Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Csp-37-2021.pdf
PDF · 110.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: AstonReal Bratislava s.r.o. so sídlom Horná 58/32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 772 627 právne zastúpený: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r.o. so sídlom Horné záhrady 2/2, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát, so sídlom Nám. gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 2 000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 000 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia sumy za poskytnuté služby.
Žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému službu v podobe sprostredkovania nehnuteľnosti v k.ú. G. A. na LV č. XXX, a to byt č. X na 1. poschodí vo vchode H. XXX, v bytovom dome „H. XX, XXX“ so súpisným číslom XXXX v I. na ul. H., postavený na pozemku KN C č. 13100 (ďalej aj „byt“ alebo „nehnuteľnosť“), na základe čoho vystavil faktúru č. 20200005 na úhradu sumy 2 000 eur splatnou dňa 10.8.2020. Žalovaný túto sumu neuhradil. Žiadal preto žalobe vyhovieť.
Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe pokus o zmier pred podaním žaloby na súd zo dňa 8.6.2021 s dokladom o doručení, výzvu na zaplatenie z 24.8.2020, faktúru č. 20200005, výhradnú zmluvu z 10.6.2020, súhlas so spracovaním osobných údajov z 10.6.2020, email z 31.7.2020 a z 18.8.2020.
Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 30Up/1186/2021 zo dňa 26.7.2021, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V odpore namietol, že výhradná zmluva o sprostredkovaní nemohla byť uzavretá dňa 10.6.2020, nakoľko žalovaný ešte dňa 11.6.2020 žiadal žalobcu predmetnú zmluvu vo formáte Word, aby mohol túto zmluvu pripomienkovať, pričom túto zmluvu podpísal a zaslal dňa 11.6.2020. Uvedené je dôležité z tohto dôvodu, že žalobca ešte predtým, ako uzatvoril zmluvu so žalovaným, dňa 10.6.2020
uzatvoril zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti ohľadom sprostredkovania kúpy rovnakých nehnuteľností so záujemcom A. J., ktorý byt aj nakoniec kúpil. Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisu zmluvy so záujemcom o kúpu bytu ešte neexistovala žiadna dohoda medzi žalobcom a žalovaným o predmete a cene za sprostredkovanie. Takisto poukázal na to, že A. J. poskytol žalobcovi ako sprostredkovateľovi odmenu vo výške 2000 eur za sprostredkovanie predaja tej istej nehnuteľnosti, teda žalobca za tie isté služby požaduje odmenu tak od žalovaného ako od predávajúceho, tak aj od kupujúceho, čo považoval za rozporné s dobrými mravmi. Takisto namietol uzavretie výhradnej zmluvy o sprostredkovaní nie podľa Občianskeho zákonníka, ale podľa Obchodného zákonníka, čím došlo k porušeniu § 52 odsek 2 štvrtej vety Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a navrhol žalobu zamietnuť.
Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k odporu emailovú komunikáciu z 10.6.202 a 11.6.2020 a navrhol vypočuť svedka A. J. a vyžiadať od žalobcu zmluvu o rezervácii uzavretú medzi žalobcom a A. J..
Žalobca vo vyjadrení k odporu navrhol pokračovanie v predmetnom konaní. K odporu uviedol, že s tvrdeniami v ňom uvedenými nesúhlasí. Pohľadávka je preukázaná čo do právneho dôvodu, vzniku, ako aj výšky. So žalovaným ako vlastníkom predávaných nehnuteľností žalobca dohodol všetky podmienky predaja nehnuteľnosti, na základe čoho mal žalobca povolenie robiť u neho doma obhliadky. Následne žalobca s kupujúcim bol na obhliadke, do nehnuteľnosti mu bol umožnený vstup, takže žalovaný ako predávajúci vedel, že žalobca pre neho vykonáva sprostredkovanie predaja a hľadá kupujúceho. Kupujúci sa rozhodol, že nehnuteľnosť chce kúpiť a zaplatil zálohu 2000 eur. Táto suma sa započítava ako časť kúpnej ceny, zvyšnú časť mal doplatiť z vlastných zdrojov alebo z úveru. Žalovanému bolo oznámené, že obhliadka bola úspešná, kupujúci nehnuteľnosť rezervoval, a preto nastal okamih, kedy s ním žalobca musel dohodnúť podmienky a postup, kde si vyžiadal ďalšie doklady k vypracovaniu zmluvy. Žalovaný celý čas komunikoval, dodal podklady a čakal na podpis kúpnej zmluvy, pričom z kúpnej ceny malo byť žalobcovi doplatených 2 000 eur, o čom je dôkaz aj v kúpnej zmluve, kde je napísané, že odmena žalobcu je 4 000 eur spolu. Žalovaný však odmenu za sprostredkovanie neuhradil, preto trval na žalobe.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalobca vypočuť konateľa žalobcu K. L. M. s tým, že jeho účasť zabezpečí.
