Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Co-27-2022.pdf
PDF · 151.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej JUDr. a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C 170/2007 - 528 zo dňa 12.04.2016, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v častiach týkajúcich sa príslušenstva priznaných pohľadávok.
II. Mení rozsudok vo výroku III. v častiach týkajúcich sa príslušenstva priznaných pohľadávok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 3.104,48 eur titulom náhrady za bolesť vo výške 8,5 % od 21.12.2007 do zaplatenia zo sumy 19.128,34 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8,5 % od 21.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 9.564,16 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8,5 % od 21.12.2007 do zaplatenia.
III. Priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. :
„I. Konanie s č a s t i , a to ohľadne nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 834,20 eur a ohľadne nároku na náhradu za 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 417,10 eur, zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 1.552,24 eur spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 05.12.2007 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9.564,17 eur spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 05.12.2007 do zaplatenia a titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu vo výške 4.782,08 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 441, § 444, § 517 ods. 1 a 2, § 822, § 823 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 135 ods. 1 veta tretia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 4 ods. 1 a 2 písm. a), § 11 ods. 6 a 7, § 15 ods. 1, § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zmluvnom poistení“), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, 2 a 5, § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“).
3. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady za škodu na zdraví z dôvodu, že ako cyklista bol dňa XX.XX.XXXX zrazený osobným motorovým vozidlom. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ P., D. M., o priestupku zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: D.- XXX/DI-SK-XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v P., M. P., zo dňa XX.XX.XXXX č.p.: M.-XX/DI-X-XXXX vyplýva, že správny orgán výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. na ceste č. XXX v km XX,X medzi obcami Z. a X. viedol pod vplyvom alkoholu bicykel a spôsobil dopravnú nehodu tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, nezvládol vedenie bicykla a spadol vľavo, pričom narazil do osobného motorového vozidla zn. X. I. evidenčné číslo F., ktorého vodič E. O., bytom F. V., B. XXX/XX, ho v tom čase obchádzal po ľavej strane. Žalobca si tak spôsobil ťažké zranenie s trvalými následkami. Na vozidle vznikla menšia škoda. Lekárskym vyšetrením na zistenie alkoholu v krvi bolo žalobcovi zistené X,XX g/kg alkoholu v krvi. Žalobca tak svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 3 písm. b), § 15 ods. 1 a § 56 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, pretože viedol bicykel pod vplyvom alkoholu, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam premávky, nejazdil pri pravom okraji vozovky a jazdil bez osvetlenia bicykla. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2006. Podľa záverov súdom ustanoveného znalca z odboru cestnej dopravy C. P. D. v znaleckom posudku č. XX/ XXXX vodič motorového vozidla začal reagovať na cyklistu približne XX,X m pred miestom zrážky havarijným brzdením z rýchlosti približne XX km/h (maximálne dovolená rýchlosť v tomto úseku bola XX km/h). Znalec techniku jazdy vodiča motorového vozidla vyhodnotil v danej situácii ako správnu s tým, že vodič havarijným brzdením sa snažil zabrániť zrážke s cyklistom a znižovaním rýchlosti vytváral čas a priestor pre cyklistu, aby opustil jeho koridor jazdy, resp. vyrovnal nestabilitu. Uviedol, že pri páde cyklistu na vozovku nie je možné predpokladať, či sa cyklistovi je možné vyhnúť havarijným brzdením alebo jeho obídením bez havarijného brzdenia. Preto havarijné brzdenie za danej situácie nemožno klásť za vinu vodičovi motorového vozidla. Rýchlosť, ktorou sa vodič pohyboval na začiatku reakcie (XX km/h), bola podľa znalca v danej situácii primeraná, nakoľko v danej rýchlosti vedel reagovať na prekážku včas. V tejto rýchlosti by ho bol za predpokladu riadneho dopredného pohybu cyklistu obišiel s bezpečným bočným odstupom. Až v dôsledku havarijného brzdenia vozidlo stratilo schopnosť smerového ovládania a vodič tak už nemal možnosť korigovať jeho smer a tým aj obchádzanie cyklistu. Z polohy vozidla v čase zrážky je zrejmé, že bicykel pred pádom bol mimo koridor jazdy vozidla, nakoľko vozidlo sa pri zrážke kontaktovalo len s telom cyklistu, nie s bicyklom. Vodič podľa znalca mal možnosť zrážke zabrániť, ak by s vozidlom nebrzdil havarijným brzdením, kedy by vozidlo nebolo stratilo možnosť ovládania v dôsledku zablokovania kolies a mal by tak možnosť korekciou riadenia obísť cyklistu padajúceho do vozovky alebo reakciou z pôvodného miesta reakcie z rýchlosti do XX km/h, kedy by vozidlo zastavil pred možným miestom zrážky.
4. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že škoda na zdraví, ktorá žalobcovi pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX vznikla, je škodou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, za ktorú v zásade objektívne zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Úplné zbavenie sa objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, nakoľko škoda má svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, kedy zákon neumožňuje prevádzkovateľovi zbaviť sa zodpovednosti za škodu. Vychádzajúc z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ P., D. M., o priestupku zo dňa XX.XX.XXXX č. p.: D.-XXX/DI- SK-XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v P., M. P., zo dňa XX.XX.XXXX č.p.: M.- XX/DI-X-XXXX súd v prejednávanej veci považoval za preukázané, že žalobca porušil svoje právne povinnosti na úseku premávky na pozemných komunikáciách a že porušením týchto povinností si spôsobil škodu na svojom zdraví tak, ako to správny orgán vo výroku svojho právoplatného rozhodnutia vyslovil (viedol bicykel pod vplyvom alkoholu a spôsobil nehodu tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam premávky, nezvládol riadenie bicykla a spadol do vozovky, pričom narazil do osobného motorového vozidla).
