Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-187-2015.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/187/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa E. Ž., F.. XX.X.XXXX, bytom u starej matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. H., J. R. I. S. P., dieťa rodičov: nebohého D. Ž., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.X.XXXX a C. Č., F.. XX.X.XXXX, T. C. XXX/XX, J. Q., na návrh starej matky dieťaťa R. Č., F.. X.X.XXXX, T. J. A. XXX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I Súd z v e r u j e maloletého E. Ž., F.. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky R. Č., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II Súd z a v ä z u j e matku C. Č., F.. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletého E. sumou 30,- % zo životného minima vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky, počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť.
III Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.11.2015 podaným na tunajšom súde dňa 13.11.2015 sa stará matka maloletého dieťaťa (ďalej len ,,navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by jej súd zveril maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazal matku prispievať na výživu dieťaťa mesačne minimálnym zákonným výživným.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že po smrti otca maloletého dieťaťa maloletý a jeho matka žili u navrhovateľky asi dva roky a potom sa odsťahovali do J.B. Q.. Od letných prázdnin roku 2013 však maloletý znova žije v navrhovateľkinej domácnosti. V lete roku 2013 matka maloletého priviezla k navrhovateľke, nakoľko si maloletý nevedel zvyknúť žiť s matkou a jej novým partnerom v J. Q.. Maloletý odmieta bývať s matkou aj kvôli jej druhovi, s ktorým si maloletý nerozumie. Navrhovateľka je toho času nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pracuje v rámci aktivačných prác. Jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Žije spolu s manželom, ktorý je invalidným dôchodcom, maloletým E. a dcérou R. Č. v rodinnom dome. Domácnosť pozostáva zo štyroch izieb a príslušenstva. V domácnosti je zavedená elektrina, voda, kúrenie je na tuhé palivo. Náklady na bývanie predstavuje mesačne suma 50,- eur. Manžel navrhovateľky poberá invalidný dôchodok vo výške cca 217,- eur mesačne. Maloletý poberá sirotský dôchodok vo výške 130,- eur mesačne. Matka je na materskej dovolenke s maloletým J. H., žije spolu s maloletým Stanislavom a jej druhom v rodičovskom dome pána H.. Príjmom matky je rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Maloletý E. navštevuje 6. ročník Základnej školy vo R. A.. V škole dosahuje priemerné výsledky. Má zdravotné problémy, absolvuje vyšetrenia u neurológa, krčného, gastroenterológa a psychológa. Maloletý E. navrhovateľku rešpektuje, má k nej vytvorený dobrý vzťah.
Na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov i listinnými dôkazmi.
Na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník maloletého dieťaťa.
Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka dieťaťa, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 2.12.2015, nedostavil sa na pojednávanie konané dňa 17.12.2015 a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Navrhovateľka vypovedala, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Myslí si, že spĺňa všetky predpoklady na to, aby jej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a žiada, aby matka bola zaviazaná platiť výživné vo výške 27,12 eur.
Matka maloletého dieťaťa vypovedala, že s podaným návrhom na začatie konania súhlasí. Nemá toho času predpoklady na to, aby som sa postarala o maloletého E. a preto súhlasí, aby bol zverený navrhovateľke. Je ochotná platiť výživné v sume 30 % životného minima.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
V zmysle § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť").
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností. Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky, t. j. starej matky dieťaťa je dôvodný, keďže otec maloletého dieťaťa je zosnulý a matka ako jediný žijúci rodič nezabezpečuje starostlivosť o dieťa. Matka žije spolu so svojím ďalším maloletým synom a druhom, s ktorým si maloletý E. nerozumie, v J.Ý. Q.. Stará matka je plne spôsobilá na zverenie dieťaťa do jej náhradnej osobnej
starostlivosti, k maloletému má silný citový vzťah, stará sa o maloletého od leta roku 2013, má ho rada a aj v súčasnosti plne zabezpečuje starostlivosť o neho. Zároveň maloletý je na výchovné prostredie u starej matky zvyknutý. Stará matka má zabezpečené stabilné bytové a príjmové pomery a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom k tomu súd návrhu starej matky na zverenie maloletého E. do jej náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa, ktorej vyživovacia povinnosť týmto rozhodnutím nezaniká, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v jej schopnostiach a možnostiach je prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne v minimálnom zákonnom rozsahu, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (aktuálne 27,13 eur) a to s prihliadnutím najmä na tú skutočnosť, že matka je toho času na materskej dovolenke. Zároveň súd teda určil matke podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine povinnosť poskytovať maloletému dieťaťu výživné a uložil jej, aby výživné poukazovala do rúk starej matky.
Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.