Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/267/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. H., F. XXX, o 2.219,08 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Ďorďovič, Trenčín, Mierové námestie 1, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 15. októbra 2013 č. k. -34, EX 280/2002 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ E. p. (Exekučného poriadku č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení) z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 veta prvá E. p., uložením povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 154,55 eur (hotové výdavky vo výške 32,52 eur a náhrada DPH 20%, t. j. 39,02 eur, predstavujúce poštovné 26,41 eur, telekomunikačné výdavky 4,45 eur, kolky 1,66 eur, odmenu súdneho exekútora za 8 účelne vynaložených hodín na výkon exekučnej činnosti á 6,64 eur a náhrada DPH 20%, t. j. 63,74 eur, odmena za 13 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur a náhrada DPH 20%, t. j. 51,79 eur).

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie (z 28. januára 2014, doručené súdu prvého stupňa 30. januára 2014), oprávnená v časti trov exekúcie navrhujúc jeho (uznesenia) zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napádané rozhodnutie označila za neodôvodnené a nepreskúmateľné (z odôvodnenia uznesenia nie je možné zistiť, aké úkony súdny exekútor vykonával a či boli dostatočne preukázané). Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, akým spôsobom a kedy súdny exekútor zisťoval bydlisko, platiteľa, účty a majetok povinného. Nie je zrejmá konkretizácia písomností, za doručenie ktorých bolo priznané súdnemu exekútorovi poštovné, ako aj kolky a telekomunikačné výdavky.

Povinný ako ani súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali.

Podľa § 201 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (pričom prvým z osobitných zákonov

zmienených v tu citovanom ustanovení O. s. p. sa podľa poznámky č. 31 ustanovením rozumie práve E. p.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (ktorým je na základe poznámky č. 31 k citovanému ustanoveniu E. p.) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v aktuálnom znení proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1, 3 E. p. exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolaním môže účastník konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa za podmienky, že zákon prípustnosť odvolania výslovne nevylúčil. Pri rozhodnutiach vydávaných v exekučných konaniach (riadiacich sa prioritne E. p. a podporne úpravou v O. s. p.) platí však zásadná neprípustnosť odvolania. Prípustnosť odvolania musí byť uvedená výslovne. Možnosť vecného prejednania odvolania v exekučných veciach odvolacím súdom tak nie je viazaná len na subjektívne oprávnenie účastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním, ale aj na objektívny stav prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu.

Novelou E. p., vykonanou s účinnosťou od 1. novembra 2013 (zákonom č. 299/2013 Z. z.), bola zákonodarcom vylúčená skôr uzákonená prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013 (§ 243b ods. 1 až 3 E. p.) sa podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 dokončia exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013, ak odsek 3 (ako aj odsek 2) neustanovuje inak. Práve podľa odsek 3 § 243b E. p. sa ale musí postupovať podľa predpisov účinných od 1. novembra 2013, ak odvolanie bolo podané po 1. novembri 2013 (podľa výslovnej právnej úpravy sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, a to za podmienky, ak nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca).

Keďže aj odvolanie o ktoré tu ide bolo podané až po 1. novembri 2013, v zmysle ust. § 243b ods. 3 E. p. sa s účinnosťou od tohto dátumu musí postupovať podľa predpisov účinných od 1. novembra 2013, ktoré prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p. vylučujú. V čase možnosti rozhodovania odvolacieho súdu po 1. novembri 2013 preto odvolanie proti uzneseniu v napadnutej časti už nebolo prípustné a odvolací súd sa nemohol už jeho správnosťou na základe odvolania zaoberať. Preto nezostávalo iné ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné odmietnuť.

Dôslednou analýzou úpravy pojatej do citovaných ustanovení nemožno dospieť k interpretácií, pri ktorej by prakticky všetky rozhodnutia o trovách exekúcie v exekučných konaniach začatých do 31. októbra 2013 vrátane (s výnimkou rozhodnutí vydaných vyššími súdny úradníkmi a napadnutých ešte pred 1. novembrom 2013 odvolaniami, o ktorých ku dňu nadobudnutia účinnosti príslušnej novelizácie E. p., resp. ani v neskoršom čase nerozhodol sudca) mali byť napadnuteľné odvolaniami.

Odlišný výklad by prinášal neodôvodniteľné rozdiely medzi rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov napadnutými (a tiež vydanými) pred 1. novembrom 2013 a tými, u ktorých by k podaniu odvolania došlo až po takomto čase. Proti rozhodnutiu o trovách exekúcie však zákon (E. p.) odvolanie nepripúšťal nikdy.

Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu tak odvolaním bez jeho prípustnosti zavinila oprávnená (vynímajúc z takto určeného okruhu osôb práve odvolateľku, ktorá si ale jej vzniknuté trovy spôsobila sama), účastníkom však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa pravidla vyplývajúceho z ust. § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (v spojení s ust. § 251 ods. 4 O. s. p.) teda tak, že žiaden z účastníkov odvolacieho konania nemá právo na náhradu jeho trov.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.