo začiatku to bolo priateľstvo a neskôr sa prehĺbil do intímneho vzťahu. Dňa 11.7.2006 aj spal doma u K. v Strečne, boli u nej s C. na návšteve, pričom poobede C. odišiel a on u nej zostal až do rána. Ráno okolo 10.00 hod. prišiel pre nich I. C. s O.. Potom ako vypili kávu išli aj s K. do Martina. Neskôr sa dozvedel, že C. išiel za pani Č. a C. s O. išli niekde na kávu. Jemu bolo zle, tak ho vyložili doma u jeho mamy. Obvinenie zo strany K. C. nie je pravdivé. Prečo na neho podala trestné oznámenie nevie. Myslí si, že dôvodom je chorobná žiarlivosť zo strany C., ktorá je do neho bezhlavo zamilovaná a urobí čokoľvek, aby bola s ním. Toho dňa 9.7.2006 niekedy poobede, ale určite nie o 17.00 hodine prišiel za K. C. do miesta jej trvalého bydliska spolu s C. a O., nakoľko tí dvaja mu prišli v ten deň povedať, že C. im aj jemu vyvoláva a esemeskuje, že sa potrebuje s nimi stretnúť, niečo im povedať. Volala aj jemu, aj 200x denne, ale ju ignoroval. Bolo to aj z 5-6 telefónnych čísel, každý deň niekoľko desiatok krát. Chcela, aby sa vrátil, písala nezmysly, niekedy mu vyznávala lásku, inokedy sa vyhrážala. Keď to už nemohol vydržať, tak jej tiež volal, ale len preto, aby mu dala pokoj, dá sa povedať, že ho psychicky ničila. I C. s O. mu vraveli, že im posiela SMS-ky a tak išli za ňou do Strečna. Po príchode do Strečna sedeli u nich v kuchyni, normálne sa rozprávali. Privítala ich ako by sa nič nedialo, usadili ich, pohostili, bola tam i jej mama, sestra, bratia. I. C. sa jej pýtal čo to narozprávala, čo to porobila, prečo ich udala, že im za to hrozí veľa rokov, že z akého dôvodu. Ona povedala, že vie, že urobila chybu, že ju to mrzí a že ona nič neudávala, že to bol niekto z Popradu. Stále tvrdila, že má známych policajtov na vyšších miestach a dá to do poriadku. Nikto sa jej nevyhrážal. Ona sa stále chcela rozprávať s C. sama. On bol vtedy po úraze hlavy, mal otras mozgu, chodil zvracať, bolo mu zle. Je teda možné, že sa rozprávali aj samy dvaja. Potom išli na malinovku do krčmy vedľa ich domu. C. na neho naliehala, aby u nej zostal spať, tak s ňou zostal. Nikto sa K. nevyhrážal 9.7. ani 10.7.2006, že má zmeniť výpoveď. Potom už s C. v blízkom kontakte neboli. Táto mu iba stále vyvolávala, aby prišiel ku nej bývať. Keď jej povedal ako si to predstavuje, keď ich udala a C. je vo väzbe tak povedala, že jeho neudala, že C. tam bude 15 rokov, ale, že jemu to už v Žiline vybavila, že na tom pracuje, že sa môže s ňou skryť na nejakej chate, aby ho nezobrali do väzby. K. mu ešte v Anglicku povedala, že je tehotná. Potom na Slovensku hovorila, že jej našli ťažkú chorobu, že môže zomrieť aj s ich dieťaťom a potom mu povedala, že potratila. S C. spolu telefonovali, nevie sa vyjadriť či aj v tých dátumoch 3.5. a 7.5.2006. Táto mu volala viackrát ako on jej, ale nikdy sa jej v telefóne nevyhrážal „Martinskými Cigánmi“. C., ak sa zúčastnil telefonického rozhovoru sa jej tiež nikdy nevyhrážal. C. mu napr. dňa 23.6.2006 o 6.40 hod. zaslala SMS správu z čísla XXXX XXX XXX v znení : „K. - O. prepáč, že ťa otravujem, ale veľmi ma mrzí že čo sa stalo, urobila som veľkú chybu, ktorá ma teraz veľmi mrzí, prosím ťa, aby si mi mohol dať šancu, trápi ma to a veľmi ľutujem čo sa stalo, prosím ťa, stále ťa ľúbim a nemôžem vôbec zabudnúť. Prosím ťa dáš mi šancu ? Chcela by som sa aspoň porozprávať osobne, prosím ťa veľmi ma to mrzí, ľúbim ťa. Ak ťa môžem poprosiť nehovor, že ti píšem. Ak môžeš odpíš, ľúbim ťa“. Keď bol vo väzbe v Ružomberku, tak mu K. C. písala aj list, v ktorom chcela, aby jej odpísal a kreslila mu tam srdiečka ( predložený obž. do spisu na č.l. 448 pozn. ). On predtým K. C. nepoznal, ani ju nemohol poznať, keďže do Anglicka emigroval v roku 1998. Na Slovensku bol asi 2 mesiace vo väzbe niekedy po roku 2004, kde bol vzatý martinským súdom. Dostal potom podmienku a vrátil sa späť do Anglicka. Bolo to tak, že keď prišiel na Slovensko, išiel do erotického salónu do Popradu spoločne s bývalým švagrom I. C.. Nakoľko tam ešte nič nebolo, chceli odtiaľ odísť, pričom ich oslovila C. a tam sa zoznámili. Potom išli spolu s C. a C. do neďalekej reštaurácie. Táto sa pýtala odkiaľ sú, čo robia, a tak je povedali, že žijú v Anglicku dlhší čas a sú tu na dovolenke. Ona povedala, že robí v erotickom salóne prostitúciu, predáva svoje telo, a že to nie je jej prvý erotický salón. Povedala, že má finančné problémy, aj preto robila vo viacerých salónoch. On jej na to povedal, že ak chce, môže si ísť privyrobiť do Anglicka, že je tam lepšia robota ako roznášanie letákov, kebab, umývačka riadu. Ona prejavila záujem, pýtala sa koľko by zarobila. Prostitúciu jej robiť neponúkali. Išli pre jej veci do erotického salónu, potom k jej mame do Strečna a prespali v hotely Fatranka. Poškodená im povedala, či by nezobrali jednu kamarátku, že vie lepšie po anglicky, že tam má aj priateľa a aby jej nebolo smutno. Oni s tým súhlasili, na čo ona zavolala C. C.. Dohodli si stretnutie v Poprade na železničnej stanici, kde ju odviezli. Tam sa stretli s tou C. a potom odišli všetci štyria do Anglicka. Prvé dni býval s K. C. u svojho brata I. a potom asi po troch dňoch si zohnali dom, kde sa nasťahovali aj C. a C.. Zariaďovali si dom, upratovali, čo trvalo asi týždeň. Potom našiel C. prácu rozdávať letáky v pizzérii, čo robili spoločne asi 4 dni, lebo nepoznala Londýn, nevedela po anglicky. Ona potom hovorila, že tam stále prší, je jej zima, že takú prácu robiť nebude. C. jej na to povedal, že je blbá, či je princezná, že čo tu teda prišla robiť, že nejako začať musí, že každý musí začať aj s podradnou prácou a časom sa dostane vyššie, na lepšie platené miesto. C. sa jej nevyhrážal, nevytiahol na ňu nožík ani ju fyzicky nenapadol, nebil. Poškodená sa začala správať zmätočne, odhovárala ho od vzťahu s C., chcela, aby sa od neho odpojil. Hovorila, že C. nenávidí, že jej robí nervy, chovala sa agresívne. Ponúkol jej ešte ďalšiu prácu, kde by tepovala autá, ale to odmietla, že je to ďaleko a nebude dochádzať. Keď prišli tie tri baby do bytu, tak ho začala osočovať, že sa jej už nevenuje, nejde s ňou na diskotéku, na nákup, stále viac začala žiarliť. Tiež začala častejšie volávať domov, že má chorú mamu. Vravela, aby s ňou išiel domov, že je s ním tehotná na 100 %. Robila si aj testy na tehotenstvo a ukázali sa pozitívne. Vyhrážala sa, že ak s ňou nepôjde domov, tak im zavarí, udá ich, že má známych policajtov na vyšších miestach a tiež z podsvetia. Nevie nič také, že by tam robila prostitúciu. V jeho prítomnosti to určite nerobila. Ak bola sama vonku, čo aj bola, nevie čo robila, ani ho to nezaujímalo. Stalo sa, že povedala, že ide za kamarátkou, na kozmetiku a raz bola celý deň i noc preč. Keď roznášali tie letáky, dal jej peniaze, polovicu z toho čo zarobili, teda 120 libier.
