Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-356-2014.pdf
PDF · 154.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/356/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. M., XXX/X T., zastúpený advokátom: JUDr. Gabriel Bleho, so sídlom L. Dérera č. 2, Bratislava proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie neplatnosti zmlúv takto
rozhodol:
I. V časti určenia neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX návrh z a m i e t a.
II. V časti určenia neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX návrh z a m i e t a.
III. Určuje, že zmluvná podmienka o type a výške úrokovej sadzby: premenlivá, 11,50 % p.a. v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy, uvedená v článku I. bod 1. Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2006 je n e p r i j a t e ľ n á , a teda n e p l a t n á .
IV. Odporca je povinný vydať navrhovateľovi U. obohatenie vo výške 7 600,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
VII. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 005,96 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Piešťany súdny poplatok vo výške 486 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.12.2014 domáhal určenia neplatnosti úverových zmlúv č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 Eur, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7 600,70 Eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril 2 úverové zmluvy, prvú č. XXXXXXXXX dňa 5.4.2006 na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 150 000 Sk (4 979,09 Eur) a druhú, č. XXXXXXXXX dňa 4.9.2006 na sumu 50 000 Sk (1 659,70 Eur). V tomto období pracoval ako klavirista, slobodný umelec SZČO na výletných lodiach na mori a po európskych riekach. V roku 2006 bol okradnutý, a vzhľadom na stratu príjmu sa dostal v roku 2008 do omeškania s úhradami splátok úveru, pričom sa snažil platiť koľko mohol. Odporca pohľadávku postúpil vymáhačským spoločnostiam a účtoval mu enormné sankcie vo forme rôznych úrokov, pokút, poplatkov, čo mu spôsobovalo permanentný stres. S odporcom spísali dohody o spôsobe úhrady záväzkov formou splátkového kalendára, kde sa dohodli na splácaní v sumách: 100 Eur, 60 Eur, 50 Eur. Napriek tomu, že uhrádzal splátky, jeho záväzok je sústavne navyšovaný, vymáhaný rôznymi výzvami a pre neho je táto situácia neúnosná, pričom už ani nevie a nerozumie, čo a komu má splácať. V dôsledku tejto situácie bol nútený v roku 2013 vyhlásiť osobný bankrot, ktorý bol pre nedostatok majetku zrušený rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 25.6.2013. Na základe úverových zmlúv mu odporca poskytol celkovo úver vo výške 200 000 Sk (6 638,78 Eur), pričom odporcovi zaplatil sumu 14 184 Eur (427 307 Sk), čo je preplatenie o viac ako 100%. Napriek tomu, že svoj dlh voči odporcovi splatil, odporca si naďalej od neho nárokuje zaplatenie dlžných súm. Navrhovateľ považuje zmluvy o splátkovom úvere za problematické, obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a postup odporcu za nečestný a v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že svoj skutočný dlh preplatil, žiada od odporcu vrátiť bezdôvodné obohatenie, a to v sume 7 600,70 Eur a okrem toho žiada vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na jeho zúfalstvo, stres a útrapy, ktoré v súvislosti s vymáhaním dlhu prežíva.