Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/288/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v právnej veci žalobcu: 3K group s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 35, 010 08 Žilina, IČO: 46 026 517, právne zast. JUDr. Michal Krnáč, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému IPBS, s.r.o., so sídlom Kamenná cesta 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 988, o určenie neplatnosti zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom zo dňa 25. 02. 2013 je neplatná.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 41.248,23 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený X. H. V. F. R. F.., Č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 31. 12. 2013 domáhal na tunajšom súde, aby určil neplatnosť zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom zo dňa 25. 02. 2013 . Svoj nárok odôvodnil tým, že listom zo dňa 29. 10. 2013 spoločnosť BENETRIX, n. o. so sídlom v Martine oznámila žalobcovi, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 25. 02. 2013 uzavretá zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávok žalobcu voči dlžníkovi BENETRIX, n. o., ktoré vznikli na základe zmluvy o dielo č. XXXXXXX1 a to z dôvodu neuhradenia faktúr č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX R. XXXXX v celkovej výške 1.200.002,- Eur, za ktoré sa žalovaný do 30. 06. 2013 zaviazal na účet postupcu uhradiť odplatu vo výške 1.200.002,- Eur a ako prílohu tohto listu zaslal fotokópiu predmetnej zmluvy. O existencii predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalobca dozvedel až po jej doručení spoločnosťou BENETRIX n. o., pričom takúto zmluvu neeviduje vo svojom účtovníctve a do uvedeného momentu o nej nemal žiadnu vedomosť. Žalobca ďalej uviedol, že pred údajným uzatvorením zmluvy dňa 18. 08. 2011 uzatvoril súčasne dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 09082001, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. IV., ods. 4.9 zmluvy o dielo v znení „účastníci týmto uzatvárajú dohodu o zákaze postúpenia a akéhokoľvek založenia pohľadávok vzniknutých zo zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou“. Na základe tohto dodatku žalobca nebol v súlade s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený uzavrieť zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky. Tvrdil, že žalobca nemal vedomosť o uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávok, čo odôvodňoval tým, že žalobca uhradil žalovanému sumu 600.002,- Eur na základe vystavených faktúr č. D., D., D., D., D., D. R. Z. Y. XX. XX. XXXX, pričom v tomto čase nemal ešte uhradenú odplatu za postúpenie pohľadávok v sume 1.200.002,- Eur, ktorá bola splatná dňa 30. 06. 2013. Uvedené faktúry uhradil žalobca bezodkladne po ich úhrade objednávateľom stavby - BENETRIX n. o. napriek tomu, že žalovaný mal mať voči žalobcovi 10 dní údajne splatnú pohľadávku na základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky. V prípade, ak by žalobca o uvedenej sume vedel, žalobca by predmetnú pohľadávku riešil vo forme započítania pohľadávok a nie úhradou. Ďalej nevedomosť o postúpení pohľadávok odôvodňoval i tým, že nevymáhal od žalovaného zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 1.200.002,- Eur, ktorá suma bola splatná dňa 30. 06. 2013, pričom uvedenú pohľadávku neevidoval ani vo svojom účtovníctve. Žalobca neoznámil spoločnosti BENETRIX postúpenie napriek tomu, že ide o povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka, ako i to, že žalobca by zmluvu podpísal v rozpore so zaužívaným spôsobom konania, nakoľko podľa zaužívaného spôsobu konania za spoločnosť konateľ spoločnosti vždy pripojí k svojmu podpisu pečiatku spoločnosti, čo v tomto prípade nedošlo. Ďalej poukázal, že žalovaný uhradenie pohľadávky nikdy nevymáhal a nepožiadal žalobcu o predloženie dokladov k pohľadávke napriek povinnosti uvedenej v § 527 ods. 2 a § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri označení žalobcu je uvedený podpis konajúceho žalobcu, avšak bez označenia podpisujúcej osoby a spoločnosti, za ktorú táto osoba koná, ide teda o nečitateľnú šifru podobajúcu sa podpisu zástupcu žalobcu. Podpis zástupcu žalobcu sa nachádza na poslednej strane, kde sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by uvádzalo tú skutočnosť, že ide o zmluvu o postúpení pohľadávky, ani označenie konajúcej osoby a spoločnosti za ktorú koná, súčasne miesto a dátum podpisu sú uvedené rovnakým rukopisom pre postupcu, ako aj postupníka, z čoho vyplýva, že ich uviedla rovnaká osoba. Žalobca pritom poukázal, že pri dodaní diela žalobca podpisoval žalovanému množstvo ďalších dokumentov súvisiacich s ukončením predmetného diela, čím mohol žalovaný získať podpis žalobcu bez toho, aby zástupca žalobcu vedel, čo podpisuje. V závere uviedol, že keďže žalobca a spoločnosť BENETRIX n. o. uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. XXXXXXX, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávky, ktoré vznikli z právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo nie je možné postúpiť na ďalšiu osobu, ide o pohľadávku, ktoré nie je možné postúpiť na tretiu osobu v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. §525 ods.2 je kogentným ustanovením, ktoré môže zmeniť dohodou výlučne pôvodný veriteľ a dlžník, nakoľko táto pohľadávka sa na základe citovaného ustanovenia stáva nespôsobilou pohľadávkou na postúpenie. Z tohto dôvodu mal za to, že zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok uzavretá údajne dňa 25. 02. 2012 je absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto smere poukázal i na rozsudok NS SR z 28. 1. 2009 sp. zn. . V prípade úspechu požadoval náhradu trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil list zo dňa 29. 10. 2013, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 02. 2013, dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. XXXXXXX, faktúry špecifikované žalobcom v žalobe.