5. Súd preto dospel k záveru, že na strane žalobcu sú splnené všetky základné zákonné predpoklady jeho subjektívnej zodpovednosti za škodu na jeho zdraví podľa cit. ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca podanou žalobou svoju zodpovednosť vymedzil v rozsahu 33 %. Súd zohľadniac charakter a závažnosť porušenia právnych povinností, okolnosti súvisiace s prevádzkou motorového vozidla, ako aj všetky ďalšie vyššie uvedené okolnosti veci, rozsah zodpovednosti žalobcu na škode ustálil na 90 %. Žalobca je preto povinný sám znášať škodu na zdraví, ktorá mu vznikla do výšky 90 % tejto škody, a jeho nároky na náhradu škody uplatnené voči žalovanej považoval súd čo do základu dôvodné v rozsahu 10 % škody, ktorá mu vznikla.
6. Predmetom konania bol nárok žalobcu na jednorazovú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 63.761,16 eur a nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % vo výške 31.880,58 eur. Pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX žalobca utrpel ťažký úraz s devastačnými následkami, a to roztrhnutie miechy, zlomeniny stavcov chrbtice, rebra a vznikol u neho zatvorený pneumothorax. Roztrhnutie miechy malo za následok vznik paraplégie oboch dolných končatín s inkontinenciou oboch vylučovacích funkcií a úplnou impotenciou. Lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaným primárom U.. L. B., ortopédom a odborným lekárom Národného rehabilitačného centra v M., bolo bolestné žalobcu ohodnotené položkami 81a - zlomenina 6. rebra vpravo, 86b - zatvorený pneumothorax vľavo, 106f - zlomenina oblúka stavca Th12, 107b
- zlomenina tela stavca Th12 s kompresiou, 107c - zlomenina tela stavca L1 s kompresiou a 231 - roztrhnutie miechy, a ustálil na celkom 1 428,75 bodov. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.01.2006 vypracovaný tým istým lekárom, sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu ohodnotil položkami 306 - poúrazová paraplégia dolných končatín, 314 -inkontinencia stolice, 316c - inkontinencia moču a 321b - poúrazová úplná impotencia a ustálil na celkom 8 340 bodov. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % odôvodnil tým, že následkom úrazu sa žalobca stal úplne invalidným občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy viac ako 70 %. Žalobca je pripútaný na invalidný vozík, potrebuje celodennú sústavnú opateru a je odkázaný na pomoc inej osoby. Je handicapovaný vo všetkých oblastiach života a vo všetkých záujmoch. Ako muž v najlepšom veku má absolútne znemožnený sexuálny život, pričom plánoval uzavrieť manželstvo s bývalou priateľkou, s ktorou má desaťročnú dcéru.
7. Súd na návrh žalovanej nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Chirurgia a traumatológia. Znalec U.. Y. P. vo svojom písomnom znaleckom posudku zo dňa XX.X.XXXX vypracovanom pod č. XX/XXXX vyslovil záver, že všetky položky lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa XX.XX.XXXX sú správne uvedené a správne ohodnotené základným počtom bodov - 865 bodov. Znalec z dôvodu súbehu dôvodov uvedených v ust. § 9 ods. 5 písm. b) a c) zákona č. 437/2004 Z.z. v spojení s § 9 ods. 6 tohto zákona, a to z dôvodu operácie - stabilizácie chrbtice vykonanej XX.X.XXXX a z dôvodu dlhodobej liečby a závažných život žalobcu ohrozujúcich komplikácií pri liečbe (žalobca dostával transfúzie, vznikla u neho preležanina, infekcie močového traktu, trombózy žilového systému oboch dolných končatín s embóliou do pľúcnej tepny) všetky položky posudku o bolestnom zvýšil na dvojnásobok. Bolestné tak ohodnotil celkom 1.730 bodmi (2 x 865 bodov). Žalobca s poukazom na tieto závery znaleckého posudku a zvýšenie bodového ohodnotenia bolesti žalobcu znalcom o 301,25 bodov oproti posudku zo dňa XX.XX.XXXX upravil žalobu, ktorú súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX.
8. Znalec podobne aj položky uvedené v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX vyhodnotil ako správne a tiež správne ohodnotené základným počtom bodov 4.170 bodov. Poranenie miechy spôsobilo závažné obmedzenie žalobcu po všetkých stránkach, žalobca je ležiaci a pohybuje sa len na vozíku. Neovláda stolicu ani močenie, je nesebestačný pri zabezpečovaní drvivej väčšiny životných potrieb a hygienických návykov. Je vyradený z pracovného procesu, uznaný invalidným dôchodcom, s malými možnosťami spoločenského a kultúrneho života, v starostlivosti príbuzných, sexuálne impotentný s veľmi nízkou možnosťou vzniku nového citového vzťahu. Tento stav podľa znalca odôvodňuje zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu podľa § 10 ods. 4 zákona č 437/2004 Z.z. na dvojnásobok. Znalec tak sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu ohodnotil celkom 8.340 bodmi (2 x 4.170 bodov), teda zhodne s celkovým počtom bodov stanovených lekárskym posudkom prim. U. L. B. zo dňa XX.XX.XXXX.