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 2.2.2015 navrhol návrh ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv, ktoré sú podľa jeho názoru platné. Ak by súd skonštatoval, že úverové zmluvy neobsahujú niektoré zo zákonných náležitostí, nespôsobil by tento nedostatok absolútnu neplatnosť zmlúv, pretože úver bol navrhovateľovi poskytnutý a ten ho začal čerpať. Pri vymáhaní dlhu si uplatňuje svoje zákonné a zmluvné právo vyplývajúce z titulu uzatvorených úverových zmlúv, a toto právo si uplatňuje z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil svoj záväzok riadne a včas. Ak odporca nevykoná všetky zákonom dovolené oprávnenia smerujúce k uspokojeniu pohľadávky, porušuje tak zákon o bankách a ohrozuje návratnosť vkladov iných klientov. Zastáva názor, že na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 26.2.2015, reagujúc na písomné stanovisko odporcu uviedol, že naliehavý právny záujem je daný tým, že ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, pretože v opačnom prípade by nastal prípad odňatia možnosti účastníka konania konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove 18 Co 109/2011. Ďalej uviedol, že úverové vzťahy nie sú v súlade so zákonom a priečia sa dobrým mravom, navrhovateľ nebol pred uzatvorením zmlúv písomne informovaný o zmluvných podmienkach, pričom nemal možnosť sa oboznámiť so všeobecnými obchodnými a úverovými podmienkami. Zdôraznil svoje nevýhodné postavenie ako jednej zo zmluvných strán- spotrebiteľa, s ohľadom na jeho slabšiu vyjednávaciu silu, keďže nemal možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, pretože sa jedná o typové zmluvy, ktoré neobsahujú náležitosti požadované zákonom, čo má za následok ich nejasnosť a nezrozumiteľnosť a okrem toho neobsahujú náležitosť podľa §4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch t.j. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2006 je dokonca typ a výška úrokovej sadzby stanovená ako premenlivá, čo podľa jeho názoru zakladá nekalosť takejto zmluvnej podmienky a v druhej úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je typ a výška úrokovej sadzby stanovená ako pevná no vo výške 18,40 %. Je nepochybné, že sa ako spotrebiteľ nachádzal v tiesni a vo vzťahu k odporcovi v nevýhodnom postavení. Zdôraznil, že odporca ako banka je povinný pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinný riadiť svoje riziká a vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká. Nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia je podľa jeho názoru dostatočne preukázaný, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6 Obo 302/2006. V doplnení podania zo dňa 19.10.2015 uviedol, že odporca si dlžné čiastky z úverov vymáhal prostredníctvom mandatárov ako napr. Platiť sa oplatí s.r.o., CASH COLLECTORS SK s.r.o., JUDr. Roman Kvasnica, EOS KSI Slovensko, s.r.o. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 a požiadal o ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v predmetných zmluvách. Z úveru č. XXXXXXXXX mu bola odporcom poskytnutá suma 4.979,09 Eur, zaplatil 10.043,41 Eur, odporca však naposledy vymáha dňa 20.1.2014 sumu 5 591,81 Eur. Z úveru č. 284607348 mu bola odporcom poskytnutá suma 1.659,70 Eur, zaplatil 4.116 Eur, odporca vymáha naposledy 29.11.2013 sumu 3 721,55 Eur. Z úveru prečerpanie Balík Extra čerpal sumu 500 Eur, zaplatil 580 Eur a odporca vymáha naposledy 16.10.2012 sumu 529,84 Eur. Zo sporových úverov mu bola poskytnutá suma 7.138,71 Eur, odporcovi uhradil v splátkach sumu spolu 14 739,41 Eur. Napriek tomu ho odporca pred začatím konania vyzýval ešte na úhradu dlžnej sumy spolu 9 843,20 Eur. Takéto vymáhanie nemorálne vysokej sumy pri zohľadnení poskytnutých financií a spôsob akým banka pri ich vymáhaní konala, napĺňa znaky úžery. K nároku na finančné zadosťučinenie uviedol, že tento vyplýva priamo zo zákona, a to § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a k výške nároku dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6 Obo 302/2006.