Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-220-2013.pdf
PDF · 99.8 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/220/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45535108, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36862711 proti odporkyni: P. F., H..Č.. XXXXXX/XXXX, S. W. H. - H. N. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom v Partizánskom, Lúčna 2123/1 o zaplatenie sumy 248,95 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná v bode 5., prvá veta Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o pripojení zo dňa 18.10.2005, uzavretých medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a odporkyňou, v znení: "V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2, 3 alebo 4 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 7.500,- Sk." j e n e p r i j a t e ľ n á .
Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 106,77 Eur, ktoré je povinný zaplatiť zástupcovi vedľajšieho účastníka na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, Q., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 21.08.2012 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 248,95 Eur z toho dôvodu, že odporkyňa nezaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa - pôvodnému veriteľovi: spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (neskôr Slovak Telekom, a.s.) a následne ani navrhovateľovi zmluvnú pokutu v uvedenej výške. Ďalej si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 06.09.2009 až do zaplatenia, a tiež nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ uviedol, že dôvodom na podanie návrhu je tá skutočnosť, že pôvodný veriteľ vyúčtoval odporkyni zmluvnú pokutu vo faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 05.09.2009 vo výške 248,95 Eur, nakoľko odporkyňa nesplnila povinnosť včas a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 2081/B súd zistil, že s účinnosťou od 01.07.2010 je univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, IČO: 35763469. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávky na navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj žalovaná pohľadávka voči odporkyni.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Dňa 15.04.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý vo vyjadrení zo dňa 23.05.2013 k návrhu uviedol, že žiada návrh zamietnuť, nakoľko dojednaná zmluvná pokuta s odporkyňou je neprijateľná zmluvná podmienka.
Navrhovateľ listom zo dňa 23.05.2013 vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Súd pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-34 zo dňa 30.05.2013, v ktorom rozhodol tak, že:
- určil, že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, dojednaná v bode 5., prvá veta Dodatku zo dňa 18.10.2005 k Zmluve o pripojení zo dňa 18.10.2005, je neprijateľná,
- návrh navrhovateľa zamietol,
- navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 58,78 Eur,
- odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal. Súčasne súd uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.05.2013 rozhodol o tom, že:
- vstup vedľajšieho účastníka do konania sa pripúšťa,
- návrh navrhovateľa na prerušenie konania sa zamieta. Navrhovateľ podal voči rozsudku a uzneseniu odvolania zo dňa 04.07.2013. Odvolací súd uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.02.2014 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom uviedol, že prvostupňový súd najprv bude musieť vyriešiť otázku súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a súčasne vyslovil právny názor, že o návrhu na nepripustenie vedľajšieho účastníka musí rozhodnúť súd priamo na pojednávaní. Odvolací súd uznesením č.k. XXCo/XXXX/XXXX-XX zo dňa 06.02.2014 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom uviedol, že prvostupňový súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť až vtedy, keď bude o prípustnosti vedľajšieho účastníka právoplatne rozhodnuté.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 19.05.2014, na ktorom vyhlásil uznesenie o tom, že vstup vedľajšieho účastníka sa pripúšťa. Voči uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č.k. XXCo/XXXX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2015 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Uznesenie o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrou č. XXXXXXXXXX, Zmluvou o pripojení zo dňa 18.10.2005, Dodatkom zo dňa 18.10.2005, Všeobecnými podmienkami spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. účinnými od 01.02.2009 a prehľadom cien mobilných telefónov ponúkaných pôvodným veriteľom.
Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 18.10.2005 (ďalej len "Zmluva") a Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 18.10.2005 (ďalej len "Dodatok") zistil, že odporkyňa obdržala od pôvodného veriteľa mobilný telefón zn. Sagem MyZ-55 vrátane príslušnej SIM karty, pričom jej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Mobilný telefón zakúpila odporkyňa od pôvodného veriteľa za zľavnenú cenu 1,- Sk. Súčasne sa stala užívateľkou programu "StudentViac" s dobou viazanosti 24 mesiacov. Z prehľadu cien rôznych druhov mobilných telefónov ponúkaných pôvodným veriteľom svojim zákazníkom od 01.10.2005 súd zistil, že štandardná cena mobilného telefónu zn. Sagem MyZ-55 bola 6.490,- Sk (215,43 Eur).
Z bodu 5., prvá veta Dodatku vyplýva dojednanie o zmluvnej pokute v znení: "V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2, 3 alebo 4 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod
5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 7.500,- Sk" (248,95 Eur).
Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyhotovenej pôvodným veriteľom dňa 15.08.2009, splatnej dňa 05.09.2009, súd zistil, že odporkyni bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur.
