Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/118/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti žalovanému: X. S., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX Y. XX o zaplatenie 380,25 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 273,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 273,99 eur od 26.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 373,99 eur od 05.03.2014 do 04.04.2014, zo sumy 333,99 eur od 05.04.2014 do 09.05.2014, zo sumy 293,99 eur od 10.05.2014 do 11.07.2014, zo sumy 283,99 eur od 12.07.2014 do 25.07.2014 a iné trovy konania v sume 9,90 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 57,98 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.03.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 380,25 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% ročne zo sumy 387,77 eur od 04.03.2014 do 25.07.2014, zo sumy 380,25 eur od 26.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 480,25 eur od 05.03.2014 do 04.04.2014, zo sumy 440,25 eur od 05.04.2014 do 09.05.2014, zo sumy 400,25 eur od 10.05.2014 do 11.07.2014, zo sumy 390,25 eur od 12.07.2014 do 25.07.2014, zo sumy 380,25 eur od 26.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06.06.2013 žalovaného úver vo výške 399 eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu žalovaného žalobcom tak, že žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 24 mesačných splátkach vo výške 25,01 eur, splatných vždy k 15.dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.07.2013. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy nesplnil. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných upomienok, naposledy listom zo dňa 07.03.2014. Dňa 04.03.2014 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 480,25 eur. S prihliadnutím na stav úverového účtu žalovaného ku dňu podania žaloby eviduje žalobca voči žalovanému po úhrade 100 eur pohľadávku vo výške 380,25 eur. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 39% ročne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie, t.j. k 03.03.2014, domáha sa aj zaplatenia úroku vo výške 39% ročne zo sumy 387,77 eur od 04.03.2014 do zaplatenia. Na záver uviedol, že si uplatňuje aj úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením žalobcu a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2015 uviedol, že žalovanému bol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 06.06.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 399 eur na nákup tovaru, ktorý mal žalovaný splácať v 24 mesačných splátkach po 25,01 eur počnúc dňom 15.07.2013. S ohľadom na skutočnosť, že úver bol odfinancovaný až dňa 10.07.2013, bol dátum splatnosti prvej splátky posunutý na deň 15.08.2013. Úver tak mal byť pri pravidelnom splácaní splatený ku dňu 15.07.2015. Žalovaný mal žalobcovi na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradiť sumu v celkovej výške 600,24 eur, ktorá pozostáva z poskytnutého úveru vo výške 399 eur a zmluvne dohodnutých úrokov v celkovej výške 181,80 eur. Žalovaný prijal poistenie úveru podľa bodu A) Základný súbor poistenia časti 3, čl. 1.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb vo výške 3,33% z dohodnutej mesačnej splátky 25,01%, t.j. vo výške 0,81 eur. Žalovaný žalobcovi na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradil iba sumu v celkovej výške 25,01 do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, po vyhlásení mimoriadnej splatnosti uhradil žalovaný žalobcovi ešte sumu v celkovej výške 100 eur. V prípade ak sa klient dostane do omeškania, je žalobca oprávnený účtovať klientovi poplatky spojené s omeškaním vo výške stanovenej platným sadzobníkom poplatkov v čase ich účtovania. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný prestal poskytnutý úver splácať, vyhlásil žalobca podľa časti 3, čl. 4.1 písm. a) zmluvy oznámením zo dňa 07.03.2014 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.03.2014 v sume 480,25 eur a požadoval splatenie úveru vrátane úrokov a poplatkov v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Následne citoval ustanovenia časti 3 zmluvy. V ďalšom uviedol, že si uplatňuje aj nárok na náhradu zmluvných úrokov s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že tento bol vypočítaný iba ku dňu predania prípadu na vymáhanie, domáha sa zaplatenia zmluvného úroku vo výške 39% ročne zo sumy 387,770 eur od 04.03.2014 do zaplatenia s odkazom na ust. časti 1. čl. 1.1. zmluvy. Dlžná suma 480,25 eur pozostáva zo sumy 387,77 eur - neuhradené úverové istiny po lehote splatnosti (ktorá suma pozostáva zo sumy 75,48 eur - úverová istina z dlžných mesačných splátok úveru splatných v 9/2013

