Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-27-2021.pdf
PDF · 191.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu DIAMON, s.r.o., so sídlom Scherffelova 53/3017, 058 01 Poprad, IČO: 36 478 628, zastúpeného ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. marca 2021 číslo: 100478889/2021, na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad vydal dňa 14.12.2017 poverenie na výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl a august 2017 u daňového subjektu žalobcu. Dňa 15.12.2017 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly. Daňová kontrola začala 15.01.2018, o čom bol spísaný úradný záznam.
V rámci daňovej kontroly si správca dane zaobstaral oznámenie o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sekcia boja proti podvodom a analýzy rizík.
Výzvou zo dňa 15.01.2018 správca dane zisťoval u Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava údaje o daňovom subjekte T – FLEX, s.r.o. a JJ & BETROM, s.r.o., ktorá doručila správcovi dane dňa 29.01.2018 odpoveď na výzvu.
Správca dane rozhodnutím zo dňa 06.02.2018 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 a august 2017 vykonávanú u žalobcu z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon číslo 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenie Rady EÚ číslo 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. Daňovú kontrolu
prerušil odo dňa 07.02.2018 do dňa získania informácií potrebných pre správne určenie dane s tým, že bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámením zo dňa 27.03.2019 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 20.03.2019 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola u žalobcu prerušila. Dňa 20.03.2019 bola správcovi dane doručená informácia poskytnutá zahraničnou daňovou správou a správca dane mal dostatok podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť a preto správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku pokračoval vo výkone daňovej kontroly.
Správca dane v súvislosti s preverením dodávateľa T – FLEX, s.r.o. nahliadol do prístupnej databázy vedenej správcom dane a o zistených skutočnostiach vyhotovil úradný záznam dňa 24.04.2019 a do prístupnej databázy vedenej správnom dane v ISFS, o čom vyhotovil úradný záznam dňa 12.08.2019.
Správca dane rozhodnutím zo dňa 13.05.2019 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl a august 2017 vykonávanú u žalobcu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon číslo 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenie Rady (EÚ) číslo 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 14.05.2019 do dňa získania informácií potrebných pre správne určenie dane s tým, že správca dane bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámením zo dňa 13.08.2019 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 30.07.2019 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola u žalobcu prerušila. Dňa 30.07.2019 bola správcovi dane doručená informácia poskytnutá zahraničnou daňovou správou a správca dane mal dostatok podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť a preto správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly.
Správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 18.09.2019 o 10:00 hod. sa uskutoční ústne pojednávanie za účelom priebežného oboznámenia kontrolovaného platiteľa spoločnosti žalobcu so zisteniami správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl a august 2017. Dňa 18.09.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa za žalobcu zúčastnil konateľ žalobcu. Hlavným predmetom konania bolo priebežné oboznámenie so zisteniami v rámci výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl a august 2017. Správca dane oboznámil konateľa žalobcu s doterajšími zisteniami. Správca dane oboznámil konateľa žalobcu, že má pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia od dodávateľa JJ & BETROM, s.r.o. a požiadal ho o objasnenie.
Správca dane zaslal žiadosť o poskytnutie údajov z EKR, banka – VÚB. Dňa 11.11.2019 mu bola doručená odpoveď od VÚB, a.s.
Dňa 20.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka A. A., konateľa spoločnosti JJ & BETROM, s.r.o. a zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka B. C. D., ktorý bol konateľom spoločnosti T – FLEX, s.r.o.
Dňa 14.02.2020 bol spísaný úradný záznam o nahliadnutí do spisov iných daňových kontrol v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH za júl a august 2017 u žalobcu.
Dňa 25.03.2020 bol vyhotovený protokol na dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2017 a august 2017. Žalobca zaslal písomné vyjadrenie k protokolu.
Dňa 24.06.2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka B. E. C..
Dňa 13.10.2020 bol vyhotovený úradný záznam s predmetom porovnania cien jednotlivých položiek toho istého tovaru medzi prvým dodávateľom Zaklady Miesne SILESIA s.a. a posledným odberateľom žalobcom.
Dňa 16.10.2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s hlavným predmetom prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu zo dňa 25.03.2020.
Správca dane rozhodnutím číslo 101669170/2020 zo dňa 04.11.2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 65 290,85 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.08.2017 21 972,37 eur. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 87 263,22 eur, rozdiel dane v sume 65 290,85 eur.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 04.11.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 65 290,85 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 žalobcovi, potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane je povinný, ale i oprávnený pri výkone daňovej kontroly preveriť všetky skutočnosti pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Preto musí mať daňový subjekt na zreteli, že pre prípadnú kontrolu je povinný predložiť dôkazy. V danom prípade správca dane preveroval splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Na to, aby si daňový subjekt mohol uplatniť odpočítanie dane, nestačí predložiť iba faktúry od dodávateľa, ale kontrolovaný daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené reálne osobou uvedenou na faktúre. V zmysle tohto právneho záveru postupoval aj správca dane a preveroval skutočné dodanie deklarovaného tovaru.
Pri výkone kontroly postupoval správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku a ako dôkaz použil všetko, čo prispelo k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe dôkazov a skutočností zistených počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie júl 2017 neuznal žalobcovi odpočítanie dane vo výške 65 290,85 eura z faktúr za deklarované dodanie mäsa a mäsových výrobkov od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. z dôvodu účasti kontrolovaného daňového subjektu na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty. Pri posúdení deklarovaných obchodov po hmotnoprávnej stránke poukázal na závery rozsudkov Súdneho dvora Kittel a Recolta Recycling v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, podľa ktorých správcovi dane prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak s ohľadom na objektívne skutočnosti sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Správca dane poukázal aj na rozsudok Italmoda C-131/13, C-163/13 a C-164/13, v zmysle ktorého nie je v rozpore s právom EU požadovať, aby sa daňový subjekt pri zdaniteľných obchodoch, z ktorých si odpočítava daň, uistil, že nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode a vyžaduje sa od neho, aby konal v dobrej viere.
Pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch správca dane preukázal, že fakturačný tok tovaru nezodpovedal reálnemu toku tovaru. Na dokladoch preverených v Poľsku je ako odberateľ uvedený daňový subjekt T-FLEX s.r.o., ale tovar bol vyložený priamo v Poprade, v skladových priestoroch žalobcu a všetky doklady o prijatí tovaru potvrdil žalobca. Spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. boli do vytvoreného fakturačného reťazca zapojené účelovo a navzájom sa poznali. Obe spoločnosti
neboli nikdy skutočnými príjemcami tovaru, nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník, preto nemohli následne tovar dodať ďalej. Analýzou kontrolných výkazov správca dane zistil, že rozdiel v daňovom priznaní majoritného dodávateľa T-FLEX s.r.o. a odberateľa JJ & BETROM s.r.o. s rovnakým počtom faktúr za rovnaké zdaňovacie obdobie nepredstavuje žiadnu maržu tovaru a uvedený obchod nevykazuje žiadne ekonomické opodstatnenie.
Daňový subjekt JJ & BETROM s.r.o. nemá zamestnancov, nemá žiaden majetok, nie je registrovaným subjektom na prácu s potravinovým tovarom. Jeho dodávateľom vo fakturačnom reťazci je deklarovaný daňový subjekt T-FLEX s.r.o. Ide o subjekt s virtuálnym sídlom, bez zamestnancov, bez majetku, ktorý nemá v obchodovaní s mäsom podnikateľskú minulosť. Jeho konateľ, bulharský občan, túto spoločnosť nepozná a nikdy o nej nepočul.
T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. neboli evidované v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. V zmysle uvedených právnych predpisov sa registrácia vyžaduje aj pre podnikateľské subjekty špecializované na obchod s potravinami, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie a prepravné operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne. Bez splnenia registračnej alebo oznamovacej povinnosti nie je žiaden subjekt oprávnený obchodovať s potravinami. Poukázaním na túto skutočnosť správca dane neposudzoval porušenie uvedených ustanovení, ale poukázal na to, že činnosť, ktorú vykonávali tieto daňové subjekty, bola účelová, keďže u nich absentovali registrácie pre prácu s potravinovým tovarom. Týmto správca dane poukázal i na nedostatočne vykonanie preventívnych a kontrolných opatrení zo strany kontrolovaného daňového subjektu, keď pri vytvorení fakturačného reťazca si riadne neoveril svojich dodávateľov a ich akceptovaním vedome súhlasil s ich účasťou vo vytvorenom fakturačnom reťazci.
Neobstojí ani argument daňového subjektu o tom, že nákup tovaru realizoval prostredníctvom subdodávateľov, a nie priamo od výrobcu preto, lebo tento nákup nevedel prefinancovať. Správca dane preverením úhrad jednotlivých faktúr zistil, že kontrolovaný daňový subjekt na to nemal dôvod. Dodávateľovi JJ & BETROM s.r.o. uhradil dodávateľské faktúry skôr, resp. v ten istý deň, ako boli uhradené faktúry pre poľského dodávateľa prvým odberateľom T-FLEX s.r.o.
O tom, že kontrolovaný daňový subjekt mal priamy kontakt s poľským dodávateľom aj bez iných sprostredkovateľov tovaru, svedčí aj to, že poľský daňový subjekt vyvinul receptúry mäsových výrobkov na objednávku žalobcu a ich vzájomná spolupráca začala už v roku 2009. S poľským dodávateľom aktívne dlhodobo spolupracoval aj bez iných slovenských nadobúdateľov v reťazci dodávok. Žalovaný poukázal na dohodu o vyplňovacom práve medzi daňovým subjektom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna a žalobcom s odvolaním na zmluvu o ručení zo dňa 01.04.2016 medzi veriteľom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, dlžníkom T-FLEX s.r.o. a poskytovateľom zaistenia žalobcom, ktoré jednoznačne preukazujú, že kontrolovaný daňový subjekt bol o celom priebehu realizácie zdaniteľného obchodu dostatočne informovaný.
Ak daňový subjekt tvrdí, že dodávatelia T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. neprišli do žiadneho kontaktu s potravinami, a preto nebola potrebná ich registrácia v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z. z., dáva za pravdu zistenej skutočnosti, že tieto spoločnosti nevykonávali reálnu ekonomickú činnosť a do fakturačného reťazca boli zapojené iba účelovo.
Daňový subjekt sa domnieva, že správca dane pochybil, keď neúplne skúmal všetky okolnosti, za ktorých došlo k údajnému daňovému podvodu a bez vykonaných dôkazov, ktoré žiadal (identifikácia pohybov na bankovom účte firmy T-FLEX s.r.o. a identifikácia osôb, ktoré nakladali s peňažnými prostriedkami) nie je dokazovanie úplné. Keďže správca dane spochybnil fakturačný tok tovaru v umelo vytvorenom reťazci, nemal dôvod na skúmanie peňažných tokov za fakturované zdaniteľné obchody. Správca dane poukázal
na skutočnosť, že disponentom na účte F., G. bol A. A. (konateľ JJ & BETROM s.r.o.) a je neobvyklé v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, aby odberateľ disponoval účtom svojho dodávateľa.