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2015 uviedol, že mandátnu správu pre vymáhanie pohľadávky z úverov prevzali dvaja mandatári v roku 2011 JUDr. Roman Kvasnica a v roku 2013 spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. a spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o. Tvrdenie navrhovateľa, že nevie komu a na aký účet mal plniť je nepravdivé, rovnako tak i tvrdenie, že nevie koľko mal plniť, nakoľko v oznámení o začatí výkone mandátnej správy aj pri každom ďalšom úkone odporcu alebo jeho mandatára bol vždy uvedený aktuálny zostatok záväzku. Vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Cdo 1/2009 nie je možné bez výhrad uplatniť. Predpokladom vydania bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo plnenie získané z nepoctivých zdrojov a súd si musí ako prejudiciálnu otázku posúdiť, či je niektorý z daných predpokladov splnený. Z prehľadu uzatvorených zmlúv o úvere je zrejmé, že obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, avšak ak by súd dospel k záveru, že zmluvy o úvere niektorú z obligatórnych požiadaviek neobsahujú, nespôsobil by tento nedostatok neplatnosť zmluvy o úvere. Práve naopak, zákon výslovne uvádza že ak spotrebiteľovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná. Nesporným je, že odporca poskytol navrhovateľovi úver a ten ho čerpal. Navrhovateľ podľa jeho názoru opomína podstatné skutočnosti, a to, že ak by plnil riadne a včas, uhradil by len sumu 2 664 Eur ( úver č. XXXXXXXXXX) a sumu 7 800 Eur ( úver č. XXXXXXXXXX). V dôsledku porušenia povinnosti navrhovateľa ako dlžníka uhrádzať riadne a včas a sporadickej úhrade aspoň časti dlhu, ktorý sa ďalej úročil, sa však táto suma neznižovala. Úroková sadzba 11,50% ročne resp. 18,9% ročne je preukázateľne porovnateľná so sadzbami ponúkanými inými veriteľmi v danom období pre rovnaký typ úverov. Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľa, že dojednanie podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným zmluvným dojednaním. Účelom tejto dohody nie je a ani nemôže byť vylúčenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa a takáto dohoda by mohla byť neplatným dojednaním iba v prípade, ak by jej aplikácia viedla k použitiu Obchodného zákonníka na právny vzťah, ktorý sa spravuje Občianskym zákonníkom. Odporca zastáva názor, že spotrebiteľský úver poskytnutý podľa zákona č. 258/2001 Z.z. nie je samostatným zmluvným typom, ale je len druhom zmluvy o úvere (konsenzuálnym kontraktom). Z dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko si navrhovateľ v konaní uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré počíta od okamihu preplatenia požičanej sumy úveru a vzhľadom na plnenia, ktoré navrhovateľ odporcovi poukázal skôr ako dva roky pred podaním žaloby, sú podľa neho premlčané.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 5.4.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi spotrebný bezúčelový úver vo výške 150 000 Sk so splatnosťou prvej splátky 10.5.2006 a s počtom splátok 94. V zmysle zmluvy sa navrhovateľ zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške 2 500 Sk. Z obsahu zmluvy vyplýva typ a výška úrokovej sadzby premenlivá, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy 11,50 % ročne.
Dňa 4.9.2006 účastníci konania uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie navrhovateľovi MINIúveru do 10 minút vo výške 50 000 Sk so splatnosťou prvej splátky vo výške 1 338 Sk dňa 20.9.2006 a s konečnou splatnosťou úveru 20.8.2011. Počet splátok si účastníci dohodli celkovo 60. Typ a výška úrokovej sadzby: pevná do konečnej splatnosti úveru 18,40 % ročne.