V jeho prítomnosti sa jej nikto nevyhrážal. Vie iba to, že C. jej nadával za to, že nechala tú robotu, že žiarlila na neho, a že on by s takou ženou nežil. Pamätá si, že K. mu vtedy hovorila, keď ju viezol cestou na letisko, že jej matka volala na ambasádu a ona jej poslala SMS-kou ich adresu a ambasáda poslala policajtov ku nim do bytu. Dvere im vtedy otvoril on, bolo to niekedy večer. Policajti sa pýtali, či tam býva K. C., vošli dnu, boli 4-5. Prítomní tam boli tiež C., C. M. ako návšteva, tiež C. C., I., C.. Policajt sa pýtal, ktorá je K. C., začali jej klásť otázky, čo ale ona nerozumela. Tak ju zobral policajt do inej izby s C., ktorá jej prekladala. Policajti sa potom pýtali, či je tam niekto držaný nasilu, či sa tam vykonáva prostitúcia, overovali si totožnosti. Všetci tvrdili, že sa tam prostitúcia nevykonáva a nikto tam nie je držaný násilím. Potom ako sa C. vrátila do obývačky sa rozplakala. Policajt sa ho pýtal, či je jej priateľ, na čo povedal, že áno, ale K. povedala, že nie. Pýtali sa jej či tam chce zostať a ona povedala, že by tam zostala, keby tam nebýval I. C.. Potom povedala, že chce ísť domov, zbalila si kufor a odviezli ju na policajnú stanicu v mieste kde bývali. Vyšetrovateľ mu potom telefonoval asi po hodine až dvoch, či by nemohol prísť na policajnú stanicu, ale bez C., a či by jej nemohol požičať peniaze na cestu domov. Potom sa s C. O., ktorý ho odviezol, dostavil na policajnú stanicu, ale nemal pri sebe peniaze, tak sa musel vrátiť a požičať si ich od C.. K. mu povedala, že keď príde domov, tak mu ich jej matka vráti. Keď sa na polícii pýtal o čo sa vlastne jedná, tak mu vyšetrovateľ hovoril, že volala jej matka na slovenskú ambasádu v Londýne a keď nezistili dôvod, že sa jedná o trestný čin, odmietli jej pomôcť. Keď prišiel na policajnú stanicu tak C. začala plakať a objímať ho. Prehovárala ho, aby sa odsťahovali samy dvaja k jeho bratovi, že je tehotná, že nenávidí C.. C. potom odviezol na letisko a odtiaľ odišla na Slovensko. C. od príchodu do Londýna s nimi bývala asi 7 - 10 dní. Hovorila, že tam má priateľa a tvrdila, že už predtým robila v erotickom salóne a odtiaľ sa mali poznať s C.. Svedkyňa poškodená K. C. pred súdom vypovedala, že je to už 8 rokov, tak si na skutok nepamätá a v celom rozsahu trvá na tom, čo vypovedala pred vyšetrovateľom. Obžalovaných pozná. V roku 2006 bola v Anglicku. Obžalovaných predtým nepoznala, pred odchodom do Anglicka sa stretli v Martine. Do Anglicka s nimi išla, ale ďalej si už nepamätá. Minulý rok mala pracovný úraz a jednalo sa o také zdravotné problémy, ktoré mali vplyv aj na jej pamäťové schopnosti. Na ďalšom pojednávaní vypovedala, že do Anglicka mala ísť roznášať letáky, ale musela vykonávať prostitúciu. K tomu ju nútili prítomní obžalovaní. Na otázku, či ju nútili vykonávať prostitúciu pod nejakou hrozbou odpovedala, že asi áno. Doviezli ju do nejakého domu, kde boli viaceré dievčatá. Boli tam aj nejaké Češky. Za vykonávanie tejto činnosti nedostávala žiadnu odmenu. Pamätá si, že tam prišla polícia a potom išla domov. Vtedy kontaktovala nejakého známeho telefonicky. V Anglicku bola možno mesiac. Počas tej doby mala kontakt telefonický s matkou. Z Anglicka cestovala lietadlom. Potom si pamätá, že bola kontaktovaná, aby oznámila, že si to všetko vymyslela, aby išla za advokátom. Jednalo sa tiež o obžalovaných. Čím sa vtedy vyhrážali si už nepamätá. Vyhrážky boli pri osobnom stretnutí. Nevie si spomenúť, či to boli obaja obžalovaní alebo iba jeden. Na otázku, či jej niekto povedal, aby zmenila výpoveď, odpovedala, že áno, bol to obžalovaný, ale ktorý si nepamätá. Z obžalovaných má strach. Vie, že obžalovaných spoznala, keď prišli za ňou do Popradu. V erotickom salóne pracovala, ale len ako čašníčka, určite tam nevykonávala prostitúciu. Pracovala i Žiline, presne si ale nepamätá. Známych policajtov nemá. Na otázku či v Anglicku vykonávala erotické služby odpovedala, že už nevie. Nebola zaľúbená do niektorého z obžalovaných. Intímny vzťah mala s M.. Keďže svedkyňa poškodená si na žiadne ďalšie okolnosti činu nespomínala, súd na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal zápisnice o výsluchu svedkyne v prípravnom konaní - zo dňa 10.5.2006 ( č.l. 106 - 114 ), zo dňa 16.8.2006 ( č.l. 121 - 126 ), zápisnice o konfrontácii s obžalovanými zo dňa 7.9.2006 ( č.l. 91 - 100 a č.l. 101 - 105 ). Svedkyňa poškodená v podstate vypovedala, že vo februári roku 2006 išla s C., M. a C. C. do Anglicka z dôvodu práce. M.Ý. ju oslovil, či chce ísť do Anglicka roznášať letáky, s čím ona súhlasila. S M. sa zoznámila asi pred 2-3 rokmi dozadu na diskotéke v Martine. V tom februári 2006 sa stretli v Poprade na autobusovej zastávke a išli si sadnúť na kávu do pizzérie. M. prišiel s jedným kamarátom, ktorý sa predstavil ako I. C. z Martina. O. sa jej pýtal, či by nešla robiť do Anglicka, pričom sa ho pýtala, čo by tam mala robiť, že ak do bordelu, to v žiadnom prípade nejde. Na to C. povedal, že neobchoduje s takými vecami, že sú čestní ľudia. Obaja začali hovoriť, že by robila v pizzérii a roznášala letáky. Hovorili, že dávajú Slovákom v Anglicku robotu, že za sprostredkovanie dostanú 200 libier a za ubytovanie 50 libier týždenne. Vycestovala do Anglicka dobrovoľne. Cestovala s nimi ešte C. C. z Popradu, s ktorou sa telefonicky dohodli na stretnutí v Poprade. Po príchode do Anglicka mala svoje doklady pri sebe a mohla sa voľne pohybovať. Najprv bývali u známych obvinených - ona s M. bývali u jeho brata a C. s C. niekde inde. Toto trvalo asi 2 dni a potom zohnali dom na prenájom v Londýne na adrese XX D. O., F. T.. Bývali tam oni štyria a potom C. C. odišla a prišli tam nejaké tri baby, Kysučanky. M. im mal zohnať nejakú robotu, tiež letáky, ale M.Ý. aj C. im povedal, že budú robiť prostitúciu, s čím oni absolútne nesúhlasili. Jedna z nich povedala, že má otca policajta, na čo M. povedal, že im zoženie inú robotu. S týmito babami tam bývala až dovtedy ako neodišla. Tieto vedeli, že vykonáva prostitúciu. Oni rozdávali letáky. Tieto baby bývali v jednej izbe, ona bývala s M.. V tom dome sa už nemohla voľne pohybovať, chodila von len s M.. Nikto jej to konkrétne nezakazoval, ale mala dojem, že nemôže ísť sama von, mala strach. Teda ani C. jej nebránil pohybovať sa mimo bytu, kde bývali, ale nepoznala to tam. C. nehovorila, že sa chce vrátiť na Slovensko, iba M., lebo sa bála. Nútili ju k prostitúcii, konkrétne C.. M. ju slovne, ani násilím k prostitúcii nenútil, ale vravel jej, aby si tým niečo zarobila a potom sa uvidí. Povzbudzoval ju, aby to vydržala, že to nejako zvládne. Prostitúciu vykonávala asi po týždni od jej príchodu. M. s C. ju vozili k Turkom menom Y., S., odkiaľ ich potom šoféri tiež Turci Y. S. Y. odvážali k zákazníkom. Bolo to v časti zv. Walhaston. Toto robila celý čas kým nešla domov, ale nebolo to každý deň. Bolo tam asi 12 dievčat, tiež jedna Češka a Slovenka menom T.. Prebiehalo to tak, že zákazník si telefónom objednal nejaké dievča a šoféri ho odviezli priamo k zákazníkovi a potom zobrali naspäť. Ráno prišiel O. s I. pre nich a spali doma. M. s C. brali peniaze od tých Turkov a jej kupovali len to, čo bolo treba na hygienu, stravu, oblečenie. Videla, že peniaze preberá C. a M. bol jeho prekladateľ, lebo vedel lepšie po anglicky. Za polhodinu sa platilo 40 libier, z toho dostal Turek 20 a 20 dával I.. Za hodinu to bolo 60 libier, 20 dostal Turek a 40 I.. C. ju nútil vykonávať prostitúciu násilím, bitkou, normálne rukami smerom do hlavy, zbil ju viackrát, keď nechcela vykonávať prostitúciu. Raz vybral zo šuflíka kuchynský nôž, namieril ho smerom na ňu, na jej tvár, pričom stál od nej asi meter a povedal, že on je tam boss, že sa nebojí, že nebude vykonávať prostitúciu. Videl to aj M., ale nijako nereagoval, tento videl aj tie facky aj to s nožíkom. C. ju udrel rukou smerom na líce, udrel ju viackrát kvôli tomu, že nechcela vykonávať prostitúciu. Na tvári mala po facke modrinu. S M. intímne žila, tento jej vyznával lásku. Drogy neužívala, nikto ju k tomu nenútil. I. bol na ňu nahnevaný, nadával, že je jebnutá, neustále sa vyhrážal, že domov nepôjde, že ak ho nebude poslúchať, že sa niečo stane. Keď mu povedala, že šľapku robiť nebude, že chce ísť domov, tento povedal, že si musí zarobiť na cestu a potom môže odísť. C. ani nenamietala voči tomu, že má robiť prostitútku, zarábala od prvého dňa. Ona bola psychicky na dne, nevedela čo má robiť a tak mala pohlavný styk so zákazníkom, aby si zarobila na cestu domov. Vykonávala pohlavný styk so zákazníkom, s jedným za večer, čo trvalo asi 3 týždne. I. jej nedával do ruky žiadne peniaze. Medzi tým vie, že I. zbil C. a vyhodil ju z domu. Pre niečo sa pohádali, asi kvôli peniazom. Po dvoch týždňoch I. našiel C. a priviezol ju nejaký taxikár. C. vravela, že I. ju zbil, lebo chcela odísť domov. O. ponúkol C. kokaín na ukľudnenie, čomu sa ona nebránila. Večer, keď mali ísť do roboty ona povedala O., že ich tam bude veľa dievčat, že nechce ísť. Keď to počul I., súhlasil s tým, povedal, aby si oddýchla, že je moc vystresovaná. Na druhý deň ráno potajomky zavolala jednému známemu policajtovi I. zo Žiliny, ktorého číslo mala v mobile. Vysvetlila mu situáciu a on povedal, že zavolá pani J. do Bratislavy. Ona jej zavolala naspäť a povedala, že zavolá nejakému kolegovi do zahraničia, aby dala adresu, že tam pošle policajtov. Cez pani J., ktorá volala na ambasádu teda potom poslali do bytu, kde bývali policajtov. Títo prišli asi za trištvrte hodiny. Policajti ich tam vypočúvali a tlmočila im jedna z tých, čo tam bývali. Ona bola v strese, slzách. Títo ju potom zobrali na výsluch, mala tam