Po postúpení veci tunajšiemu súdu sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že je síce pravdou, že žalobca oslovil žalovaného za účelom predaja predmetných nehnuteľností a medzi žalobcom a žalovaným prebiehala v tomto smere komunikácia, avšak žiadne ďalšie podmienky až do uzatvorenia výhradnej zmluvy o sprostredkovaní dohodnuté neboli. Zopakoval argumentáciu ohľadom času uzavretia výhradnej zmluvy o sprostredkovaní, o tom, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti bola uzavretá skôr, o tom že žalobca požaduje odmenu za sprostredkovanie tej istej nehnuteľnosti dvakrát, ako aj o uzavretí výhradnej zmluvy o sprostredkovaní podľa Obchodného a nie Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že podľa jeho informácií mal A. J. uhradiť sumu 3 000 eur a nie 2 000 eur ako tvrdí žalobca, čo je aj v rozpore s jeho tvrdením o tom, že v kúpnej zmluve mala odmena činiť spolu 4000 eur. Tiež poukázal na článok IX. odsek 2 výhradnej zmluvy o sprostredkovaní, podľa ktorej sa rezervačná záloha vyplatená zo strany A. J. použila na úhradu odmeny žalobcu podľa článku IV. výhradnej zmluvy o sprostredkovaní. Z uvedeného vyplýva, že vyplatená rezervačná záloha sa v celom rozsahu použila na túto odmenu žalobcu ako sprostredkovateľa a za tejto situácie nemá žalobca právo požadovať tú istú odmenu za sprostredkovanie od žalovaného. Žalobca si preto nedôvodne uplatňuje od žalovaného uvedený peňažný nárok. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Ako dôkaz na preukázanie jeho tvrdení navrhol výsluch žalovaného.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal zástupcov strán sporu a žalovaného, žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Žalovaný na výzvu súdu nezložil preddavok na úhradu predpokladaných nákladov spojených s účasťou ním navrhnutého svedka A. J., preto súd tohto svedka nepredvolal na pojednávanie a tento dôkaz výsluchom tohto svedka nevykonal. Na výzvu súdu žalobca predložil súdu zmluvu o rezervácii nehnuteľností zo dňa 10.6.2020 a súhlas so spracovaním osobných údajov zo dňa 10.6.2020, ktoré listiny neboli podpísané A. J., čo žalobca odôvodnil tým, že podpísanými verziami listín momentálne nedisponuje, nakoľko sídlo firmy bolo v roku 2020 presťahované.
Na pojednávaní právni zástupcovia strán sporu trvali na svojich stanoviskách. Právny zástupca žalobcu dal okrem toho súdu pozornosti skutočnosť, že žalovaný obdŕžal zo strany kupujúceho nie 135 000 eur, na ktoré mal žalovaný nárok v zmysle výhradnej zmluvy, ale sumu vo výške 137 000 eur.