Správca dane vo vydanom rozhodnutí nepriznal právo na odpočítanie dane z dôvodu vedomej a aktívnej účasti kontrolovaného daňového subjektu na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty. Akceptovaním dodávateľov T-FLEX s.r.o., JJ & BETROM s.r.o. vo fakturačnom reťazci pristúpil kontrolovaný daňový subjekt na podmienku vstupu týchto medzičlánkov, ktoré nevložili svojou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu vo vzťahu k predmetu dohodnutých obchodov. Žalobca nevykonal preventívne a kontrolné opatrenia s cieľom ubezpečiť sa o zákonnosti vykonaných transakcií. Daňový subjekt musí konať s odbornou starostlivosťou tak, aby prípadná daňová kontrola nespôsobila ťažkosti s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov. Ak tak nepostupuje, znáša riziko i dôkazné bremeno pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane z faktúr dodávateľa.
Správca dane vo vydanom rozhodnutí zdôvodnil, ako profitoval kontrolovaný daňový subjekt na umelo vytvorenom fakturačnom reťazci. Skutočným nadobúdateľom tovaru od poľského dodávateľa bol žalobca a v tomto prípade finančný vzťah k štátnemu rozpočtu je podstatne iný ako v deklarovanom prípade, keď fakturačne bol tovar nadobudnutý od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. Ak by v tom nebol rozdiel, nebolo by potrebné zapojiť do fakturačného toku tovaru daňové subjekty T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o.
Námietka daňového subjektu, že správca dane neprihliadal a nezohľadnil výpoveď B. E. C., je nedôvodná. Správca dane vzal do úvahy účelové verbálne vyjadrenie svedkyne o tom, že konateľ H. E. nemohol vedieť, že je účastníkom podvodu. Uvedené tvrdenia B. E. C. nepreukázala žiadnymi dôkazmi.
Správca dane v danom prípade objektívne zistil skutkový stav a prijatý záver dostatočne odôvodnil. Daňový subjekt neprijal dostatočné opatrenia na to, aby sa vyhol podvodu, pretože neoveril svojich dodávateľov a všetky okolnosti transakcií. Správcovi dane prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (rozsudok Kittel a Recolta Recycling v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 a Italmoda C-131/13). Na základe toho nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období júl 2017 z faktúr od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. v celkovej výške 65 290,85 eura, a to z dôvodu jeho vedomej a aktívnej účasti na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie a priznania trov konania.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný pri svojom rozhodovaní vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a teda je nepreskúmateľné pre zmätočnosť, čím bolo vážne zasiahnuté do práv žalobcu.
Žalobca poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, teda správcu dane, ako aj žalovaného, pričom argumentoval jednotlivými závermi tak správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré vyňal z rozhodnutí daňových orgánov a týmito argumentoval.
V rozsiahlej žalobe žalobca poukázal na to, že správca dane ani žalovaný neuviedli, ako a v akej výške sa na podvode opísanom správcom dane obohatil, teda profitoval žalobca a v akej výške mal z tohto podvodu žalobca daňový, príp. iný prospech, príp. daňovú výhodu. Žalobca totižto z reťazca nemal žiadny prospech a ani z neho nemal ako profitovať a ani nezískal žiadnu daňovú výhodu. Je síce pravdou, že žalobca ponižoval vlastnú daňovú povinnosť, ale výlučne len preto, že spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. uhradil vystavené faktúry vrátane príslušnej DPH, čiže žalobca uhradil faktúry s príslušnou DPH v plnej výške a bol oprávnený si takto zaplatenú DPH zohľadniť následne pri vlastnej daňovej povinnosti. Tovar od spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. riadne zaplatil, vrátane DPH a teda keďže tento nadobudnutý tovar použil pri svojej podnikateľskej činnosti, bol oprávnený si uplatniť odpočet DPH. Ako ďalej uviedol žalobca v žalobe, tomuto nie je zrejmé, na základe čoho správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že žalobca profitoval na predmetnom reťazci, keď z uvedeného nemal absolútne žiadny majetkový prospech ani žiadnu daňovú výhodu.
Podľa žalobcu správca dane vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že žalobca vedome sa zúčastnil na podvode ohľadom DPH a na druhej strane tvrdí, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Žalobcovi nie je teda zrejmé, čo bolo skutočným dôvodom neuznania odpočtu DPH. Žalobca v žalobe argumentoval poukazom na rozsudky Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, pričom cituje z uvedeného rozsudku vyňatú časť, podľa ktorej: „ ... ak spĺňajú objektívne kritéria daňové subjekty, na ktorých sú tieto pojmy založené a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel, alebo nemohol vedieť ..... nemôžu byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“.
Navyše žalobca zdôrazňoval, že správca dane nie je oprávnený nahrádzať právomoc orgánov činných v trestnom konaní a súdu bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe a preukázania jej viny v trestnom konaní a dospieť k záveru o spáchaní podvodu. Žalobca uviedol, že mu do času, kedy bola podaná žaloba, nebolo preukázané orgánmi činnými v trestnom konaní spáchanie žiadneho trestného činu, vrátane trestného činu podvodu, prípadne akéhokoľvek iného trestného činu na úseku daní. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že žalobca vedome a aktívne sa zúčastňoval na podvode na DPH. Poukázal pritom na ustanovenia Trestného zákona. Správca dane ani žalovaný nepreukázali, žeby žalobca konal v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Zároveň opätovne zdôraznil, že nemal žiadny majetkový prospech ani žiadnu daňovú výhodu z uvedených obchodných transakcií so spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o. a T- FLEX, s.r.o.
V ďalšej časti žaloby poukázal žalobca na výpovede svedkov A. A. a B. C. D. a na to, že obidvaja svedkovia potvrdili, že v kontrolovanom zdaňovacom období bola dodávateľom tovarov pre odberateľa spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., spoločnosť T-FLEX s.r.o. a zároveň, že všetky dodania spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. boli riadne zaplatené a riadne dodané, DPH odvedená.