tlmočníka cez telefón. Pýtali sa, či má peniaze na letenku domov. Keďže nemala, tak sa pýtali, či by jej peniaze nemohol dať jej priateľ ( M. ). M. potom prišiel za ňou na políciu a odviezol ju na letisko. Dal jej asi 220 libier a vysvetlil, kde si má čo kúpiť. Nijako sa jej nevyhrážal ani sa nepýtal čo vypovedala na polícii. Toho dňa 9.7.2006 podvečer prišli C., M. a O. ku nej domov v Strečne s tým, aby zmenila výpoveď. C. jej povedal, aby zmenila výpoveď, že by mohol dostať veľa rokov. Toto povedal iba raz. Povedal, že pôjdu za advokátkou, že to bude krivá výpoveď, a že on to všetko zaplatí. Ona sa bála a tak povedala áno, že pôjde. Bála sa C., že jej niečo urobí. M. nehovoril nič. Potom išli na malinovku a o zmene výpovede sa už nerozprávali. C. s O. odišli a ona s M. sa išli opaľovať. Mali aj intímny styk. Na druhý deň 10.7. prišiel C. s O. doobeda, že idú vybaviť advokátku, aby mohla zmeniť tú výpoveď. Ona nenamietala, nikto sa jej vtedy nevyhrážal ani ju k ničomu nenútil. Potom odišli a ona zostala doma. Nenamietala, lebo vedela, že svoju výpoveď určite nezmení. Ešte v ten deň prišiel za ňou podvečer C. s tým, že vybavil tú advokátku na druhý deň na 11.00 hod., že na druhý deň príde pre ňu. Nenútil ju, aby tam išla, ani sa jej nevyhrážal. Povedal, že sa nebojí, že by nezmenila výpoveď a odišiel. Pri konfrontácii s obv. I. C. uviedla, že jej C. povedal, že on sa toho nebojí, že tam nepôjde a inými slovami sa jej nevyhrážal ani ju k ničomu nenútil. Hovoril to normálnym tónom, kľudným hlasom. Ona bola potom podať trestné oznámenie a na druhý deň, keď Mach prišiel ho zobrala polícia. Trestné oznámenie bola podať zo strachu, lebo sa bojí, že jej ublížil. Dňa 10.7. nebola s obv. C. v Martine, má na to i svedka J. J., suseda. Pokiaľ vtedy na polícii vypovedala, že C. a M. toho dňa 9.7. na ňu slovne naliehali a bojí sa ich, nakoľko jej v minulosti už obaja fyzicky aj psychicky ublížili, hovorila vtedy len o I. C.. Nevie prečo je tam uvedený aj M.. Výpoveď si prečítala len tak zhruba. Keď dostala uznesenie, v ktorom je stíhaný aj M., bola prekvapená. Dňa 13.7. jej telefonovala M. sestra C. T., že O. zobrali do väzby, aby sa o tom porozprávali, že čo sa deje a na druhý deň dohodla stretnutie u advokátky JUDr. Čvikotovej. Išla tam dobrovoľne. Chcela povedať pravdu, ale keď tam bola prítomná M. sestra, tak pred advokátkou nehovorila pravdu. Pani advokátka sa jej pýtala otázky, kde povedala, že C. áno a O. nie. Potom podpisovala papiere, ktoré jej advokátka nahlas prečítala. V piatok 14.7. ešte rozmýšľala, že pôjde do Popradu zmeniť výpoveď čo sa týka M.. Potom jej ale priateľ povedal, aby nemenila výpoveď, nerobila somariny, že to môže byť proti nej, tak nikde nešla. M. vedel, že vykonávala prostitúciu, vozil ju k tým Turkom. K prostitúcii ju M. nenútil. Nenútil ju k ničomu. Pozná nejakých policajtov, ale len po mene. Telefónne číslo má na I., ktorý je zo Žiliny. To je ten, ktorému telefonovala z Anglicka, a ktorý sa mal skontaktovať s pani J.. M. ju neovplyvňoval, aby zmenila výpoveď. Toho dňa 3.5.2006 jej telefonoval M., že ju nejaký M. videl vychádzať z kriminálky, a že ak ich udala, tak si to s ňou vybavia martinský cigáni. To sa opakovalo dňa 7.5.2006. Telefonoval M. a v pozadí počula C. hlas, ktorý hovoril, aby to stiahla, že poznajú martinských cigánov, že zle skončí. Pri konfrontácii s obv. I. C. naproti tomu vypovedala, že C. jej netelefonoval, čo sa týka toho 3.5. a 7.5.2006, telefonoval M.. Počula pritom v telefóne hlas obv. C., ale čo hovoril nevie. Teda C. sa jej konkrétne nevyhrážal v tých telefonátoch. M. uviedol, že ak to udala, že majú v Martine známych cigánov, ktorí si to s ňou vybavia. Je pravda, že si myslela, že je tehotná, aj test si kúpila. Bola u lekára na Slovensku, ale nebola tehotná. Bola hospitalizovaná pre bolesti, aj krvácala, bola operovaná, ale čo jej bolo nevie. Na otázku obž. M. pri konfrontácii, prečo vyvolávala a posielala SMS O., že sa chce s nimi stretnúť, keď teraz tvrdí, že sa ich bojí, odpovedala, že jej O. volal, že I. sa chce stretnúť, že sa chce o tom porozprávať, a že príde aj I. s O.. Ona mu povedala, že nech príde I. sám, že sa ho bojí, tak povedal, že dobre, že dohodne to stretnutie. Keď potom volala kamarátovi O., tento jej hovoril, že ak sa s nimi chce stretnúť, nech sa s nimi stretne doma, tam sa jej nič nemôže stať. K SMS správe zo dňa 23.6.2006 o 6.40 hod. uviedla, že si na takú správu nepamätá, ale je to tiež jej číslo a je pravda, že M. posielala SMS správy, ktorých bolo veľa a mohli byť i takéhoto znenia. Mala ho aj rada, teraz už k nemu nemá žiaden vzťah.
Svedkyňa C. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2006 jej zavolala K. C. s tým, že má šancu ísť do Londýna si zarobiť, či má záujem, že si môže aj ona zarobiť. Rozhodla sa, že pôjde. Išli autom štyria. Bola to biela Octavia. Prespali niekde v hotely a hneď na druhý deň išli do Londýna. Teda išiel I. C., O. M., K. a ona. V Londýne najskôr prespali v nejakom byte v štvrti Croydon. To bolo asi tri dni a potom sa presťahovali do ich domu. Jednalo sa o dom, ktorý mal I. a O. v prenájme a tento bol v štvrti Wallwich. Našli jej robotu. Jednalo sa o lifting, teda roznášanie letákov napr. z pizzerie a tak. Bolo to na čierno. V tom dome mala samostatnú izbu, takisto K. mala samostatnú izbu. Nájom platila 60 libier týždenne. Peniaze dávala I. a O.. Okrem toho tam boli náklady na stravu s tým, že túto si kupovali sčasti samostatne, sčasti aj spoločne. Bola tam asi tri týždne - mesiac. Potom sa odtiaľ odsťahovala, nakoľko si našla priateľa - súčasného manžela. Ešte si pamätá, že K. sa vtedy zaľúbila do O. a začala na ňu žiarliť. Vie, že potom K. telefonovala domov mame s tým, že zrejme jej mama volala na anglickú políciu. Policajti tam potom aj prišli. Ona nevie čo K. robila, lebo bola celý deň v práci. Odchádzala ráno okolo pol deviatej, prišla až večer, takže bola unavená, osprchovala sa a išla spať. K. bola zo začiatku spokojná. Po čase sa jej správanie zmenilo a po nejakých 10 dňoch zostala taká zvláštna, zlá voči nej, nervózna, ani sa jej neodzdravila. Napr. keď chcela O. urobiť čaj, tak začala kričať, že prečo mu má robiť čaj. Hovorila, že sa pletie medzi ňu a O.. Na to jej povedala, že ju O. nezaujíma. Bola tam kvôli práci. Plakať ju videla len jedenkrát, a to vtedy, keď volala s mamou, čo potom prišli tí policajti. Čo sa týka domu, tento bol 4-izbový. Bola tam kuchyňa, obývačka a tri izby. Pred domom bolo aj miesto na parkovanie, záhrada. Vie, že K. sem -tam odchádzala po večeroch s O.. Bolo to tak 3-4 krát do týždňa. Čo robila a kde chodili nevie. Počula o tom, že mala robiť prostitúciu, ale toto vie iba z predvolania zo súdu. Teda nevie, či to je pravda. Vtedy, keď tam boli policajti, pýtali sa, čo robí. Ona im povedala to, čo aj teraz. Pýtali sa aj to, či nerobí prostitúciu. Jej K. nikdy nehovorila, že robila prostitúciu. C. a M. sa nebála. Pokiaľ by sa bála, tak by s nimi nešla. Týchto vlastne poznala K. a ona ich spoznala cez ňu. Nevidela, že by obžalovaní napr. K. bili alebo na ňu nejako kričali. Občas sa pohádala s O., ale to boli také hádky, ako s frajerom. Nevie aký dôvod mala K., aby toto tvrdila na obžalovaných. Bola nahnevaná na O., keď volala matke. Teda mala dôvod asi sa mstiť O., lebo tento ju odmietol. Ona tvrdila, že je tehotná. Myslí si, že to nebola pravda, že si to vymyslela, lebo chcela, aby si udržala O.. Ešte si spomína, že predtým ako prišli policajti, tak K. spomenula, že budú mať všetci problémy. Povedala to v takom zmysle. Čo sa týka C., nevie aký dôvod mohla mať. V dome s nimi nebýval nikto do doby, ako odtiaľ odišla. Či tam niekto chodieval cez deň nevie, keďže bola v práci. Kým tam bola, nebývali tam iné dievčatá. Myslí si, že K. bola do O. M. veľmi zaľúbená a žiarlila na ňu. K. zo začiatku v tom dome bývala sama vo svojej izbe. Potom bývali spolu s O., aj spali spolu. Vtedy, keď odchádzala k tomu priateľovi, nikto jej nebránil odísť. Iba jej povedali, aby si dávala pozor, lebo je to cudzinec a je v cudzej krajine. Nevie sa vyjadriť k tomu, či K. mohla užívať nejaké omamné, psychotropné látky. Predtým ako odišli do Anglicka, tak im obžalovaní hovorili o možnostiach práce, že by mohlo ísť o roznášanie letákov alebo umývanie riadu, upratovanie a pod. Keď boli v Anglicku, tak mala občiansky stále pri sebe. Nikto jej ho nevzal. Vtedy, keď prišli tí policajti, bolo to tak, že K. volala s mamou a možno po 10-15 minútach policajti prišli do domu. Dom neprehľadávali, lebo nemali na to povolenie. Išli dnu a vypočuli osoby. Boli tam vtedy aj K. a obžalovaní. Potom policajti odišli. Na druhý deň bola ešte na polícii vypočutá. Pýtali sa jej, či im neubližujú, či ich nenútia do nejakej práce s tým, že ak by potrebovala pomôcť, že jej pomôžu odísť. Po tomto výsluchu sa vrátila naspäť. Bola tam možno ešte 1,5 týždňa. Pokiaľ si pamätá, C. odtiaľ vtedy odišla, ale už nevie za akých okolností. C. naposledy videla v ten večer s policajtmi. Taktiež nevie nič o obžalovaných, nebola s nimi v žiadnom kontakte. Po odchode z toho prenajatého domu najskôr bývala v dome, ktorý jej našiel priateľ ( terajší manžel ), kde mala tiež prenajatú izbu. Boli tam ubytovaní aj iní cudzinci, ktorí boli v Anglicku kvôli práci. K priateľovi sa nasťahovala 8. mája a odvtedy žili spolu. Volá sa Y. O.. Jedná sa o osobu tureckého pôvodu a mal pizzeriu. Pokiaľ by jej obžalovaní naozaj niečo spravili, tak by to povedala. Nemá strach, ani nejaký iný dôvod, aby nepovedala pravdu. Poškodená jej manžela, teda v tom čase priateľa videla napr. keď po ňu prišiel. Podľa mena by ho asi nemohla poznať.