Súd v priebehu konania zistil , že na žalovaného bola povolená reštrukturalizácia tunajším súdom pod č. k. - 137 zo dňa 6. 11. 2013, na základe ktorej skutočnosti vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či trvá na predmetnej žalobe. Po ukončení reštrukturalizácie v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu pod č. k. -251 zo dňa 04. 07. 2014 právoplatným 11. 07. 2014 súd doručil žalovanému uznesenie vydané v súlade s ustanovením § 114 ods. 3 O. s. p. pod č. k. zo dňa 29. 07. 2014, ktoré žalovaný prevzal dňa 04. 08. 2014.

Žalobca ďalej v podaní zo dňa 13. 11. 2014 poukázal, že okrem zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIX n. o. bola uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným na rovnaký predmet diela. Z tohto dôvodu existovala jednak pohľadávka žalobcu voči spoločnosti BENETRIX n.o. na zaplatenie ceny diela a pohľadávka žalovaného proti žalobcovi na zaplatenie ceny diela. V prípade postúpenia žalobcovej pohľadávky voči spoločnosti BENETRIX n.o.na žalovaného za nominálnu hodnotu, žalovaný by bol povinný zaplatiť odplatu žalobcovi. Uvedeným by vznikol titul na započítanie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie ceny diela a pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie odplaty za postúpenie. V prípade rovnakej nominálnej hodnoty predmetných pohľadávok by uvedené pohľadávky mohli zaniknúť započítaním a existovala by výlučne priamo pohľadávka žalovaného na zaplatenie voči BENETRIX n. o. Ďalej poukázal, že žalobca nemá vedomosť o zániku jeho pohľadávky napr. započítaním, ktorý úkon neurobil a o ktorom ho ani neinformoval žalovaný. Z tohto dôvodu by mali určité skutočnosti byť dokazované i z reštrukturalizačného spisu žalovaného a to, či došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, keďže právny úkon žalobca o zápočte nikdy neobdržal, ani ho nevykonal, vyjadrením reštrukturalizačného správcu JUDr. Alexandra Kasatkina o skutočnosti, či v súlade s uznesením súdu, ktorým povolil reštrukturalizáciu na žalovaného oznámil žalobcovi, že je veriteľom pohľadávky voči žalovanému a ak nie, z akého dôvodu a či do podnikateľského plánu zaradil vymáhanie pohľadávky voči žalobcovi, resp. BENETRIX a z akého dôvodu. Žalobca poukázal, že žiadna zo zmluvných strán sa nesprávala ako by došlo k postúpeniu pohľadávky, t. j. nebolo oznámené postúpenie pohľadávky, spoločnosť BENETRIX n. o. zaplatila odplatu spoločnosti žalobcu a žalobca žalovanému. Naliehavý právny záujem preukazoval tým, že žalobca do dnešného dňa nemá uhradenú pohľadávku evidovanú v účtovníctve voči spoločnosti BENETRIX n. o. a v prípade jej vymáhania je potrebné určiť platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže postavenie žalobcu je z tohto dôvodu neisté ako veriteľa tejto pohľadávky. Poukázal, že spoločnosť BENETRIX nevie, ktorej osobe má poskytnúť plnenie v zmysle uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom vzhľadom na zmluvu o postúpení. Reštrukturalizačný správca žalovaného sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11. 12. 2014, v ktorom poukázal, že reštrukturalizačný správca nemá povinnosť oznámiť jednotlivým subjektom, že sú veriteľmi pohľadávok voči dlžníkovi v reštrukturalizácii. Bol povinný len bez zbytočného odkladu informovať o povolení reštrukturalizácie známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko, alebo registrované sídlo v iných členských štátoch EÚ ako v Slovenskej republike a to spôsobom podľa článku 40 Nariadenia rady ES 1346/2000 zo dňa 29. 5. 2000. Ďalej poukázal, že predkladateľom reštrukturalizačného plánu a zodpovedným subjektom za jeho znenie bol žalovaný a nie správca. Reštrukturalizačný plán upravuje len tie pohľadávky veriteľov, ktoré boli do reštrukturalizácie žalovaného prihlásené v zákonom stanovenej lehote. Zároveň vyhlásil, že akákoľvek pohľadávka žalobcu voči žalovanému nebola riadne a včas prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného a preto nemohla byť zohľadnená v reštrukturalizačnom pláne žalovaného. V prípade pohľadávok žalovaného voči dlžníkom počas reštrukturalizácie tieto predstavujú majetkové hodnoty, ktoré nie sú zaraďované do reštrukturalizačného plánu, na rozdiel od záväzkov žalovaného.