- 02/2014, zo sumy 312,29 eur - úverová istina splatná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti za obdobie 03/2014 až do zaplatenia, t.j. do 15.07.2015), zo sumy 74,58 eur - dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie z dlžných mesačných splátok úveru po lehote splatnosti v 09/2013 - 02/2014 (z toho 69,72 eur predstavujú dlžné zmluvné úroky a 4,86 eur dlžné poistné) a sumy 17,90 eur za neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa 01.10.2013. Úverová zmluva je v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy, kedy časť je uvedená priamo v zmluve a časť v spoločných ustanoveniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb ( ďalej len „zmluva“) zo dňa 06.06.2013 vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v Zmluve. Klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 399 eur pri fixnej výške úrokovej sadzby 39% p.a., RPMN predstavovala 46,79% a poplatok za poistenie 3,33%. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 24 mesačných splátkach po 25,01 eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 15.dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola dohodnutá na deň 15.07.2013 a konečná splatnosť na deň 15.06.2015. Celková čiastka k zaplateniu predstavovala sumu 580,80 eur.

Z čl. 2 bod 2.1 a 2.2 prvej časti zmluvy s názvom trvanie ZoSÚ vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi.

Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2022 a CTM3032 ( ďalej len RZoP) uzavretými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s.., Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava, IČO: 36 534 978 ( ďalej len poistiteľ), platnými v čase podpisu ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s., ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením rozsahu,

ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach ZoSÚ/ZoRSÚ. V rámci ZoSÚ/ZoRSÚ je možné pristúpiť k týmto súborom poistenia (čl. 1 bod 1.1 tretej časti zmluvy).

V zmysle čl. 4 bod 4.1 tretej časti zmluvy Následky porušenia povinností klienta v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výše odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru/revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť ( bod 4.2. čl. 4 tretej časti zmluvy ).

Podľa bodu 4.4. čl. 4 tretej časti zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/ revolvingového úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoSRÚ je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoSRÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru/ revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

V zmysle čl.13 tretej časti zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou ZoSÚ/ZoRSÚ je aj aktuálny Sadzobník poplatkov a Reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Cetelemu a dostupné v sídle spoločnosti Cetelem. Cetelem je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených Sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr. zmena všeobecne záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na finančných trhoch alebo zmeny obchodnej politiky. Cetelem je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napr. písomne, na internetových stránkach Cetelemu, u zmluvných partnerov Cetelemu a pod.

Vo veciach neupravených ZoSÚ/ZoRSÚ sa primerane použijú najmä ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, zákona o platobných službách a Obchodného zákonníka. ( čl. 14 tretej časti zmluvy).

Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému, že spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy a ku dňu 04.03.2014 sa stal záväzok splatný v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 480,25 eur zloženej z úverovej istiny 387,77 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 74,58 eur, nákladov spojených s uplatnením poghľadávky vo výške 17,90 eur a upozornil ho, že dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru mu účtujú aj úrok z omeškania. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 12.03.2014.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX žalobcu súd zistil, že žalovaný celkovo odčerpal finančné prostriedky v sume 399 eur a že uhradil sumu 125,01 eur.

Žalobca predložil súdu aj výpisu z účtu k zmluve, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a sadzobník poplatkov, v zmysle ktorého účtoval žalovanému jednotlivé poplatky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ods. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako klientom a žalobcom bola uzavretá dňa 06.06.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za dojednaných podmienok, pričom žalovaný si povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy neplnil, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zmluvy a požadoval od žalovaného zaplatenie sumy celkovo 480,25 eur .

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa na predmetný právny vzťah mali použiť aj ustanovenia Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 380,25 eur pozostávajúcej z jednotlivých zložiek ako súd uviedol vyššie.

Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému sumu 399 eur a žalovaný uhradil celkovo sumu 125,01 eur s tým, že sumu 25,01 eur uhradil do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a sumu 100 eur po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 273,99 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

V ďalšom tvorili žalovanú sumu poplatky za poistenie v sume 4,86 eur, čo sa týka dojednania poistenia súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient mal súhlasiť so zvoleným základným súborom poistenia, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,33%. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný na vedomie, že mu poistenie nevzniká. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle čl. 1 Poistenie, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s rámcovou zmluvou o poistení uzavretou medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia a so znením Všeobecných poistných podmienok. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru základného poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nárok v časti uplatneného poistenia zamietol a úhrady vykonané žalovaným započítal na úhradu istiny.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom, bol nárok na zaplatenia sumy 17,90 eur za neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, na ktorú sumu žalobca započítal úhrady vykonané žalovaným. Žalobca predložil súdu výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na sumu 81,56 eur, kde jednotlivé položky mali byť vypočítané podľa udania pri priemernom počte vstupov do vymáhania za mesiac 3286 a počte mesiacov vymáhania 5 a to s uvedením nákladov na poštovné, na telekomunikačné služby, mzdové náklady a ostatné režijné náklady. V danom prípade má súd za to, že je neprípustné, aby žalobca ako spoločnosť, ktorej predmetom žalobcu je podľa výpisu z obchodného registra poskytovanie úverov z vlastných zdrojov prenášala na žalovaného takéto náklady, keď žalobca v súvislosti s takýmto predmetom podnikania musí s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že nie všetky záväzky jeho klientov, dlžníkov budú riadne plnené a teda, že v súvislosti či už s upomínaním alebo uplatnením nároku na pohľadávku mu vzniknú náklady s tým súvisiace, ktoré samozrejme zahŕňajú aj náklady na poštovné, telekomunikačné služby pri zvolení tej ktorej formy komunikácie s klientom. Na druhej strane je nepochybné, že žalobca priestory ním užívané, ako aj IT zariadenie, či nábytok ale aj software využíva nielen za účelom uplatnenia pohľadávok, ale aj ostatnej jeho činnosti a už vôbec nemožno súhlasiť s vyčíslením pri určitom počte vstupov, tak ako to uviedol žalobca, ktorá skutočnosť nie je ničím podložená. Taktiež súd poukazuje na to, že za poskytnutie úveru si žalobca ako veriteľ dojednáva s klientom - dlžníkom odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úroku, ktorá nielen pri bankách, ktoré primárne by mali byť subjektom poskytujúcim úvery, ale aj v prípade žalobcu ako nebankového subjektu, v neposlednom rade zohľadňuje aj istú rizikovosť riadneho neplnenia si povinnosti dlžníkmi, preto v tejto

časti súd považoval nárok za nedôvodný a sumu, ktorá bola žalobcom započítaná na zaplatenie tejto sumy, započítal na úhradu istiny ako bolo uvedené vyššie a v časti uplatňovaného nároku z tohto titulu žalobu zamietol.

Ďalším nárokom, ktorý si žalobca uplatňoval bol nárok na zaplatenie sumy 69,72 eur, ktorá suma pozostávala z dlžných zmluvných úrokov.

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 39% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (jún 2013 ) činila úrok 13,04% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 25,96% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. vo veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Z uvedeného dôvodu potom súd zamietol žalobu v časti kapitalizovaného úroku z úveru v sume 69,72 eur, ako aj v časti úroku uplatňovaného v dojednanej úrokovej sadzbe 39% ročne zo sumy 387,77 eur od 04.03.2014 do 25.07.2014, zo sumy 380,25 eur od 26.07.2014 do zaplatenia.

Keďže žalovaný sa splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 380,25 eur bolo žalobcovi priznaných 273,99 eur ( priznaná sumu vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech 72% a neúspech 28%, čo predstavuje úspech žalovaného. Po odpočítaní úspechu žalovaného mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 44%.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len. „cit. vyhl.“ ) predstavuje sumu 28,22 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby po 28,22 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd ( žalobný návrh), písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 30.11.2015 ) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 84,66 eur, režijný paušál a to 3 krát za úkon v roku 2015 po 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 25,17 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 84,66 eur, režijného paušálu 25,17 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 109,83 eur, t.j. 21,96 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 131,79 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 44%, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 57,98 eur ( 44% zo sumy 131,79 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 22,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 9,90 eur ( 44% zo sumy 22,50 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.