Podľa žalobcu žalovaný ani správca dane na dôkazy znejúce v prospech žalobcu neprihliadali, ani neuviedli, prečo na ne neprihliadali, resp. neuviedli, ako ich vyhodnotili v tej časti, ktorá bola zjavne v prospech žalobcu. Žalobca popiera, že by sa vedome aktívne zúčastnil na akomkoľvek podvodnom konaní. Podľa žalobcu správca dane pochybil, keď neskúmal, čo sa skutočne stalo s finančnými prostriedkami, ktoré dodávateľ T-FLEX s.r.o. dostal na svoj bankový účet, neskúmal pohyby na bankovom výpise, nezisťoval, ako boli tieto prostriedky použité, kto s nimi disponoval. Podľa žalobcu profit z neodvedenia dane mal úplne iný platiteľ, a to T-FLEX s.r.o., resp. niekto, kto s prostriedkami tejto spoločnosti nakladal v rozpore so zákonom, pričom žalobca o uvedenom nemal vedomosť. Podľa žalobcu správca dane, ani žalovaný dostatočným a ústavne udržateľným spôsobom nepreukázali vedomú a aktívnu účasť žalobcu na podvodnom konaní, a teda v tomto smere neuniesli dôkazné
bremeno. Žalobca nemal akékoľvek pochybnosti o svojich dodávateľoch, ktorých si preveril, pričom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vykazovali znaky podvodného konania. Dodáva, že správca dane ani žalovaný neuviedol, ktorého konkrétneho trestného činu s poukazom na príslušné ustanovenie Trestného zákona sa žalobca dopustil. Žalobca je presvedčený, že ak neporušil žiadne zákonné ustanovenie, nie je v súlade so zákonom, aby mu žalovaný odmietol priznať právo na odpočítanie dane. Podľa neho nestačí, že správca dane i žalovaný odkazujú na rozsudky Súdneho dvora EÚ, lebo musia v prvom rade vychádzať z vnútroštátnej úpravy, t. j. zo zákonnej normy, o ktorú musia oprieť svoje rozhodnutie a zároveň podať jej výklad pre konkrétny prípad. Žalobca namietal aj to, že žalovaný i správca dane postupovali veľmi formalisticky a na žalobcu kládli neprimerané požiadavky pri dokazovaní, čo nie je prípustné.
Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí i v rozhodnutí správcu dane chýba najdôležitejšia časť, a to vyhodnotenie výsluchu svedka B. E. C., ktorá vykonávala vedenie účtovníctva pre JJ & BETROM s.r.o. ako aj T-FLEX s.r.o., presvedčivé odôvodnenie toho, prečo túto výpoveď správca dane nevzal do úvahy. Správca dane mal prihliadnuť aj na výpoveď svedkyne.
Nesúhlas vyjadruje žalobca aj so zistením správcu dane, že subdodávatelia nie sú registrovanými prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, pričom správca dane neskúmal, či im povinnosť takejto registrácie vôbec vznikla, keďže do kontaktu priamo s potravinárskym tovarom neprišli. Podľa neho zákon neprikazuje subdodávateľovi sa registrovať. Skutočnosť, že subdodávatelia nesplnili podmienky registrácie, v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za dôkaz znalosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode.
Zároveň v závere žaloby namietal dĺžku trvania vyrubovacieho konania, ktoré podľa neho trvalo 7 mesiacov, lebo k ukončeniu kontroly došlo 14.04.2020 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo žalobcovi doručené 23.11.2020. Podľa žalobcu správca dane tým porušil ustanovenie § 68 ods. 1 a 3 Daňového poriadku.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa oboznámil s námietkami žaloby, ktoré sú takmer totožné ako námietky, s ktorými sa vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí. Trvá na závere, ktorý uviedol v rozhodnutí.
Správca dane bol povinný pri vykonávanej kontrole preveriť všetky skutočnosti pre správne určenie dane. V danom prípade preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane pri dodaní tovaru na základe predložených dodávateľských faktúr. Na základe získaných dôkazov a zistení správca dane konštatoval, že žalobca vedel, že bol súčasťou dodávateľského reťazca majúceho znaky podvodného konania, a preto mu neuznal uplatnený nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. za dodanie mäsa a mäsových výrobkov. Tomuto dodávateľovi mala tovar dodať spoločnosť T-FLEX s.r.o., ktorá ho mala nadobudnúť od poľského dodávateľa Základy Miesne SILESIA Spolka Akcyjna. Správca dane zistil, že žalobca prijímal a preberal tento tovar vo svojom sklade v Poprade priamo od poľského dodávateľa. Prijímaný tovar, ktorý mal byť podľa faktúr nadobudnutý spoločnosťou T-FLEX s.r.o., žalobca vážil, potvrdzoval jeho príjem na dokladoch (CMR, identifikačný dokument tovaru, potvrdenie o prevzatí tovaru). Svedčí to o tom, že poľský dodávateľ tovar dodával priamo žalobcovi, nie spoločnosti T-FLEX s.r.o. Táto spoločnosť bola neaktívna, bez personálneho a materiálneho vybavenia s virtuálnym sídlom v Bratislave. Bývalý konateľ Ing. Róbert Baran nepredložil o činnosti spoločnosti žiadne doklady. Druhý konateľ, bulharský občan, spoločnosť nepozná a nikdy o nej nepočul. Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., ktorá mala jediného zamestnanca (konateľa), bola bez majetku. Účtovné doklady nepredložila. Analýza kontrolných výkazov a porovnanie údajov z daňových priznaní T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. za rovnaké zdaňovacie obdobie nevykázala žiadnu maržu tovaru, z čoho vyplýva, že takýto obchod nemal žiadne ekonomické opodstatnenie. Ani jedna zo
spoločností nebola evidovaná v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.
