Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7P/69/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky M. A., D.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, t. č. na MD, bytom C.Š. Č.. XXX, zastúpenej Mgr. Iankom Troiakom, advokátom so sídlom Zvolen, Dukelských hrdinov č. 34, proti odporcovi R. A., D.. XX. XX. XXXX, bytom S., A. G. XXX/X, zamestnaného EQUUS a. s., Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom A.É. S., D.. XX. XX. XXXX, W., D.. XX. XX. XXXX, U., D.. XX. XX. XXXX V. M., D.. XX. XX. XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky M. A.É., F.. N. s odporcom R. A. uzavreté dňa 07. 04. 2010 pred Matričným úradom Obce Vinica r o z v á d z a.

Maloleté deti A. S., D.. XX. XX. XXXX, W., D.. XX. XX. XXXX, U., D.. XX. XX. XXXX V. M., D.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným na maloletú M. A. vo výške 45 Eur mesačne a na maloleté S., W. V. U. A. výživným vo výške na každé z detí po 50 Eur mesačne, výživné je splatné k rukám navrhovateľky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a maloleté deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a zároveň, aby uložil odporcovi prispievať na výživu maloletých detí počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným na každé z detí po 50 Eur mesačne, celkom 200 Eur mesačne. V návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo účastníkov nebolo nikdy harmonické, nikdy si nerozumeli a odporca sa nestaral o deti tak ako by sa starať o deti mal, všetku starostlivosť ponechával na navrhovateľku, o rodinu sa nezaujímal, požíval alkoholické nápoje a potom vyvolával hádky. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že odporca prejavoval záujem len o záhradu, o drevo na kúrenie, ale o domácnosť nijakým spôsobom tento záujem nemal, k nej sa správal hrubo, urážal a ponižoval ju, bol k nej agresívny a aj ju fyzicky napadol. Tiež nemal vytvorený vzťah k synovi navrhovateľky pochádzajúcemu z predchádzajúceho vzťahu. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že v dôsledku týchto nedorozumení bola viacej krát nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti aj s deťmi ku svojim rodičom, prvý krát to bolo v júli 2012, potom po roku sa vrátila do spoločnej domácnosti, avšak odporca v správaní nič nezmenil. Ďalej navrhovateľka v návrhu uviedla, že od júla 2013 do decembra

2013 žili v spoločnej domácnosti, následne spoločnú domácnosť opustila, odišla k svojim rodičom kde žije aj v súčasnej dobe. Uviedla tiež, že počas obdobia kedy opustila spoločnú domácnosť odporca deti navštevoval sporadicky, jeden krát do mesiaca na 4, 5 hodín. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že s odporcom sa zoznámila v práci, kedy pracovali u jedného zamestnávateľa, manželstvo uzatvárala z lásky, pričom ďalej uviedla, že po uzavretí manželstva bývali každý u svojich rodičov a až po narodení detí niekoľko mesiacov začali žiť spoločne, pričom od samého začiatku ich spolužitia spolužitie nebolo dobré, keďže odporca si vypil, robil výtržnosti, kričal na ňu a fyzicky ju napadol. Poukázala aj na to, že odporca nemal ani vzťah k maloletým deťom, ale ani k jej synovi, ktorý pochádza z predchádzajúceho vzťahu, tiež poukázala na tú skutočnosť, že odporca jej nepomáhal či už s výchovou maloletých detí, ale ani so starostlivosťou o spoločnú domácnosť, všetka ťarcha zodpovednosti v starostlivosti o maloleté deti v podstate bola na nej.

