Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_9Co-75-2015.pdf
PDF · 89.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/75/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu U.. N. O. a členov senátu P.. P. M. a U.. H. H. v právnej veci žalobcu: F. I. X. s.r.o., G.: XX XXX XXX, F. XX, W. XX, zastúpeného: Y. kancelária U.. Y. I. s.r.o., G.: XX XXX XXX, so sídlom v W., O. XX, proti žalovanej: D. W., A.. XX.XX.R., F. XXX/ XX, X., o zaplatenie XXX,XX eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17C/186/2014-26 zo dňa 28.7.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
R. nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní sa domáha zaplatenia XXX,XX eur za nesplatený úver, ktorý žalobca poskytol žalovanej na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3. mája XXXX. Žalovanej poskytol revolvingový úver XXX eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať po XX,XX eur mesačne podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením piatej splátky a do doby okamžitej splatnosti úveru zaplatila iba sumu XXXX,XX eur. Keďže bola v omeškaní so splátkou č. XX po dobu dlhšiu ako X mesiace, žalobca úver okamžite zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie zvyšku dlžnej sumy v predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere vo výške XXX,XX eur. Žalovaná túto sumu nezaplatila. Súd prvého stupňa zistil z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3. mája XXXX, ktorá je na predtlačenom formulári, že v časti X tejto zmluvy dohodli zmluvné strany, že predpokladaná RPMN pri schválenom revolvingovom úvere je XX,XX %, ročná úroková sadzba XX,XX %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu XX,XX 0% a ročná úroková sadzba revolvingu XX,XX %. Ďalej súd prvého stupňa zistil zo splátkového kalendára
- karty klienta, že žalovaná mala platiť za predmetný poskytnutý úver XX splátok po XX,XX eur, teda celkom X.XXX,XX eur. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že zo schválenej výšky revolvingového úveru XXX eur, bola žalovanej reálne dňa 3. mája XXXX vyplatená suma XXX,XX eur, teda suma schváleného úveru znížená o poplatok vo výške XXX,XX eur, ako odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok v maximálnom počte tri splátky.
Súd prvého stupňa vec právne posudzoval ako spotrebiteľský spor. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej vzťah posudzoval podľa ustanovení § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, podľa ustanovení § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1,
2, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu dobrých mravov, ktoré upravuje § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinnosti vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, teda nesmie ísť o také konanie žalobcu ako veriteľa, ktoré je všeobecne neakceptovateľné z hľadiska mravných zásad a princípov prevládajúcich v spoločnosti. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí s primeranou výškou odplaty bez ohľadu na to v akej situácií sa nachádza dlžník a veriteľ svoje tieto peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe poskytnutia pôžičky obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším sadzbám úrokov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek bankami. Vyplýva to z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/95 z 28. februára 1995. Súd prvého stupňa preto zisťoval mieru úrokových sadzieb obvyklú a zisťoval aké úrokové sadzby vykazujú domáce úverové inštitúcie - banky. Zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania v roku 2010 bola XX,XX %. Účastníci konania v zmluve o úvere dohodli však úrokovú sadzbu XX,XX %, čo predstavuje viac než XXX % výpočtového základu a sú o XXX% vyšší než obvyklá úroková miera obchodných bánk. Takto stanovené úroky zo strany žalobcu vykazujú znaky úžery, preto je potrebné považovať takto dohodnuté úroky za úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a to spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dohody účastníkov konania o úrokovej sadzbe. Absolútnou neplatnosťou je postihnuté iba dojednanie o úrokoch, nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho úkonu o úrokoch možno oddeliť od ostatného obsahu.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal, že samotné znenie textu zmluvy o úvere je neplatné pre svoju nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto nezrozumiteľnosť vyplýva z obsahu zmluvy z čl. 6, kde je uvedené: schválená výška úveru: XXX eur, celková výška úveru XXX eur, schválená výška revolvingu XXX,XX eur, úverový limit XXX eur. Z toho súd prvého stupňa uviedol, že z takéhoto vymedzenia predmetu zmluvy vôbec nie je zrejmé aký úver bol v skutočnosti dojednaný, za akých podmienok sa poskytuje a aká je výška RPMN, priemerná výška RPMN. Tieto časti zmluvy sú nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné a preto je zmluva nielen pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ale pre svoju zmätočnosť a nezrozumiteľnosť neplatná ako celok a do úvahy by prichádzalo iba plnenie pre žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, ak by žalobcovi vzniklo.