9. Súd pri určení výšky náhrady za bolesť v prejednávanej veci vychádzal z položiek a ich základného bodového ohodnotenia tak, ako ich zhodne špecifikovali a ohodnotili ako lekár prim. U.. L. B. vo svojom lekárskom posudkom o bolestnom zo dňa XX.XX.XXXX, tak aj znalec U.. Y. P. vo svojom znaleckom posudku, a to z položiek 81a - zlomenina 6. rebra vpravo ohodnotenej 25 bodmi, 86b - zatvorený pneumothorax vľavo ohodnotenej 60 bodmi, 106f - zlomenina oblúka stavca Th12 ohodnotenej 60 bodmi, 107b - zlomenina tela stavca Th12 s kompresiou ohodnotenej 175 bodmi, 107c - zlomenina tela stavca L1 s kompresiou ohodnotenej 125 bodmi a 231 - roztrhnutie miechy ohodnotenej 420 bodmi, spolu 865 bodov.
10. Súd považoval za správny záver vyslovený znalcom v znaleckom posudku, podľa ktorého zvýšenie všetkých položiek ohodnotenia lekárskeho posudku o bolestnom o jednu polovicu je odôvodnené tým, že poškodenie na zdraví si u žalobcu vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia a pri liečení nastali komplikácie (§ 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z.z.). V konaní nebolo sporné ani spochybnené, že liečba žalobcu bola dlhodobá. V pooperačnom období dostával transfúzie, vznikla u neho preležanina, infekcia močového traktu. Navyše došlo k trombóze hlbokého žilového systému celej ľavej dolnej končatiny a predkolenia pravej dolnej končatiny s embóliou do pľúcnej tepny (krvné zrazeniny sa cievnym riečiskom dostali do srdca a do pľúc). Z medicínskeho hľadiska teda išlo o závažné, život žalobcu ohrozujúce komplikácie poranení a liečby. Súd nemal žiadny rozumný dôvod neakceptovať záver znalca, že nie je možné určiť, ktoré z uvedených poranení žalobcu bolo pôvodcom jednotlivých komplikácií pri liečbe a všetky poranenia vo vzťahu k liečbe žalobcu je potrebné posudzovať komplexne.
11. Pokiaľ však ide o zvýšenie týchto položiek o jednu polovicu z dôvodu, že povaha poškodení žalobcu si mala vyžiadať operačný výkon (§ 9 ods. 5 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z.), súd prijal záver, že operačný výkon sa netýkal všetkých položiek. Prim. U.. L. B. vo svojom lekárskom posudku z XX.XX.XXXX z dôvodu operačného výkonu zvýšil o polovicu iba položku 107b. Znalec U.. Y. P. v rámci ústneho vysvetlenia podaného k znaleckému posudku na pojednávaní XX.XX.XXXX síce trval na svojom písomnom znaleckom posudku s tým, že zvýšenie o polovicu z dôvodu operačného výkonu považuje za odôvodnené u všetkých položiek. Súčasne však uviedol, že operácia sa týkala len 3 položiek a vyšpecifikoval položky, ktorých sa operačný výkon - stabilizácia chrbtice vykonaná XX.XX.XXXX - týkal ako položky 106f, 107b a 107c. Súd preto zvýšenie o polovicu z dôvodu operačného výkonu vzhľadom na povahu operačného výkonu (stabilizácie chrbtice) považoval za opodstatnené iba u týchto troch položiek.
12. K súbehu dôvodov pre zvýšenie o polovicu tak došlo iba u položiek 106f, 107b a 107c, a preto iba u týchto položiek je možné zvýšiť základné bodové hodnotenie bolesti do výšky ich dvojnásobku (§ 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.). U ostatných položiek je dôvodné ich zvýšenie iba o jednu polovicu. Vzhľadom na uvedené súd výšku bodového ohodnotenia bolestného u žalobcu v prejednávanej veci ustálil celkom na 1.477,50 bodov, pozostávajúcich u položiek 106f, 107b a 107c z dvojnásobku ich základného počtu bodov (106f - 120 bodov, 107b - 350 bodov a 107c - 250 bodov) a u ostatných položiek zo zvýšenia základného počtu bodov o polovicu (81a - 37,50 bodov, 86b - 90 bodov a 231 - 630 bodov). Pri hodnote jedného bodu súd podľa cit. ust. § 5 ods. 4 zákona č.437/2004 Z.z. vychádzal z hodnoty jedného bodu určenej opatrením Ministerstva zdravotníctva SR z 11.05.2005 č. 58/2005 Z.z. vo výške 316,50 Sk. Pri 1.477,50 bodoch tak celková výška náhrady za bolesť predstavuje 467.628,75 Sk (15.552,43 eur). Súd zodpovednosť žalobcu na škode na zdraví ustálil na 90 %, preto žalovanú zaviazal na zaplatenie 10 % tejto celkovej náhrady za bolesť, čo zodpovedá sume 1.552,24 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadne tohto nároku ako nedôvodnú zamietol.