Žalovaný sa k veci vyjadril až na pojednávaní uskutočnenom dňa 02. 02. 2015, v ktorom poukázal, akým spôsobom došlo k uzavretiu a podpísaniu zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 25. 02. 2013, pričom tento návrh zmluvy bol odovzdaný konateľovi žalovaného Mariánom Brnom a to bez príloh. E. M. tiež čestne prehlásil, že uhradí záväzok vo výške 1.199.879,99 Eur do 31. 05. 2013 žalovanému. Návrh zmluvy o postúpení bol žalovanému doručený síce v apríli 2013, avšak chybou účtovníčky žalovaného sa stalo, že sa nedostal do účtovníctva žalovaného. Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 0908/201 1 je podľa tvrdenia žalovaného antidatovaný. Ďalej mal vedomosť, že spoločnosť žalobcu v roku 2013 nerealizovala žiadnu stavebnú činnosť a preto jedinou pohľadávkou žalobcu bola pohľadávka žalobcu voči spoločnosti BENETRIX, n. o., ktorej korešpondoval rovnaký záväzok žalobcu voči žalovanému na základe nimi uzavretej zmluvy o dielo. Potvrdil súdu, že listiny o právnom úkone medzi žalobcom a žalovaným, boli vždy podpísané samostatne každou zmluvnou stranou, nikdy nie naraz. Žalobca na pojednávaní k týmto tvrdeniam žalovaného poukázal, že dodatok č. 1 k zmluve o dielo medzi ním a spoločnosťou BENETRIX n. o. nemôže byť antidatovaný a to z toho dôvodu, že sa na ňom nachádza i podpis druhej zmluvnej strany. V prípade potreby súhlasil s výsluchom osoby za spoločnosť BENETRIX n. o., ktorá podpisovala predmetný dodatok C.. E. P.. Zotrval však na svojich doterajších vyjadreniach vo veci o neplatnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 2. 2013. Žalovaný ďalej potvrdil tú skutočnosť, že zaslal spoločnosti BENETRIX n. o. oznámenie o tom, že bola uzavretá zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným a to poštou 19. 6. 2013, aj keď je pravdou, že spoločnosť BENETRIX poslala peniaze spoločnosti žalobcu dňa 20. 06. 2013, ktoré následne žalobca poukázal žalovanému. Zároveň súdu predložil čestné vyhlásenie vtedajšieho konateľa spoločnosti o tom, že záväzok voči žalovanému uhradí do 31. 05. 2013, ako i výkaz ziskov a strát za rok 2012 spoločnosti žalobcu, odsúhlasenie pohľadávok 31. 12. 2014 medzi účastníkmi konania.