Na základe uvedených zistení a dôkazov správca dane konštatoval, že v preverovanom prípade išlo o dodávky, ktoré zakladali iba jeden pohyb tovaru a nákup i predaj tovaru žalobca uskutočňoval v rámci reťazca (Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna - T-FLEX s.r.o. - JJ & BETROM s.r.o. - DIAMON, s.r.o.), ktorý má všetky znaky podvodného konania a nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Okrem týchto skutočností správca dane poukázal na dohodu o vyplňovacom práve medzi poľskou spoločnosťou Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna a žalobcom s odvolaním sa na zmluvu o ručení zo dňa 01.04.2016 medzi veriteľom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, dlžníkom T-FLEX s.r.o. a poskytovateľom zaistenia žalobcom, ktoré jednoznačne preukazujú, že žalobca bol o celom priebehu realizácie zdaniteľného obchodu dostatočne informovaný. Okrem toho žalobca pravidelne ohlasoval príchod zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov regionálnej veterinárnej a potravinovej správe za nadobúdateľa T-FLEX s.r.o. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti predložených listinných dôkazov, ba práve naopak, správca dane rozsiahlym dokazovaním a zabezpečením dôkazov preukázal, že v uvedených obchodoch nedošlo reálne k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom. Správca dane v danom prípade poukázal na závery z rozsudkov I. J. a Recolta Recycling v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 a na základe tam uvedeného zamietol priznanie práva na odpočítanie dane, lebo sa preukázalo, že toto sa uplatňuje podvodne a s vedomím žalobcu.
Podľa žalobcu pri nadobudnutí tovaru priamo od poľského dodávateľa by bola jeho daňová povinnosť nulová a nulová bola, aj keď odobral tovar od slovenského dodávateľa. Vyvstáva preto logická úvaha, prečo teda neodoberal tovar priamo od poľského dodávateľa, ale do obchodu boli umelo vložené ďalšie dva daňové subjekty, keď daňová povinnosť bola v oboch prípadoch rovnaká.
Námietka, že žalobca nekonal podvodne a nárok mu vznikol preto, že zaplatil spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. dodávateľské faktúry aj s daňou, a poukázal na zásadu neutrality, neobstojí. Zásada daňovej neutrality v tomto prípade nemá opodstatnenie, lebo nárok na odpočítanie dane vzniká, ak vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká skutočne reálnym dodaním tovaru. V danom prípade daňová povinnosť u dodávateľa nebola preukázaná, preto nevznikol ani nárok na odpočítanie dane.
Žalobca považuje za pochybenie správcu dane, že neskúmal použitie vyplatených finančných prostriedkov dodávateľovi T-FLEX s.r.o. Pre danú vec, splnenie podmienok na odpočítanie dane, je vyplatenie finančných prostriedkov dodávateľovi irelevantné.
Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí chýba uvedenie konkrétneho trestného činu, ktorého sa dopustil žalobca, pričom poukazuje na Trestný zákon. Vo vzťahu k tomu žalovaný uviedol, že Daňový poriadok nedefinuje pojem trestný čin, preto ani správca dane ani odvolací orgán neuviedli, že žalobca sa dopustil trestného činu. Poverení zamestnanci správcu dane pri kontrole zisťujú a preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v súlade s Daňovým poriadkom, nie sú oprávnení klasifikovať konanie daňového subjektu v zmysle Trestného poriadku.
Od účinnosti zákona o dani z pridanej hodnoty dňom 01.05.2004 (t. j. platnosťou Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii) je Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty súčasťou zákona o dani z pridanej hodnoty ako bod č. 2 prílohy č. 6 tohto zákona. Smernica ako taká je nástrojom harmonizácie národných právnych poriadkov. Jej cieľom je zosúladiť právne predpisy jednotlivých členských štátov. V oblasti dane z pridanej hodnoty kľúčový význam pri uplatňovaní tejto dane v rámci jednotného trhu EÚ zohrala Šiesta smernica Rady 77/388/ EHS v znení neskorších zmien a doplnkov (nahradená Smernicou Rady 2006/112/ES), na ktorú sa rozsudky vydané Európskym súdnym dvorom priamo odvolávajú, čiže sú výkladovým prostriedkom tejto
smernice. Pri vyhodnotení skutočností z vykonávanej daňovej kontroly, na základe ktorých správca dane neuzná odpočítanie dane, je v súlade s platnou legislatívou, ak správca dane poukáže na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH alebo uvedie, že došlo k podvodnému konaniu v oblasti DPH. Zamietnutie práva na odpočítanie dane v tomto prípade vyplýva zo spoločného systému DPH. Súdny dvor EÚ uviedol (rozsudok C-113/13 Schoenimport „Italmoda“, ktorý uvádza správca dane), že vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe pri dodaní v rámci Spoločenstva uplatnenie práva na odpočet DPH, oslobodenie od DPH alebo vrátenie DPH, a to aj, ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce takého zamietnutie, pokiaľ sa na základe objektívnych skutočností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa transakciou, na základe ktorej si uplatňuje toto právo, podieľa na DPH podvode, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní. Tento eurokonformný výklad preto prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a slúži tiež na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva Európskej únie. Smernica je právne záväzná, keďže je súčasťou prílohy č. 6 zákona o DPH. Odôvodnenie, pre ktoré správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane a poukázal na rozsudky ESD, je preto správne.
Neprimerané požiadavky pri dokazovaní a pri tom veľmi formalistický postup správcu dane žalobca ničím argumentačne nepodporil. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný tvrdí vo svojom rozhodnutí niečo, čo nie je pravda, nemá opodstatnenie. Žalovaný uviedol (napadnuté rozhodnutie str. 12): ,,Správca dane vzal do úvahy účelové verbálne vyjadrenie svedkyne o tom, že konateľ H. E. nemohol vedieť, že je účastníkom podvodu. Uvedené tvrdenie B. E. C. nepreukázala žiadnymi dôkazmi.“ Toto konštatovanie vyplýva z výpovede svedkyne uvedené na str. 29 rozhodnutia správcu dane.