Súd prvého stupňa uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca vyplýva, že žalovaná v čase pred podaním žaloby zaplatila žalobcovi na predmetný úver X.XXX,XX eur, pričom reálne jej dňa 3. mája XXXX žalobca poukázal sumu XXX,XX eur. Znamená to, že žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky zo strany žalobcu žalobcovi výrazne predplatila a preto žalobcovi nedlhuje vôbec nič. Preto súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a úspešná žalovaná trovy konania nežiadala.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Uviedol, že namieta závery súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody strán o výške odplaty z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi konania bola výška odplaty za poskytnutie úveru na základe spotrebiteľskej zmluvy, výslovne upravená právnou normou. Výška odplaty za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 1. júla 2008 (kedy nadobudlo účinnosť nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.). Aj následne, po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne ( a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch) a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb.
Preto súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že otázka odplaty za poskytnutý úver má byť posudzovaná podľa dobrých mravov a nie podľa tejto osobitnej právnej úpravy. Zákonodarca v
tomto uvedenom zákonom ustanovení obmedzil maximálnu výšku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov, nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby. Zaviedol reguláciu odplaty ako širšieho pojmu, tam boli a sú zahrnuté aj iné odplatné plnenia peňažných prostriedkov na dočasné užívanie. Dôvodom takéhoto postupu zákonodarca bolo to, že len samotná úroková sadzba nepredstavuje vyjadrenie odplaty za požičanie peňazí. Súd prvého stupňa preto nesprávne zobral do úvahy priemernú úrokovú sadzbu bánk, pretože ani banka neposkytuje všetkým klientom úvery za priemernú úrokovú sadzbu, ale pri výške úrokovej sadzby zohľadňuje práve rizikovosť daného klienta, jeho bonitu a podobne. Takéto porovnávanie úrokových sadzieb zo strany súdu prvého stupňa je hypotetické a domnelé.
Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že zásadnou skutočnosťou, pre ktorú je rozhodnutie súdu prvého stupňa nezákonne je to, že súd pri posudzovaní zákonnosti dohody o výške odplaty, nepostupoval podľa príslušnej právnej normy, ktorá bola platná v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere dňa X.X.XXXX. Touto normou bolo ustanovené § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úverov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklé požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy. Preto na výšku odplaty bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., bola ustanovená výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prejednávanej veci preto maximálna výška odplaty za spotrebiteľský úver bola XX. %. Preto, ak v predmetnej zmluve o úvere bola dohodnutá výška odplaty za revolvingový úver XX,XX %, teda nešlo o odplatu, ktorá by bola v rozpore s uvedenou právnou úpravou. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je preto v súlade s platnou právnou úpravou a nemôže byť preto v rozpore s dobrými mravmi, ako to nesprávne konštatoval súd prvého stupňa. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere ako zmluvu nezrozumiteľnú, nejasnú a zmätočnú, pretože nie je vymedzený predmet hlavného plnenia. Uviedol, že zo zmluvy je zrejmé aká je výška úveru (XXX eur) v akej výške môže byť poskytnutý následný úver vo forme revolvingu ( XXX,XX eur), aká je výška splátky úveru, aká je výška splátky úveru po vykonanie revolvingu, aké sú údaje o RPMN pre úver a aké po vykonaní revolvingu a aká je priemerná hodnota RPMN. Preto záver súdu prvého stupňa, že zmluva je neplatná, pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť je nesprávny.