Z výpisov bankového účtu predložených navrhovateľom bolo zistené, že navrhovateľ poskytnuté úvery splácal a celkovo odporcovi zaplatil sumu 14 159,41 Eur. Podľa plánu splátok vystavených Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 18.02.2013 navrhovateľ zaplatil odporcovi celkovo sumu 9 848,41 Eur v súvislosti s úverom č. XXXXXXXXX a sumu 3 936 Eur v súvislosti s úverom č. XXXXXXXXX. Z výpisov bankového účtu vyplýva, že navrhovateľ ešte zaplatil odporcovi v roku 2014 celkom sumu 375 Eur.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v období, keď prišiel o zamestnanie a nemohol splácať úver, požiadal o pomoc medzinárodného advokáta, ktorý ho zastupoval a on sa dostal do nepriaznivej situácie. Jeho prvoradým zámerom bolo poskytnutý úver odporcovi splatiť a keďže ho oslovil p. Dr. Kvasnica, dohodli si splátkový kalendár a on úver splácal splátkami po 100-200 eur, ako sa mu dalo. Nerozumie, prečo má naďalej platiť, keď SLSP zaplatil už dohromady sumu 15 tis. eur a oni stále od neho žiadajú ešte 7 500 eur, čo je podľa neho úžera, teror. Od odporcu si bral iba 2 úvery, žiadne iné. Vďaka zlej finančnej situácii bol nútený zobrať si pôžičky aj od nebankoviek. Žije čestne a slušne a jeho záujmom bolo splatiť, čo si požičal, ale ďalej už preplácať nemieni. Po neľudských, mafistických praktikách zo strany SLSP sa zosypal, bol nervózny, trpel nespavosťou, mal výbuchy hnevu a bol úplne v koncoch. Napokon musel vyhľadať odbornú lekársku pomoc a 3 roky bol liečený u psychiatra Dr. Hlavu, ktorého pravidelne navštevoval a musel podstúpiť liečbu antidepresívami, ktoré naďalej užíva, ale už v menšej miere a sporadicky navštevuje svojho psychiatra. Keďže je veriaci človek, a ako umelec veľmi citlivo reaguje na nekalé praktiky odporcu, zasiahlo ho to naplno a jedine viera v boha ho drží pri psychickom zdraví. V minulosti, zúfalý z tejto situácie navštívil aj niekoľkokrát riaditeľa pobočky SLSP , kde prosil o pomoc a dokonca sa aj rozplakal, lebo sa zosypal a nevedel riešiť situáciu, nevedel čo mám robiť, preto vyhlásil aj osobný bankrot. Postup odporcu považuje za neľudský. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, je pravdou, že po strate zamestnania a po operácii mal depresívny syndróm, avšak jeho stav sa veľmi zhoršil hlavne kvôli praktikám zo strany odporcu. Vďaka odporcovi sa dostal do databázy bankového systému a nemohol si svoju zlú finančnú situáciu riešiť prostredníctvom úveru z banky, pretože ho vždy v banke odmietli s tým, že je dlžníkom SLSP, a preto som bol nútený osloviť nebankovky, ktoré mu požičiavali peniaze na to, aby mohol platiť dlhy SLSP a dostával sa tak do veľmi zlej finančnej situácie, ktorá mu napokon spôsobovala napätie, depresie, útrapy a ťažkú ujmu na jeho psychickom zdraví. Nikdy v minulosti takúto situáciu nebol nútený riešiť, pretože bol vždy sebestačný, plavil sa po moriach na lodiach, zažil toho hodne, avšak po operácii ruky zostal doslova bezvládny a bez prostriedkov. Prosil o pomoc Úrad práce, ktorý mu poskytol jedno rázovú dávku pomoci v hmotnej núdzi a mesto Vrbové mu poskytlo 50 eur. Jeho finančná situácia sa trošku zlepšila potom, ako mu bol priznaný starobný dôchodok, a to v r. 2012. Výšku finančného zadosťučinenia ponecháva na voľnej úvahe súdu, útrapy, ktoré v minulosti podstúpil mu žiadna finančná suma nenahradí. Aj súdne pojednávania mu spôsobujú psychickú traumu a už nie je ochotný viac toto podstupovať.