Nesplnenie povinnosti subdodávateľov registrovať sa za prevádzkovateľov potravinárskych podnikov je skutočnosť, ktorú správca dane pri výkone kontroly zistil. Žalovaný v tej súvislosti poukázal na to, že Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady ustanovilo všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva a podľa jeho čl. 18 prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov musia byť schopní identifikovať akúkoľvek osobu, ktorá im dodáva potraviny, krmivo a iné. S týmto cieľom musia mať takí prevádzkovatelia zavedené systémy a postupy, ktoré umožnia, aby tieto informácie boli na požiadanie sprístupnené príslušným orgánom. Táto tzv. vysledovateľnosť, potravinového tovaru, ktorý bol dodaný pre žalobcu, absentuje, resp. za dodávateľa potravinového tovaru (mäsa a mäsových výrobkov) možno jednoznačne považovať poľský daňový subjekt, keďže subdodávatelia JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. registráciu prevádzkovateľa potravinárskych podnikov nemali.
S námietkou ohľadom dĺžky trvania vyrubovacieho konania 7 mesiacov žalovaný nesúhlasil. Kontrola bola ukončená dňa 14.04.2020. Žalobca zrejme opomenul, že dňa 30.06.2020požiadal o prerušenie vyrubovacieho konania v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID
- 19 v znení neskorších predpisov. Správca dane preto vyrubovacie konanie prerušil do dňa 30.09.2020 (skončenie pandémie).
Vo vyrubovacom konaní správca dane pokračoval od 01.10.2020. Dňa 16.10.2020 prerokoval so žalobcom podané pripomienky k protokolu a v súlade s § 68 Daňového poriadku vydal dňa 04.11.2020 rozhodnutie za kontrolované zdaňovacie obdobie.
Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i vo svojom rozhodnutí, žalovaný považuje všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
Na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pretože o to požiadali účastníci konania. Účastníci konania sa z pojednávania ospravedlnili. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP dňa 06.10.2022.
Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Správny súd vychádzal z uvedených rozhodnutí daňových orgánov, ako aj z obsahu administratívneho spisu, z ktorého mal bezpochyby za preukázané, že žalobcovi správca dane nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 z faktúry od spoločnosti dodávateľa JJ & BETROM s.r.o., Hroncova 5, Košice v celkovej výške 65 290,85 eur nepriznal z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Pri svojom závere tak správca dane, ako aj žalovaný vychádzali z rozsiahleho vykonaného dokazovania správcom dane, ktoré bezpochyby preukázalo, že žalobca bol zapojený do podvodného reťazca, na základe ktorého spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. boli umelo vsadené do obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca.
Podľa názoru správneho súdu správca dane bol povinný pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017 preveriť všetky skutočnosti pre správne určenie dane a v konkrétnom prípade preveroval splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane pri dodaní tovaru na základe predložených dodávateľských faktúr od spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2017. Na základe získaných dôkazov a zistení správca dane správne konštatoval, že žalobca DIAMON, s.r.o. vedel, že je súčasťou dodávateľského reťazca majúceho znaky podvodného konania, a preto mu správne neuznal uplatnený nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. za dodanie mäsa a mäsových výrobkov.
Uvedenému dodávateľovi mala tovar dodať spoločnosť T-FLEX s.r.o., ktorá však v danom obchodnom reťazci vôbec predmetný tovar nenadobudla a pritom ho mala nadobudnúť od poľského dodávateľa Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna Katowice. Správca dane však rozsiahlym dokazovaním a dožiadaním o MVI u poľskej finančnej správy zistil, že žalobca prijímal a preberal uvedený tovar vo svojom sklade v Poprade priamo od poľského dodávateľa spoločnosti Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna. Tento prijímaný tovar, ktorý mal byť podľa faktúr nadobudnutý spoločnosťou T-FLEX s.r.o., žalobca sám vážil, potvrdzoval jeho príjem na dokladoch, ktorými boli CMR, identifikačný dokument tovaru, potvrdenie o prevzatí tovaru. O tom svedčí aj to, že poľský dodávateľ spoločnosť Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna priamo dodával žalobcovi uvedený tovar, nie ako žalobca deklaroval spoločnosti T-FLEX s.r.o.
Správca dane dokazovaním preukázal, že uvedená spoločnosť T-FLEX s.r.o. bola neaktívna, bez akéhokoľvek materiálneho vybavenia a personálneho vybavenia s virtuálnym sídlom v Bratislave, kde nemala žiadne skladovacie, ani administratívne priestory. Bývalý konateľ Ing. Róbert Baran nepredložil správcovi dane o činnosti žiadne doklady, teda nepreukázal, že by nejakým spôsobom táto spoločnosť aktívne obchodovala, a teda fungovala. Zároveň správca dane zistil, že druhý konateľ bulharský občan F. J. spoločnosť T-FLEX s.r.o. nepozná, nikdy o nej nepočul, nemá žiadne doklady. Uviedol, že bol raz v Košiciach, kde ho oslovil občan menom KAMEŇ, ktorému u notára podpísal nejaké doklady bez toho, aby vedel o tejto spoločnosti T-FLEX s.r.o. bližšie informácie.
Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. bola jednoosobová spoločnosť, ktorá bola bez majetku, účtovné doklady správcovi dane nepredložila a analýzou kontrolných výkazov a porovnaním údajov z daňových priznaní spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. za rovnaké zdaňovacie obdobia roku 2017 bolo zistené, že tieto nevykázali žiadnu maržu tovaru, z čoho vyplýva, že takýto obchod nemal žiadne ekonomické opodstatnenie.
