Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20CoE-81-2015.pdf
PDF · 69.61 KB
Case nature
Subarea
20CoE/81/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnej: A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. Y. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie 3022,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/922/2006-20 zo dňa 11.07.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 49,16 Eur, pričom na ich náhradu zaviazal oprávneného a vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Namietal, že v uznesení sa uvádza, že súdny exekútor dňa 17.07.2008 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, avšak návrh je takmer 7 rokov starý. Povinná je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR, z ktorej je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Preto nesúhlasí so zastavením exekučného konania. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Nebolo by účelné, aby toto konanie bolo zastavené a vzápätí by oprávnený podával nový návrh na vykonanie exekúcie za účelom zisťovania a sledovania majetkových pomerov povinného. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy novým návrhom je limitované premlčacou dobou. Navrhol, aby zákonný sudca odvolaniu vyhovel v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. a v prípade, ak sa tak nestane, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve povinnej, na túto nebolo v danej exekučnej veci zriadené exekučné záložné právo, nakoľko toto bolo exekútorským úradom zriadené pod EX 1318/2008 v prospech oprávneného, pričom predajom uvedeného podielu by sa nepokryli ani náklady spojené s vykonaním dražby. Plne sa stotožňuje s napadnutým uznesením a navrhol, aby odvolaniu oprávneného vyhovené nebolo.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že z podania súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny predpoklad pre úspešné vedenie exekúcie. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinnej, dlhodobo žije s rodinou v zahraničí, kde je aj zdravotne poistená, na Slovensko sa nemieni vrátiť. Na Slovensku nevlastní žiaden majetok, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné. Prvostupňový súd zároveň uviedol, že súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému a že pri rozhodovaní vychádzal taktiež z pripojeného vyjadrenia oprávneného, ktorý súhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Záver súdu prvého stupňa o neexistencii postihnuteľného majetku povinnej je nepreskúmateľný v tom smere, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z čoho súd prvého stupňa vyvodil nemajetnosť povinnej, nakoľko neuviedol aké úkony vykonané súdnym exekútorom odôvodňovali takýto záver. Zároveň z rozhodnutia nie je zrejmé, či prvostupňový súd skúmal s ohľadom na časový odstup medzi podaním podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej a rozhodovaním prvostupňového súdu o zastavení exekúcie, či nedošlo k zmene majetkových pomerov povinnej. Z vyjadrenia samotného súdneho exekútora k odvolaniu vyplýva, že povinná vlastní nehnuteľný majetok na území SR, čo spochybňuje tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že povinná nevlastní žiaden majetok. Odvolací súd zároveň podotýka, že obsahom súdneho spisu nie je vyjadrenie oprávneného, v zmysle ktorého by so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej súhlasil. Nie je teda zrejmé, z akého vyjadrenia oprávneného prvostupňový súd vychádzal.
Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu, resp. podnete na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a exekučný súd z nich môže vychádzať.
Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.
Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané dôvody uvedené v podnete súdneho exekútora. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na dôvody, ktoré sú tvrdené v podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnenému však exekučný súd neposkytol možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam súdneho exekútora a ním uvádzaným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sústredil iba na tvrdenia uvádzané súdnym exekútorom.
Pre spoľahlivý záver o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku chýba dostatok dôvodov a dôkazov, z ktorých by bolo možné spoľahlivo prijať záver o splnení predpokladov, a teda dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Napadnuté rozhodnutie tak trpí nedostatkom odôvodnenia v tomto smere. Uvedené nedostatky súdu prvého stupňa sú dôvodom pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vrátenie veci súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Úlohou súdu prvého stupňa bude náležitým spôsobom vyrovnať sa s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie. Je potrebné poznamenať, že ak budú zistené dôvody na zastavenie exekúcie, povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému.
Záverom odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie o nemajetnosti povinného je potrebné vykonať za súčinnosti oprávneného, vyžiadať si relevantné stanovisko k tomuto postupu s tým, že ak by oprávnený aj napriek existujúcej nemajetnosti bol ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie, nemala by byť exekúcia zastavená, ak možno v budúcnosti očakávať, že povinný by mohol nadobudnúť majetok, ktorý by podliehal exekúcii.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.