Z výpovede povereného zástupcu odporcu Mgr. Radoslava Lubyho - zamestnanca odporcu, bolo zistené, že odporca nesúhlasí v celom rozsahu s návrhom navrhovateľa, pretože navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv. Odporca pohľadávku voči navrhovateľovi nikdy nepostúpil, ale využil pri vymáhaní svojho nároku mandát a vo všeobecnosti vykonáva mandát JUDr. Kvasnica - advokát v Piešťanoch a Advokátska kancelária Havel - Holásek. Podľa jemu dostupných informácii od februára 2015 odporca upustil od ďalšieho vymáhania dlhu vo vzťahu k navrhovateľovi a teda nie je pravdou, že by bol navrhovateľ zo strany odporcu kontaktovaný a vyzývaný na zaplatenie. SLSP je zákonom regulovaná spoločnosť, nad ktorou vykonáva dohľad NBS a vykonáva činnosť v súlade so zákonom o bankách, pričom jednou z povinnosti SLSP je aj konanie s odbornou starostlivosťou a má zohľadňovať aj všetky riziká a jej činnosť kontroluje NBS a v prípade, ak by NBS zistila, že činnosť banky sa vymyká zákonnému rámcu, mala by začať konanie v súvislosti so sankciami. Takéto konanie zo strany NBS nebolo ani začaté ani vedené. V zmysle § 27 zákona o bankách musí banka pri poskytovaní, ale aj pri splácaní úverov a uplatňovaní práv zo zmlúv konať spôsobom, ktorý nepoškodzuje vkladateľov a konať tak, aby zabezpečila bezpečné fungovanie bankového systému. Navrhovateľ úvery riadne a včas nesplácal a teda sám vyvolal konanie banky smerujúce k uplatneniu jej práv v súvislosti so zabezpečením návratnosti finančných prostriedkov a banka teda vykonávala svoje zákonné povinnosti a uplatňovala svoje práva v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal splnenie hmotno-právnych predpokladov na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia, najmä preto, že úhrada takéhoto zadosťučinenia prichádza do úvahy ako subsidiárna možnosť vo vzťahu k následkom porušenia ochrany osobnosti. Finančné zadosťučinenie sa má aplikovať len v situácii, keď nebolo dostatočné upustenie od zásahov do ochrany osobnosti, resp. sa neodstránili tieto zásahy. Navrhovateľ sa vo vyjadrení opiera iba o rozhodnutie NS SR, ktoré však nehovorí o splnení hmotnoprávnych dôvodov, ale hovorí len o výške primeraného finančného zadosťučinenia, pričom poukázal na to, že navrhovateľ výšku tohto zadosťučinenia nepreukázal. Predpokladom na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia je aj to, že banka porušila svoje zákonné povinnosti a teda zodpovedá za závadný stav, avšak navrhovateľ toto porušenie banky nepreukázal. Nepreukázal ani, že útrapy, ktoré mu boli spôsobené, boli spôsobené priamym konaním odporcu, teda že neboli spôsobené životnou situáciou vyplývajúcou zo straty zamestnania, prípadne vyvolané treťou osobou - inými veriteľmi. Nepreukázal ani časovú následnosť vzniknutých útrap, t.j. že tieto útrapy mu vznikli v čase, kedy SLSP uplatňovala svoje práva z uzatvorených úverových zmlúv. Z dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže vydanie primeraného finančného zadosťučinenia je majetkovým právom. Navrhovateľ svojimi tvrdeniami doposiaľ nepreukázal začatie plynutia premlčacej doby, ktorá je podľa jeho názoru subjektívna 2 ročná a objektívna 3 ročná. Navrhovateľ teda nepreukázal, že jeho nárok nie je premlčaný. Mandátna činnosť na uplatnenie práv z napadnutých zmlúv bola zahájená 31.1.2011. I nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa jeho názoru premlčaný, pretože došlo k uplynutiu subjektívnej i objektívnej premlčacej doby. Poukázal na ustanovenie § 107 resp.§ 106 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom na to, že podľa lekárskej správy tento stav trvá od r. 2009 a mal byť podľa tvrdení navrhovateľa spôsobený odporcom, je vylúčené, aby subjektívna lehota začala plynúť od okamihu podania žaloby, okrem toho právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa kedy škoda vznikla, pričom aj táto doba už uplynula. Vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že spôsobené útrapy mu spôsobil odporca, nepreukázal, že mal dlhy aj v iných spoločnostiach a teda, že tieto útrapy mohli byť spôsobené aj inými spoločnosťami. Nepreukázal v čom a ako spočívalo obťažovanie odporcu, ktoré malo jeho útrapy vyvolať. Taktiež nepreukázal, že tieto útrapy boli vyvolané negatívnymi informáciami, ktoré boli v úverovom registri, pričom nepreukázal, že útrapy boli vyvolané aj inými veriteľmi.
V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že premlčacia lehota začína plynúť vtedy, keď sa povinný dozvie o výške a dôvode dlžnej sumy, pričom o tomto sa navrhovateľ dozvedel až v rámci predmetného konania, takže premlčacia lehota ešte len začala plynúť, pričom je vecou súdneho rozhodnutia, či navrhovateľ podal návrh dôvodne a v rámci konania sa ustáluje škoda a premlčacia lehota ešte len začína plynúť od podania žaloby.