Zároveň správca dane dostatočným spôsobom preukázal, že ani jedna z týchto spoločností nebola evidovaná v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Existencia obidvoch spoločností umelo fungujúcich potvrdzuje aj vykonané dokazovanie správcu dane, že uvedené spoločnosti boli iba umelo nastražené do samotného obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca. Správca dane teda správne dokazovaním preukázal, že v preverovanom prípade išlo o dodávky, ktoré zakladali iba jeden pohyb tovaru a samotný nákup i predaj tovaru žalobca uskutočňoval len v rámci reťazca Základy Miesne SILESIA Spolka Akcyjna - T-FLEX s.r.o. - JJ & BETROM s.r.o. a konečným v tomto reťazci bol žalobca, spoločnosť DIAMON, s.r.o., ktorý má všetky znaky podvodného konania a nevystihuje reálnu podstatu, ani ekonomický účel samotného obchodu.
Správny súd poukazuje aj na Dohodu o vyplňovacom práve medzi poľskou spoločnosťou Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna a samotným žalobcom s odvolaním sa na Zmluvu o ručení zo dňa 01.04.2016 medzi veriteľom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, dlžníkom T-FLEX s.r.o. a poskytovateľom zaistenia spoločnosťou žalobcu DIAMON, s.r.o. Predmetné písomné zmluvy bezpochyby preukazujú, že žalobca bol o celom priebehu realizácie zdaniteľného obchodu dostatočne informovaný, o tomto vedel a napokon sám žalobca pravidelne ohlasoval príchod zásielok, produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov regionálnej veterinárnej a potravinovej správe za nadobúdateľa T-FLEX s.r.o., čo len potvrdzuje, že o podvodnom základe umelo vytvoreného reťazca vedel.
Žalobca podľa správneho súdu žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti predložených listinných dôkazov, práve naopak, správca dane uvedeným rozsiahlym dokazovaním a zabezpečením dôkazov v rámci tohto rozsiahleho dokazovania preukázal, že v uvedených obchodoch nedošlo reálne k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom, ale išlo o tovar dodaný priamo od poľského dodávateľa do skladov odberateľa, t. j. žalobcu spoločnosti DIAMON, s.r.o.
Správne argumentoval vo svojom rozhodnutí správca dane, keď poukázal na závery z rozsudkov I. J. a Recolta Recycling v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, z ktorých bezpochyby vyplýva, že na základe tam uvedených skutočností bolo zamietnuté právo na priznanie odpočítania dane príslušného daňového subjektu, lebo sa preukázalo, že toto sa uplatňuje podvodne a s vedomím daňového subjektu.
K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza:
Správca dane vo svojom rozhodnutí na str. 32 a 33 uviedol, že prvý nadobúdateľ tovaru T-FLEX s.r.o. nepodáva daňové priznania, jeho zapojením do reťazca na základe deklarovania nepreukázaných transakcií a údajov o odpočítaní dane došlo k daňovému úniku. Na str. 18 rozhodnutia správca dane uvádza, že v spol. T-FLEX s.r.o. došlo k daňovému úniku, ktorá si nesplnila svoju daňovú povinnosť a neodviedla vybranú daň, ktorú si posledný odberateľ žalobca započítal, čím si umelo ponížil svoj vzťah k štátnemu rozpočtu. Správca dane teda uvádza, aký prospech mal žalobca a v ktorej spoločnosti došlo k daňovému úniku.
Na odpočítanie dane nestačí zaplatiť vystavené faktúry vrátane príslušnej DPH. Nárok na odpočítanie dane vzniká, ak vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká skutočne reálnym dodaním tovaru. V konkrétnom tomto prípade však daňová povinnosť u dodávateľa nebola preukázaná, a preto nevznikol ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu. Čo sa týka spoločnosti JJ & BETROM s.r.o., táto sa nestala nadobúdateľom, ani vlastníkom predmetného tovaru, ktorý bol dodaný do skladov žalobcu spoločnosti DIAMON, s.r.o. a preto jej nevznikol nárok na uplatnenie DPH.
Žalobca v žalobe argumentoval tým, že pri nadobudnutí tovaru priamo od poľského dodávateľa by bola jeho daňová povinnosť nulová a nulová bola, aj keď odobral tovar od slovenského dodávateľa. Daňová povinnosť by nebola v oboch prípadoch rovnaká. Pokiaľ by žalobca vystupoval v intrakomunitárnych obchodoch ako nadobúdateľ, jeho vzťah k štátnemu rozpočtu by bol nulový, čo by sa odrazilo na výške jeho daňovej povinnosti, pretože by nemohol vykonať odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa JJ & BETROM, s.r.o. Žalobca odpočítaním dane, umelo ponížil svoju povinnosť voči štátnemu rozpočtu.
Skúmanie, čo sa stalo s finančnými prostriedkami, ktoré spol. T-FLEX s.r.o. obdŕžala na svoj bankový účet, presahuje potreby dokazovania v rámci daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti odpočítania DPH u žalobcu. Ani žalobca neuviedol, ako by prípadne zistenia takéhoto skúmania, mohli ovplyvniť závery správcu dane.
Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca už pri dodaní tovaru vedel, že nadobúdateľom tovaru v tuzemsku nemohla byť spol. T-FLEX s.r.o., pretože nebola skutočným príjemcom tovaru a nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, skutočný tok tovaru: Základy Miestne SILESIA – žalobca. Správca dane vedomosť žalobcu o priebehu transakcií nevyvodil iba z jednej izolovanej okolnosti, ale k takémuto záveru dospel na základe viacerých skutočností, napr. žalobca preberal dodávaný tovar, tovar bol vyložený priamo v jeho sklade, potvrdzoval doklady (CMR a iné), v minulosti žalobca odoberal tovar priamo od poľského dodávateľa, ktorý na objednávku žalobcu vyvinul receptúry mäsových výrobkov, konateľ žalobcu bol avalistom (ručiteľom) na zmenke za záväzky z obchodných vzťahov medzi poľským dodávateľom a spol. T-FLEX s.r.o.