E. M., ktorého súd vypočul na žiadosť konateľa žalovaného, súdu na pojednávaní dňa 23. 3. 2015 potvrdil, že mu nie je známa zmluva o postúpení pohľadávky, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedel až od P. M., ktorý bol vtedajším predsedom správnej rady spoločnosti BENETRIX n. o., pričom mu následne oznámil, že žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávky nepodpísal. K listinnému dôkazu poukázal, že nemôže 100 % uviesť, či podpis na tejto zmluve o postúpení pohľadávky je jeho a o týchto skutočnostiach sa vyjadroval i orgánom činným v trestnom konaní. K zmluve o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIX n. o. bolo podpísaných viacero dodatkov, pričom z obsahu zmluvného vzťahu medzi týmito účastníkmi mu bolo známe, že sa dohodli na zákaze postúpenia pohľadávok z predmetnej zmluvy na tretie osoby. Potvrdil súdu, že podpis na dodatku č. 1 patrí svedkovi, ako vtedajšiemu konateľovi žalobcu. K podpisu uviedol, že pri všetkých zmluvách, ktoré podpisoval sa vždy okrem podpisu pripojilo i razítko spoločnosti. Nemal pritom vedomosť, či sa niekedy stalo, že by sa k podpisu razítko spoločnosti nepripojilo, keďže z predloženého listinného dôkazu a to zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným razítko spoločnosti žalobcu absentuje. Nepotvrdil tvrdenia žalovaného o tom, že podpísal zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky spôsobom uvádzaným žalovaným, keďže zotrval na tom, že uvedený doklad nepodpísal. Dôvodil to tým, že ešte v júni v banke za účasti žalovaného uhrádzal žalovanému sumu 600.000,- Eur. Podpísanie dodatku č. 1 k zmluve s BENETRIX n. o. vyšlo z iniciatívy pána M.. K predloženej zmluve o dielo č. 09082011 zo dňa 11. 08. 2011 predloženej žalovaným do súdneho spisu na tomto pojednávaní, svedok potvrdil, že túto podpísal a k potrebe uzavretia dodatku č. 1 vzhľadom na čl. 12, bod 10 zmluvy o dielo sa vyjadril v tom smere, že na tom nástojil zástupca spoločnosti BENETRIX n. o.

Súd v konaní vypočul i C.. E. E./, ktorá bola v čase uzavretia zmluvy so žalobcom štatutárnym zástupcom spoločnosti BENETRIX n. o., ktorá súdu potvrdila uzavretie predmetnej zmluvy so žalobcom a to na základe verejného obstarávania vyhláseného na projekt „ Domov sociálnych služieb Martin Vrútky“. Svedkyňa potvrdila súdu, že v uvedenej zmluve sa dohodli o zákaze postupovania pohľadávok z tejto zmluvy na tretie osoby, keďže spoločnosť BENETRIX n. o. mala podpísanú s Ministerstvom pôdohospodárstva SR na tento projekt zmluvu ohľadne poskytnutia prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Všetky zmluvy, ktoré spoločnosť BENETRIX podpísala ohľadne uvedeného projektu, boli dané na kontrolu Ministerstvu pôdohospodárstva, až následne boli podpísané zmluvnými stranami. Uzavretie dodatku k tejto zmluve odôvodňovala tým, že v čase verejného obstarávania v súťažných podkladoch musel byť aj návrh obchodných podmienok o zákaze postúpenia pohľadávok, ktorý v tom čase nebol zákaz v nich vo verejnom obstarávaní obsiahnutý. Svedkyňa ďalej poukázala, že konateľ žalovaného pán F. D. P. M. predsedu správnej rady BENETRIX ohľadne návrhu zmluvy o postúpení pohľadávok z BENETRIX na IPBS, s ktorým ona ako štatutárny zástupca nesúhlasila, keďže na základe zmluvy s Ministerstvom pôdohospodárstva SR, nemohli postupovať pohľadávky zo zmlúv na tretie subjekty. Túto skutočnosť oznámila i pánovi M., ako predsedovi správnej rady BENETRIX n. o. Svedkyňa poukázala, že v čase výmazu svedkyne ako štatutárneho zástupcu spoločnosti BENETRIX n. o. odovzdala pánovi Z.D. ako novému štatutárovi iba dokumentáciu - monitorovacie správy z projektu a dokumenty podľa zoznamu predloženého žalovaným pod bodom 1 - 38, v ktorom sa nenachádzal dodatok č. 1 zmluve o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIX n. o., čo odôvodňovala tým, že ostatná dokumentácia bola v trezore v Domove sociálnych služieb Martin - Vrútky, kde bolo i sídlo neziskovej organizácie, keďže svedkyňa pôsobila už v tom čase v Bratislave. Dodatok č. 1 podpísala, pričom tento dokument nemusel byť predmetom odsúhlasenia Ministerstvom pôdohospodárstva, keďže sa nemenil predmet plnenia verejného obstarávania, ani cena. Zmluvu so žalobcom uzavrela spoločnosť BENETRIX n. o. na neoprávnené náklady. Jedná sa o výdavky, ktoré boli platené z vlastných zdrojov spoločnosti BENETRIX. Podľa jej tvrdenia i táto zmluva podliehala však kontrole Ministerstvu pôdohospodárstva, nakoľko podmienkou pre žiadateľa ohľadne finančného prostriedku musí byť 10 % pokrytie vlastných zdrojov. I na tieto musel byť urobený výber vo forme verejného obstarávania, prieskum trhu, zákazky s nízkou hodnotou veci, pričom žiadateľ musí preukázať Ministerstvu , že zaplatil z vlastných zdrojov 10 %, inak by mu neboli preplácané zdroje, ktoré uvádzal v žiadosti o finančný príspevok. K rozdielnostiam pečiatok na zmluve a dodatku č. 1 k zmluve zo strany BENETRIX n. o. uviedla, že používali dve pečiatky, pričom bolo úplne jedno, ktorá bola použitá na tej ktorej listine, nakoľko aj tak je vždy podstatný podpis štatutára. Ďalej bolo účastníkmi , ako i svedkyňou potvrdené, že pán Toroňa sa stal štatutárnym zástupcom spoločnosti BENETRIX n. o. dňa 16. 6. 2014, t. j. po výmaze osoby svedkyne, ako štatutárneho zástupcu tejto organizácie.

