Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/33/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu H. M., bytom H., Y. XXX, proti žalovanému JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Michalovce, Ľ. Štúra 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 492/03 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.8.2015 sa žalobca domáha preskúmania postupu a úkonov žalovaného, súdneho exekútora, v exekučnej veci vedenej na Exekútorskom úrade Michalovce pod sp. zn. EX 492/03 vo vzťahu k jeho osobe. Konanie žalovaného, spočívajúce v prerušení vymáhania pohľadávky od povinnej v 1/ rade a následné vykonávanie exekúcie voči žalobcovi v pozícii povinného v 4/ rade, považuje žalobca za diskriminačný a právne neopodstatnený postup. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca vidí vážne nedostatky v postupe exekútora, ktorý v roku 2004 zrušil exekučné príkazy voči povinným v 3/ a 4/ rade. O jedenásť rokov neskôr, dňa 17.7.2015 v tom istom exekučnom konaní, vydal žalovaný Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a Platobný príkaz bez toho, aby za celé toto obdobie vyzval povinných v 3/ a 4/ rade na vyjadrenie k neplneniu pohľadávky.

Dňa 22.10.2015 bolo Krajskému súdu v Prešove doručené vyjadrenie žalovaného vo veci, kde o.i. uviedol, že pri výkone exekúcie nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona z jeho strany, ani k poškodeniu práv a oprávnených záujmov žiadneho z povinných osôb. Exekučným titulom, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Humenné č. Rob/77/2000 zo dňa 2.10.2000, boli povinné osoby v 1/ až 4/ rade zaviazané k úhrade pohľadávky spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na existenciu solidárneho záväzku na strane povinných, mal súdny exekútor právo vymáhať priznané plnenie od ktorejkoľvek z povinných osôb. Vzhľadom na pasívnu solidaritu povinných tak súdny exekútor vykonal exekúciu voči tomu povinnému, ktorý disponoval majetkom. Súdny exekútor v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku sám určuje spôsob výkonu exekúcie s prihliadnutím na primeranosť vymáhanej povinnosti tak, aby došlo k čo najrýchlejšiemu a najefektívnejšiemu uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Navyše, vo vykonávanej exekúcii došlo zo strany povinného v 1/ rade k prísľubu úhrady dlžnej sumy v splátkach a oprávnený sám požiadal o zrušenie exekučných príkazov vo vzťahu k všetkým povinným.

Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava piatej časti O.s.p., konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2, 3 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor integrálnou súčasťou súdnej moci v štádiu núteného výkonu rozhodnutí.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci, nie výkonom v oblasti verejnej správy. Tieto pojmy nie sú totožné. Súdny exekútor nie je orgán štátnej správy, ani orgánom územnej samosprávy tak, ako to predpokladá § 244 ods. 2 O.s.p. Z tu citovaných zákonných ustanovení, ale ani zo žiadneho iného ustanovenia Exekučného poriadnu nevyplýva oprávnenie exekútora rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Žalobcom určená osoba žalovaného, súdny exekútor, tak v zmysle uvedeného nemôže byť definovaná ako správny orgán, ktorého postup resp. rozhodnutie je spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmania v zmysle žalobcom podanej žaloby.

Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p., prvá veta, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Pri prijatí záveru, že súdny exekútor nie je orgánom verejnej správy a na jeho konanie sa nevzťahuje , je zrejmé, že postup súdneho exekútora a jeho rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu preskúmaniu podľa § 244 a nasl. O.s.p. (piata časť O.s.p.) a na takýto postup súdu preto nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle príslušných zákonných ustanovení upravujúcich správne súdnictvo tak, ako to požaduje žalobca.

Z uvedených dôvodov tak v tomto konaní nie je splnená podmienka vecnej príslušnosti konajúceho súdu podľa § 246 ods. 1 O.s.p., a nejedná sa ani o vec spadajúcu do všeobecného súdnictva.

Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd preto v súlade s § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.