Svedkyňa C.. S. J. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že na oddelení obchodovania s ľuďmi pracovala do roku 2013. Na konkrétne okolnosti si nepamätá. Prípadov okolo obchodovania s ľuďmi riešila veľa. Vie, že riešila vec, keď jej volal policajt, že nejaké dievča sa nachádzalo v Anglicku na benzínovej pumpe. S touto potom aj telefonovala, na číslo, ktoré jej dal ten policajt. Ona povedala, že ušla, bojí sa, že ju hľadajú. S políciou v Anglicku sa spojili cez styčného dôstojníka. V prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu svedkyne zo dňa 22.8.2006 na č.l. 148 - 151 spisu ) vypovedala, že pracuje na Úrade boja proti organizovanej kriminalite v Bratislave ako riaditeľka Odboru obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania a podpory obetí. Niekedy v apríly 2006 jej telefonoval jeden policajt zo Žiliny ohľadom toho, že ho kontaktovala osoba menom K., že táto je v Anglicku, je nútená vykonávať prostitúciu a domov ju nechcú pustiť nejaké neznáme osoby. Uviedol jej telefónne číslo K.. Ako ukončila telefonát tak obratom telefonovala K., ktorej sa aj dovolala. Predstavila sa a opýtala sa na jej problémy. K. jej neuviedla priezvisko a povedala, že sa nachádza v meste Welling Kent, presnú adresu nevedela. Vyjadrovala sa potichu, miestami mala pocit, že je pod vplyvom omamných látok, rozprávala nesúvisle, zmätočne. Hovorila, že ju tam nútia k prostitúcii, že jej nedovolia odísť. Nevedela nič povedať o osobách, ktoré ju mali nútiť k prostitúcii. Keďže s ňou nebola možná komunikácia, snažila sa aspoň zistiť adresu, aby mohla vyrozumieť políciu v Anglicku. Popísala, že sa zdržiava pri nejakej benzínovej pumpe, kde ju majú vyzdvihnúť. Uviedla, že doklady má a taktiež môže vychádzať von. Medzitým sa nakontaktovala na britského styčného dôstojníka NCIS vo Viedni, ktorý zisťoval o aké mesto sa jedná, taktiež komunikoval s K.. Tých telefonických hovorov bolo veľa počas krátkej doby. Posledný hovor mala s K. vo večerných hodinách, kedy jej telefonovala z policajnej stanice. Potom jej ešte telefonoval styčný dôstojník, že podľa ich zákona sa v danom prípade nejednalo o obchodovanie s ľuďmi a doporučili, aby sa obrátila na slovenskú ambasádu v Londýne, čo aj spravila. Osobne sa s poškodenou nikdy nestretla, nevie kedy sa vrátila na Slovensko.
Svedok B. O. pred súdom vypovedal, že obžalovaných I. C., O. M. i poškodenú K. C. pozná. Išiel do Anglicka, kde mu obžalovaní pomohli nájsť prácu. Bolo to v období od roku 2006 - 2009. Býval určitý čas u brata O. M. v Anglicku a neskôr bývali spolu s obž. C. a M.. Keď obžalovaní bývali s K., tak už s nimi nebýval. Často sa však navštevovali a dosť často u nich aj prespal. Nevie, či s K. C. bývala aj C.. C. veľmi ľúbila O. M.. Chodili na výlety. On najprv robil na autoumyvarke a potom pre spoločnosť, ktorá robila servis pre autobusy. Nevie, či K. C. chodila do nejakej roboty, myslí, že vtedy ani nie. Či robila niečo cez deň nevie bližšie povedať. M. a C. jeden čas spolu chodili ako priateľ s priateľkou. Nevie či K. C. sa venovala prostitúcii. Keď u obžalovaných prespával, tak C. bývala doma. S M. žila v jednej izbe. Keď chodili na výlety, tak nikdy nenaznačila, že bol nejaký problém, nikdy sa mu nesťažovala. Mnohokrát zostali sami dvaja v bare alebo v aute a nikdy nenaznačila, že tam bola nasilu. Všetci mali svoje doklady. On bol počas celej doby v Anglicku v kontakte s obžalovanými. Oni roznášali letáky, roznášali pizzu, M. robil v Tescu a podobne. Nemá vedomosť, že by boli angažovaní čo sa týka prostitúcie. Pokiaľ ide o odchod C. vie, že to bolo tak na rýchlo zo dňa na deň. Myslí, že sa s M. pohádali. On sa do toho nechcel starať, keďže to bola M. priateľka. Na osobu C. C. si nespomína. Osoby tureckého pôvodu Y. a S. mu nič nehovoria. Nespomína si, že by tam bol nejaký policajný zásah, kým s nimi býval. Obžalovaní nič nespomínali o nejakom policajnom zásahu v ich dome. V tom dome zvyklo bývať aj 7 ľudí začiatkom roku 2006. To bolo na Plumstead Common v Londýne. Na tom druhom mieste, kde bývali, tak tam bývali aj tie dievčatá, ktoré potom zostali bývať s nimi, lebo on s kamarátom sa odsťahovali kvôli práci do inej časti Londýna. Tie dievčatá, ktoré bývali s M. a potom sa odsťahovali a bývali s ním a kamarátom boli I. C., C. C. a C., asi T.. K. C. nevedela po anglicky. O. M. vedel perfektne rozprávať a C. v tom období tiež nevedel poriadne. Prvú prácu, ktorú C. zohnali bolo roznášanie letákov. Chodila roznášať letáky, to vie. Nevie, čo potom už robila, či pracovala. Myslí, že keby mala nejaké problémy, tak by sa zobrala a išla domov. Vie na 100 %, že doklady mala u seba. V tom dome býval aj C. S., ktorý sa potom odsťahoval bližšie k centru, lebo tam mal robotu. Adresu vo Welling Kent si nepamätá. Keď C. odišla, tak s ňou nebol v žiadnom kontakte, nemal o nej žiadne informácie. Ak sa ozaj cítila ohrozená, tak mu príde zvláštne, že o čo jej išlo, keď mohla behať kde chcela. Nemal pocit, že by bola ohrozená, s M. sa normálne vodili za ručičky.
Svedok C.. I.Á. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v období roku 2006 bol zaradený na T. G. Ž., M. T.B. G., M. L. T.. Spomína si, že pri nejakej akcii bola na OR PZ v Žiline predvedená K. C. a vtedy jej zrejme nechal kontakt na služobný telefón. Bola to akcia obvodného oddelenia PZ. Jednalo sa o privát, ktorý sa nachádzal pri ubytovni Stavbár, ul. Závodského v Žiline. Poškodená spomínala niečo, že bola v erotickom salóne v Poprade, a že tam mohli byť asi tie isté osoby, že im dlží nejaké peniaze preto nechcela tam ísť naspäť. Chcela, aby tam išli s ňou po veci policajti. Poškodená mu pripadala skôr taká prešpekulovaná. Mal také presvedčenie, že by mohla pracovať v erotickom salóne. Nemal pochybnosť, že vykonávala tieto služby. Neskôr si spomína, že sa stalo, že mu volala K. C.. Pamätal si ju aj podľa hlasu. Hovorila, že je v Anglicku, že ju zadržiavajú nejakí ľudia, nútia ju robiť prostitúciu, že nemôže odtiaľ odísť. Pýtal sa, aby mu uviedla presnejšie, kde sa nachádza, prečo nekontaktovala na mieste políciu. Pripadalo mu zvláštne, že má prístup k telefónu. Opakovala, že sa jej nedá odísť, že nemá doklady. Následne kontaktoval riaditeľku pre obchodovanie s ľuďmi pani J.. Nevie sa vyjadriť k výsledku šetrenia policajtov v Anglicku. Spomína si, že v telefonáte hovorila, že počká niekde vonku, pri stánku. Pripadalo mu čudné, keď na jednej strane hovorila, že nemôže odísť a na druhej, že počká niekde pri stánku. Teda mu nešlo do hlavy, že keď tvrdí, že môže počkať vonku, prečo rovno nejde na políciu.
Svedkyňa C. C. v prípravnom konaní vypovedala ( zápisnica o výsluchu zo dňa 15.8.2006 na č.l. 130 - 132 spisu ), že mala záujem o prácu v Londýne a prostredníctvom kamarátky sa cez internet skontaktovala s O. M.. Po dohode vycestovala spoločne s kamarátkami I. C. S. C. T.. V Londýne bývali u M. a I. C.. Prišli tam koncom marca 2006. C. tam už vtedy bývala. Oni tri bývali v jednej izbe. V jednej izbe býval sám I. C. a v ďalšej O. M. s K. C.. Boli tam i spoločné priestory - kuchyňa, WC, kúpeľňa a obývačka. M. s C. mali spolu vzťah. Ona začala robiť roznášaním letákov v pizérii, čo im sľúbil vopred, že takto začnú robiť a večer ešte umývala riady v tureckom kebabe. S C. neprichádzala do styku, lebo táto cez deň väčšinou spala a večer niekde odchádzala. Videla na nej, že nie je rada, že tam bývajú. Ráno, keď sa stretli napr. v kuchyni bývala nepríjemná, nahnevaná, nafučaná bezdôvodne. Pripadalo jej, že na nich žiarli. Hovorila, že chodí robiť do baru. Stalo sa, že C. jednu noc v byte nespala a keď sa jej pýtala kde bola, povedala, že sa túlala po meste a potom bola u nejakej kamarátky. Vie, že v ten deň alebo na druhý deň volala nejakej pani a potom prišli do domu policajti. Policajtom prekladala, pretože C. vedela len niektoré slovíčka a vôbec nedokázala komunikovať. Policajti si pýtali od každého doklady, pričom K. sa rozplakala, roztriasla, zdala sa jej psychicky vyšinutá. K. začala hovoriť, že ju tam držia nasilu, že s O. nič nemá, čo vie, že nebola pravda. Vravela, že ju nútia k prostitúcii, čo sa jej tiež nezdalo, pretože s oboma O. aj C. dobre vychádzala. Vravela, že sa chce odtiaľ dostať na Slovensko, ale ju nechcú pustiť, čo podľa nej tiež nebola pravda, lebo si chodila kde chcela. Ona sama povedala policajtom, že to čo hovorí C. sa jej nezdá pravdivé. Myslí si, že C. často klamala. Napr. vravela, že vie veľmi dobre po anglicky a pritom nevedela skoro nič. C. odišla s policajtmi, zbalila si veci, povedala im, že chce ísť domov. Policajti potom telefonovali O. alebo C., aby jej zaplatili letenku nech ide domov. Potom ju odviezli na letisko a kúpili letenku. Ona nebola nikdy svedkom toho, že by sa C. s C. alebo M. hádali, že by ju bili. Ak mala hádky s M., bolo to preto, že si nastolila to čo chcela a on napr. sa nebol ochotný ísť prejsť. Z jej pohľadu boli C. s M. seriózni, nemôže si na nič sťažovať. Ich tri v žiadnom prípade nenahovárali ani nenútili k vykonávaniu prostitúcie.
