Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13C-314-2012.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/314/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika -Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330 eur, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v podanom návrhu spísanom dňa 17.9.2012 podanom na Okresný súd Topoľčany domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330 eur. Žalovaná suma vo výške 125 eur predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a vymáhanie pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ ako poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov , urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojených s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a na telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Celkove vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Táto suma by nezaťažila poškodeného ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. V návrhu uviedol, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa §-u 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z.z. zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4241448 dlžníkom T. Š. nar. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelili registráciu exekučnej veci č. EX 11150/2008. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenei poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.1.2009 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 6 mesiacov!). V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúciu pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 330 eur. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že v danej veci exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 186 dní. Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. V písomnom vyjadrení žiadal návrh ako bezdôvodný zamietnuť. Vzhľadom na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu škody, navrhovateľ si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov a na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosti podania ústavnej sťažnosti. To, že tak nekonal je možné pripísať iba jemu. Odporca má tiež za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 28.9.2012 bola Okresnému súdu doručená predmetná žaloba je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty ale skôr. Poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, v ktorom sa ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci : 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie čo i len jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 25 NcC/703/2012-9 prikázal vec na prejednanie Okresnému súdu v Leviciach. Navrhovateľ , právny zástupca navrhovateľa predvolanie mali riadne a včas doručené dňom 6.8.2015, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa emailom dňa 3.12.2015 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu navrhovateľom zaslaného návrhu na prerušenie konania, o ktorom je potrebné rozhodnúť. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené, dňom 6.8.2015 neúčasť súdu ospravedlnil písomným podaním z 11.12.2015 , z dôvodu hospodárnosti konania o odročenie nepožiadal a preto súd prejednal a rozhodol v neprítomnosti , navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ zaslal súdu dňa 14.11.2014, 7.5.2015 a 3.12.2015 identické návrhy na prerušenie konania elektronicky. Súd vykonal dokazovanie spísaným návrhom navrhovateľom vyjadrením odporcu s prílohami, dokladom o doručení znaleckého posudku č. 1/2014, odporcovi, znaleckým posudkom č. 1/2014 vyhotoveným .Ekonomickou univerzitu Bratislava, spisom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Er/11/2009. Účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Zo spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn. 4Er/11/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 9.1.2009 kedy žiadosť došla na súd a to na základe písomnej žiadosti Exekútorským úradom zo dňa 6.12.2008.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, sp.zn.: SR 08641/09 /08 zo dňa 9.9.2008 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2008 a vykonateľnosť dňa2.10.2008.. Okresný súd Topoľčany rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vydaním poverenia dňa 12.1.2009 pod č. 5406 023825*.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom do 31.12.2010 t.j. ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom . Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods.1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §- u 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia, (oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Podľa § 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (účinného do 31.3.2009 t.j. v čase začatia exekúcie, ku dňu kedy bola žiadosť o udelenie poverenia doručená exekučnému súdu) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a/ rozhodnuté orgánov Európskej únie, b/ rozhodnutí osvedčených ako exekučný titul, c/ notárskych zápisníc, ktorý obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice s vykonateľnosťou súhlasila d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e/ osvedčení o dedičstve vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g/ platobných výmerov výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenie vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na súd) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Dňa 14.11.2014, 7.5.2015 a 3.12.2015 navrhovateľ zaslal súdu emailom identické návrhy na prerušenie konania bez zaručeného elektronického podpisu ktorými podaniami sa súd nezaoberal a preto o nich nerozhodoval. Všetky tri návrhy na prerušenie konania boli vykonané elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, ktoré neboli v zákonom stanovenej lehote doplnené písomne ani ústne do zápisnice. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie obsahujúce návrh o veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia , ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada. Pod pojmom „ návrh vo veci samej „ okrem návrhu treba rozumieť aj všetky dispozičné úkony a s predmetom konania, teda v danom prípade aj návrh na prerušenie konania. Súd na základe vykonaného dokazovania podaný návrh celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Exekučné konanie možno vykonať len na návrh oprávneného ( § 38 EP), z čoho vyplýva, že exekučné konanie sa nemôže začať bez návrhu. Konanie , ktoré možno začať len na návrh a teda aj exekučné konanie je začaté dňom kedy návrh došiel na súd. V danej exekučnej veci je nesporne preukázané, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 9.1.2009 čomu nasvedčuje dátum na prijímacej pečiatke procesného súdu a procesný súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 12.1.2009 pod č.k. 4Er/11/2009-8 pod č.: 5406 023825 *. Exekučný súd tak konal v zmysle zákona a vo veci včas rozhodol do troch dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia , poverenie vydal. Znalecký posudok č. 1/2014 predložený navrhovateľ sa zaoberá iba paušálne rozborom celkových nákladov, ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť zaoberá sa konkrétnymi nákladmi na exekučnú vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť.
Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že návrh podaný navrhovateľom je celkom nedôvodný. Nie je zrejmé z akého právneho dôvodu a právneho titulu si navrhovateľ uplatnil voči štátu majetkovú škodu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 330 eur, keďže navrhovateľ nepreukázal, že mu pri výkone verejnej moci bola spôsobená škoda konaním alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s týmto konaním v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Procesný súd vydal poverenie do troch ani odo dňa , kedy žiadosť o udelenie poverenia došla na súd, navrhovateľ preto nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. S poukazom na zistený skutkový stav súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah, pretože takýto postup súdu by bol nadbytočný a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi , ktorý mal vo veci úplný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo vrátenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal. Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., odporca mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, 13C/314/2012
-8-
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).