13. Pokiaľ ide o výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd vychádzal zo zhodného ohodnotenia U.. L. B. v lekárskom posudku zo dňa XX.XX.XXXX a znalcom U.. Y. P. v znaleckom posudku. Sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu ohodnotili základným počtom bodov 4.170 bodov, pričom toto základné bodové ohodnotenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 zvýšili na dvojnásobok, t.j. na 8.340 bodov. Pri hodnote jedného bodu tu súd vychádzal z opatrenia MZ SR zo dňa 19.04.2006 č. 62/2006, podľa ktorého hodnota jedného bodu je 345,48 Sk. Celková náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu tak predstavuje 2.881.303,20 Sk (95.641,74 eur). Súd tak žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9.564,17 eur.
14. Žalobca sa žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia aj zvýšenia uvedenej jednorazovej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálnom zákonom stanovenom rozsahu, t.j. o 50 %, a to s
poukazom na cit. ust. § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., tzn. z dôvodu, že v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie, V. zo dňa XX.XX.XXXX a jej rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovi bol počnúc dňom XX.XX.XXXX priznaný invalidný dôchodok vo výške 8.967,- Sk mesačne. Žalobca mal v čase vzniku poranení XX rokov. Podľa záverov znalca U.. Y. P. uvedených v znaleckom posudku bol zdravotný stav žalobcu pred vznikom poranení dobrý, primeraný veku, umožňoval mu pracovať. Žalobca pracoval na P. kde vykonával fyzickú prácu ako robotník, žeriavnik a neskôr strážnik. Aktívne hrával a tiež organizoval futbal na úrovní okresných súťaží. Súťažne choval poštové holuby. Venoval sa turistike. Zdravotný stav mu umožňoval viesť citový život, mal priateľku.
15. Po vzniku poranení je žalobca úplne ochrnutý na dolné končatiny. Od ukončenia liečby je jeho stav cca XX rokov prakticky nezmenený. Je úplne invalidný. Miera funkčnej poruchy u žalobcu bola rozhodnutím úradu práce a sociálnych vecí stanovená na 75 %. V bežnom živote je úplne odkázaný na pomoc iných osôb. Žalobca sa v dôsledku poškodenia zdravia stal invalidným. Ust. § 5 ods. 4 zákona č.437/2004 Z.z. uznanie invalidity výslovne považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý zakladá nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Preto súd pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo záveru, že v danej veci existuje dôvod pre takéto zvýšenie. Súd dospel k záveru, že poškodenie zdravia žalobcu a povaha jeho následkov zodpovedá zvýšeniu o 50 %.
16. Žalobca sa rovnako domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania so zaplatením náhrady za bolesť, ako aj za sťaženie spoločenského uplatnenia odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia. Poukazoval na písomnú výzvu zo dňa XX.X.XXXX, ktorou žalovanej preukázal svoje nároky na náhradu škody na zdraví a vyzval ju na uzavretie dohody o vysporiadaní nárokov. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení žalovaná bola povinná žalobcovi poskytnúť plnenie do 3 mesiacov od výzvy žalobcu. Žalovaná však písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX uspokojiť nároky žalobcu odmietla. Súd vyjadril názor, že žalovaná bola povinná prešetrovanie poistnej udalosti skončiť a žalobcovi poskytnúť poistné plnenie do 3 mesiacov od XX.XX.XXXX, teda do XX.XX.XXXX. Žalovaná však toto plnenie žalobcovi v uvedenej lehote neposkytla, čím sa dostala do omeškania. Preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením priznaných náhrad za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to od XX.XX.XXXX do zaplatenia, vo výške stanovenej ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prvému dňu omeškania žalovanej so zaplatením náhrad zodpovedajú úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne. V prevyšujúcej časti súd žalobu aj ohľadne príslušenstva zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
18. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi titulom bolestného sumu 12 116,77 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 05.12.2007 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 63 761,16 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 05.12.2007 do zaplatenia a z titulu 50 % zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 31 880,58 eura ako aj nahradiť trovy konania. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobca v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vo veku XX rokov utrpel devastačné zranenia s trvalými následkami, s progresiou do budúcnosti. Následkom zranení je invalidným s mierou funkčnej poruchy na 75 %, je zdravotne ťažko poškodenou osobou, pripútaný na invalidný vozík a potrebuje sústavne pomoc inej osoby. Je hendikepovaný vo všetkých oblastiach života. Nárok žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví, ktorý je predmetom tohto konania je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobcom uplatnené právo na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov sa opiera o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo neumožňuje, aby sa prevádzkovateľ motorového vozidla celkom zbavil svojej zodpovednosti. Žalobca písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému podal návrh dohody o vysporiadaní nároku a súčasne rozsah škody preukázal listinnými dôkazmi. U.. B. v lekárskom posudku zo dňa XX.XX.XXXX bolestné ohodnotil na 1 428,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku zo dňa 12.01.2006 na 8 340 bodov. Žalovaná návrh na uzavretie dohody
o vysporiadaní odmietla, čo vyplýva z písomného podania zo dňa XX.XX.XXXX a nepreukázala žiadnu takú relevantnú skutočnosť, prečo by nemohla dobrovoľne a včas plniť preukázané nároky žalobcu, čo zakladá tiež právo žalobcu na úrok z omeškania. V žalobe bola spoluvina žalobcu zohľadnená v rozsahu jednej tretiny. Pri vzniku škody totiž pôsobila objektívna skutočnosť (hrboľatá cesta, diery vo vozovke na krajnici, žalobcovi sa pri jazde bicyklom pokazilo dynamo, resp. spadla reťaz) a napriek tomu spoluvina žalobcu bola stanovená súdom v rozsahu 90%. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výpoveď žalobcu, ktorý napriek ťažkému zraneniu nemenil obsah výpovede ako v priestupkovom konaní tak ani v civilnom konaní, je vierohodná. Stabilita výpovede u vodiča motorového vozidla absentuje, nakoľko svoje výpovede menil a neuniesol dôkazné bremeno v svojich tvrdeniach. Uvedené je zrejmé z toho, že krátko po dopravenej nehode v dome u pani X. (neter žalobcu) vypovedal, že mu je ľúto, že žalobcu nevidel. V priestupkovom konaní vypovedal, že mal zapnuté tlmené svetlá, lebo oproti išli motorové vozidlá, neprešiel celkom do ľavého pruhu a poškodeného videl na cca XX metrov. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vodič vypovedal, že mal zapnuté diaľkové svetlá, poškodeného videl na XX-XX metrov a vtedy začal brzdiť, keď brzdil brzda bola tvrdšia, išiel vo večerných hodinách rýchlosťou XX km/hod, poškodeného videl na poslednú chvíľu, nevie predložiť STK od motorového vozidla. Znalcom v odbore doprava cestná C.. P. D. bolo preukázané, že vodič motorového vozidla mal možnosť zabrániť zrážke (i) ak by s vozidlom nebrzdil havarijným brzdením, kedy by vozidlo nestratilo možnosť ovládania a teda by mal možnosť korekciou riadenia obísť cyklistu padajúceho do vozovky, (ii) reakciou z pôvodného miesta reakcie z rýchlosti do XXkm/hod, ale išiel rýchlosťou približne XX km/hod podľa znalca (podľa výpovede vodiča rýchlosťou XX km/hod), kedy by s vozidlom zastavil pred možným miestom zrážky, (iii) ak by dodržal dostatočný bočný odstup, (iiii) skorým spozorovaním, ale vodič reagoval na poškodeného vo vzdialenosti XX,X metra pred miestom zrážky. Z uvedeného vyplýva, že vodič motorového vozidla porušil povinnosť správať sa ohľaduplne, prispôsobiť svoje správanie najmä svojim schopnostiam, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, prispôsobiť rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Žalobca podľa znaleckého posudku mal možnosť zabrániť zrážke (i) ak by sa pohyboval na okraji cesty (vzhľadom na zlý stav vozovky nemohol ísť pri krajnici), (ii) ak by nespadol naľavo do vozovky (dôvod a smer pádu cyklistu nebol jednoznačne preukázaný). Z uvedeného je zrejmé, že nároky na náhradu škody nie sú dôvodné len do výšky 10%. Žalobca vo vzťahu k samotnej výške uplatnených nárokov poukázal na to, že súdny znalec U.. P. v znaleckom posudku č. XX/XXXX celkové bolestné ohodnotil na 1 730 bodov, čo predstavuje 18 175,16 eura. Bolestné po odpočítaní 1/3 z titulu spoluviny žalobcu vo výške 6 058,38 eura, predstavuje sumu 12 116,77 eura. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec ohodnotil celkove na 8 340 bodov, teda 95 641,74 eura, čo po odpočítaní 1/3 spoluviny žalobcu predstavuje sumu 63 761,16 eura. 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vzhľadom na bodové hodnotenie znalca 31 880,58 eura. Ďalej namietal, že korekcia lekárskeho posudku a znaleckého posudku iným subjektom než lekárom nie je možná, preto malo byť ohodnotenie bolestného stanovené nie na 1 477,50 bodov, ale na 1 730 bodov, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku.
