Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-4125-2013.pdf
PDF · 65.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/4125/2013
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Dopravní podnik města Pardubice a.s., IČO: 63 217 066, so sídlom Teplého 2141, 532 20 Pardubice, Česká republika, proti povinnému: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. augusta XX/XX, XXX XX Q. pre vymoženie istiny vo výške 1016,- Kč s prísl., takto
rozhodol:
Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/4125/2013-13 z 15.03.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.09.2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1016,- Kč s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k.: 15Ro/149/2009-15 zo dňa 09.09.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Bohumilovi Husťákovi dňa 31.10.2013.
2. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. 9Er/4125/2013-13 z 15.03.2021 rozhodol tak, že určil, že dňom 01.01.2020 došlo k zastaveniu exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo predmetné uznesenie doručené dňa 24.03.2021.
4. Dňa 09.04.2021 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu, ktorú odôvodnil tým, že podanie (Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie spolu s Dohodou o spoločnom postupe v exekučných veciach oprávneného, doručené súdu dňa 23.12.2019) bolo konajúcemu súdu doručené pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z. z.. Naopak, je daná vecná kompetencia súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, nakoľko opačný výklad by bol evidentne retroaktívny. Z uvedených dôvodov žiada uznesenie 9Er/4125/2013-13 zrušiť.
5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania, s výnimkou, tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Je teda zrejmé, že súdny exekútor nemal právo podať sťažnosť proti uzneseniu, pretože nie je účastníkom exekučného konania.
11. Súd zotrváva na záveroch napadnutého uznesenia, nakoľko má preukázané, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z.z.. Vedená exekúcia spĺňala zákonnú definíciu starej exekúcie, pretože bola začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Táto exekúcia bola zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z. z. z dôvodu, že zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený a o jeho návrhu súd nerozhodol do 31.12.2019. Exekúcia sa zastavila ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., t.j. ku dňu 01.01.2020 a súdny exekútor tak bol povinný vyhotoviť upovedomenie o zastavení starej exekúcie a toto zaslať oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. do 29.06.2020. Nakoľko súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie v uvedenej lehote oprávnenému nezaslal, súd preto podľa § 8 ods. 2 zákona určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. V takomto prípade súd o trovách exekúcie nerozhoduje a súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.
12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/4215/2013-13 z 15.03.2021 bola podaná osobou, ktorá nie je oprávnená na jej podanie, a preto súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.