Na základe takto vykonaného dokazovania žalobca zotrval na žalobe, pričom nežiadal vykonať ďalšie dôkazy, ani tie, ktoré navrhoval žalovaný, keďže priamo v zmluve uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIXn.o. bol dohodnutý zákaz postupovania pohľadávok z predmetnej zmluvy na tretie osoby. Žalovaný žiadal súd, aby nezobral do úvahy dodatok č. 1, ktorý je podľa neho antidatovaný a teda neplatný, žiadal , aby súd požiadal Ministerstvo o podanie stanoviska, či ustanovenie o zákaze postúpenia pohľadávok musí byť zakotvený v zmluve, ako vyslovil domnienku, že bod 12.10 zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIX n. o. je neplatné dojednanie, keďže podľa neho bolo prekopírované zo zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou BENETRIX n. o. a spoločnosťou VAMEX PROFESIONAL a z obsahu tohto bodu zmluvy nie je zrejmé, kto je dozorujúcim orgánom. Poukázal, že žalobca priamo v žalobe sa odvoláva iba na dodatok č. 1 k zmluve, ktorý obsahoval zákaz postúpenia pohľadávok a o zakotvení zakázania postupovania pohľadávok sa dozvedel až na základe tvrdení žalovaného, že tento článok, resp. bod je obsiahnutý i v zmluve o dielo v bode 12.10. Zároveň vzniesol námietky zaujatosti voči výpovediam svedkyne pani Remeňovej, pričom svedok Róbert Krištofík je spriaznenou osobou súčasného konateľa žalobcu, keďže je jeho bratom. Žalobca na žiadosť súdu predložil i originál zmluvy o dielo č. 1 k zmluve o dielo XXXXXXXX, z ktorého súd zistil, že predložená fotokópia súhlasí s predloženým originálom, takisto na dotaz súdu žalobca uviedol, že nemá vedomosť o podaní žaloby o určenie neplatnosti zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIX n. o. zo strany Úradu pre verejné obstarávanie ani zo strany BENETRIX n. o. Potvrdil, že ani žalobca sám sa nedomáhal nikdy neplatnosti predmetnej zmluvy vrátane dodatkov k nej. Poukázal, že právnik, ktorý pripravoval žalobný návrh prehliadol záverečné ustanovenia, v ktorých bola obsiahnutá dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok z tejto zmluvy na tretie osoby, inak by na toto ustanovenie poukázal už priamo v žalobe. Súd po zamietnutí návrhu žalovaného prednesenom na pojednávaní, uskutočnenom dňa 17. 12. 2015 ,rozhodol o predmetnej žalobe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania výsluchmi účastníkov, výsluchmi svedkov Ing. Remeňovej a Róberta Krištofíka a na základe predložených listinných dôkazov zo strany účastníkov konania súd mal za preukázané, že žalobca žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Súd preto vo výroku tohto rozhodnutia určil, že zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom zo dňa 25. 02. 2013 je neplatná a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania uplatnených žalobcom v konaní. Keďže v danom prípade sa jedná o žalobu podanú v súlade s ustanovením § 80c O. s. p., súd považoval dôvody uvedené žalobcom pre preukázanie naliehavého právneho záujmu za opodstatnené, lebo dlžník žalobcu a to spoločnosť BENETRIX n. o. z dôvodu existencie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným odmietla žalobcovi poskytnúť plnenie až do času určenia právnej istoty, kto je jeho veriteľom. Žalobca pritom poukázal, že so spoločnosťou BENETRIX n.o. mal uzatvorenú zmluvu o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 11. 8. 2011 podpísanú zo strany žalobcu E. M. a za stranu BENETRIX n. o. Martin - C.. E. P., ako štatutárnymi zástupcami zmluvných strán. K uvedenej zmluve o dielo tieto strany podpísali dodatok č. 1 dňa 18. 8. 2011, za ktoré zmluvné strany opätovne podpísali rovnakí štatutárni zástupcovia ako pri zmluve o dielo. Predmetom dodatku v čl. 2 bolo doplnenie pôvodnej zmluvy čl. IV. o bod 4.9 v znení „ účastníci týmto uzatvárajú dohodu o zákaze postúpenia a akéhokoľvek založenia pohľadávok vzniknutých zo zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou.“ Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci zmluvy č. 09082011 si v záverečných ustanoveniach čl. XII. bod 12.10 dohodli, že „zhotoviteľ nie je oprávnený postúpiť akúkoľvek pohľadávku, právo alebo povinnosť vzniknuté z tejto zmluvy voči objednávateľovi na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa. Tomuto písomnému súhlasu predkladá písomný súhlas riadiaceho orgánu.