Z lekárskej správy odborného lekára, psychiatra J.. X. F. zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že navrhovateľ je v jeho ambulancii liečený od r. 2009 pre depresívny syndróm, na čo nadväzoval postupne až depresívny stav. Objektívne na tomto zhoršovaní stavu pôsobila skutočnosť, že navrhovateľ stratil prácu, nemohol ani pracovne, ani sociálne fungovať a dostal sa do stavu platobnej neschopnosti, nemohol dostatočne splácať úvery pre Slovenskú sporiteľňu, ktorá použila voči nemu služby vymáhačských spoločností a tieto skutočnosti výrazne negatívne ovplyvňovali jeho psychiku a schopnosť uzdravenia, čo ovplyvnilo aj dávkovanie, ale aj predlžovalo čas, ktorý potreboval na uzdravenie a potrebnú stabilizáciu psychického stavu.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Za určovaciu žalobu sa považuje i žaloba o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. V rámci predmetného konania sa navrhovateľ ako spotrebiteľ domáha určenia neplatnosti úverových zmlúv, vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Je teda zrejmé, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv, keďže ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku v súvislosti s výškou jeho dlhu a súdnym rozhodnutím sa jeho postavenie stane istejším.
R 17/1972: Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Rovnako R 53/1973 (s. 107).
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach postupom podľa § 132 O.s.p., pričom navrhovateľom uplatnený nárok posúdil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka účinných v čase uzavretia zmlúv o úvere, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzatvorenia úverových zmlúv, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa odseku 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia úverových zmlúv, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Podľa odseku 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až s) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, k) vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd potom, ako sa podrobne oboznámil s obsahom úverových zmlúv č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2006 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.9.2006 dospel k záveru, že obe tieto zmluvy sú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia platné, nakoľko mal súd nesporne preukázané, že odporca poskytol navrhovateľovi spotrebiteľský úver, ktorý navrhovateľ začal čerpať, preto návrh navrhovateľa v časti určenia neplatnosti oboch zmlúv zamietol ako nedôvodný.
Zaoberajúc sa však jednotlivými zmluvnými dojednaniami oboch úverových zmlúv, súd zistil, že tieto zmluvy nespĺňajú požiadavky podľa ustanovení jednak občianskeho zákonníka, ale aj zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmlúv. V oboch úverových zmluvách absentuje základná náležitosť, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto súd považuje oba poskytnuté úvery v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bez poplatkov.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Podľa odseku 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
V predmetnom konaní sa navrhovateľ proti odporcovi domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca získal plnením z právnych úkonov - úverových zmlúv, ktorých obsah podlieha súdnej kontrole. Po posúdení ich obsahu mal súd nesporne preukázané, že medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom boli uzatvorené dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXXXXX dňa 5.4.2006 a č. XXXXXXXXXX dňa 4.9.2006 ktoré súd podriadil pod úverovú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne na zmluvy nahliadal ako na zmluvy spotrebiteľské v zmysle zhora citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca pri ich uzatváraní a plnení z nich konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo navrhovateľ ako fyzická osoba - nepodnikateľ nie. Z formy a obsahu zmlúv je zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou (typovou, štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol odporcom vopred pripravený a ktorej obsah navrhovateľ ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť a napokon ani neovplyvnil. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.