Konateľ žalobcu v rámci svojho prednesu uviedol, že s vlastníkom nehnuteľnosti mali podpísanú zmluvu na 135 000 eur, z ktorej jasne vyplýva, že sumu 2000 eur im má vyplatiť ako odmenu za to, že mu nájdu klienta, urobia právny servis, zavkladujú, odovzdajú nehnuteľnosť. Žalovaný dostal na účet sumu 137 000 eur, ale odmenu vo výške 2 000 eur neuhradil. Pri výsluchu uviedol, že podľa výhradnej zmluvy žiadal žalovaný za nehnuteľnosť 135 000 eur a mal zaplatiť 2 000 eur realitnej kancelárii, ktoré však neuhradil. Výhradná zmluva sa pripravovala u nich na centrále, pričom podľa zmluvy mala byť táto uzavretá 10.6.2020. Stále je to u nich vo firme o komunikácii medzi maklérom p. N. a ním ako konateľom. Nemal vedomosť v akú hodinu sa podpisovala výhradná zmluva, ale všetko bolo nachystané na 10.6.2020. Či klient ďalej komunikoval s maklérom a či si vyjednával nejaké iné podmienky, prípadne posunul dátum podpisu, tak to nevedel uviesť. Podľa dokladov, ktoré predložil žalovaný, bola rezervačná záloha zo strany pána J. uhradená výške 3 000 eur, čo nenamietal, nakoľko pri sťahovaní kancelárie v Bratislave sa niekde tieto dokumenty stratili. Ďalej popísal, ako to funguje v realitnom biznise, že väčšinou kupujúci aj predávajúci má každý svojho makléra a každý si platí svojho. V danom prípade žalobca zastupoval aj žalovaného aj kupujúceho, pričom v tomto prípade odmena nie je ani 2 % z kúpnej ceny, aj keď minimálna odporúčaná odmena je 3 – 5 %. O. J. zabezpečili aj ohliadky iných nehnuteľnosti, doklady pre znalca, komunikáciu s finančným poradcom, aby sa tento obchod dotiahol. Tieto služby však neboli dohodnuté ani v rezervačnej zmluve ani v inej zmluve, bola to ústna dohoda. Mimo zmluvy nebola dohodnutá žiadna iná odmena. Úhradu od p. J. vo výške 3 000 eur určite evidujú v účtovníctve. Ďalej potvrdil, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti s p. J. bola uzavretá tak, ako bola predložená žalovaným na pojednávaní, ako aj že kúpna zmluva bola uzavretá podľa znenia konceptu predloženého žalovaným na pojednávaní. Nevedel vysvetliť rozdiel medzi zmluvou o rezervácii predloženou žalovaným na pojednávaní a zmluvou o rezervácii predloženou na výzvu súdu. Na otázku ohľadne vysvetlenia jeho tvrdenia o odmene 4 000 eur, ktorá mala byť upravená v kúpnej zmluve a ktorá z kúpnej zmluvy predloženej žalovaným na pojednávaní nevyplýva uviedol, že to bolo mylné tvrdenie a konečne dostal viac svetla do tohto obchodu.
Žalovaný v rámci svojho prednesu uviedol, že v rámci predaja nehnuteľnosti požadoval kúpnu cenu za predaj vo výške 140 000 eur. Takúto sumu inzeroval aj na internete na portáli Bazoš sám bez realitky. Na základe tejto inzercie ho oslovil realitný maklér B. N., ktorý pravdepodobne v nejakom zmluvnom vzťahu spolupracuje s realitkou AstonReal. S týmto pánom celý čas komunikoval ohľadom potencionálneho predaja jeho bytu. Hneď na začiatku mu povedal, že nechce inzerovať cestou realitky, ale v prípade, ak by mal klienta, tak sa mu klient môže kľudne ozvať, alebo prípadne ten realitný maklér. Približne o niekoľko týždňov mu B. N. zavolal, že má pre neho kupujúceho na jeho byt, ktorý je ochotný ako kúpnu cenu zaplatiť 137 000 eur, ale nechce zaplatiť sumu 140 000 eur. Vzhľadom na to, že v tom čase mal skúsenosti s realitnými obchodmi a zároveň bol aj konateľom takejto spoločnosti, sa ho opýtal, koľko požaduje odmenu za sprostredkovanie, na čo mu odvetil, že 2 000 eur. Všetky tieto úkony týkajúce sa sprostredkovania obchodu vykonával pred podpisom výhradnej