Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-374-2015.pdf
PDF · 100.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/374/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zast. advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Z. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. XX, XXX XX P., štátny občan SR, o zaplatenie 134,91 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 69,91 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa 24.08.2013 do 15.10.2013 zo sumy 131,11 € a s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 69,91 € odo dňa 16.10.2013 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 20.10.2015 domáhal voči odporcovi toho, aby ho súd zaviazal na zaplatenie celkovej sumy 134,91 € a úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa 24.08.2013 do 15.10.2015 zo sumy 131,11 € a odo dňa 16.10.2013 do zaplatenia zo sumy 69,91 €, ako aj na trovy konania na tom základe, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 23.07.2013 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 €, o čom navrhovateľ predložil výpis z bankového účtu. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 131,11 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 31,11 €. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV. bod 8 rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 23.08.2013. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV. bod 4 rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, si navrhovateľ uplatňoval aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,5 % ročne zo sumy 131,11 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Navrhovateľ priloženými písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku voči navrhovateľovi. V zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňoval voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- €, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 196,11 € s príslušenstvom (súčet istiny, dohodnutej odplaty a celkových nákladov). Povinný uhradil dňa 15.10.2013 sumu 61,20 €.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 17.12.2015, pričom pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti odporcu, ktorý doručenie predvolania mal riadne a načas vykázané s tým, že svoju neúčasť neospravedlnil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie - oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z bankového účtu navrhovateľa, písomnými výzvami navrhovateľa odporcovi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že navrhovateľ spotrebiteľský úver poskytuje prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v dohodách o zmene dohodnutých podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej rámcová zmluva upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný. V prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto sú bližšie upravené v bode IV. bod 5 rámcovej zmluvy. Úver je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní. Je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku s príslušenstvom sa považuje za splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V rámcovej zmluve sú ďalej upravené podmienky zmeny a ukončenia rámcovej zmluvy a zmluvy.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.07.2013 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ sa na základe rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,00 € s jednorázovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 131,11 € bezhotovostne na bankový účet veriteľa. RPMN je vo výške 366,2 % a celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 31,11 €. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi, je 131,11 €. Priemerná RPMN je 418 %.
Z výpisu účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 27.07.2013 bola vykonaná transakcia - príkaz na úhradu sumy 100 € na účet odporcu uvádzaný v zmluve s lehotou splatnosti do 23.08.2013.
Upomienkou z 28.08.2013 vyzýval navrhovateľ odporcu na zaplatenie sumy 146,10 €, pričom administratívne náklady vymáhania predstavujú sumu 15 €.
Upomienkou zo dňa 01.09.2013 vyzýval navrhovateľ odporcu na zaplatenie celkovej sumy 156,10 €.
Ďalej navrhovateľ zaslal odporcovi upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 154,88 € zo dňa 08.10.2013.
Tak isto mu zaslal poslednú výzvu zo dňa 15.10.2013, ktorou ho vyzýva na zaplatenie celkovej sumy 179,88 €, kde administratívne náklady spojené s konaní vymáhania sú vo výške 30,- €.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 23.07.2013, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 23.07.2013, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 23.07.2013, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 23.07.2013, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 23.07.2013, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona považoval súd návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané a účastníkmi nespochybnené, že dňa 23.07.2013 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 24 a nasledujúcich ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a následne podporne i podľa Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z čl. III rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu uzatvárajú účastníci na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom zmlúv a jej prípadných príloh. Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania zmluvy. Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok (čl. III bod 6 rámcovej zmluvy).
Súd posudzoval obsahové náležitosti zmluvy i podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení v čase uzavretia zmluvy a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s rámcovou zmluvou obsahujú všetky zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Odporcovi bol poskytnutý úver veriteľom na základe príkazu z účtu veriteľa zo dňa 27.07.2013 na účet označený odporcom, a to v sume 100 €. Odporca bol povinný úver splatiť spolu s príslušenstvom - poplatkom za poskytnutie úveru v sume 31,11 € do 31 dní na bankový účet veriteľa, teda jednorázovo v jednej splátke. Poplatok v sume 31,11 € označuje veriteľ ako príslušenstvo pohľadávky. Jeho výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti. Je uvedená na internetovej stránke veriteľa. Podľa názoru súdu jednorazový poplatok v sume 31,11 € je primeraným navýšením spotrebiteľského úveru, pretože nejde o žiadne opakujúce sa plnenie. Úver je inak bezúročný. Úver je poskytovaný takmer okamžite bez iných zabezpečovacích prostriedkov. Súd preto uzavrel, že ide o odplatu, ktorá nie je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odporca bol preto povinný zaplatiť navrhovateľovi úverovú istinu 100 € a poplatok za poskytnutie úveru 31,11 € s tým, že odporca dňa 15.10.2013 uhradil sumu 61,20 €, preto podľa názoru súdu mal uhradiť ešte sumu 69,91 €, čo predstavuje rozdiel medzi 131,11 € mínus 61,20 €, na ktorú sumu súd odporcu zaviazal.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- €, ktoré si uplatňoval s poukazom na čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru, je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady vo výške 15 €,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške ďalších 10 €,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške ďalších 10 €,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške ďalších 30 €. Navrhovateľ nepreukázal, z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma skutočne vynaložených nákladov 65,- € a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je preukázané či vôbec a akým spôsobom doručil navrhovateľ prípadné urgencie a upomienky odporcovi. Zmluvné dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV. bod 5 rámcovej zmluvy považuje súd za neplatné. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ zakomponoval do rámcovej zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté v rámcovej zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že odporca ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Navrhovateľ nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné, mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer žiadne náklady (čl. VII. bod 1 rámcovej zmluvy). Súd poukazuje na to, že ide o bežnú evidenciu a správu úveru, pričom v dôsledku omeškania dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v krátkej dobe štyrmi podaniami, v ktorých ho upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov za upomienku. Podľa názoru súdu ide o plnenie, ktoré je v rozpore s § 9 ods. 10 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa (uvedené ustanovenie sa vzhľadom na § 24 a § 25b ods. 1 citovaného zákona vzťahuje aj na predmetnú zmluvu). Pokiaľ si teda navrhovateľ dojednal uvedené plnenie v rozpore s citovaným ustanovením, ide o neplatné dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho podľa názoru súdu by išlo o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru aj s dohodnutou odplatou skoro 50 % (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ), a teda neplatné zmluvné dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ nárok len na vrátenie úverovej istiny a odplaty vo výške 131,11 € mínus zaplatená suma vo výške 61,20 €, teda vo výške 69,91 € a u vyššie uvádzaných dôvodov súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z priznanej sumy od 24.08.2013, t. j. po uplynutí dohodnutej splatnosti úveru, pričom súd bol viazaný dátumom počiatku doby omeškania ako ho uplatnil navrhovateľ do zaplatenia sumy 61,20 €, t. j. do 15.10.2013 a tak isto súd zaviazal odporcu na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 69,91 € odo dňa 16.10.2013 až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania predstavuje v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení hodnotu 5,5 % ročne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a keďže obidvaja účastníci konania boli úspešní v rovnakej miere, súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).