Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-1064-2015.pdf
PDF · 107.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/1064/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843 proti odporcovi W. B., C.. XX.XX.XXXX, S. A. Y. XXX, XXX XX A. Y., v konaní o zaplatenie 913,63 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 86,66 eur s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,50% ročne zo sumy 15,49 eur od 19.07.2013 do zaplatenia,
- 5,50% ročne zo sumy 44,21 eur od 18.08.2013 do zaplatenia,
- 5,50% ročne zo sumy 22,96 eur od 19.09.2013 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2015 domáhal od odporcu zaplatenia istiny 418,60 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa 20.11.2014 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Slovak Telecom a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telecom, a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel s odporcom zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal, v dôsledku čoho muselo byť jeho zariadenie vypojené z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal s plnením do omeškania. V dôsledku toho mu navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca fakturoval v zmysle uzavretých zmlúv, zmluvnú pokutu spolu vo výške 331,94 eur. Za poskytnuté telekomunikačné služby mu vyúčtoval faktúry vo výške 86,66 eur.
Odporca si prevzal návrh dňa 05.11.2015, vo veci sa nevyjadril, ani nezaslal súdu svoje stanovisko.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o pripojení a dodatkom k nej, všeobecnými obchodnými podmienkami, jednotlivými faktúrami a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 17.12.2015.
Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporca uzavreli v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie programu Magio Sat Komplet. Zo zmluvy nemožno vyvodiť, či bola uzavretá na dobu určitú, alebo neurčitú, nakoľko je v nej uvedené v časti Magio Sat zriadenie - zľava 6mes. viazanosť 24 mesiacov, a na konci prvej strany zmluvy (čl. 4) a doba trvania nájmu (čl.5) je uvedená ako doba neurčitá.
Na základe takto uzavretej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné služby, umožňujúce odporcovi využívať telekomunikačné služby.
Navrhovateľ následne faktúrami za zúčtovacie obdobie vyúčtoval odporcovi poplatky za telekomunikačné služby, a to:
- faktúrou č. 4752674168 v sume 22,95 eur,
- faktúrou č. 8753677476 v sume 44,21 eur,
- faktúrou č. 2754616119 v sume 22,47 eur - titulom poplatkov za služby.
Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 52 a nasledujúcich, zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách čo do druhej zmluvy o pripojení, a zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch. Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje:
- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- podmienky na používanie rádiových zariadení,
- reguláciu elektronických komunikácií,
- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
- oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí,
- ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a
- pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.
Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasledujúcich zákona č. 351/2011 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify; ako to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatí cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po jej splatnosti.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) a e) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatí cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po jej splatnosti, alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb, čo doposiaľ neurobil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutej telekomunikačnej služby spolu v sume 86,66 eur. Navrhovateľ predložil v rámci žaloby dve zmluvy o pripojení avšak súd zistil, že predmetom nároku navrhovateľa v tomto konaní sú len faktúry vyúčtované podľa prvej zmluvy - zistené podľa identifikačného čísla XMZJXRSX a to zo zmluvy s porovnaním jednotlivých faktúr, a preto sa súd nevenoval druhej zmluve, ku ktorej patrí identifikačné číslo XMZFBPXXX.
Podľa ust. § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Právny predchodca navrhovateľa si následne čiastočne faktúrou č. 2754616119 vo výške 159,90 a čiastočne aj faktúrou č. 6755587308 v sume 172,04 eur navrhovateľ fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 331,94 eur. Z obsahu faktúr nie je možné zistiť, za aké porušenie zmluvných povinností sú zmluvné pokuty vyúčtované.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenia § 53 sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.
Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008 a ďalších.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.
Zo zmluvy o pripojení na službu Magio Sat vyplýva, že odporca by mal v prípade nevrátenia, poškodenia, straty alebo odcudzenia zaplatiť zmluvnú pokutu pre magio box v sume 150 eur, za diaľkový ovládač sumu 20 eur. V časti zmluvy a to v ustanoveniach B: základné benefity, v tabuľke č. 3 je uvedené, že zmluvná pokuta za porušenie záväzku užívať službu Magio Sat vo zvolenom programe počas 24 mesačnej viazanosti 199 eur bez DPH so splatnosťou jednorázovo. Ďalej v časti D: záverečné ustanovenia v bode 1 je uvedené, že účastník je povinný nepretržite využívať službu Magio Sat počas 24 mesačnej doby viazanosti, v tejto súvislosti sa zaväzuje najmä neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti a zároveň nedopustiť sa takého konania, na základe , ktorého by vzniklo právo podniku ukončiť zmluvu pred uplynutím doby viazanosti. Ak účastník poruší záväzok nepretržite využívať službu Magio sa počas doby viazanosti a to najmä, ale nielen tým, že uskutoční taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, alebo opätovne požiada počas prvých šiestich mesiacov doby viazanosti o prechod na nižší program v rámci služby ako bol povodne zriadený, na základe zmluvy a tento mu bude po dohode s podnikom aktivovaný, alebo svojim konaním resp. opomenutím spôsobí dôvod pre ktorý bude podnik oprávnený od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať, je podnik oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu stanovenú v tabuľke č3 časť. B..