Keďže predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia získaného zo záväzkového vzťahu účastníkov, ktorý má spotrebiteľský charakter, súd aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a z obsahu zmlúv o spotrebiteľskom úvere zistil, že ide o odporcom vopred pripravené zmluvy, na príprave ktorých sa navrhovateľ ako dlžník nepodieľal (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy dopĺňali) a nemal ani možnosť zásadným spôsobom meniť ich obsah. Predmetom zmlúv bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru, teda išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa navrhovateľ ako dlžník zaviazal vrátiť odporcovi ako veriteľovi za dohodnutých podmienok. V danom prípade je písomná forma zachovaná, avšak súd skúmal i ďalšie náležitosti, ktoré vyžaduje § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože s absenciou niektorých týchto náležitostí spája § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní týchto náležitostí dospel súd k záveru, že obe úverové zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, oba úvery sú podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročné a bez poplatkov. Navyše z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2006 vyplýva typ a výška úrokovej sadzby premenlivá, 11,50 % ročne, čo je podľa názoru súdu dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, ide o nekalú zmluvnú podmienku a teda v tejto časti je právny úkon neplatný, preto s použitím citovaných zákonných ustanovení vyhlásil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba (2-ročná) je kratšia, objektívna premlčacia doba je buď 3-ročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo 10-ročná, ak ide o bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o:
a) vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor,
b) subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Subjektívna vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil, a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Z hľadiska začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto ho získal. Ustanovenie 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Táto hranica je v trvaní 3 rokov v prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo neúmyselne (z nedbanlivosti) a 10 rokov, ak sa bezdôvodné obohatenie získalo úmyselne. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, resp. 10-ročnej premlčacej doby je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty, a to na úkor toho, ktorého majetkový stav sa tým znížil. Pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre začiatok plynutia trojročnej, prípadne desaťročnej objektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k bezdôvodnému obohateniu. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo- objektívne posudzované- vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. V súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol odporca námietku premlčania, ktorú odôvodnil iba strohým konštatovaním, že plnenia navrhovateľa poukázané odporcovi skôr ako dva roky pred podaním návrhu sú už premlčané, pretože vydanie bezdôvodného obohatenia sa počíta od okamihu preplatenia (vrátenia) požičanej sumy úveru. V súvislosti s týmto okamihom súd konštatuje, že z listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ zaplatil poslednú splátku úveru č. XXXXXXXXX dňa 7.10.2014 (č.l. 129 súdneho spisu ) a úveru č. XXXXXXXXX taktiež dňa 7.10.2014 (č.l. 159 súdneho spisu). Od uvedeného dátumu teda začala plynúť premlčacia doba a nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd dňa 30.12.2014, teda ešte počas plynutia premlčacej doby, jeho nárok premlčaný nie je.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia čiastky, ktorú odporcovi preplatil nad rámec poskytnutého úveru vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie tejto sumy navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže odporca plnením navrhovateľa získal majetkový prospech na základe právneho úkonu, ktorý je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Navrhovateľ sa zároveň domáhal i priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 Eur, ktoré malo spočívať v tom, že v súvislosti s vymáhaním dlhu zo strany odporcu, prežíval stres, útrapy a zúfalstvo. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil lekársku správu vystavenú psychiatrom, u ktorého sa lieči od r. 2009, pričom z tejto správy vyplýva, že navrhovateľ sa skutočne v dôsledku negatívnych životných okolností dostal do depresívneho stavu a musel podstúpiť liečbu. Keďže v danom období riešil množstvo problémov súvisiacich so stratou príjmu a následne i zlým zdravotným stavom, nemožno tento stav celkom vytknúť iba odporcovi. Okrem toho podľa názoru súdu by navrhovateľ ako spotrebiteľ nemal profitovať z možnosti, ktorú mu dáva zákon o ochrane spotrebiteľa ako kompenzáciu za porušenie jeho práv.
