Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Co-216-2015.pdf
PDF · 66.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/216/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: mal. C. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a matkou T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Y. XXX/XX, v konaní právne zastúpenou JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10, proti odporcovi: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. P., D. X. C. XX/XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Stanislavom Bovanom, advokátom so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika 1161/184, o určenie otcovstva a úpravu pomerov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/130/2014-220 zo dňa 30.03.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) určil, že odporca C. B., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého C. T., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúceho z matky T. T., nar. XX.XX.XXXX. Maloletého C. T., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Odporcovi určil prispievať na výživu maloletého C. za obdobie od 03.09.2013 do 31.10.2013 sumou 250 Eur, za obdobie od 01.11.2013 do 29.05.2014 sumou 100 Eur a za obdobie od 30.05.2014 do budúcna sumou 80 Eur, ktoré výživné bude platiť vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné zo strany odporcu za obdobie od 03.09.2013 do 30.03.2015 vo výške 1 962,51 Eur povolil odporcovi splatiť v 70-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že navrhovateľ mal v konaní o určenie otcovstva plný úspech a v konaní o úpravu pomerov k maloletému dieťaťu mal vo väčšej časti úspech, na základe čoho mal prvostupňový súd rozhodnúť o trovách tak, ako je to upravené v ustanoveniach § 142 ods. 1 až 3. S prihliadnutím na správanie a postoj odporcu k celej veci a súdne konanie ako aj k jeho zákonným povinnostiam ako rodiča maloletého je spravodlivé požadovať od neho náhradu trov v prospech navrhovateľa. Preto považuje rozhodnutie v napadnutej časti za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že prizná navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania vo výške vyčíslenej v odvolaní.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľka sa domáhala určenia výživného v sume 200 eur mesačne, na základe vykonaného dokazovania súd stanovil výživné 80 eur. Vo väčšej časti mal teda úspech odporca. Podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 2 OSP má odporca právo na náhradu trov konania v 20 %. Uvádzanie skutočností v súdnom konaní, ktoré sú mu na prospech je jeho právom. Postoj odporcu nemôže byť dôvodom na priznanie trov navrhovateľke. Rovnako mu nie je
zrejmý súvis medzi zákonnými povinnosťami rodiča a trovami právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle zásad upravených v § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je významné z hľadiska jeho presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil, ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k trovám konania citoval ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia však ďalej nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa predmetné ustanovenie interpretoval, akými právnymi úvahami sa spravoval, ako dané ustanovenie na skutkový stav aplikoval, keď rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva, nakoľko predmetné ustanovenie predpokladá priznanie plnej náhrady trov konania účastníkovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd vo všeobecnosti k rozhodovaniu o trovách konania o určenie otcovstva uvádza, že tento druh konania je štandardným sporovým konaním. Na rozhodovanie o trovách konania sa v takomto konaní preto vzťahuje zásada úspechu (§ 142 ods. 1 až 3 O.s.p.). Z daného titulu je bez právneho významu, že s konaním o určenie otcovstva je obligatórne v zmysle § 113 ods. 2 O.s.p. spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (v súvislosti s ktorým sa pri náhrade trov konania uplatňuje § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Úspech resp. neúspech účastníkov konania a jeho rozsah je preto potrebné za daných okolností hodnotiť len s ohľadom na výsledok konania o určenie otcovstva.
Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby pôsobilo presvedčivo. V ďalšom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.