Odporca na pojednávaní žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol, keďže podľa jeho názoru ich manželstvo spočiatku bolo dobré, pričom podľa jeho názoru ovplyvňovali ich vzťahy rodičia jeho manželky, poprel, že by bol navrhovateľku fyzicky napadol, potvrdil však, že jej aj vulgárne nadával. Pokiaľ sa týka maloletých detí, uviedol, že zvykol s deťmi ísť na prechádzku, pomáhal jej s deťmi a v prípade, ak by súd manželstvo rozviedol, žiadal, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, resp. aby deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal platiť výživným v minimálnej výške.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. , správami z konzultácie na úrade práce, referáte poradensko-psychologických služieb, potvrdením o zárobku odporcu, vyjadrením navrhovateľky, správami Obce Hrušov, MUDr. Pástoryho, Základnej školy s materskou školou v Hrušove, o príjme navrhovateľky, správou Obce Vinica, rodnými listami maloletých detí a sobášnym listom účastníkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u odporcu ide o manželstvo druhé, pričom prvé manželstvo odporcu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu -50, pričom odporca z manželstva rozvedeného týmto rozsudkom má vyživovaciu povinnosť k synovi R. A., D.. XX. XX. XXXX. Pokiaľ sa týka navrhovateľky, u navrhovateľky ide o prvé manželstvo, manželstvo účastníci uzavreli dňa 07. 04. 2010 pred Matričným úradom vo Vinici, pričom z tohto manželstvo pochádzajú štyri maloleté deti a to S., W. V. U. A., D.. XX. XX. XXXX V. M. A., D.. XX. XX. XXXX. Navrhovateľka má okrem týchto detí ešte vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý pochádza z predchádzajúceho vzťahu. Zároveň pokiaľ sa týka samotnej navrhovateľky, táto v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a maloletými deťmi, pričom je na materskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok, zároveň pokiaľ sa týka samotného odporcu, tento je zamestnaný v EQUUS a. s. s priemerným mesačným zárobkom podľa potvrdenia zamestnávateľa v období od mája do júla 2015 priemerný zárobok predstavuje 705,75 Eur, tento tak ako už bolo uvedené má vyživovaciu povinnosť k synovi pochádzajúcemu z predchádzajúceho manželstva, nar. 19. 04. 1999, výživné určené súdom predstavuje na maloletého čiastku 75 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania bolo zároveň preukázané, že navrhovateľka, tak ako už bolo uvedené žije v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla niekoľko mesiacov s odporcom, v decembri 2013, od tejto doby sa ona výlučne sama stará o maloleté deti, pričom odporca na maloleté deti prispieva len výživným v minimálnej výške, s maloletými deťmi sa kontaktuje len jeden krát za dva týždne na niekoľko hodín. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši zo dňa 18. 11. 2015 a zo dňa 16. 12. 2015 mal súd preukázané, že pokiaľ sa týka obnovenia manželského spolužitia účastníkov bolo zistené, že na obnovení tohto spolužitia aktuálne poradenskými prostriedkami nie je možné pracovať, navrhovateľka je pevne rozhodnutá manželstvo ukončiť, pričom odporca aj napriek tomu, že si uvedomuje rozdielnosť pováh tvrdí, že by sa rád pokúsil zachovať manželský zväzok, pričom zároveň je presvedčený, že zmena správania by mala nastať hlavne u navrhovateľky. Účastníci nie sú nastavení spolupracovať na obnovení manželského spolužitia, ich rozdielne rodičovské nastavenie je indikátorom skôr proti ako za striedavú starostlivosť, pokiaľ sa týka úpravy práv na čas po rozvode k maloletým deťom, pričom z uvedenej správy vyplýva, že účastníci ako rodičia aktuálne nie sú nastavení spolupracovať, ale bojovať, resp. dokazovať neschopnosť druhej strany. Zo záverov predmetnej správy vyplynulo, že maloleté deti pre svoj optimálny rozvoj potrebujú jasné pravidlá, ktoré navodzujú istotu a bezpečné zázemie, pričom vzhľadom k rozdielnemu výchovnému štýlu vyplývajúcemu z pravidiel, ktoré platia v bazálnej rodine každého z rodičov a k predchádzajúcim nezhodám v rámci manželského spolužitia, ako aj rozdielnej intenzite ich výchovných skúseností je tu predpoklad, že budú potrebovať

podstatne dlhší časový úsek od rozvodu na to, aby sa dokázali vyrovnať s partnerským zlyhaním a prípadne si navzájom odpustiť na partnerskej úrovni, kým sa však tak nestane, nebudú pravdepodobne ani schopní uvažovať o rodičovskej dohode týkajúcej sa osobnej starostlivosti o maloleté deti tak ako by si to táto forma rodičovskej spolupráce vyžadovala. Je možné, že si dovtedy budú navzájom neadekvátnym spôsobom zasahovať do výchovy. Matka má aktuálne evidentne viac skúseností v oblasti starostlivosti o deti a nastavený určitý režim a zároveň ich pravidelné stretávanie sa s otcom neodmieta. Súd mal ďalej preukázané, tak ako bolo vyššie uvedené a z potvrdenia Obce Hrušov to vyplynulo, že navrhovateľka v súčasnosti býva so svojimi rodičmi v rodinnom dome, pričom o svoje maloleté deti sa stará príkladne a