zmluvy o sprostredkovaní, k uzavretiu ktorej reálne došlo dňa 11.6.2020. Po podpise kúpnej zmluvy zistil, že od kupujúceho realitka vzala 3 000 eur v hotovosti, pričom ako účel uviedli v príjmovom pokladničnom doklade rezervačný poplatok H. XXX, byt X, a teda že od neho chcú ešte ďalších 2 000 eur. Mal za to, že ho uviedli do omylu, lebo keby vedel, že kupujúci zaplatí celých 140 000 eur, nesúhlasil by s odmenou pre realitku vo výške 5 000 eur. Tiež mal za to, že uviedli do omylu aj súd, pretože žalobca predložil súdu zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti s kupujúcim p. J., ktorá pravdepodobne nebola podpísaná, kde je uvedená rezervačná záloha vo výške
2000 eur a kúpna cena 137 000 eur, pričom jemu osobne poslal p. J. hneď následne po podpise kúpnej zmluvy prostredníctvom aplikácie WhatsApp fotku zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, kde je rezervačná záloha vo výške 3 000 eur a celková kúpna cena vo výške 140 000 eur. Z toho vyplýva, že realitka tvrdila kupujúcemu, že kúpna cena je 140 000 eur, tak ako on požadoval a jemu tvrdila, že kúpna cena bude 137 000 eur. Takéto konanie má podľa jeho názoru znaky nepoctivého obchodného styku a je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu. Ďalej poukázal na to, že podľa výhradnej zmluvy čl. 9 bod 2 má žalobca v plnom rozsahu zaplatenú rezervačnú zálohu, ktorá sa započítava na kúpnu cenu a bola použitá na úhradu dohodnutej odmeny sprostredkovateľa. Mal preto za to, že žalobca mal odmenu zaplatenú nad dohodnutý rozsah, teda o 1000 eur. K vyjadreniam právneho zástupcu žalobcu uviedol, že faktúra bola vystavená v rozpore s výhradnou zmluvou. Odmena vo výške 4 000 eur nevyplýva zo žiadnych zmlúv a časť odmeny 2 000 eur zo strany p. J. nevyplývala z kúpnej zmluvy, že by malo ísť o odmenu sprostredkovateľa.
Zároveň súdu predložil aj listinné dôkazy, o ktorých rozprával vo svojom vyjadrení, teda príjmový pokladničný doklad na sumu 3 000 eur z 10.6.2020, zmluvu o rezervácii nehnuteľností medzi AstonReal s.r.o. a A. J. zo dňa 10.6.2020 a koncept zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré krátkou cestou predložil súdu aj protistrane.
Pri výsluchu žalovaný uviedol, že k podpisu výhradnej zmluvy došlo elektronickou mailovou formou, dňa 11.6.2020. Čo sa týka odmeny, je bežnou praxou realitných kancelárií, že túto odmenu za sprostredkovanie platí záujemca, teda kupujúci na základe rezervačnej zmluvy a nebola žiadna dohoda medzi ním a realitnou kanceláriou, že by takúto odmenu mal platiť on ako predávajúci a zároveň aj kupujúci. Zo strany p. N. nebola komunikovaná informácia, kto má zaplatiť túto odmenu, pričom on vzhľadom na jeho skúsenosti s realitnými obchodmi a vzhľadom na návrh výhradnej zmluvy mal za to, že túto odmenu bude platiť budúci kupujúci. Potvrdil, že bol so žalobcom dohodnutý na predaji jeho nehnuteľnosti, aj mu umožnil obhliadky bytu, ale nebola dohoda o výšky odmeny za sprostredkovanie. Následne súhlasil s odmenou 2 000 eur, ale nie 4 000 či 5 000 eur. Odmenu však mal zaplatiť kupujúci. Výhradná zmluva je formulárová, on v nej neuvádzal žiadnu skutočnosť, ani výšku kúpnej ceny 135 000 eur. Zmluvu vytvárala realitná kancelária a on ju na základe toho, že bol uvedený do omylu, podpísal až po realizácii obchodu, teda predaja nehnuteľnosti, resp. zabezpečenie predaja nehnuteľnosti. Nepoprel fakt, že vo výhradnej zmluve je uvedená suma požadovaná vlastníkom 135 000 eur, avšak mal za to, že v tejto časti je bezpochyby výhradná zmluva