“ Súd z obsahu oboch ustanovení článkov zmluvy má za to, že v článku II. dodatku č. 1 okrem zákazu postúpenia si účastníci dohodli i zákaz akéhokoľvek založenia pohľadávok vzniknutých zo zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou, čo článok XII. bod 12.10 zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIX n. o. neobsahoval. V tomto smere dodatok č. 1 doplnil zákaz postúpenia, o akýkoľvek zákaz založenia pohľadávok vzniknutých zo zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou. Potom podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Preto ak takáto dohoda existuje, ako v danom prípade, veriteľ nemôže postúpiť svoju pohľadávku bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému tak, ako to ustanovuje § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V predmetnom konaní súd zistil, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok údajne uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25. 02. 2013 z dôvodov ním uvádzaných, keďže dohoda medzi žalobcom a dlžníkom uzavretá v čl. XII. bod 12.10 a v dodatku č. 1 v čl. 2 bola porušená. Žalobca ďalej poukázal i na rozhodnutie NS SR z 28. 1. 2009 sp. zn. , v ktorom sa konštatuje, že „zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.“ Keďže zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok údajne uzavretá dňom 25. 2. 2013 medzi žalobcom a žalovaným, o ktorej žalobca tvrdil, že o nej nemá vedomosť, bola predložená spoločnosti BENETRIX n. o. Martin ako dlžníkovi žalobcu spolu s oznámením o postúpení pohľadávky a ktorá odmieta plniť nárok v zmysle zmluvy o dielo žalobcovi, je potrebné pre rozhodnutie vo veci určiť, či dojednania v zmluve medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIX n. o. sú platnými dojednaniami, vzhľadom na námietky vznesené žalovaným v konaní. Súd preto vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a to osôb, ktorí v tom čase boli štatutárnymi zástupcami spoločnosti žalobcu, i spoločnosti BENETRIX n. o. Martin, ktorí podpísali predmetnú zmluvu o dielo č. 09082011 dňa 11. 8. 2001 a tiež v čase podpísania dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 18. 8. 2011. Z výsluchu týchto svedkov (C.. E. E. (P.), E. M.) súd zistil, že zmluvu o dielo ako i dodatok č. 1 podpísali a dohodli sa na obsahu zmluvy tak, ako je uvedený v písomnej forme tejto zmluvy v jednotlivých článkoch. Svedok Róbert Krištofík súdu potvrdil tú skutočnosť, že dodatok č. 1 bol uzatvorený na podnet spoločnosti BENETRIX n. o. Martin, čo potvrdila i svedkyňa Ing. Remeňová ,ako vtedajší štatutárny zástupca spoločnosti BENETRIX n. o. Martin. F. C.. E. súdu tiež potvrdila, že predmetnú zmluvu so žalobcom podpísala na neoprávnené náklady a to v rámci projektu „Domov sociálnych služieb Martin - Vrútky“. Keďže spoločnosť BENETRIX n. o. sa pri realizácii tohto projektu uchádzala o štrukturálne fondy, musela Ministerstvu pôdohospodárstva SR preukázať pokrytie finančných nákladov na tento projekt vo výške 10 % z vlastných zdrojov. Až tak mohla byť Ministerstvom pôdohospodárstva spoločnosti BENETRIX n. o. schválená žiadosť o finančný príspevok. Preto všetky zmluvy uzatvorené spoločnosťou BENETRIX n. o. Martin uzavreté v rámci tohto projektu boli ex post predložené spoločnosťou BENETRIX n. o. na kontrolu Ministerstvu pôdohospodárstva, na základe čoho bola podpísaná následne zmluva s Ministerstvom pôdohospodárstva o poskytnutí finančného príspevku. Na základe tejto zmluvy potom spoločnosť BENETRIX nemohla bez predchádzajúceho písomného súhlasu riadiaceho orgánu súhlasiť s postúpením akejkoľvek pohľadávky práv alebo povinností vzniknutých zo zmluvy o dielo zhotoviteľom voči objednávateľom na tretiu osobu, čo si účastníci zmluvy č. XXXXXXXX premietli do čl. XII. bod 12.10. Dodatkom č. 1 túto skutočnosť doplnili i do článku IV ako bod 4.9 zmluvy, lebo táto skutočnosť nebola súčasťou súťažných podkladov