Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-96-2013.pdf
PDF · 111.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/96/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: R. Š., B.. XX.XX.XXXX, O. X. D.. K. W. XXXX/X, XXX XX G., toho času bytom ul. T. XX, XXX XX G. U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 874,82 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 184,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30,94 Eur od 13.06.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,92 Eur od 13.07.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,96 Eur od 12.08.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania spolu vo výške 64,08 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou došlou na súd 11.01.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 874,82 Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 15.05.2010 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 53,08 Eur za každý začatý mesiac omeškania, počnúc mesiacom máj 2010 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 06.08.2009 zmluvu o úvere č. 420090420, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 Eur za poplatok za správu úveru vo výške 690 Eur. Celkovú čiastku úveru 1.690 Eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v 13 mesačných splátkach po 130 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy o úvere. Žalovaný do spísania žaloby dňa 11.07.2012 uhradil sumu 815,18 Eur, pričom posledná časť vo výške 35 Eur bola uhradená dňa 08.03.2010. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil splátky riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 08.04.2010 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa
23.07.2010 žalobca oznámil žalobcovi, že celý dlh (zahŕňajúci nesplatenú časť úveru a poplatok za správu úveru) sa stal splatným ku dňu 14.05.2010. Dlžná čiastka 874,82 Eur predstavuje rozdiel medzi sumou 1.690 Eur a zaplatenou sumou 815,18 Eur. Ďalej sa žalovaný v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, t. j. 53,08 Eur (690 Eur /13) za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane celkového poplatku za správu úveru. Žalovaný splátku za mesiac máj 2010 neuhradil riadne a včas.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Dňa 30.07.2014 vstúpil do konania na strane žalovaného v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Vedľajší účastník na strane žalovanému vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nepreukázal odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému, a to výpisom z účtu, alebo výdavkovým dokladom. Zmluva o úvere podľa neho neobsahuje povinné náležitosti - konečnú splatnosť úveru vyjadrenú presným dátumom, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej mal vedľajší účastník na strane žalovaného za to, že zmluvná pokuta vo výške 53,08 Eur za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom máj 2010 do zaplatenia je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, je vysoko neprimeraná a považuje ju preto za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žiadal vedľajší účastník zaviazať žalovaného len na úhradu zostávajúcej časti istiny vo výške 184,82 Eur (1.000 Eur - 815,18 Eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie a verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s obsahom spisu, a to zmluvou o úvere č. 420090420 zo dňa 06.08.2009 (ďalej len „zmluva o úvere“), Obchodnými podmienkami k zmluve o úvere (ďalej len „OP“), predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 08.04.2010, poštovým podacím hárkom o odoslaní upomienky, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 23.07.2010, poštovým podacím hárkom o odoslaní oznámenia.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 06.08.2009 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol jednorázovo žalovanému úver vo výške 1.000 Eur (čo žalovaný potvrdil svojím podpisom na zmluve) s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 20 % z istiny, ďalej označovanou ako poplatok za správu úveru (ktorý zahŕňa ako odplatu, tak dohodnutý úrok) v celkovej výške 690 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátane poplatku za správu úveru spolu vo výške 1.690 Eur zaplatiť žalobcovi v 13 mesačných splátkach po 130 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy (t. j. 16.08.2009) a každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca bol v zmysle zmluvy oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Konečná splatnosť úveru nebola v zmluve uvedená. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 206,73 %, hoci vzhľadom na celkové náklady spojené s úverom vo výške 1.690 Eur, mala činiť 166,08 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre daný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere za príslušný kalendárny štvrťrok činila 40,61 % a táto bola uvedená aj v zmluve o úvere. Žalovaný do 08.03.2010 zaplatil žalobcovi 815,18 Eur. Odvtedy nič nezaplatil. Dňa 08.04.2010 zaslal žalobca žalovanému poštou doporučene predžalobnú upomienku, v ktorej vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok s upozornením, že ak ich neuhradí do 15 dní, bude žalobca žiadať úhradu celej pohľadávky vrátane zmluvne dojednaných sankcií. Dňa 23.07.2010 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o zosplatnení úveru ku dňu 14.05.2010.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a), b), c) bod 1. a e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.11.2009 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere; poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ absolútnym obchodom. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi veriteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. na jednej strane, nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver v rámci predmetu svojho podnikania - poskytovania úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom na strane druhej, čo vyplýva zo zmluve o úvere, ktorá odkazuje na zákon č. 258/2001 Z.z.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že zmluva o úvere bola síce uzatvorená v zmysle § 4 ods. 3 vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z.z. platne, nakoľko spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý jednorázovo v deň podpisu zmluvy o úvere, t.j. 06.08.2009, avšak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované vtedy účinným zákonom č. 258/2001 Z.z., konkrétne náležitosť uvedenú v ust. § 4 ods. 2 písm. g), t.j. konečnú splatnosť úveru a písm. j), t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, táto nie je v zmluve o úvere uvedená. Jej vyvodenie z počtu a termínov splátok úveru nemožno považovať za postačujúce, pretože ak by zákonodarca nevyžadoval osobitne výslovne uviesť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, táto náležitosť by nebola v zákone uvedená osobitne. Ročná percentuálna miera nákladov je síce v zmluve uvedená vo výške 206,73 %, tento údaj je však nepravdivý, lebo jej reálna výška vzhľadom na vyššie uvedené je 166,08 %. Súd má za to, že ak je údaj uvedený v zmluve nesprávne, resp. neurčito, má to za následok, ako keby tam vôbec uvedený nebol, pretože nepodáva spotrebiteľovi pravdivé informácie o úvere, a to je zmyslom a účelom právnej úpravy. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže v zmluve o úvere chýbajú jej podstatné náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 258/2001 Z.z., nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o úvere, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd (na rozdiel od žalobcu) započítal splátky zaplatené žalovaným spolu vo výške 815,18 Eur len do istiny poskytnutého úveru vo výške 1.000 Eur a na odplatu, resp. poplatok za správu úveru neprihliadol. Súd preto v časti nezaplatenej úverovej istiny vo výške 184,82 Eur žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na jej úhradu a v prevyšujúcej časti uplatnenej odplaty (poplatku za správu úveru) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené činilo 12 splátok istiny bez odplaty po 76,92 Eur (1.000 Eur / 13) a 13. splátka zvyšok t.j. 76,96 Eur. V čase, keď žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie tohto práva (08.04.2010) bolo uhradených na istinu 815,18 Eur, t.j. viac ako 10 splátok úveru, pričom v tom čase bola splatná podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve o úvere ešte len 8. splátka, preto žalovaný v tom čase nebol v omeškaní s platením istiny úveru a teda žalobca nemohol platne uplatniť svoje právo na zosplatnenie úveru dňom 14.05.2010. 10. uhradená splátka bola totiž splatná až v máji 2010. Žalovaný uhradil aj časť 11. splátky istiny úveru vo výške 45,98 Eur. 11. splátka úveru bola splatná 12.06.2010, 12. splátka dňa 12.07.2010 a 13. splátka dňa 11.08.2010. Žalovaný sa teda dostal do omeškania so zaplatením zostávajúcej časti 11. splátky vo výške 30,94 Eur dňa 13.06.2010, 12. splátky vo výške 76,92 Eur dňa 13.07.2010 a 13. splátky vo výške 76,96 Eur dňa 12.08.2010.
Vzhľadom na uvedené nedošlo k zosplatneniu zostávajúcej časti nezaplatenej istiny, nakoľko žalobca neuplatnil svoje právo na zosplatnenie úveru v súlade s ust. § 53 ods. 8 OZ.
Podľa § 768k ods. 2 ObchZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 768k ods. 3 ObchZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa § 365 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 platnom znení úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 06.08.2009 a k omeškaniu žalovaného s plnením zostávajúcich nezaplatených splátok úverovej istiny došlo dňom nasledujúcim po
ich splatnosti, t.j. 13.06.2010, 13.07.2010 a 12.08.2010, súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase začiatku omeškania s plnením, t.j. účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením zostávajúcich troch splátok istiny úveru, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty ich splatnosti. Uplatnenie úroku z omeškania žalobcom ohľadne percentuálnej sadzby je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s plnením zostávajúcej úverovej istiny 1 %. Keďže však v zmysle vyššie uvedeného nedošlo k zosplatneniu zostatku neuhradenej istiny vo výške 184,82 Eur dňom 14.05.2010, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len z jednotlivých splátok istiny neuhradených v lehote ich splatnosti počnúc dňom nasledujúcim po ich splatnosti a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z istiny, ako aj úroku z omeškania z uplatnenej a nepriznanej odplaty (poplatku za správu úveru) žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Pokiaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, t.j. 53,08 Eur v zmysle bodu 3 OP, k tomu súd uvádza nasledovné:
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V prvom rade vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené má súd za to, že žalovaný sa dostal do omeškania až s časťou 11. splátky úveru počnúc dňom 13.06.2010. Preto uplatňovanie zmluvnej pokuty už za mesiac máj 2010 nie je dôvodné.