neplatná, pretože za normálnych okolností, ak by žalobca postupoval v súlade so zásadou profesionality v obchodných vzťahoch a v súlade so zásadou informovanosti svojich klientov, tak by v tom prípade došlo k uzatvoreniu takých zmlúv, kde by kúpna cena predstavovala sumu 140 000 eur, ako od začiatku požadoval. Keďže komunikoval s kupujúcim po podpise kúpnej zmluvy, je toho názoru, že aj kupujúci bol uvedený do omylu. Nespokojnosť s výhradnou zmluvou u neho nastala až po tom, čo zistil skutočnosti od kupujúceho. V rámci komunikácie so žalobcom ohľadne znenia výhradnej zmluvy navrhoval upraviť bod, podľa ktorého mal sprostredkovateľ nárok na odmenu aj v prípade sprostredkovania príležitosti na uzatvorenie kúpnej zmluvy, čo navrhoval pozmeniť doplnením „a to len v prípade, ak dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a zaplateniu celej kúpnej ceny“, s čím žalobca súhlasil. Kúpnu zmluvu podpisovali niekedy v auguste 2020, presný dátum nevedel uviesť. O okolnostiach ohľadne kúpnej ceny, ktoré boli uvádzané jemu a ktoré boli uvádzané kupujúcemu sa dozvedel približne o 1 – 2 dni po podpise kúpnej zmluvy, keď spolu telefonicky komunikovali s kupujúcim.
Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania výsluchom konateľa žalobcu a žalovaného a listinnými dôkazmi predloženými stranami v priebehu sporu ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3, 5, 10 a 14 tohto odôvodnenia) zistil tento skutkový stav:
Z výhradnej zmluvy o sprostredkovaní predaj a kúpy nehnuteľností a poskytnutí služieb súvisiacich do sprostredkovaním obchodu (ďalej aj „výhradná zmluva“) a výpovede konateľa žalobcu mal súd preukázané, že táto bola pripravená žalobcom s dátumom 10.6.2020. Z emailovej komunikácie predloženej žalovaným a výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že znenie výhradnej zmluvy žalovaný pripomienkoval a tieto žalobca aj akceptoval a aj keď dátum na výhradnej zmluve ostal
10.6.2020, ako bola táto zmluva pripravená a napokon aj žalovaným podpísaná, konečná verzia zmluvy bola dohodnutá 11.6.2020. Predmetom tejto zmluvy bolo sprostredkovanie predaja bytu vo vlastníctve žalovaného (ako je špecifikovaný v bode 2 tohto odôvodnenia), pričom v čl. IV bolo uvedené, že cena požadovaná vlastníkom je 135 000 eur, celková kúpna cena je 137 000 eur a odmena sprostredkovateľa je 2 000 eur. Podľa čl. IX. bod 2 tejto zmluvy sa v prípade uzavretia zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti rezervačná záloha započíta na kúpnu cenu nehnuteľnosti, pričom bude použitá na úhradu odmeny sprostredkovateľa podľa článku IV. tejto zmluvy. Ďalej boli vo výhradnej zmluve uzavreté ďalšie práva a povinností zmluvných strán. Zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že žalobca vykonával prostredníctvom makléra činnosť spočívajúcu v sprostredkovaní predaja bytu žalovaného už pred uzavretím výhradnej zmluvy a k jej uzavretiu došlo až potom, čo bola uzavretá zmluva o rezervácii s A. J., ktorý byt žalovaného napokon aj kúpil. Zo zmluvy o rezervácii nehnuteľností (ďalej aj „rezervačná zmluva“ alebo „zmluva o rezervácii“) medzi žalobcom a A. J. predloženej žalobcom na výzvu súdu, ktorá nebola podpísaná A. J. a bola datovaná dňa 10.6.2020 vyplýva, že v nej boli uvedené identifikačné údaje záujemca o kúpu, špecifikácia predmetu rezervácie, trvanie zmluvy a ďalšie podmienky. V čl. IV bola úprava ohľadne ceny, podľa ktorého rezervačná záloha bola 2 000 eur a celková kúpna cena 137 000 eur. Podľa rezervačnej zmluvy predloženej žalovaným na