s výchovou jej pomáha jej matka. Deti pravidelne navštevujú materskú školu v Hrušove a obec ani nezaznamenala žiadne problémy so správaním, či výchovou maloletých detí. Zo správy ošetrujúceho lekára maloletých detí MUDr. Karola Pástoryho súd zistil, že zdravotný stav maloletých detí A. je primeraný ich veku, deti prekonali len bežné infekty dýchacích ciest, starostlivosť zo strany matky je bezproblémová, na lekárske kontroly a preventívne vyšetrenia chodia pravidelne, deti sú očkované podľa ambulantného programu, výdavky na zdravotnú starostlivosť a lieky sú priemerné. Súd mal zároveň preukázané, že maloleté deti navštevujú Základnú školu s materskou školou v Hrušove, jedná sa o W., U. V. S.F., kedy deti do Materskej školy v Hrušove chodia od 01. 09. 2014, v tomto školskom roku sú deti zaradené do skupiny predškolákov, pretože už spĺňajú podmienku z hľadiska veku, teda rok pre plnením povinnej školskej dochádzky. Na zápis detí do materskej školy prišla matka sama s deťmi, otec ich vôbec ani nenavštívil v materskej škole, neprišiel ich zo škôlky ani vyzdvihnúť, ani sa ústne, či telefonicky o deťoch neinformoval. Maloleté deti do školy chodia pravidelne, každú ich prípadnú neúčasť matka vopred ospravedlní, ale vždy je to v prípade návštevy detského lekára, alebo logopéda. Deti majú zabezpečené všetky hygienické, pracovné aj učebné pomôcky, chodia čisto a úhľadne oblečené, občas ich príde do škôlky vyzdvihnúť ich stará mama, s ktorou v súčasnej dobe aj žijú v spoločnej domácnosti. Na vyzdvihnutie detí z materskej školy má vždy písomné splnomocnenie od matky detí. Zo správy o pomeroch v rodine navrhovateľky, ktorú predniesol opatrovník maloletých detí na pojednávaní dňa 16. 12. 2015 súd mal preukázané, že obaja účastníci navrhovateľka aj odporca disponujú podmienkami, ktoré sú vhodné pre starostlivosť a zabezpečenie potrebnej starostlivosti o deti, pričom sú obidvaja bezúhonní s dobrou povesťou v mieste bydliska a spôsobilí na výkon osobnej starostlivosti, pričom pokiaľ sa týka úpravy práv pomerov rodičov k maloletým deťom v prípade rozvodu ich manželstva, podľa názoru opatrovníka vyjadreného v uvedenom prednese sa javí pre záujem maloletých detí najvhodnejšie riešenie, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke a zároveň, pokiaľ sa týka úpravy styku, keďže ani navrhovateľka nenavrhla styk s maloletými deťmi upraviť z pohľadu opatrovníka toto ani nie je potrebné, keďže navrhovateľka sama do budúcna má záujem, aby kontakt otcovi s deťmi umožňovala. Nebráni sa tomu a komunikáciu medzi otcom a maloletými deťmi víta.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, keďže manželstvo účastníkov si v podstate neplní ani jednu zo svojich funkcii, keďže manželia spolu nežijú v podstate od decembra roku 2013, spolu nehospodária a spolu ani nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Podľa názoru súdu v dôsledku povahových a názorových rozdielov dochádzalo medzi účastníkmi k nedorozumeniam, pričom správanie sa odporcu k navrhovateľke ovplyvnilo ich vzájomné vzťahy, najmä citové ochladenie navrhovateľky k odporcovi a podľa názoru súdu vzťahy medzi účastníkmi ovplyvnilo aj to, že sa v krátkej dobe trvania manželstva narodili 4 maloleté deti z čoho prvé deti boli trojičky s čím nesporne museli byť zvýšené nároky na zabezpečenie starostlivosti o ne v súvislosti s ich potrebami, pričom k odcudzeniu medzi manželmi došlo aj v dôsledku tejto skutočnosti ako aj toho, že navrhovateľka sa odsťahovala spolu s deťmi ku svojim rodičom kedy jej so starostlivosťou o ne títo v podstate pomáhali najväčšou mierou. Preto potom keďže si manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcii a zároveň ani nie je možné očakávať od nich obnovenie manželského spolužitia, najmä s prihliadnutím na postoj a trvanie navrhovateľky, ktorá v žiadnom prípade nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom pre jeho správanie vo vzťahu k nej ako aj správanie vo vzťahu k jej synovi pochádzajúcemu z predchádzajúceho vzťahu, kedy s prihliadnutím najmä navrhovateľka jednoznačne verbalizovala nezáujem o odporcu ako o manžela pre stratu citového vzťahu k nemu, preto potom podľa názoru súdu manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom a to najmä s prihliadnutím na dobu odlúčenia odkedy manželia spolu nežijú, pričom