V druhom rade súd túto sankciu považuje v tomto konkrétnom prípade za neprimerane vysokú v zmysle § 53 ods. 3 písm. k) OZ. V pomere k sume mesačnej splátky 76,92 Eur, resp. 76,96 Eur činí totiž až sumu 53,08 Eur mesačne (čo je takmer 70 % sumy splátky, t.j. povinnosti, pre porušenie ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta). Taktiež v pomere k sume zostávajúcej nezaplatenej istiny 184,82 Eur činí zmluvná pokuta počnúc mesiacom júl 2010 len ku dňu vyhlásenia rozsudku (17.12.2015) až 2.866,32 Eur (54 mesiacov x 53,08 Eur) a mala by stále narastať až do zaplatenia dlžnej istiny. Preto dojednanie o zmluvnej pokute považuje súd za neplatné v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Súd však nevyslovil neplatnosť tejto podmienky vo výrokovej časti tohto rozsudku v zmysle § 153 ods. 4 OSP, pretože to, či je zmluvná pokuta neprimerane vysoká vo vzťahu k ňou zabezpečenej povinnosti závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu (vrátane toho, či je úver vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov alebo nie), aj od konkrétnej výšky nezaplatenej sumy istiny a výšky zmluvnej pokuty ako pomernej mesačnej časti poplatku za správu úveru. Súd nemá za to, že zmluvná pokuta vo výške 20 % ročne zo sumy istiny, t.j. vo výške poplatku za správu úveru predelená počtom mesačných splátok ako sankcia za nezaplatenie splátky riadne a včas, je vo všeobecnosti neprijateľná, neplatná, má tak za to, vzhľadom na vyššie uvedené, iba v tomto konkrétnom prípade. Ak by však súd vyslovil neplatnosť zmluvnej pokuty vo výroku rozsudku, malo by to v zmysle § 53a OZ v znení účinnom od 01.03.2010 ten následok, že dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, na čo súd vzhľadom na vyššie uvedené nevidí dôvod.
S prihliadnutím na uvedené súd žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 53,08 Eur za každý aj začatý mesiac omeškania, počnúc mesiacom máj 2010 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podľa vyššie uvedeného ustanovenia, nakoľko žalobca a žalovaný, a teda aj vedľajší účastník na strane žalovaného (keďže v zmysle § 93 ods. 1 OSP má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na
ktorého strane vstúpil do konania) mali úspech vo veci len čiastočný a ich neúspech nespočíval len v nepatrnej časti. Ku dňu vyhlásenia rozsudku činí celková priznaná suma pohľadávky s príslušenstvom 964,87 Eur (istina 874,82 Eur + úrok z omeškania vo výške 90,05 Eur) z celkovo žalobcom požadovanej sumy 4.181,83 Eur (istina 874,82 Eur + úrok z omeškania vo výške 440,69 Eur + zmluvná pokuta vo výške 2.866,32 Eur), čo predstavuje pomer 23,07 % úspechu žalobcu ku 76,93 % úspechu žalovaného. Po započítaní úspechu žalobcu do úspechu žalovaného (76,93 % - 23,07 % = 53,86 %), súd čiastočne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal pomernú náhradu trov konania spolu vo výške 64,08 Eur pozostávajúcu z pomernej časti trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie k žalobe) po 51,45 Eur a 2 x režijný paušál á 8,04 Eur = 118,98 Eur x 53,86 %).
Nakoľko žalovaný si napriek poučeniu o jeho procesných právach a povinnostiach náhradu trov konania neuplatnil, súd o nej v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP nerozhodoval.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).