pojednávaní, ktorá bola podpísaná aj záujemcom A. J., bola v článku IV. upravujúcom cenu uvedená rezervačná záloha 3 000 eur a celková kúpna cena 140 000 eur. Ostatné ustanovenie rezervačnej zmluvy boli rovnaké, pričom v oboch týchto zmluvách v čl. VIII bod 1 písm. c) bola upravená povinnosť sprostredkovateľa (čiže žalobcu) započítať rezervačnú zálohu na kúpnu cenu nehnuteľností, ak bude uzavretá kúpna zmluva. Podľa príjmového pokladničného doklad z 10.6.2020 A. J. uhradil žalobcovi rezervačnú zálohu vo výške 3 000 eur. Podľa tvrdení žalovaného, ktoré neboli popreté, napokon k predaju bytu vo vlastníctve žalovaného A. J. došlo niekedy v auguste 2020, pričom následne sa žalovaný dozvedel o tom, že kupujúci reálne uhradil vyššiu rezervačnú zálohu a že kúpna cena podľa dokladov predložených kupujúcemu zo strany žalobcu bola 140 000 eur. Takúto cenu žalovaný podľa jeho tvrdení požadoval za byt, keď ho začal inzerovať na stránke Bazoš.sk. Z kúpnej zmluvy nevyplýva žiadna úprava ohľadne odmeny žalobcu vo výške 4 000 eur. Žalovanému bola napokon zo strany žalobcu za predaj bytu vyplatená suma 137 000 eur.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 644 ObZ, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že strany uzavreli medzi sebou výhradnú zmluvu ohľadne sprostredkovania predaja bytu žalovaného v I., že žalobca uzavrel so záujemcom rezervačnú zmluvu, že tento záujemca o kúpu uhradil rezervačnú zálohu napokon vo výške 3 000 eur, že žalobca vykonával pre žalovaného úkony smerujúce k predaju jeho bytu vo vlastníctve žalovaného, že žalovaný komunikoval so žalobcom o predaji tohto bytu a že tento byt bol predaný. Sporné medzi stranami ostalo, kedy bola uzavretá výhradná zmluva a či odmena žalobcovi už bola vyplatená kupujúcim.
Námietky ohľadne dátumu uzavretia výhradnej zmluvy súd považoval za bezpredmetné vo vzťahu k platnosti výhradnej zmluvy, keďže túto mohli uzavrieť strany aj v priebehu sprostredkovania predaja bytu a na jej platnosti nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o rezervácii bola uzavretá skôr, t.j. až po tom, ako žalobca zaobstaral záujemcu o kúpu, keďže to žiaden zákon nevylučuje. K reálnemu uzavretiu výhradnej zmluvy pritom došlo len o deň neskôr, ako bol deň uvedený v návrhu výhradnej zmluvy zaslaný žalovanému, a to z dôvodu určitých pripomienok k textu zmluvy zo strany žalovaného, pričom žalovaný už deň podpisu nenamietal a zmluvu podpísal aj s dátumom 10.6.2020. V každom prípade výhradná zmluva, ako bola uzavretá, vyjadrovala vôľu zmluvných strán ohľadne ich práv a povinností ohadne sprostredkovania predaja bytu (otázkou kúpnej ceny sa súd zaoberá nižšie).
Podobne námietka žalovaného o uzavretí výhradnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka je z pohľadu súdu bezpredmetná, pretože základná úprava zmluvy o sprostredkovaní podľa oboch týchto zákonníkov je v základných črtách rovnaká, akurát v Obchodnom zákonníku je podrobnejšia. Navyše z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný zmluvu pripomienkoval a navrhoval určité zmeny, ktoré žalobca akceptoval, pričom uzavretie podľa ObZ žalovaný nenamietal. V tom čase pritom podľa jeho vyjadrení mal skúsenosti s realitnými obchodmi aj on sám a pracoval aj v tomto odvetví, teda bol znalý pomerov. Irelavantnosť týchto námietok však nič nemení na nižšie uvedených zisteniach a záveroch súdu ohľadne úhrady rezervačnej zálohy a potreby jej započítania na odmenu žalobcu, ktoré skutočnosti sú pre rozhodnutie súdu v tomto konaní podstatné.