vo verejnom obstarávaní. E. M. takisto potvrdil uzavretie predmetnej zmluvy a dodatku, na základe ktorých výsluchov svedkov v spojitosti s listinnými dôkazmi a to zmluvou o dielo uzavretou medzi spoločnosťou žalobcu a BENETRIX n. o. vrátane dodatku č. 1 mal súd za preukázané, že dojednania týchto strán v čl. II . bod 4.9 a čl. XII. bod 12.10 je platným dojednaním zákazu o postúpení, resp. akéhokoľvek zákazu založenia pohľadávok vzniknutých zo zmluvného vzťahu touto zmluvou ne tretie osoby. Súd preto mal za to, že zmluva , ktorú predložil žalobca k žalobnému návrhu , ktorej neplatnosti sa domáha, je absolutne neplatnou zmluvou, keďže v prípade jej uzatvorenia zmluvnými stranami bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jej uzavretie odporuje dohode medzi veriteľom a dlžníkom v zmysle čl. XII. bod 12.10. a zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou BENETRIX n. o. a článkom II. ktorým bol doplnený článok 4.9 zmluvy a teda tento úkon svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, resp. ho obchádza a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Súd preto určil neplatnosť predmetnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 25. 2. 2013. Žalovaný v konaní vznášal námietky neplatnosti zmluvy o dielo, resp. dojednania čl. XII. bod 12.10, keďže tvrdil, že uvedené ustanovenie bolo prekopírované zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou BENETRIX n. o. a spoločnosťou VANES PROFESIONAL, ktorú skutočnosť súdu ale nepreukázal, ako i z dôvodu nejasnosti, kto je riadiacim orgánom/čl XII bod12,10 zmluvy/. K tejto skutočnosti súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka žalovaný nie je tým subjektom, ktorý je oprávnený namietať relatívnu neplatnosť tohto článku zmluvy o dielo, ktorej nebol ani účastníkom a na základe vyjadrení štatutárnych zástupcov účastníkov tejto zmluvy o dielo (žalobca a spoločnosť BENETRIX n. o.) súd zistil, že bol uzavretý platne v časti čl. XII. bod 12.10 veta prvá a prípadná neplatnosť tohto ustanovenia je len v čl. XII. bod 12.10 veta druhá, t. j. v časti „ tomuto písomnému súhlasu predchádza písomný súhlas riadiaceho orgánu“, ktorý v zmluve nebol špecifikovaný. Súd však poznamenáva, že aj napriek tomuto právnemu záveru súdu ohľadne platnosti článku XII. bod 12.10 nemožno považovať námietky vznesené žalovaným v konaní za právne relevantné a preto na ne neprihliadol. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal ani dokazovanie ohľadne navrhnutých dôkazov žalovaným výsluchom ďalších svedkov, resp. vyjadrenia Ministerstva pôdohospodárstva, keďže tieto skutočnosti sú pre rozhodnutie daného sporu bez právneho významu a nijakým spôsobom by neovplyvnili rozhodnutie súdu o danom návrhu žalobcu. Takisto znalecké dokazovanie na pravosť podpisu žalobcu na dodatku č. 1 je pre rozhodnutie súdu právne irelevantné, keďže záväzok nepostúpiť pohľadávky z predmetnej zmluvy vyplynulo priamo zo zmluvy čl. XII, bod 12.10. Súd takisto považoval námietky žalovaného ohľadne zaujatosti vypočutých svedkov a nedôveryhodnosti ich vyjadrení za účelové zo strany žalovaného, keďže títo boli riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdu súdu, túto skutočnosť zobrali na vedomie a v prípade E.Ó. M. , ktorý je bratom súčasného konateľa žalobcu, príbuzenský vzťah nebol tou skutočnosťou, ktorá by mu bránila objektívne vypovedať vo veci. Súd považoval výsluch týchto svedkov za potrebný vzhľadom k tomu, že obaja svedkovia boli štatutárnymi zástupcami účastníkov zmluvy o dielo a dodatku č. 1, od ktorých listinných dôkazov tunajší súd odôvodňoval rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu mal za potrebné vypočuť týchto svedkov ku skutočnostiam súvisiacich s uzavretou zmluvou o dielo a dodatkom č. 1, pričom nemal pochybnosti o pravdivosti vyjadrení týchto svedkov. Súd preto rozhodol tak, ako uviedol vyššie.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok sumu 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 41.248,23 Eur za nasledovné právne úkony, vykonané právnym zástupcom žalobcu. Jedná sa o úkony :