Odporca vzniesol námietku premlčania i v súvislosti s uplatneným nárokom navrhovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú však bližšie nekonkretizoval, iba všeobecne skonštatoval uplynutie premlčacej doby. Na takto vznesenú námietku premlčania súd neprihliadol a uvádza, že právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva bola privodená určitá ujma. Ak je pre priznanie primeraného zadosťučinenia zákonom ustanovená určitá skutková podstata, musí súd vyhodnotiť, kedy nastali okolnosti vymedzené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pretože primerané finančné zadosťučinenie môže byť priznané len v tom prípade, ak dotknutá osoba úspešne uplatnila porušenie jej práva. Nadväzujúc na konštatované plynutie premlčacej doby v súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd dospel k záveru, že i v prípade priznania primeraného finančného zadosťučinenia nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, preto súd navrhovateľovi priznal sumu 500 Eur, keď podľa jeho názoru je táto suma dostatočná a v plnej miere tak „odškodní“ spotrebiteľa za spôsobenú ujmu. V zostávajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 000 eur súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti dvoch úverových zmlúv, vydania bezdôvodného obohatenia v sume 7 600,70 Eur a priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 Eur. V konaní bol plne úspešný v časti vydania bezdôvodného obohatenia v sume 7 600,70 Eur a čiastočne úspešný v časti priznaného finančného zadosťučinenia a to v sume 500 Eur. Odporca bol teda úspešný v časti určenia neplatnosti úverových zmlúv a v časti priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 Eur. Nakoľko súd zmluvnú podmienku uvedenú v článku I. bod 1. Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2006 vyhlásil za neprijateľnú, a teda neplatnú, v súvislosti s výsledkom konania možno toto považovať za neúspech odporcu a preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ mal v konaní väčší úspech ako odporca a teda mu patrí v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plná náhrada trov konania.
Trovy navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 1 005,96 Eur, ktoré si právny zástupca vyčíslil v správnej výške v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej „vyhláška“). Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky patrí advokátovi odmena za jeden úkon právnej služby v jednej trinástine výpočtového základu, v roku 2014 61,87 Eur a v roku 2015 64,53 Eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky môže advokát od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. V roku 2014 táto paušálna náhrada činila sumu 8,04 Eur a v roku 2015 8,39 Eur. Odmena za jeden úkon právnej služby tak v roku 2014 predstavuje sumu 69,91 Eur a v roku 2015 72,92 Eur. V roku 2014 boli vykonané dva úkony právnej služby (5.11.2014 - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 17.12.2014 - písomné podanie na súd) a v roku 2015 5 úkonov ( 26.2.2015 - porada s klientom, písomné vyjadrenie, 25.9.2015, 28.10.2015, 2.12.2015 - účasť na pojednávaní, 16.12.2015 - účasť na vyhlásení rozhodnutia). Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za rok 2014 teda patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške 139,82 Eur a za rok 2015 328,14 Eur. Podľa § 17 ods.1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. V roku 2015 to činí 13,98 Eur a náhrada za stratu času za 24 začatých polhodín predstavuje sumu 335,52 Eur ( 25.9.2015 - 6 polhodín, 28.10.2015 - 6 polhodín, 2.12.2015 - 6 polhodín a 16.12.2015 - 6 polhodín). Právny zástupca navrhovateľa použil na cestu z Bratislavy do Piešťan a späť svoje súkromné motorové vozidlo Opel Astra, EČV:U. a priložil kópiu technického preukazu, z ktorého vyplýva, že spotreba pohonných hmôt je 7,9litra/100km. Základná sadzba podľa zákona o cestovných náhradách je 0,183 Eur/km a cena benzínu Natural 95 za 1 liter je 1,244 Eur. Výška cestovného za jednu cestu Bratislava-Piešťany, pri vzdialenosti 90 km je 25,31 Eur ( 90x0,183=16,47€ 90 x 7,9l na 100 km x 1,244€ = 8,84€ 16,47€ + 8,84€ = 25,31 €) cestovné teda predstavuje sumu 50,62 Eur ( 25,31 € x2). Za štyri cesty (25.9.2015, 28.10.2015, 2.12.2015 a 16.12.2015) je výška cestovného 202,48 Eur.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Vo vzťahu k súdnemu poplatku z predmetu konania, súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch s poukazom na položku 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý troví prílohu zákona o súdnych poplatkoch tak, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok 6% z predmetu konania. Keďže navrhovateľ, ktorý je ako spotrebiteľ v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodený a bol v konaní úspešný v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7 600,70 Eur, je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 456 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu. Rovnako je povinný zaplatiť aj pomernú časť súdneho poplatku za návrh v časti priznanej sumy finančného zadosťučinenia v sume 500 Eur, a to výške 30 Eur (6% zo sumy 500 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.