Je pravdou, že je potrebné rozlišovať medzi výhradnou zmluvou, zmluvou o rezervácii a kúpnou zmluvou, keďže pri každej z nich vystupujú iní účastníci, avšak ide o zmluvy, ktoré sú určitým spôsobom prepojené, resp. spolu súvisia, výhradná zmluva a rezervačná zmluva najmä pokiaľ ide spôsob, ako sa naloží s rezervačnou zálohou. Čo je podstatné pre rozhodnutie súdu v danej veci je úprava čl. IX ods. 2 výhradnej zmluvy a okolnosti úhrady rezervačnej zálohy zo strany kupujúceho. Konateľ žalobcu potvrdil, že všetky zmluvy pripravoval žalobca. Sám žalobca teda čl. IX ods. 2 výhradnej zmluvy navrhol úpravu, s ktorou žalovaný súhlasil, že v prípade uzavretia zmluvy o rezervácii nehnuteľností sa rezervačná záloha započíta na kúpnu cenu nehnuteľnosti, pričom bude použitá na úhradu odmeny sprostredkovateľa podľa článku IV. tejto zmluvy, ktorá podľa výhradnej zmluvy mala byť 2 000 eur. Z uvedeného ustanovenia výhradnej zmluvy je teda zrejmé, že odmena žalobcu ako sprostredkovateľa mala byť uhradená kupujúcim, resp. záujemcom o kúpu, nie žalovaným ako vlastníkom bytu. V danom prípade z dokladov predložených žalovaným na pojednávaní (najmä príjmového pokladničného dokladu a rezervačnej zálohy) mal súd jednoznačne preukázané (čo konateľ žalobcu nijako nerozporoval), že kupujúci uhradil žalobcovi rezervačnú zálohu dňa 10.6.2020, a to dokonca nie vo výške 2 000 eur, ale 3 000 eur, teda vo vyššej sume, ako si dohodol do žalovaným. Z uvedených zistení súd uzavrel, že žalobca svoju odmenu už mal uhradenú zo strany kupujúceho, keďže žalobca reálne zaslal žalovanému iba sumu 137 000 eur podľa kúpnej zmluvy, aj keď kupujúci mu okrem toho uhradil ešte aj sumu 3 000 eur ako rezervačnú zálohu. Z predložených zmlúv pritom nevyplýva, že by odmena žalobcu za sprostredkovanie mala byť uhradená tak kupujúcim, ako aj žalovaným ako predávajúcim, práve naopak. Aj keď bolo žalovanému napokon vyplatené viac, ako si dohodli vo výhradnej zmluve, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca ako dodávateľ vystupujúci v rámci svojej obchodnej činnosti nepostupoval v danom prípade poctivo a uviedol žalovaného aj kupujúceho do omylu, keď žalovanému bolo oznámené, že záujemca o kúpu je ochotný uhradiť iba sumu 137 000 eur, aj keď reálne uhradil 140 000 eur, z ktorých suma 3 000 eur bola uhradená ako rezervačná záloha a evidentne použitá na odmenu žalobcu. Zrejme sa žalobca spoliehal na to, že žalovaný ako predávajúci a kupujúci nebudú spolu komunikovať. Aj postup žalobcu v konaní, keď súdu predložil nepodpísanú rezervačnú zmluvu s odôvodnením jej údajnej straty pri sťahovaní, jeho tvrdenia o odmene 4 000 eur, ktoré nemal nijako preukázané a nevyplývali napokon ani z konceptu kúpnej zmluvy a ktoré napokon označil za mylné a rozdiel oproti rezervačnej zmluve reálne podpísanej s kupujúcim oproti rezervačnej zmluvy predloženej žalobcom navodzujú dojem o neserióznosti takéhoto postupu a len utvrdzujú súd v tom, že žalobca minimálne v tomto prípade skutočne nekonal poctivo. Čo je však podstatné pre rozhodnutie vo veci je, že odmena žalobcovi už bola uhradená kupujúcim, navyše vo vyššej sume, ako si žalobca dohodol do žalovaným a že žalovaný nemal podľa výhradnej zmluvy takúto povinnosť, teda žalobca na túto odmenu nemá nárok od žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.