Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-21-2015.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/21/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej G. C., bytom G.. W. XXX/XX, D. nad U. o vymoženie 428,00 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Er/426/2014 - 23 zo dňa 17. februára 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 12013/11 zo dňa 4.4.2012. S poukazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, smernice Rady ES č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka v bode 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, ktorý je tak nulitným právnym aktom. K tomuto záveru dospel na základe toho, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárových všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na riešenie sporov zo zmluvy bol určený rozhodcovský súd alebo príslušný súd Slovenskej republiky v závislosti od toho, na ktorom súde žalujúca strana podá žalobu, splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami, prakticky odoprela spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, možnosť výberu v nej je len zdanlivá, spotrebiteľ na jej základe ešte pred vznikom samotnej zmluvy stráca právo brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Svoje závery podporil aj odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) C-240/08 ohľadom zabezpečenia nezáväznosti nekalých podmienok pre spotrebiteľa, C-168/05 a C-243/08 ohľadom ex offo povinnosti súdu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu. Poukázal na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Mal sa obmedziť len na skúmanie formálnych a materiálnych náležitostí exekučného titulu, nesmel skúmať samotné rozhodcovské konanie, mal sa obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu, avšak nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Ďalej namietal, že súd dospel k svojim záverom na základe neúplne zisteného skutkového stavu, ak dospel k zisteniu, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Oprávnený poukázal na to, že s povinnými uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Preto bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom a súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože rozhodcovská doložka od spotrebiteľa nevyžaduje, aby riešil spory zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre taký postup exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
V predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou, ktorá bola obsahom bodu 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 03.03.2010 a podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd podľa toho, na ktorom súde podá žalujúca strana žalobu.
Preto rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti tejto rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. (Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)
Odvolací súd poukazuje aj na spoločné stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
V predmetnej veci je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
Vopred pripravené zmluvné podmienky predmetnej zmluvy o úvere, ktoré nemožno meniť individuálnym dojednaním svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.
Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Takúto doložku možno preto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinnou, nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu (Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava). Rozhodcovský súd týmto nebol oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.
Na podporu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje formu rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo ani k podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie.
V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.