Svedkyňa C. T. v prípravnom konaní vypovedala ( zápisnica o výsluchu zo dňa 15.8.2006 na č.l. 133
- 135 spisu ), že vycestovala do Londýna koncom marca 2006. Zariadila to kamarátka C.. Bola s nimi ešte I. C.. Na letisko pre nich prišli M. s C., ktorí im mali zohnať robotu. Bývali u nich v podnájme, kde mali všetky tri jednu izbu. M. s C. bývali v jednej izbe a C. v ďalšej. Ona spočiatku robila cez deň v kebabe a potom poobede, až do polnoci. C. sa s nimi moc nebavila. Keď sa jej pýtali, kde robí, povedala, že v bare. Cez deň C. väčšinou spala a večer sama odchádzala. Mala z nej dojem, že je náladová a žiarli na ne tri kvôli M.. S C. a M. vychádzali dobre, nikdy neboli konflikty, nestalo sa, že by im vnucovali svoju vôľu. Pre nich žiadna nepracovala, mali dohodu, že za bývanie u nich budú platiť nájom. S C. podľa nej oni dvaja vychádzali dobre, pretože ju pekne oslovovali, nezbadala, že by ju k niečomu nútili, mohla odísť kedy chcela, aj sa vrátiť. Vie, že raz prišla polícia, kde potom s nimi komunikovala C., ktorá vedela najlepšie po anglicky. Policajti sa každého pýtali či sú tam nasilu, odpovedali im, že nie, že sú tam dobrovoľne. Policajti K. C. zobrali a v ten deň alebo na druhý deň ju M. s C. odviezli na letisko. M. jej kúpil letenku. Predtým ako odišla asi 2 týždne C. hovorila, že to tam nevydrží, že je tehotná s M., že chce ísť domov. Keby bola chcela odísť mohla, nik jej nebránil. C. a M. ich tri určite nenahovárali na vykonávanie prostitúcie, či C. to sa nevie vyjadriť. C. sa im nikdy nesťažovala na C. a M., že musí robiť niečo, čo sama nechce.
Svedkyňa I. C. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 15.8.2006 na č.l. 136 - 138 spisu ) uviedla, že v marci 2006 vycestovala do Londýna, kde chcela pracovať. Zariadila to cez internet kamarátka C. C. s C. T.. Po príchode na letisko pre nich prišli M. s C. a odviezli ich do domu, kde sa ubytovali. Oni tri bývali v jednej izbe, C. v druhej a M. s priateľkou K. bývali v ďalšej izbe. Zohnali im roznášanie letákov a po čase si našli robotu samé. Ona potom pracovala v kebabe. S M. S. C. vychádzali oni tri dobre. Keď potrebovali pomoc, tak im pomohli, poradili, alebo odviezli na nákupy a pomohli aj s nájomným. Voči nim sa správali seriózne, k ničomu ich nenútili, mohli prísť a odísť kedy chceli. S K. moc dobre nevychádzala. Ona na nich žiarlila kvôli M.. Pýtala sa jej kde robí a povedala, že v bare. Niekedy večer niekam odišla, niekedy nie. Nevie kde bola cez deň, lebo ona bola v práci. K. sa nikdy nesťažovala na M. ani na C.. Myslí, že s nimi vychádzala dobre, nebola svedkom žiadneho konfliktu medzi nimi. Vie, že jedného dňa sa K. zobrala a odišla, bez vecí len tak. Vtedy nebola doma ani v noci. Potom prišla domov a na druhý alebo ďalší deň ku nim prišli policajti. Pýtali sa, či ich tam niekto drží násilím a čo robia. Policajti sa rozprávali v izbe s K., bola s nimi C.. Potom policajti vzali K. so sebou a v ten deň, alebo na druhý deň odišla na Slovensko. O. s I. ju odprevádzali na letisko, jeden z nich zaplatil letenku. Ona nebola svedkom, ani nemá vedomosť o tom, že by M. s C. nútili K. k prostitúcii. Nebola svedkom násilia zo strany M. alebo C. voči K., ani sa nikdy v tomto smere nič nesťažovala. K. vravela, že je tehotná s M.. Či to bola pravda nevie, lebo si dosť vymýšľala.
Svedok C. M. v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 15.8.2006 na č.l. 139 - 141 spisu ) vypovedal, že chcel ísť do zahraničia za prácou a kamarátka C. C. mu povedala, že má kontakt cez internet do Anglicka a potom aj telefonicky hovorili s O. M.. Tento povedal, že môžu prísť, že im zoženie ubytovanie aj prácu. Vycestovali šiesti, z toho tri dievčatá - C., T., C. a traja muži. Na letisku po prílete ich čakal C., M. a ešte jeden Slovák, ktorý tam žije G. J.. Tento zobral mužov k I. M., kde sa ubytovali. Bol to brat O. M.. C. a M. im našli prácu. Najprv roznášali letáky a potom pracovali v stavebníctve. Tie tri dievčatá mali bývanie u O. M. a C.. S dievčatami mal telefonický kontakt a chodil k nim aj opakovane na návštevu. Súkromie mali dobré, nesťažovali sa. Videl tam aj ďalšie dievča menom K., ktorá povedala, že robí čašníčku v reštaurácii alebo podniku. K. mu vravela, že O. zavarí, bola do O. zaľúbená a žiarlila na tieto tri dievčatá. Vravela, že má známosti na polícii. On jej neveril, pretože sa opakovane presvedčili, že klame, vymýšľa si. Chválila sa, že s M. spáva. On bol u nich, keď tam prišla polícia. Všetkých vypočúvali, chceli od neho aj doklad totožnosti, adresu. C. s K. zobrali do izby spolu, lebo C. im prekladala. Následne, keď sa pýtal C., táto mu povedala, že K. rozprávala nezmysly, že ju tam držia násilím, a že C. povedala policajtom ako svedok, že to čo im vravela K. nie je pravda. Jemu sa K. nesťažovala na žiadne násilie, ani na to, že by bola nútená vykonávať prostitúciu.
Svedok C. O. vo svojej výpovedi v štádiu prípravného konania uviedol ( zápisnica o výsluchu zo dňa 15.8.2006 na č.l. 142 - 144 spisu ), že v Anglicku žije 9 rokov a pozná O. M. s I. C., ktorí boli jeho susedmi v Anglicku asi od februára 2006. Vie, že títo zháňali prácu pre ľudí v Londýne. Chodil ku nim na návštevu tak 2 krát do týždňa. Bývali u nich tri dievčence z Čadce a K. C., ktorú pozná odtiaľ z Anglicka. Táto žila vo vzťahu s O. M., žili ako manželia v jednej izbe. Nevie kde robila, mal len informáciu, že niekde v bare. I. C. mal výhrady voči nej, pretože C. a M. sú švagrovia a K. nie je pre neho vhodná žena. Nikdy nebol svedkom žiadnych konfliktov medzi nimi dvomi a C.. Vie z počutia, že v dome bola polícia, že ju mala zavolať C. a potom odišla na políciu. Potom mu telefonoval O., či by s autom nešiel na políciu, že ho volajú policajti. On teda išiel a nejaká policajtka tam hovorila O., že C. tam už nechce zostať, požiadala ho, by jej zabezpečil cestu späť na Slovensko. O. ho potom požiadal, aby s ním išiel na letisko s C., čo aj urobil. Vie, že jej dával 200 libier na cestu. On prišiel na Slovensko 21.5.2006 a C. sa nejako dostala k jeho telefónnemu číslu, pričom mu zavolala, že sa chce s ním stretnúť. Stretli sa v Strečne v krčme a chcela od neho vedieť, či po jej odchode z Anglicka nemal M. nejaké frajerky a ďalšie primitívne otázky, či ju nepodviedol, na čo jej povedal, že čo sa také veci pýta, že s ním nežije. Potom mu začala posielať viacero SMS správ napr. 6.7.2006 o 14.45 hod. z čísla XXXX XXX XXX poslala správu v znení : „Caf. Odkáž keď budeš s I. a s O., že keď niečo chcú tak nech to povedia mne a nech neodkazujú po druhých.
Že neni problém aby som to stiahla. Nech sa mi ozvú na tel. a môžeme sa stretnúť. Nech mi napíše jeden alebo druhý. Všetko sa dá vysvetliť a začať od znova. Nemôžem volať len SMS! K. len SMS“. Napr. dňa 8.7.2006 o 18.32 hod. z rovnakého čísla mu napísala SMS správu v znení : „Odkáž im, že som urobila aj ja chybu, že sa chcem s nimi normálne stretnúť a porozprávať do zajtra aby som to v pondelok ráno mohla stiahnuť nech sa mi ozvú. SMS dík.“ Dňa 10.7.2006 o 18.39 hod. mu napísala SMS správu v znení : „C. som v piči došli policajti k nám mám problém berú ma na vypočutie, neviem čo. Vypínam telefón. Nemám kredit. Hovorila som, že to neni dobre!“. Tieto správy mu chodili už potom ako sa dozvedel, čo sa deje, lebo M. s C. volali z Anglicka, že majú problém, že C. ich udala, a že nevedia za čo, ale že už telefonovali s vyšetrovateľkou. C. chcela cez neho s nimi komunikovať a oni ho poprosili, aby od nej pozisťoval, čo vlastne udala. Keď sa s ňou kontaktoval a pýtal sa čo sú za problémy, či bola na polícii, povedala, že o ničom nevie, že ona nebola na polícii, že to musel niekto druhý. Zaujímal ju len O. M.. Dňa 10.7. bol C. za advokátkou v Martine a on v tej dobe sedel s C. v reštaurácii na železničnej stanici v Martine. Tam jej zvonil telefón, a keď ho zdvihla, povedala, že je v Bratislave a telefón vypla. Následne mu povedala, že to volala vyšetrovateľka z Martina. Bolo to na obed. Keď sa M. a C. vrátili z Anglicka a všetci traja sedeli u C. doma, táto tvrdila, že nikoho nikde neudala. M. zostal u nej na noc a oni s C. odišli.