Z písomného vyjadrenia zástupcu navrhovateľa zo dňa 23.05.2013 súd zistil, že odporkyňa bola formou zmluvnej pokuty sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť včas a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v dôsledku čoho bola jej SIM karta vypojená z prevádzky. Zároveň tým odporkyňa porušila aj svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s pôvodným veriteľom počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov. Navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu odôvodňoval aj tým, že pôvodný veriteľ poskytol odporkyni zľavu pri kúpe mobilného telefónu zn. Sagem MyZ-55 vo výške 6.489,- Sk z kúpnej ceny vo výške 6.400,- Sk, a preto by súd mal žalovaný nárok priznať minimálne do výšky takto poskytnutej zľavy.
Súd konštatuje, že pôvodný veriteľ síce poskytol odporkyni oveľa nižšiu cenu mobilného telefónu zn. Sagem MyZ-55, a to vo výške 1,- Sk, avšak urobil tak dobrovoľne, pričom je nepochybné, že práve toto bolo účelom jeho marketingovej a obchodnej stratégie.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. prináleží súdu kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a súčasne mu prináleží aj právo určiť konkrétnu zmluvnú podmienku za neprijateľnú s cieľom vylúčiť jej ďalšie používanie dodávateľom v iných spotrebiteľských zmluvách.
Súd v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej moci aj bez návrhu preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve a Dodatku, pričom konštatuje nasledovné skutočnosti:
Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou na základe Zmluvy a Dodatku je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.
Zmluvná podmienka dojednaná v bode 5., prvá veta Dodatku je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola s odporkyňou dojednaná individuálne.
Z formulácie uvedenej v bode 5., prvá veta Dodatku vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech pôvodného veriteľa na porušenie akejkoľvek ("najmä hociktorej") povinnosti zo strany odporkyne. Na druhej strane však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporkyne pre nedodržanie hociktorej (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa. Dohodnutá zmluvná podmienka v bode 5., prvá veta Dodatku navyše zaväzovala odporkyňu k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto pôvodný veriteľ aj v prípade, ak by odporkyňa porušila akúkoľvek zmluvnú povinnosť, hoci aj v posledný deň tejto doby napriek tomu, že dovtedy by neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť.
V rámci dohodnutých zmluvných podmienok mal pôvodný veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške aj v prípade, ak by bol odporkyňa v omeškaní s úhradou za poskytnuté služby zo strany pôvodného veriteľa hoci aj len čo do minimálnej sumy (napr. 5,- Eur). Povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu v plnom rozsahu bola dohodnutá v prípade porušenia čo i len jednej povinnosti odporkyňou pri následnom vypojení SIM karty z prevádzky, pričom po jej opätovnom zapojení bol pôvodný veriteľ oprávnený pri každom ďalšom porušení povinnosti zo strany odporkyne uplatňovať svoj nárok na zmluvnú pokutu znova a znova, a to až do zániku zmluvy o pripojení.
Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.
Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Dodatku nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o pripojení a dodatkov zo strany pôvodného veriteľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, zistil súd z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom na tunajšom súde (v pozícii právneho nástupcu pôvodného veriteľa: T-Mobile Slovensko, a.s., následne Slovak Telekom, a.s.).
Dodatky k zmluvám o pripojení - obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute - sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type a cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a taktiež nemá ani právo na uplatňované úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 9 % ročne od 06.09.2009 až do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
Súd na záver uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa. Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1, prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53a ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a jeho obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ jej povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odsek 2., prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
O náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 106,77 Eur rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporkyňa, na strane ktorej vedľajší účastník v konaní vystupoval, bola vo veci úspešná v plnom rozsahu. Uvedená suma predstavuje odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, za vyjadrenie zo dňa 23.05.2013 k návrhu a za vyjadrenie zo dňa 25.11.2013 k odvolaniu proti rozsudku vo výške 3krát po 21,58 Eur, za vyjadrenie zo dňa 25.11.2013 k odvolaniu proti uzneseniu vo výške 10,79 Eur a režijný paušál 4krát po 7,81 Eur. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia aj z vypočítaného príslušenstva žalovanej pohľadávky - úrokov z omeškania ku dňom určeným vedľajším účastníkom, nakoľko na základe dlhoročnej zaužívanej súdnej praxe považuje súd za dôvodné priznať vedľajšiemu účastníkovi predmetné trovy len z hodnoty predmetu sporu tvorenej žalovanou istinou, ktorá je súčasne aj základom pre výpočet súdneho poplatku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd právo náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom.
Podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.
Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za odvolanie, proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.
O nepriznaní práva odporkyni na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 a 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporkyňa, ako úspešná účastníčka v plnom rozsahu, si v konaní nárok na trovy neuplatnila a súčasne jej ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne trovy nevyplývali.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Ak si navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má vedľajší účastník možnosť domáhať sa svojich nárokov proti navrhovateľovi prostredníctvom exekúcie.