19. Proti rozsudku podala odvolanie tiež žalovaná, ktorá namietala priznanie úrokov z omeškania zo sumy bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a zároveň namietala priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 2 869,25 eura. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu v tejto časti zamietne. Uviedla, že úroky z omeškania súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo je nesprávny postup. Vzhľadom k tomu, že pasívna legitimácia žalovanej, ako aj nároky uplatnené voči žalovanej si žalobca uplatňuje v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné aplikovať tento zákon aj pri rozhodovaní o (ne)priznaní úroku z omeškania. Poukázala na ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že je nesporné, že žalovaná už dňa XX.XX.XXXX poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie. Tiež je potrebné zohľadniť skutočnosť, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX ako aj rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko bol toho názoru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie a súd prvej inštancie až týmto odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX prvýkrát judikoval stav, že žalovaná je povinná znášať náhradu škody na zdraví žalobcu v rozsahu 10%. Preto nie je možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby hradil žalobcovi úrok z omeškania už od XX.XX.XXXX, keď až týmto rozhodnutím boli prvýkrát judikované istiny bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Až do momentu doručenia tohto rozsudku žalobca ani žalovaná nemali vedomosť o tom, aké nároky žalobcovi patria, preto sa žalovaná nemohla dostať do omeškania s plnením nárokov žalobcu. Pri priznávaní úrokov z omeškania je preto potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Vo vzťahu k priznanému zvýšeniu
sťaženiu spoločenského uplatnenia uviedla, že 50 % zvýšenie nie je v tomto prípade dôvodné, keďže už došlo k zvýšeniu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o duplicitné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že ust. § 5 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. dáva súdu možnosť v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50%. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o maximálnych 50 % by mal súd pristupovať len vo výnimočných a najzávažnejších prípadoch. Tie je možné stotožniť s najzávažnejšími poškodeniami zdravia a s tým spojenými obmedzeniami, aké si možno predstaviť. Existujú prípady poškodenia zdravia, kedy poškodení ostanú ležiacimi pacientmi, neschopnými vykonávať absolútne žiadne samoobslužné úkony ani vykonávať takmer žiadny pohyb. Niektorí pacienti môžu takéto závažné poškodenia zdravia utrpieť aj v pomerne mladom veku XX-XX rokov, kedy je nepochybne rozdiel, čo sa týka doterajšej dĺžky a kvality života bez poškodenia zdravia a ich potenciálnej dĺžky a kvality života po poškodení zdravia, v porovnaní s poškodeným, ktorý poškodenie zdravia utrpel vo veku okolo XX . rokov. Maximálne možná miera zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % má byť priradzovaná iba takýmto najzávažnejším prípadom. V danom prípade žalobca utrpel poškodenie zdravia vo veku XX rokov, pričom aj po poškodení zdravia je spôsobilý vykonávať aspoň niektoré zo samoobslužných úkonov. Nie je správne priznať rovnakú, 50 % mieru zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri takýchto, čo do následkov rozdielnych prípadoch.
20. Strany sporu v ďalších vyjadreniach trvali na svojich doterajších stanoviskách vyjadrených v písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaná zdôraznila najmä, že zo znaleckého dokazovania je úplne zrejmé, že vodič motorového vozidla neporušil žiadne povinnosti vyplývajúce mu z platných právnych predpisov a je absolútne nedôvodné poukazovanie žalobcu na teoretické situácie, ako by mohol vodič motorového vozidla zabrániť zrážke, ak by nebrzdil havarijným spôsobom brzdenia, resp. ak by išiel rýchlosťou nižšou ako XX km/hod. Sám znalec konštatoval, že reakcia vodiča motorového vozidla havarijným brzdením na pád žalobcu do koridoru jeho jazdy bola absolútne primeraná a z hľadiska techniky jazdy správna. Žalovaná ďalej uviedla, že bol to práve žalobca, ktorý porušil dopravné predpisy a konal protiprávne, keďže jazdil na neosvetlenom bicykli v ťažkom stave opitosti čoho dôsledkom bolo nezvládnutie riadenia bicykla a jeho náhly a neočakávaný pád priamo do koridoru jazdy motorového vozidla. Žalobca vo svojom vyjadrení opätovne zdôraznil, že právo na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku sa zakladá na objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla, čo neumožňuje, aby sa prevádzkovateľ motorového vozidla celkom zbavil svojej zodpovednosti. Uviedol, že žalobca v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vo veku XX rokov utrpel devastačné zranenia s trvalými následkami s progresiou do budúcnosti. Prognóza vývoja trvalých následkov je nepriaznivá, kedy je potrebné počítať so zhoršením, resp. s komplikáciami. Celkový stav žalobcu, úplné ochrnutie dolných končatín, neschopnosť kontroly na odchodom stolice a moču ho vážnym spôsobom obmedzujú až limitujú vo všetkých životných a spoločenských potrebách.
21. Krajský súd v Prešove prvým rozsudkom č.k. 3Co/244/2016-608 zo dňa 01.06.2017 potvrdil rozsudok v napadnutej časti výroku II. o priznaní zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 2.869,25 eur. Zmenil rozsudok vo výroku II. o priznaní úrokov z omeškania tak, že žalobu o zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.552,24 eur od 05.12.2007 do zaplatenia a 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 9.564,17 eur od 05.12.2007 do zaplatenia zamietol. Zmenil rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 3.104,48 eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.128,34 eur a titulom zvýšenia spoločenského uplatnenia náhradu vo výške 9.564,16 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdil. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
22. Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol v časti priznania 8,5 % úroku z omeškania zo sumy 1.552 eur od 05.12.2007 do zaplatenia, v časti priznania 8,5 % úroku z omeškania zo sumy 9.564,16 eur od 05.12.2007 do zaplatenia, podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho vydal vecne nesprávne rozhodnutie. Uviedol, že právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Poisťovateľ sa s plnením peňažnej povinnosti v prípade jej nesplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a
b) zákona č. 381/2001 Z.z. Na dôsledky omeškania je potrebné aplikovať všeobecný predpis, ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná na výzvu žalobcu reagovala listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým plnenie jeho nárokov odmietla. Žalobca žalovanej zákonným spôsobom preukázal svoje nároky na náhradu škody podaním zo dňa XX.XX.XXXX a žalovaná plniť preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalobcovi preto vzhľadom na omeškanie s plnením peňažného dlhu popri plnení jeho nárokov v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo právo aj na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaná do omeškania s plnením dostala.