Ďalej žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nevykladá správne pojem „poskytnutie úveru“, ktorým sa podľa ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie peňažných prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku. Aj v predmetnej veci došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov pre žalovanú tak, že záväzok poskytnúť peňažné prostriedky vo výške XXX,XX eur bol splnený započítaním so záväzkom žalobcu podľa dohody o poskytnutí služby a záväzok poskytnúť peňažné prostriedky vo výške XXX,XX eur bol splnený vyplatením v prospech účtu žalobcu, teda došlo k úhrade záväzku žalobcu z danej zmluvy v uvedenom rozsahu. Znamená to, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške XXX eur a nie vo výške XXX,XX eur ako to nesprávne posúdil súd prvého stupňa. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolanie bolo uložené na pošte dňa XX.XX.XXXX.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
Predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená X.X.XXXX. Ratifikáciou Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii dňa X.X.XXXX sa stala Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Podľa čl. I Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky odo dňa pristúpenia pre nové členské štáty budú záväzné ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, sa pre Slovenskú republiky stali záväznými akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Za takúto nekalú podmienku sa podľa bodu 1 písm. e/ prílohy tejto smernice považuje aj požiadavka, aby spotrebiteľ, ktorý nesplnil svoj záväzok, zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj povinnosť dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva. Súčasťou tohto práva je aj Smernica Rady 93/13/EHS. Základnou charakteristikou komunitárneho práva je jeho prednosť pred právom vnútroštátnym, čo vyplýva aj z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci 6/64 Flaminio Costa c/a E.N.E.L., z ktorého okrem iného vyplýva, že pred vnútroštátnym súdom sa nemožno dovolávať žiadneho vnútroštátneho predpisu, ktorý by bol v rozpore s komunitárnym právom, inak by bola ohrozená aplikácia komunitárneho práva, ktorá je nevyhnutným predpokladom na uskutočňovanie cieľov Zmluvy o založení ES.
Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu o úvere, z ktorej žalobca uplatňuje svoje právo, ako zmluvu spotrebiteľskú. Toto právne posúdenie zmluvy nenamietal ani žalobca.
Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že dohodnutá výška odplaty za predmetný revolvingový úver vo výške XX,XX eur ročne je v súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 285/2001 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytovanie spotrebiteľského úveru a to nad výšku XX%. Odvolací súd dohodnutú odplatu vo výške XX,XX eur považuje za odplatu, ktorá je v rozpore s citovaným článkom 3 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože požaduje, aby spotrebiteľ, ktorý nesplnil svoj záväzok, zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovanej bol schválený revolvingový úver vo výške XXX eur, z ktorej žalobca hneď v deň podpisu tejto zmluvy si ponechal poplatok vo výške XXX,XX eur ako odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej možnosti odkladu splatnosti splátok a žalovanej vyplatil XXX,XX eur ako to vyplýva z karty klienta. Znamená to, tak ako správne uviedol súd prvého stupňa, že žalobca poskytol žalovanej úver, teda peňažné prostriedky, s ktorými mohla žalovaná ako spotrebiteľka voľne disponovať iba vo výške XXX,XX eur.
Odvolací súd, tvrdenie žalobcu, že suma XXX,XX eur, ktorú si ponechal zo schváleného úveru a nevyplatil žalovanej bola započítaním so záväzkom žalobcu a záväzkom žalovanej nemôže obstáť,
pretože takéto podmieňovanie poskytnutia úveru a schválenia úveru poplatkami, navyše poplatkom za dohodu o poskytnutí služby, a to možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože bez toho, aby nastala skutočnosť možnosti odloženia splátok, žalobca už v deň podpisu zmluvy o úvere vyinkasoval od žalovanej poplatok XXX,XX eur za túto službu. Žalobca nepreukázal, že túto službu skutočne žalovanej poskytol.
Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani ďalšie tvrdenie žalobcu v odvolaní, že dohodnutá výška odplaty za poskytnutý úver XX,XX % ročne je v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ani v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nemohla zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda žiadať ako odplatu za poskytnutý úver XX,XX % zo sumy schváleného úveru XXX eur, čo predstavuje viac než XXX % výpočtového základu schváleného úveru. Listinný dôkaz, ktorý predložil žalobca spolu s odvolaním o maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru účinná do XX. augusta XXXX, pretože súd žalovanej ako spotrebiteľovi je potrebný priznať v tomto konaní všetky práva, ktoré sú našou alebo európskou právnou úpravou stanovené na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v konaní postupoval správne, ak žalobcovi nepriznal takúto neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol podľa platnej právnej úpravy.
O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanej preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto jej neboli priznané.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.