- Príprava a prevzatie zastúpenia dňa 17. 12. 2013, odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 7,81 Eur,

- Podanie žaloby dňa 27. 12. 2013 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 7,81 Eur,

- Odpoveď na výzvu súdu zo dňa 18. 6. 2014 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 8,04 Eur,

- Oznámenie súdu zo dňa 18. 08. 2014 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 8,04 Eur,

- Vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13. 11. 2014 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 8,04 Eur,

- Porada s klientom dňa 13. 11. 2014 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 8,04 Eur,

- Účasť na pojednávaní dňa 02. 02. 2015 , 2x dve hodiny, odmena vo výške 5.647,14 Eur a 1 x režijný paušál 8,39 Eur,

- Účasť na pojednávaní dňa 23. 03. 2015 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 8,39 Eur,

- Odpoveď na výzvu a urgenciu dňa 24. 07. 2015 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 8,39 Eur,

- Porada s klientom dňa 8. 12. 2015 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 8,39 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 17.12.2015 - odmena vo výške 2.823,57 Eur a režijný paušál 8,39 Eur. K odmene tunajší súd priznal i nárok na 20 % DPH, takže trovy právneho zastúpenia za vykonanie úkonov tvoria sumu 40.767,08 Eur. Právny zástupca žalobcu si však uplatnil i náhradu hotových a cestových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb a ďalej náhradu za stratu času a to : cestovné na pojednávanie dňa 02. 02. 2015 Žilina - Banská Bystrica a späť, t. j. 89,5 km/2, paušálna náhrada nákladov 0,183 Eur za 1 km, spotreba 7,8 litra na 100 km, cena paliva 1,124 Eur/l, spolu 48,45 Eur a náhradu za stratu času za 8 polhodín x 13,98, spolu 111,84 Eur, cestovné na pojednávanie dňa 23. 03. 2015 pri cene paliva za 1l /1,189 Eur sumu 49,36 Eur a náhradu za stratu času za 8 polhodín po 13,98 Eur, celkom 111,84 Eur a za cestovné na pojednávanie dňa 17. 12. 2015 pri cene paliva 1,079 Eur/l, sumu 47,82 Eur a náhradu za stratu času za 8 polhodín x 13,98 Eur sumu 111,84 Eur. Celkom cestovné a náhrada za stratu času činí sumu 481,15 Eur. Celkom tak výška trov právneho zastúpenia je 41.248,23 Eur, ktorú súd uložil žalovanému uhradiť na účet právneho zástupcu tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, písomne vo vyhotovení dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.