ani rozvod nebude v rozpore so záujmami maloletých detí, keďže v podstate tieto sú viac menej a dlhú dobu vychovávané výlučne navrhovateľkou, na situáciu tak ako je kedy manželia žijú v odlúčení sú dlhodobo zvyknuté, súd manželstvo účastníkov rozviedol. Za hlavné príčiny rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi súd považoval príčiny spočívajúce v subjektívnom správaní sa odporcu, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 18 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť manželov vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, kedy bolo nesporne preukázané, že odporca vulgárne navrhovateľke nadával, kedy túto skutočnosť sám potvrdil, avšak tvrdil, že to bolo len reakciou na správanie sa jej voči nemu, z ktorej skutočnosti teda nesporne vyplynulo porušenie povinnosti vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, zároveň je nesporné, že v rodine nenapomáhali vytvárať zdravé rodinné prostredie, pričom pokiaľ sa týka maloletých detí, ktoré z manželstva pochádzajú, na vytvorenie rodinného prostredia je potrebné, aby manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, aby sa voči sebe správali ohľaduplne, taktne, aby mali porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a aby sa rozpory, ktoré vznikajú v priebehu spolužitia pod vplyvom rôznych okolností snažili preklenúť vzájomnou dohodou, odpustením t. j. aby sa vo všeobecnosti usilovali vytvoriť priaznivé podmienky pre realizáciu všetkých členov rodiny. V uvedenej domácnosti tieto podmienky absentovali, preto potom súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 ,2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určití komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Pri rozhodovaní o otázke, ktorému z rodičov zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti prihliadol v danom prípade v prejednávanej veci na záujem maloletých detí a to najmä na citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Súd mal nesporne preukázané z vykonaného dokazovania, či už z výsluchu rodičov maloletých detí, z vyjadrenia opatrovníka detí, ale aj zo správ, ktoré boli súdu predložené v priebehu konania, že za súčasného stavu aktuálne sa javí pre maloleté deti najvodnejším riešením úprava práv a povinností tak, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Keďže navrhovateľke sa v podstate o maloleté deti stará od ich narodenia, pričom úroveň starostlivosti o maloleté deti je na veľmi dobrej úrovni, uvedená skutočnosť bola potvrdená jednak zo správy Obce Hrušov kde navrhovateľka v uvedenej obci spolu s maloletými deťmi žije a zároveň uvedená skutočnosť bola potvrdená aj správou Materskej školy v Hrušove, ktorú maloleté deti navštevujú. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov má súd maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti súd najmä rozhoduje tým u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, pre jeho výchovu a celkovú starostlivosť, pritom nejde len o hmotné zabezpečenie maloletého dieťaťa, ale o jeho celkový úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na záujem maloletých detí a to najmä v súvislosti so záujmom otca o zabezpečovanie starostlivosti o ne, podľa názoru súdu otec maloletých detí len verbálne proklamuje záujem o deti, pričom v rovine svojich reálnych konaní takýto záujem súd preukázaný nemal, je pravdou, že otec sa s maloletými deťmi stretáva, avšak len veľmi sporadicky každé dva týždne si deti zoberie na niekoľko hodín v nedeľu aj to len v súčasnej dobe, pred tým, teda v roku 2013 a 2014, kedy rodičia maloletých detí žili oddelene za maloletými deťmi nechodil, resp. navštevoval ich, alebo brával si ich k sebe len raz za mesiac aj to len na niekoľko hodín. Svoje stanovisko k samotnej výchove a zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté deti a stretávanie sa s nimi v predchádzajúcom období otec v podstate vyhodnotil tak, že musí chodiť do práce, postarať sa o dom a záhradu a preto ani nemal dostatok času na to, aby deti mohol navštíviť. Súd poukazuje

aj na správu Materskej školy v Hrušove kde túto navštevujú jeho tri zo štyroch maloletých detí, kedy ani jeden krát sa nestalo, že by otec pre maloleté deti do materskej školy prišiel, že by ich bol navštívil v uvedenom zariadení, resp. že by sa nejakým spôsobom informoval o maloletých deťoch, o tom ako prosperujú, ako sa im darí. Zároveň súd poukazuje aj na správu tejto materskej školy a Obce Hrušov, kedy bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka, teda matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté deti, o deti sa stará príkladne a keďže sa jedná o deti v súčasnej dobe útleho veku, súd bol toho názoru, že najmä s prihliadnutím na ich citové väzby v matke, teda k navrhovateľke bude za súčasného stavu najlepším riešením v prípade rozvodu manželstva účastníkov ich zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľke, preto potom súd rozhodol o návrhu navrhovateľky v zmysle jej návrhu a deti zveril do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka úpravy styku, keďže navrhovateľka žiadala styk odporcu s maloletými deťmi neupraviť, pričom tak ako sama uviedla je ochotná akceptovať styk detí s odporcom podľa dohody kedykoľvek. Zároveň s prihliadnutím na stanovisko opatrovníka maloletých detí a vyjadrenie odporcu súd v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 styk detí s odporcom neupravil.