Svedkyňa X. C., matka poškodenej v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 15.8.2006 na č.l. 145 - 147 spisu ) uviedla, že dcéra sa jej telefonicky ozvala asi za tri dni po príchode do Londýna. Na nič sa nesťažovala, bola spokojná. Telefonovala jej častejšie, tak raz za dva týždne. Volala jej aj ona, keď mal kredit. Spočiatku si nesťažovala na nič. Ku koncu jej pobytu v Anglicku jej dcéra zavolala a plakala do telefónu. Keď sa jej opýtala čo sa deje, čo sa stalo, povedala, že nič, že chce ísť domov, že tam už nechce ostať. Ona potom zatelefonovala na ambasádu, kde jej povedali, že musí poslať peniaze na letenku. Peniaze ale nemala, tak ich nemohla poslať. Vie od dcéry, že peniaze na letenku jej dal O. M.. Po príchode domov dcéra hovorila, že zo začiatku bolo dobre, ale potom ju I. nútil na nejakú prostitúciu, a keď to nechcela robiť, že ju zbil. Hovorila len na I., na O. nehovorila nič. Keď sa jej pýtala či tú prostitúciu v Anglicku robila, nepovedala nič, len začala plakať. M., C. a ešte jeden muž prišli ku nim domov tesne predtým ako ich zobrala polícia. Bolo to v nedeľu pred obedom. Sedeli v kuchyni, ale o čom sa rozprávali nevie. Boli u nich asi hodinu a potom išli aj s dcérou vedľa do hospody. Dcéra nepovedala o čom sa rozprávali, vyzerala úplne normálne, nebola rozrušená, neplakala. V pondelok ráno prišiel pre ňu iba I., že majú niekde spolu ísť. Nevie či u nich spal M..
Svedkyňa C. T. v prípravnom konaní vypovedala ( zápisnica o výsluchu zo dňa 6.9.2006 na č.l. 152 - 155 spisu ), že je sestrou O. M.. K. C. predtým nepoznala. Táto ju kontaktovala telefonicky, predstavila sa ako K. a hovorila, že ona to neudala, aby sa nebáli, že to bola nejaká osoba z Popradu. Keď už brata zobrali do väzby, tak jej znovu volala K., že chce ísť vypovedať k pani Č., ale nevie kde to je, že chce povedať, že O. je nevinný. Prišla ku nim ráno 14.9.2006 okolo 8. - 9.00 hod. a čakala pred panelákom. Pozvala ju domov a táto hovorila, že chce ísť vypovedať k pani Č., že O. je nevinný, že ho ľúbi, že ho neudala. O 11.00 hod. teda išla s K. za pani Č., bola prítomná počas ich rozhovoru. K. rozprávala to isté, že O. je nevinný, že má nejakého kamaráta policajta, že má všetky spisy prefotené, že ich môže doniesť. Č. tiež kládla otázky a zapisovala tak, že nahlas vravela čo píše. Pred podpísaním si to C. ešte prečítala a dobrovoľne podpísala.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.
Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Trestný čin je dokonaný už samotným použitím násilia, hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy a nevyžaduje sa, aby páchateľ skutočne dosiahol toho, čo sledoval. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Hrozbou násilia sa rozumie jednak hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba násilia, ktoré má byť vykonané v budúcnosti. Vyhrážka spôsobením inej ťažkej ujmy môže spočívať napr. v spôsobení majetkovej ujmy, poškodenia cti a dobrej povesti, rozvratu rodinného života a pod. Z hľadiska subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin. Spolupáchateľstvo v zmysle § 20 Tr. zák. vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, ktorý zahrňuje spoločné konanie ako i sledovanie spoločného cieľa tzn. porušenia alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom. Spoločný úmysel pritom nemožno stotožňovať s výslovnou dohodou spolupáchateľov, nakoľko postačuje i dohoda konkludentná. Každý spolupáchateľ si však musí byť vedomí aspoň možnosti, že konanie jeho a ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním a pre tento prípad byť s tým uzrozumený ( § 15 Tr. zák. ).
Obžalovaní sa ku spáchaniu žalovaných skutkov nepriznali a trestnú činnosť od začiatku jednoznačne popierajú. Obaja v podstate vypovedali, že poškodená K. C. s nimi do Londýna odišla dobrovoľne, pričom jej zabezpečili ubytovanie a našli prácu - roznášanie letákov. Išla s nimi i C. C. z Popradu ( t.č. O. ) a v prenajatom dome v Londýne bývali spolu s ďalšími dievčatami. Poškodená bola s prácou nespokojná, nechcelo sa jej pracovať, sťažovala sa, že musí veľa chodiť a pod., takže letáky roznášala iba pár dní. Navyše vôbec nevedela po anglicky. Z tohto dôvodu mala nezhody s obž. I. C., ktorý jej vyčítal, čo tam chce robiť, či je nejaká princezná, ako sa chce o seba postarať, hovoril, že je blbá a pod. Následne už podľa nich poškodená do svojho odchodu inde nepracovala. Poškodená bola zaľúbená do obž. M., s ktorým bývali v jednej izbe, intímne sa stýkali a ku koncu jej pobytu tvrdila, že je s ním tehotná. Z týchto dôvodov podľa nich vyvolávala konflikty, správala sa zle voči ostatným spolubývajúcim, nakoľko na obž. M. veľmi žiarlila. Taktiež M. nabádala, aby sa odsťahovali od obž. C., lebo tohto nenávidí, s čím ale M. nesúhlasil. Z Anglicka odišla potom ako kontaktovala políciu, pričom jej ešte požičali peniaze na letenku, čo bolo vyše 200 libier. Obžalovaní popierali akékoľvek nútenie poškodenej na vykonávanie prostitúcie, vyhrážky, fyzické napadnutie či obmedzovanie osobnej slobody. Podľa nich pošk. C. mala pri sebe doklady, mohla telefonovať, chodiť si kam chcela a teda aj hocikedy slobodne odísť. Obdobne pokiaľ ide o konanie v bode 2/ obžaloby, obžalovaní popierali, že by poškodenú nejakým spôsobom nútili zmeniť svoju výpoveď. Podľa ich výpovedí pri návšteve poškodenej v mieste jej bydliska v Strečne, sa jednalo o normálny rozhovor, pri ktorom boli prítomné aj ďalšie osoby ako svedok O., či matka poškodenej. K tomuto stretnutiu pritom došlo na jej podnet, nakoľko opakovane telefonicky kontaktovala obž. M. a tiež C. O.. Poškodená sa mala vyjadriť takým spôsobom, že ona ich neudávala, má známych policajtov a dá to do poriadku. Nikto sa jej nevyhrážal osobne ani prostredníctvom telefonátov.
Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom boli výpovede svedkyne poškodenej K. C.. Poškodená v štádiu prípravného konania podrobne popísala ako malo dôjsť k spáchaniu žalovaných skutkov, avšak pri výsluchu na hlavnom pojednávaní žiadne bližšie okolnosti nevedela uviesť a na väčšinu otázok odpovedala : "Neviem, nepamätám si". Vypovedala, že obžalovaných pred odchodom do Anglicka nepoznala a odišla s nimi s tým, že mala ísť roznášať letáky, ale musela vykonávať prostitúciu. Na otázku, či ju obžalovaní nútili vykonávať prostitúciu pod nejakou hrozbou odpovedala, že asi áno. Potom si pamätá, že bola kontaktovaná, aby oznámila, že si to všetko vymyslela. Čím sa vtedy vyhrážali si nepamätá. Vyhrážky boli pri osobnom stretnutí. Nevie si spomenúť, či to boli obaja obžalovaní alebo iba jeden. Na otázku, či jej niekto povedal, aby zmenila výpoveď, odpovedala, že áno, bol to obžalovaný, ale ktorý si nepamätá. Hoci na jednej strane je celkom pochopiteľné, že poškodená si po tak dlhom časovom odstupe nepamätá na detaily, na druhej strane by si mala spomenúť aspoň na podstatné skutkové okolnosti. Pri výsluchu pred súdom dňa 29.10.2013 uviedla, že si na skutok vôbec nepamätá, pričom po úraze v minulom roku mala zdravotné problémy, ktoré mali vplyv na jej pamäťové schopnosti, na základe čoho súd nariadil nové psychologické vyšetrenie poškodenej i vyšetrenie duševného stavu znalcami z odboru psychológie a odvetvia psychiatrie. Podľa znaleckého posudku o psychologickom vyšetrení č. 21/2014 znalkyne z odboru psychológie PhDr. Gabriely Hollej však bolo preukázané, že prejavy deteriorácie kognitívnych schopností nie sú u svedkyne poškodenej prítomné. Intelektové schopnosti zodpovedajú úrovni podpriemeru. Mnestické schopnosti taktiež zodpovedajú úrovni podpriemeru, ale prítomné sú len prejavy zníženia procesov krátkodobej pamäti. Poruchy orientácie v čase, mieste, osobou ani poruchy dlhodobej zložky pamäti neobjektivizované. Miera vierohodnosti je v dôsledku celkovej zníženej úrovne kognitívnych schopností poškodenej znížená. Uvedené zníženie sa môže dotýkať čiastočne podávania výpovede o detailoch vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od prvotného vyšetrovania. Celkovo však úroveň porozumenia, vnímania i zapamätania si minulých udalostí znížená nie je, a teda by mala byť u poškodenej zachovaná spôsobilosť reprodukovať primerane a realite zodpovedajúco zážitky prežité v minulosti. Špecifická vierohodnosť je v súčasnej dobe znížená z osobnostných a emocionálnych faktorov - poškodená nie je pozitívne nastavená k opätovnej verbalizácii a reprodukcii prežitých udalostí, podáva málo detailné a povrchné výpovede, prípadne zastáva pseudodementný postoj s odôvodnením "nepamätám si", pričom zníženie úrovne pamäťových schopností nedosahuje jednoznačne patologickú hodnotu a je predpokladom pre zapamätanie si minulých zážitkov. Nejedná sa o poruchy pamäte. Špecifickú mieru vierohodnosti znižujú terajšie postoje, vyjadrované obavy a úzkosti, ktoré vyplývajú z aktuálneho emocionálneho prežívania poškodenej. Svedkyňa poškodená by chcela na popisované udalosti zabudnúť, nevracať sa k nim Tendencie ku konfabulácii objektívne zistené neboli, ale keď vychádzame zo štruktúry osobnosti, nemožno vylúčiť, že určité detaily vo výpovedi nie sú motivované alebo ovplyvňované osobnostnými vlastnosťami. Závery znalkyne PhDr. Gabriely Hollej v podstate korešpondovali aj so znaleckým posudkom o psychologickom vyšetrení poškodenej zo dňa 15.10.2006, ktorý vypracovala PhDr. Alena Karašinská. I táto vo svojich záveroch konštatovala, že mentálna úroveň aj s ohľadom na intelektové schopnosti poškodenej je v pásme podpriemeru, čo čiastočne limituje aj jej schopnosť hodnotenia skutočností. Mechanizmus konfabulácie ( ako proces nedostatočného zmyslu pre realitu v dôsledku podľahnutia osoby voľnej fantázii ) nebol potvrdený. Sugestibilita má charakter ľahkej sugestibility t.j. je ľahko ovplyvniteľná, ale bez dlhšieho trvania. Všeobecná úroveň vierohodnosti poškodenej je ľahko znížená. Toto zníženie je v dôsledku podpriemernej mentálnej výbavy poškodenej a niektorých osobnostných vlastností ( napr. tendencia zveličiť problém, katatýmne spracovanie zážitkov - pod vplyvom emócií ovplyvnené hodnotenie situácie a pod. ). K otázke špecifickej vierohodnosti znalkyňa uviedla, že vzhľadom ku konkrétnym výpovediam, okolnostiam, popisom poškodenej sa tieto sa javia ako vcelku vierohodné. Niektoré údaje poškodenej sú protirečivé, ale skôr v detailoch, čo podľa znalkyne svedčí skôr pre tendenciu nadsadzovať problémy, zveličiť ich, za účelom získania určitej lepšej pozície pre jej osobu t.j. zvýrazniť svoju pozíciu obete. Jej správanie je často determinované vzťahom k osobám, čomu zodpovedá aj jej rozdielny prístup k obvineným, pričom viac hostilný postoj zaujíma voči obv. C.. Určitá ochrana M. sa dá vysvetliť ich intímnym vzťahom. Menej vierohodné sú tvrdenia o aktuálnej intenzite obáv z prípadného útoku zo strany obvinených na jej osobu, kde je zachytená tendencia k zveličeniu problému. Pri psychologickom vyšetrení neboli u poškodenej zachytené známky zjavnej traumatizácie. Zo záverov znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu poškodenej č. 42, 50/2014 vypracovaného znalcami z odvetvia psychiatrie MUDr. Jurajom Kosorinským a MUDr. Antonom Stankovičom vyplynulo, že poškodená doteraz nebola psychiatricky liečená, okrem jednorazového psychiatrického vyšetrenia dňa 8.9.2006, kde bola odoslaná praktickým lekárom pre reaktívnu psychickú rozladu, bez hlbšej depresie. Diagnóza psychiatra bola posttraumatická stresová porucha, predpísané lieky, odporučené psychologické vedenie. Podľa znalcov táto duševná porucha vznikla na podklade prežitia silného stresu, pôsobením dlhšie trvajúceho psychického vypätia. Uvedenú duševnú poruchu možno považovať za následok konania obžalovaných na poškodenú. Aktuálne sa u poškodenej nejedná o žiadnu duševnú chorobu resp. poruchu s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií.
Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov súd rozhodol o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností. Podľa presvedčenia súdu na podklade výpovedí poškodenej K. C. nemožno vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tom, že sa stali skutky tak ako sú uvedené v obžalobe prokurátora. Pokiaľ ide o výpovede poškodenej v prípravnom konaní, v týchto sa vyskytli viaceré podstatné rozpory, ktoré jej výsluchom na hlavných pojednávaniach nebolo možné odstrániť. Poškodená už v prípravnom konaní svoje výpovede postupne menila resp. prispôsobovala. Podľa záverov vyššie uvádzaných znaleckých posudkov pritom u nej neboli zistené žiadne poruchy orientácie v čase, mieste, osobou, poruchy dlhodobej zložky pamäti ani známky deteriorácie kognitívnych schopností. Nebola u nej zistená žiadna duševná choroba resp. porucha s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Svedkyňa poškodená by preto mala byť schopná pamätať si prežité udalosti a tieto i primerane reprodukovať. Čo sa týka obmedzovania osobnej slobody počas pobytu v Anglicku svedkyňa poškodená vypovedala, že po príchode do Anglicka mala doklady pri sebe a mohla sa voľne pohybovať. V dome sa už nemohla voľne pohybovať. Nikto jej to konkrétne nezakazoval, ale mala dojem, že nemôže ísť sama von, mala strach. Chodila von len s M.. Ani C. jej nebránil pohybovať sa mimo bytu, kde bývali. K prostitúcii ju nútil obž. C.. M. ju slovne, ani násilím k prostitúcii nenútil, len ju povzbudzoval, aby to vydržala. Toho dňa 9.7.2006 jej iba obž. C. povedal, aby zmenila výpoveď, že by mohol dostať veľa rokov. Tento povedal, že pôjdu za advokátkou, že to bude krivá výpoveď, a že on to všetko zaplatí. M. nehovoril nič. Ona sa bála a tak povedala áno, že pôjde. Nenamietala, lebo vedela, že svoju výpoveď určite nezmení. Bála sa C.. Dňa 10.7. nebola s obv. C. v Martine, má na to i svedka - suseda J. J.. Svedok J. J. vo svojej výpovedi zo dňa 4.10.2006 ( na č.l. 156-157 spisu ) k tejto okolnosti uviedol, že nevie, či bola K. C. v ten deň doma alebo s niekým odchádzala. Pri konfrontácii s obv. I. C. vypovedala, že jej C. povedal iba toľko, že on sa toho nebojí, že tam nepôjde ( zmeniť výpoveď ) a inými slovami sa jej nevyhrážal ani ju k ničomu nenútil. Hovoril to normálnym tónom, kľudným hlasom. Trestné oznámenie bola podať zo strachu, lebo jej ublížil. Potom ako sa dozvedela, že O. M. zobrali do väzby, bola spolu s jeho sestrou C. T. za advokátkou, ktorá spísala jej výpoveď. V piatok 14.7. ešte rozmýšľala, že pôjde do Popradu zmeniť výpoveď čo sa týka M.. Potom jej ale priateľ povedal, aby nemenila výpoveď, nerobila somariny, že to môže byť proti nej, tak nikde nešla. Pokiaľ vtedy na polícii vypovedala, že C. a M. toho dňa 9.7. na ňu slovne naliehali a bojí sa ich, nakoľko jej v minulosti už obaja fyzicky aj psychicky ublížili, hovorila vtedy len o I. C.. Nevie prečo je tam uvedený aj M.. M. vedel, že vykonávala prostitúciu, vozil ju k tým Turkom, ale tento ju k prostitúcii nenútil. M. ju neovplyvňoval, aby zmenila výpoveď. Ku skutku v bode 2/ možno ďalej uviesť, že podľa výpisu telekomunikačnej prevádzky boli skutočne okrem iných zaznamenané aj prichádzajúce hovory z čísla obž. I. C. ( XXXXXXXXXXXX ) dňa 3.5. o 18.37 a 18.51 a dňa 5.5. o 14.54 a 14.55 hod. Ohľadne telefonického vyhrážania pošk. C. vypovedala, že dňa 3.5.2006 jej telefonoval M., že ju nejaký M. videl vychádzať z kriminálky, a že ak ich udala, tak si to s ňou vybavia martinský cigáni. To sa opakovalo dňa 7.5.2006. Telefonoval M. a v pozadí počula C. hlas, ktorý hovoril, aby to stiahla, že poznajú martinských cigánov, že zle skončí. Pri konfrontácii s obv. C. taktiež vypovedala, že C. jej netelefonoval, čo sa týka toho 3.5. a 7.5.2006, telefonoval M.. Počula pritom v telefóne hlas obv. C., ale čo hovoril nevie. Teda obž. C. sa jej konkrétne nevyhrážal v tých telefonátoch. M. jej uviedol, že ak to udala, že majú v Martine známych cigánov, ktorí si to s ňou vybavia. Samotná poškodená teda postupom času spochybňovala svoje predchádzajúce výpovede. Poškodená na jednej strane tvrdila, že ju obžalovaní vyhrážaním nútili, aby zmenila výpoveď, pričom síce voči tomu nenamietala, ale vedela, že svoju výpoveď nezmení. Preto na obžalovaných následne išla podať trestné oznámenie večer 10.7.2006 o 22.40 hod.. Naproti tomu už o štyri dni 14.7.2006 podľa svojej výpovede išla dobrovoľne za advokátkou I.. Č. a spísala u nej výpoveď, ktorá sa nachádza na č.l. 127 spisu. V tomto čase pritom obžalovaní už boli obmedzení na osobne slobode. V predmetnej listine sa v podstate uvádza, že poškodená sa dňa 14.7.2006 dostavila bez predvolania do AK JUDr. Evy Čvikotovej v Martine, spolu s C. T., sestrou O. M. s tým, že chce pred obhajkyňou vypovedať o skutočnostiach tak ako sa stali. Žiadna osoba nerobila na ňu žiadny nátlak a rozhodla sa sama a dobrovoľne. Okrem iného tu ďalej uvádza, že sa zoznámila s M. a C. a ich vzťah bol priateľský. S M.Ý. bol vzťah viac ako priateľský. Nedávala trestné oznámenie na M., iba na C.. Vie, že predtým ako vypovedala, už vypovedala v Poprade matka C. C.. Ona nevypovedala o žiadnom vydieraní. Kládli jej otázky len na C.. Všetko čo vypovedala sa týkalo len C., nič o M.. Mach jej hovoril opakovane, že keď ho zavrú, tak si to s ňou vybaví. Nevedela si vysvetliť čo pod tým myslí. Do Anglicka išla z toho dôvodu, že ju volal na robotu C. a mala to byť robota roznášať letáky. Vypovedala, že C. C. vykonávala prostitúciu. Nič s tým nemal spoločné O.. M.. M. je v tomto prípade úplne nevinne. Nestaral sa do C. ani do C.. A má za to, že ani nevedel čo robí resp. nerobí C. C..
Z výpovede obž. M. ďalej vyplynulo, že s pošk. C. v tom období telefonovali, pričom ona mu volala viackrát ako on jej. Telefonovala mu mnohokrát denne z viacerých čísel a posielala aj SMS správy. Výpisy uskutočnených telefonických hovorov to v zásade potvrdzujú. Podľa výpisu prichádzajúcich a odchádzajúcich telefonických hovorov ( č.l. 207 - 318 spisu ) bolo zistené, že na číslo poškodenej XXXXXXXXXX bolo zaznamenaných 5 prichádzajúcich hovorov z čísla obž. M. vo Veľkej Británii ( XXXXXXXXXXXX ), a to dňa 2.5.2006 v čase 16.05, 16.10, 17.28, 18.07 a 20.47 hod. Naproti tomu z tohto čísla boli zaznamenané odchádzajúce hovory na číslo obž. M. vo Veľkej Británii dňa 3.5.2006 v čase 10.36, 13.39, 13.40, 19.36, 21.28, 22.00, 23.03, 23.44 a dňa 5.5.2006 o 00.20 hod. Z čísla poškodenej XXXXXXXXXX bolo zaznamenaných množstvo telefonických hovorov a impulzov na číslo M. vo Veľkej Británii ( XXXXXXXXXXXX ), a to v podstate každý deň od 12.4. až do 7.5.2006. Naproti tomu boli na toto číslo zaznamenané 2 prichádzajúce hovory z čísla obž. M. - dňa 19.4. a 21.4., taktiež niekoľko prichádzajúcich hovorov z čísla nájomného bytu v Británii ( 20.4., 21.4., 26.4., 28.4., 29.4, 30.4. ). Poškodená nespochybnila ani SMS správu, ktorú mala posielať obž. M. dňa 23.6.2006, a v ktorej okrem iného uvádza ako ju veľmi mrzí čo sa stalo, že urobila veľkú chybu, trápi ju to, veľmi ľutuje čo sa stalo, že sa chce s ním stretnúť a ľúbi ho.