23. Dovolací súd rozsudkom č.k. 1Cdo/212/2017-636 zo dňa 26.02.2019 dovolanie žalobcu zamietol.
24. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021 vydaným v konaní o ústavnej sťažnosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že výklad prijatý dovolacím súdom vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Právna úprava vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, ktorá bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Túto okolnosť dovolací súd nijako nezohľadnil. Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas realizovať príslušné šetrenie a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie, keďže nereagovanie na žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane, účinne a systematicky sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.
25. Najvyšší súd SR po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie ústavným súdom SR, uznesením č.k. 1Cdo/225/2021-683 zo dňa 27.04.2022 v častiach týkajúcich sa príslušenstva priznaných pohľadávok v II. a III. výroku rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 01.06.2017, sp. zn. 3Co/244/2016 zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že vzhľadom na právny názor ústavného súdu na posudzovaný prípad dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Odvolaciemu súdu uložil povinnosť rozhodnúť o príslušenstve súdom priznaných pohľadávok s ohľadom na právne závery ústavného súdu vyslovené v náleze.
26. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na záväzný záver Ústavného súdu SR je potrebné čiastočne potvrdiť a čiastočne zmeniť v častiach týkajúcich sa príslušenstva priznaných pohľadávok.
27. Vzhľadom na právne závery uvedené vyššie, predmetom konania zostali len úroky z omeškania z náhrady škody, na ktoré má žalobca nárok v súvislosti s nesplnením si povinnosti žalovanej v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z., teda nedodržania trojmesačnej lehoty určenej na prešetrenie poistnej udalosti a 15-dňovej lehoty určenej na poskytnutie poistného plnenia.
28. Odvolací súd viazaný právnym názorom nadriadených súdnych inštancií uvádza, že otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, alebo odmietne poskytnúť poistné plnenie, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného (žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v
spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade odmietnutia plniť dostane do omeškania.
29. Zjavným, prirodzeným a nesporným účelom úrokov z omeškania, podobne ako aj akýchkoľvek iných sankcií za nesplnenie povinnosti, je totiž nútiť dlžníkov, aby svoju povinnosť splnili riadne a včas, čo nepochybne zahŕňa nielen časovú, ale aj kvalitatívnu a kvantitatívnu zložku ich povinností. Svoju povinnosť tak majú splniť nesporne nielen včas, ale aj úplne a riadne, a teda nie len formálne podľa subjektívneho uváženia dlžníka, ale objektívne v zmysle zákona. Inak by tieto sankcie nemali žiaden reálny význam. Z pohľadu teologického a spravodlivého výkladu povinností ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a úrokov z omeškania ako sankcie za ich nesplnenie preto nemôže stačiť, aby poisťovateľ v stanovenej lehote poskytol poškodenému akékoľvek vyjadrenie či odôvodnenie k jeho riadne uplatnenému nároku, a tak si údajne riadne splnil svoju povinnosť, a tým si bez akýchkoľvek následkov oddialil svoju povinnosť poskytnúť peňažné plnenie až do (právoplatného) rozhodnutia súdu. Zjavnému a spravodlivému účelu týchto ustanovení teda zodpovedá výklad taký, že ak bol v stanovenej lehote poisťovateľovi nárok na náhradu škody zo strany poškodeného objektívne dostatočne preukázaný, poisťovateľ bol povinný najneskôr v lehote troch mesiacov skončiť svoje potrebné prešetrovanie tohto nároku a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia zodpovedajúcu rozsahu objektívne preukázanej povinnosti, a súčasne najneskôr do uplynutia 15 dní od toho poskytnúť poškodenému tomu zodpovedajúce poistné plnenie, a ak sa tak nestalo, od nasledujúceho dňa je tak povinný zaplatiť poškodenému z tejto sumy aj zákonom stanovené úroky z omeškania.
30. V prospech tohto výkladu konajúceho súdu svedčí napokon aj dôvodová správa k zákonu č. 381/2001 Z.z., a to či už k jeho pôvodnému zneniu, alebo aj k jeho novelizácii zákonom č. 430/2003 Z.z. (ktorým bola do tohto zákona zavedená právna úprava povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania). Podľa dôvodovej správy k pôvodnému zneniu by tento zákon mal viazať splatnosť poistného plnenia „podobne ako tomu bolo doteraz na dobu 15 dní po skončení šetrenia potrebného na zistenie výšky povinnosti poistiteľa nahradiť škodu. Rovnaká lehota platí, ak o nároku poškodeného rozhoduje súd, bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poistiteľa alebo poisteného.“, a teda bez ohľadu na to či by o nároku rozhodoval súd. A podľa dôvodovej správy k novelizácii zákona č. 381/2001 Z.z. zákonom č. 430/2003 Z.z. nové znenie by malo vychádzať „z čl. 4 odsek 6 smernice č. 2000/26/ES (štvrtá smernica), ktorá jednoznačne stanovuje povinnosť poisťovateľovi do troch mesiacov poskytnúť poškodenému poistné plnenie, ak boli rozsah povinnosti poisťovateľa plniť a nároky na náhradu škody preukázané alebo poškodeného písomne informovať o dôvodoch pre ktoré odmietol alebo znížil poistné plnenie, alebo dôvodov pre ktoré v ustanovenej lehote nebolo možné preukázať rozsah povinnosti poisťovateľa plniť.“ Účel a cieľ tejto právnej úpravy teda možno vyvodiť z čl. 4 ods. 6 smernice č. 2000/26/ES, z ktorého podľa dôvodovej správy úlohou členských štátov bolo zaviesť povinnosť, podporenú „primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené, a zároveň členské štáty mali prijať „ustanovenia, aby zabezpečili, že ak návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej súdom budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky“. Účelom zákona teda bolo zabezpečiť, aby boli povinnosti plnené odôvodnene, riadne a včas.