Zo zmluvy nemožno ustáliť, že sa strany dohodli na zmluvných pokutách uvedených v penalizačnej faktúre, pričom nemožno brať na zreteľ tam zakotvené zmluvné pokuty, pretože tieto si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej -ktorej zmluvy a bez toho, aby mal odporca čo len najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku tejto zmluvnej pokuty. Zo zmluvy nemožno vyvodiť
čo je súčasťou hardvérového vybavenia na využívanie služby Magio Sat, a teda čo zahŕňa tzv. ostatné príslušenstvo. Nie je tak zrejmé na základe čoho navrhovateľ vyčíslil jednotlivé zmluvné pokuty uvedené v penalizačnej faktúre. Okrem toho súd dodáva, že zmluva na poskytovanie služby Magio Sat bola uzavretá dňa 25.02.2013 a k prvému porušeniu zmluvných podmienok v zmysle nezaplatených faktúr za poskytovanie telekomunikačných služieb došlo až faktúrou so splatnosťou dňa 30.06.2013, čo, značí že takmer štyri mesiace odporca využíval tieto telekomunikačné služby a riadne a včas za ne platil, pričom táto skutočnosť sa nijakým spôsobom neodzrkadľuje na výške zmluvnej pokuty, čo navodzuje dojem, že účastník je povinný platiť zmluvnú pokutu za hoci len jeden deň omeškania s plnením zmluvných povinností.
Navrhovateľ fakturoval odporcovi uvedené zmluvné pokuty vo výške 331,94 eur, faktúrami, na ktorých nie je uvedené za aké porušenie zmluvných povinností bola odporcovi táto zmluvná pokuta fakturovaná a navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k takému porušeniu zmluvných podmienok, ktoré viedli k odpojeniu zariadení z prevádzky resp. presne nešpecifikoval k akému porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany odporcu, ktoré by malo za následok fakturovanie zmluvnej pokuty. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že od tejto zmluvy odstúpil a vznikol mu tak nárok na zaplatenie zmluvných pokút z jednotlivých zmlúv a takisto nepreukázal, že tieto boli dohodnuté v zmluvách, čo je v rozpore s dobrými mravmi, keď vzhľadom na nejasnosť zmluvných podmienok, by si mohol navrhovateľ účtovať zmluvnú pokutu za čo i len jeden deň omeškania s plnením záväzku odporcu.
Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmluve o pripojení je síce stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, avšak odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy a bez toho, aby odporca mal možnosť ovplyvniť jej výšku, pričom vôbec nepredložil dôkaz o tom, akého porušenia zmluvných podmienok sa odporca dopustil, ktoré viedli k tomu, že mu musel vystaviť penalizačnú faktúru, pričom výška zmluvnej pokuty ani nezahŕňa situáciu, že odporca určitý čas po podpise zmluvy využíva
telekomunikačné služby navrhovateľa a riadne za ne uhrádza peňažné prostriedky tak, ako mu ich priebežne navrhovateľ vyúčtuje. V tomto prípade odporca sa dostal prvýkrát do omeškania s platbou faktúry až 4 mesiace po podpise zmluvy, a zmluvná pokuta mu bola vyfakturovaná až o viac ako 6 resp. 7 mesiacov po podpise zmluvy, pričom jej výška nezohľadňuje časový úsek trvania zmluvy, počas ktorého odporca riadne dodržiaval platobnú disciplínu.
V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove a to v uznesení sp.zn.: 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012, kde uviedol: „Je potrebné k tomu dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejme že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón). Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vtom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal a odvolací súd jeho tvrdenia považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť. Pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas ostáva do doby viazanosti. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd správne vyhodnotil jednotlivé skutkové zistenia a prijal k nim aj správne právne závery vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy.“
Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný nakoľko sa dopustil využitia takých zmluvných podmienok a postupov pri určovaní výšky zmluvnej pokuty, ktoré boli aj vyššie zmienenou judikatúrou vyhlásené za neprijateľné, a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,50 %.
Faktúry odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ v konaní mal iba čiastočný úspech a odporca v konaní bol úspešnejší, odporca nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd vyslovil, že navrhovateľ a odporca nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.