Ani pokiaľ ide o skutok v bode 1/, ktorého podstata spočíva v nútení poškodenej k vykonávaniu prostitúcie počas pobytu v Anglicku, nebol v priebehu trestného konania zabezpečený žiaden ďalší priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval pravdivosť výpovedí svedkyne poškodenej K. C.. Na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí bývali s obžalovanými a poškodenou priamo počas ich pobytu v prenajatom dome Anglicku, a to najmä C. O. rod. C., C. C., C. T. a I. C. a tiež svedkovia, ktorí s nimi v Anglicku prichádzali do styku najmä počas návštev ako boli B. O.S., C. O. S. C. M.. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by mal vedomosť o tom, že K. C. bola nútená k vykonávaniu prostitúcie. Podľa ich výpovedí sa im poškodená ani nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaní k niečomu nútili, vyhrážali sa jej alebo ju zbili a taktiež u nej neregistrovali napr. zranenia po bitke ( podľa výpovede poškodenej ju mal. obž. C. udierať do hlavy, po čom mala na tvári modrinu ). Síce sa nevedeli jednoznačne vyjadriť čo vlastne K. C. v Anglicku robila, nakoľko táto bývala často cez noc preč, avšak sama im mala rozprávať, že pracuje niekde v bare. Podľa týchto svedkov nebola poškodená nijako obmedzená v slobode pohybu, chodievala von aj sama, mala pri sebe doklady a telefón. Výpoveď svedkyne poškodenej je v podstatnom rozpore s výpoveďami svedkýň C., C. S. T., ktoré jednoznačne vylúčili, že by ich obžalovaní nahovárali alebo dokonca nútili na vykonávanie prostitúcie. Podľa ich výpovedí boli obžalovaní ku nim seriózni, zabezpečili im ubytovanie i sľúbenú prácu. Všetci títo svedkovia tiež potvrdzovali výpovede obžalovaných v tom smere, že poškodená bola zaľúbená do obž. O. M. a v Anglicku žili ako druh a družka v spoločnej izbe. Vierohodnosť výpovedí K. C. je ďalej významne spochybnená výpoveďou svedkyne C. O. rod. C., s ktorou vo februári 2006 spolu odchádzali do Anglicka. Táto taktiež jednoznačne poprela tvrdenia poškodenej, že aj ona mala v Londýne vykonávať prostitúciu, či už dobrovoľne alebo z donútenia. Uviedla, že ani K. C. jej nikdy nehovorila, že robila prostitúciu. Obžalovaných C. a M. sa nebála, keby sa bála, tak by s nimi nešla. Títo ju nezbili ani jej nebránili od nich odísť. Či poškodená mohla užívať nejaké omamné, psychotropné látky nevedela uviesť. Záverom svojej výpovede ešte poukázala, že pokiaľ by jej obžalovaní naozaj niečo spravili, tak by to povedala. Nemá strach, ani nejaký iný dôvod, aby nepovedala pravdu.
K okolnostiam odchodu poškodenej z Anglicka boli ďalej vypočutí svedkovia C.. S. J., v tom čase riaditeľka M. M. D. Ľ., D. E. S. G. M. Ú. J. G. M. T. G. a príslušník KR PZ Žilina C.. I. C.. Svedok C.. C. vypovedal, že s poškodenou prišiel predtým do styku pri jednej akcii OO PZ Žilina. Vtedy jej nechal kontakt na svoj služobný telefón. Jednalo sa o privát, ktorý sa nachádzal na ul. Závodského v Žiline. Poškodená vtedy spomínala niečo, že bola v erotickom salóne v Poprade, a že tam mohli byť asi tie isté osoby, že im dlží nejaké peniaze preto nechcela tam ísť naspäť. Chcela, aby tam išli s ňou po veci policajti. Podľa vlastnej výpovede svedok nemal pochybnosť, že vykonávala tieto služby. Z uvedeného je zrejmé, že poškodená ešte pred odchodom do Anglicka mala skúsenosti s prácou v erotických salónoch. Dosvedčujú to aj listinné dôkazy na č.l. 326 - 327, z ktorých vyplýva, že pošk. K. C. pracovala v období od 12.5.2005 do 30.6.2005 v podniku O. Q. D., v zmysle dohody o vykonaní práce zo dňa 12.5.2005 ako „spoločníčka“ s pracovným časom 3 hodiny denne s tým, že v roku 2006 sa telefonicky znova uchádzala o prácu, ale bola odmietnutá z dôvodu zlej pracovnej disciplíny a dochádzky. Podľa úradného záznamu OR PZ Martin zo dňa 23.8.2006 na č.l. 323 bolo previerkou zistené u majiteľky, že K. C. sa zaujímala o pracovné podmienky v erotickom salóne D. Q. vo Vrútkach, niekedy v zimných mesiacoch roku 2005, ale zdržala sa tam len jeden deň. K telefonátu poškodenej z Anglicka svedok C.. C. ďalej vypovedal, že mu pripadalo zvláštne, keď pošk. C. na jednej strane tvrdila, že ju zadržiavajú nejakí ľudia, nútia ju robiť prostitúciu a nemôže odtiaľ odísť. Naproti tomu hovorila, že počká niekde vonku pri stánku, mala prístup k telefónu a teda mu nešlo do hlavy, prečo rovno nejde na miestnu políciu. Svedkyňa C.. J. vo svojej výpovedi uviedla, že jej poškodená pri telefonickom rozhovore tvrdila, že ju tam nútia k prostitúcii, že jej nedovolia odísť. Nevedela však nič povedať o osobách, ktoré ju mali nútiť k prostitúcii. Komunikácia s ňou nebola možná, vyjadrovala sa potichu, miestami mala pocit, že je pod vplyvom omamných látok, rozprávala nesúvisle, zmätočne. Popísala, že sa zdržiava pri nejakej benzínovej pumpe, že doklady má a taktiež môže vychádzať von. Svedkyňa následne kontaktovala britského styčného dôstojníka NCIS vo Viedni, ktorý jej neskôr telefonicky oznámil, že podľa ich zákona sa v danom prípade nejednalo o obchodovanie s ľuďmi a doporučili, aby sa obrátila na slovenskú ambasádu v Londýne, čo aj spravila. Podľa výpovedí svedkýň C., T. a C., ktoré boli prítomné počas policajnej akcie v prenajatom dome v Londýne, ich policajti priamo na mieste vypočuli, pýtali sa či ich tam držia násilím, čo tam robia, pozerali doklady a pod. Prítomní tam boli aj obaja obžalovaní a C. M.. Okrem K. C. nikto netvrdil, že je tam násilím ani nechcel odtiaľ odísť. S policajtmi odišla iba K. C., pričom z miestnej policajnej stanice potom zavolali obž. M., aby po ňu prišiel. Tento sa tam aj dostavil na aute s C. O. a odviezli ju na letisko s tým, že jej tiež poskytol peniaze na letenku.
Výpovede ďalších svedkov v štádiu prípravného konania taktiež nemožno vyhodnotiť ako dôkazy, ktoré by priamo usvedčovali obžalovaných zo spáchania žalovaného činu. Matka poškodenej X. C. v podstate vypovedala, že s dcérou boli v telefonickom kontakte minimálne raz za dva týždne. Spočiatku si nesťažovala na nič, naopak, bola spokojná. Až ku koncu jej pobytu v Anglicku dcéra zavolala a plakala do telefónu. Keď sa jej opýtala čo sa deje, čo sa stalo, povedala, že nič, že chce ísť domov, že tam už nechce zostať. Ona potom zatelefonovala na ambasádu, kde jej povedali, že musí poslať peniaze na letenku. Peniaze ale nemala, tak ich nemohla poslať. Svedok O. W. vypovedal ( zápisnica o výsluchu zo dňa 24.5.2006 na č.l. 128 - 129 spisu ), že K. C. je sesternica. Táto sa mu párkrát telefonicky z Anglicka ozvala, bolo to už tesne predtým ako sa vrátila - týždeň, dva. Plakala do telefónu, ale podrobne nič nevravela, sťažovala sa, že nemá peniaze na to, aby sa dostala domov, že jeden z tých jej zobral peniaze. Svedok C. O. vypovedal ( zápisnica o výsluchu zo dňa 4.10.2006 na č.l. 158 - 160 spisu ), že mu K. C. telefonovala z Anglicka asi dvakrát. Mala buď vypité alebo bola pod vplyvom drog, mal taký dojem. Prvý telefonát bol pozitívny, že jej je dobre, že má robotu, že sa zamilovala do M. a asi s ním bude čakať dieťa. Druhýkrát mu volala tiež v takom nejakom stave, plakala do telefónu, že nemá peniaze, že sa chce vrátiť, že čo má robiť, aby jej poradil. On jej povedal, že nech si skúsi niekde požičať 50 libier, alebo ak má problém, nech sa obráti na políciu. Z výpovedí týchto svedkov je zrejmé, že poškodená počas pobytu v Anglicku mala prístup k telefónu, telefonovala zdá sa bez nejakých obmedzení a týmto svedkom sa v podstate iba sťažovala, že nemá peniaze, že tam už nechce zostať a chce ísť domov. Nehovorila nič o prostitúcii, obmedzovaní osobnej slobody, násilí či vyhrážkach zo strany obžalovaných. Takto sa mala vyjadrovať až po návrate na Slovensko. Jej matka vypovedala, že po príchode domov hovorila, že zo začiatku bolo dobre, ale potom ju I. nútil na nejakú prostitúciu. Keď sa jej pýtala či tú prostitúciu v Anglicku robila, nepovedala nič, len začala plakať. Obdobne svedok O. W. uviedol, že keď sa vrátila, tak sa sťažovala, že jeden z nich bol zlý a ten druhý bol v pohode. Že neroznášala letáky a poskytovala mužom služby, ale podrobnejšie to nerozoberala. Svedok O. zasa vypovedal, že keď sa C. vrátila, tak sa dozvedel, že údajne mala obž. C. a M. udať za prostitúciu, ale to boli len také krčmové reči. Sama C. mu nepovedala čo robila v Anglicku, iba mu doslovne povedala, že tam robila ako „p..a“ a nedostala od C. a M. žiadne peniaze. C. je podľa neho nedôveryhodná osoba. Počul, že táto robila v erotických salónoch, ale či je to pravda nevie.
Podľa správy Prezídia Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii zo dňa 11.2.2015 ( č.l. 695 ) mal súd ďalej preukázané, že Metropolitná polícia v Londýne potvrdila, že K. C. skutočne kontaktovala políciu dňa 11.4.2006. Zmieňuje sa o tom správa metropolitnej polície č. CVRT00083931, vo vzťahu k poznatku prostitúcie. Obaja O. M. a I. C. sú v tejto správe spomínaní. Žiadne ďalšie opatrenia neboli v tejto veci políciou uskutočnené. Prvý kontakt obdržala UK polícia telefonicky od X. Ž. na slovenskej ambasáde.
Na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno vyvodiť nepochybný záver o tom, že sa žalované skutok stali. Súd preto vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.