31. Pre rozlišovanie a výklad povinností žalobcu podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. je totiž, podľa toho ako je to v tomto ustanovení zakotvené, rozhodujúce rozlišovanie toho, či bol počas prešetrovania poisťovateľa nárok na náhradu škody a rozsah jeho povinnosti poškodeným preukázaný, alebo nie. Ak boli nárok na náhradu škody a rozsah povinnosti poisťovateľa poškodeným dostatočne preukázané,
poisťovateľ bol povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia /§ 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z./, a ak pritom odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo znížil poistné plnenie, tak bol pritom súčasne povinný poskytnúť poškodenému aj písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré tak urobil /prvá časť § 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z./. No a prípade, ak v ustanovenej lehote nebol preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia (zákonodarca v poslednej časti už nehovorí o nepreukázaní nároku na náhradu škody, ale len o nepreukázaní výšky poistného plnenia), tak poisťovateľ bol povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia /druhá časť § 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z./.
32. V prejednávanej veci bola žalovanej doručená výzva na plnenie dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná na túto výzvu odpovedala žalobcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX a oznámila, že do právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní nie je možné návrhu vyhovieť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný, ak aj mal o týchto nárokoch, ktoré súd žalobcovi priznal, nejaké pochybnosti, pričom ide o podnikateľa, u ktorého je odborná poisťovateľská činnosť predmetom jeho podnikania, tak bol povinný skončiť ich prešetrovanie, tak ako mu to ukladá zákon, v stanovenej lehote 3 mesiacov od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti, a to bez ohľadu na to, či by to urobil sám, alebo prostredníctvom tretej osoby, ktorú na to použil. Ak sa tak nestalo a súd presne tie isté nároky žalobcovi priznal, tak to znamená, že po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania, kedy najneskôr mali byť tieto preukázané nároky objektívne splnené, sa dostal do omeškania s ich plnením, a od nasledujúceho dňa je tak povinný zaplatiť žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania. Tento právny záver uviedol vo svojom náleze III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021 aj Ústavný súd SR, ktorým zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR v prejednávanej veci. V bode 30 uvádza, že všeobecné súdy museli vyriešiť, od kedy má sťažovateľ nárok na úrok z omeškania, pričom uvádza tri možnosti, a to: odo dňa, ktorý nasledoval po oznámení škody oznamovateľom žalovanej poisťovni, odo dňa, ktorý nasledoval po uplynutí troch mesiacov a 15 dní podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. alebo odo dňa po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady. V bodoch 27. a 28. zároveň uviedol, že podľa Občianskeho zákonníka by sa žalovaná poisťovňa mohla dostať do omeškania len vtedy, ak by ju sťažovateľ vyzval na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Avšak vzťah sťažovateľa a žalovanej poisťovne neposúdil ako vzťah poškodeného a škodcu, ale ako vzťah osobitný, čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách ust. § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z.z. V bode 33 ústavný súd konštatoval, že záver, podľa ktorého sa poisťovňa dostala do omeškania a je povinná zaplatiť úroky z omeškania až po tom, ako jej bol doručený rozsudok v spore, je nesprávny vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutím o výške náhrady môže byť aj celkom iný rozsudok.
33. S poukazom na závery a právny názor Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu vo výroku II. a III. v častiach týkajúcich sa príslušenstva priznaných nároky a na lehoty na prešetrovanie a na plnenie v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. (tri mesiace a 15 dní), ktoré žalovanej uplynuli najneskôr dňa XX.XX.XXXX (výzva žalobcu bola žalovanej doručená dňa XX.XX.XXXX), počiatok jeho omeškania so zaplatením žalovanej istiny nastal dňa XX.XX.XXXX, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania.
34. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchajú žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z. Podľa ust. § 10a tohto nariadenia účinného od 1. januára 2009, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Podľa ust. § 3 účinného v čase, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, t.j. dňa XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ako vyplýva z webovej stránky Národnej banky Slovenska, úroveň diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je počnúc 1. januárom 2002 totožná s úrovňou „limitnej úrokovej sadzby NBS pre dvojtýždňové REPO tendre“, ktorá ku dňu 21.12.2007 bola vo výške 4,25 %, teda žalobca má nárok na 8,5 % (2 x 4,25 %) ročný úrok z omeškania od 21.12.2007 do zaplatenia.
35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v častiach týkajúcich sa priznaných úrokov z omeškania a zmenil rozsudok vo výroku III. v častiach
týkajúcich sa úrokov z omeškania tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je uvedené v tomto výroku rozhodnutia odvolacieho súdu.
36. O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, odvolacieho i dovolacieho konania.
37. V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody titulom ublíženia na zdraví. Výška uplatneného nároku teda bez akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní o nároku na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ustanovenia § 255 CSP. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd prizná nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu.
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).