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona a uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným na S., W. V. U. po 50 Eur mesačne a na maloletú Janu vo výške 45 Eur mesačne, pričom pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zo schopností a možností otca maloletých detí, teda navrhovateľa. Pokiaľ sa týka maloletých detí, teda ako oprávnených osôb, súd skúmal skutočné odôvodnené potreby maloletých detí, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že oprávnené potreby v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie maloletých detí, ale sú dané aj širšie a to jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými a kultúrnymi, závisia tiež od veku maloletých detí, od ich zdravotného stavu ako aj od schopnosti živiť sa sám a schopnosti starať sa o seba. V tejto súvislosti súd poukazuje na potreby maloletých detí, ktoré sú spojené s ich vekom, s návštevou materskej školy ako aj v súvislosti so zdravotným stavom maloletých detí. O. S., W. V. U. sú trojičky, tieto navštevujú Materskú školu so základnou školou v Hrušove, sú vo veku 5 rokov, pričom je nesporné, že v súvislosti s návštevou tohto predškolského zariadenia má navrhovateľka zvýšené finančné výdavky. Ďalšími zvýšenými finančnými výdavkami sú výdavky na zabezpečenie potrebnej zdravotnej starostlivosti na maloleté deti, keďže tieto sa narodili predčasne a navrhovateľka musí s nimi navštevovať či už očného lekára, logopéda, alebo ortopéda, zároveň výdavky má navrhovateľka v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú Janu, ktorá má zdravotné problémy v súvislosti s ktorými vznikajú navrhovateľke, teda matke zvýšené finančné výdavky. Súd poukazuje na to, že kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosť v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú ako už bolo uvedené odôvodnené potreby dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako je výživa vo vlastnom zmysle slova šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, to je všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú z pravidla rovnaké pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku napríklad zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej či už kultúrnej, záujmovej, alebo športovej činnosti, alebo to môžu byť aj rozumové schopnosti dieťaťa, ktoré by odôvodňovali nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky

na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potreby iných detí v tomto veku. Je nesporné, ako už bolo uvedené, že zvýšenými výdavkami, ktoré navrhovateľka má sú výdavky spojené so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti maloletých detí, keďže zdravotný stav maloletých detí je zhoršený, pričom v prípade trojičiek sa jedná aj o odôvodnené zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním ošatenia, obuvi, keďže sa jedná o deti rovnakého veku, rovnakého vzrastu a rovnakých potrieb. Zároveň je potrebné tiež zdôrazniť, že výživné ako také nie je možné určovať nejakým mechanickým výpočtom. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že maloleté deti S., W. V. U. navštevujú materskú školu a ako už bolo uvedené, výdavky na maloleté deti vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku z dôvodov, že sa jedná o trojičky a tiež aj výdavky prezentované navrhovateľkou týkajúce sa zdravotného stavu maloletých detí boli nesporne preukázané, že sú tieto zvýšené. Zároveň tiež pokiaľ sa týka štvrtého dieťaťa, maloletej M., v prípade tejto sa jedná o výdavky, ktoré tiež presahujú rámec bežných výdavkov na dieťa vo veku maloletej, keďže aj v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú M. má navrhovateľka zvýšené finančné výdavky najmä z titulu jej zdravotného stavu. Zároveň pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je rozhodujúcim aj to aké sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi schopnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Súd pri rozhodovaní o výživnom, o jeho výške prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V prejednávanej veci bolo preukázané, že matka maloletých detí, teda navrhovateľka si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní výkonom osobnej starostlivosti, keďže sa ona výlučne sama o maloleté deti stará a zabezpečuje všetky potreby maloletých detí, pričom odporca, teda otec maloletých detí prispieva na výživu týchto len čiastkou po 30 Eur na každé z detí, iným spôsobom starostlivosť o maloleté deti nezabezpečuje a ani sa nepodieľa na ostatných úhradách potrieb maloletých detí, napríklad vecným plnením v naturálnej forme. Zároveň pokiaľ sa týka výšky výživného, súd prihliadol na príjem odporcu, ktorý v priemere dosahuje zárobok vo výške 700 Eur mesačne, z ktorého podľa názoru súdu aj s prihliadnutím na to, že okrem maloletých má ešte vyživovaciu povinnosť je on schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, kedy z uvedeného nesporne vyplýva, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa a až následne má potom právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci majú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.