Ak žalobca tvrdí, že mu nie je zrejmé, čo bolo skutočným dôvodom neuznania odpočtu DPH, či to bola jeho vedomá a aktívna účasť na podvode alebo to bola len skutočnosť, že aj keď o podvode nevedel, mal si preveriť svojich dodávateľov, aby sa podvodu vyhol, tak správny súd poukazuje na str. 8 žaloby, kde žalobca uvádza, z ktorých konkrétnych skutočností správca dane vyvodil záver o vedomej a aktívnej účasti žalobcu na podvode na DPH, a z toho má správny súd za to, že žalobcovi je zrejmé, čo bolo dôvodom neuznania odpočtu DPH.
Ak žalobca namietal, že mu v rozhodnutí chýba uvedenie konkrétneho trestného činu, ktorého sa mal žalobca v zmysle Trestného zákona dopustiť, vo vzťahu k tomuto správny súd uvádza, že je úlohou správcu dane, pokiaľ preveruje hmotnoprávne podmienky priznania odpočtu DPH, poukázať aj na to, či daňový subjekt v rámci svojej obchodnej činnosti dostatočne zabezpečil svojim konaním a svojim preverovaním to, aby sa nedostal do podvodného konania, teda aby nebol súčasťou podvodu ako takého. V danom prípade preukázal rozsiahlym dokazovaním správca dane, že spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. boli nastrčené do obchodného reťazca umelo, neboli nadobúdateľmi daného tovaru, neboli tým aktívnym obchodným partnerom v danom obchodnom reťazci, ktorý by bol nadobudol tovar a teda následne tento tovar predal v zmysle deklarovaných faktúr žalobcovi. Ak žalobca tvrdí, že neporušil žiadne zákonné ustanovenie, tak správny súd opätovne uvádza, že nárok na odpočet DPH vzniká len vtedy, pokiaľ na strane dodávateľa vznikne daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.). Dodávateľovi žalobcu daňová povinnosť nevznikla. Sám správca dane, či žalovaný nemá právo v prípade daňového subjektu konštatovať, že sa dopustil alebo nedopustil trestného činu. Uvedené je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Avšak v daňovom konaní majú daňové orgány právo na priznanie alebo nepriznanie odpočtu DPH a pritom kvalifikovane uviesť, či v daňovom konaní sa
daňový subjekt dopustil podvodného konania s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. V daňovom konaní pri konštatovaní správcom dane o zapojení daňového subjektu do daňového podvodu, nejde v žiadnom prípade o kvalifikáciu takéhoto konania ako trestného činu v zmysle Trestného zákona. V čom mal spočívať daňový podvod, dostatočným spôsobom v rozhodnutí vysvetlil správca dane.
Ak žalobca tvrdí, že spol. JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. sú riadne spoločnosti, tak správny súd poukazuje na zistenia správcu dane, že jeden z konateľov spol. T-FLEX s.r.o., občan Bulharskej republiky, C. F. J., sa vyjadril, že spoločnosť nepozná, nevie o nej nič, v sídle spoločnosti nikdy nebol, v Košiciach sa stretol s osobou, ktorej meno nepozná, s prezývkou Kameň, s ktorou pri notárovi podpísal nejaké dokumenty, nevie aké, ďalej táto spoločnosť nemala žiadne personálne ani materiálne vybavenie, skladové priestory, chladiarenské zariadenia, manipulačnú techniku, spoločnosť mala virtuálne sídlo, nepredložila správcovi dane žiadne doklady. Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. nemala taktiež žiaden majetok ani personálne vybavenie, tiež nepredložila správcovi dane doklady. Konateľ spoločnosti JJ & BETROM s.r.o., A. A., bol disponentom bankového účtu svojho dodávateľa spol. T-FLEX s.r.o. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, aby uvedené spoločnosti boli štandardnými obchodnými spoločnosťami.
Žalobca namietal, že správca dane neprihliadol na dôkazy znejúce v prospech žalobcu a že nevyhodnotil tvrdenie svedkov A. A. a B. C. D., ktorí mali potvrdiť dodanie tovaru. Na strane 9 a 10 rozhodnutia správcu dane správca dane uvádza výpovede týchto svedkov a v časti Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov správcom dane, správca dane hodnotí aj tieto vykonané dôkazy. Hodnotenie dôkazov patrí správcovi dane, teda to, aké závery z vykonaného dokazovania vyvodí. Svedkovia iba potvrdili, to čo formálne deklarovali, nie skutočný tok tovaru, čo správca dane hodnoverne preukázal na základe iných vykonaných dôkazov. Žalobca iba vytrhol z obsahu celých svedeckých výpovedí časť výpovedí, pričom nemožno mať za to, aby všetko, čo vyšlo najavo z výpovedí týchto svedkov, bolo v prospech žalobcu a časti citované žalobcom boli spôsobilé zvrátiť závery správcu dane.
Výpoveď svedkyne B. E. C. cituje správca dane na str. 27 a nasl. rozhodnutia. Hodnotí ju tak, že zo svedeckej výpovede nevyplynuli nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok vyrubovacieho konania. Žalovaný vo svojom rozhodnutí doplnil, že správca dane vzal do úvahy účelové verbálne vyjadrenie svedkyne o tom, že konateľ H. E. nemohol vedieť, že je účastníkom podvodu. Uvedené tvrdenia B. E. C. nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Z častí výpovede B. E. C., ktorú žalobca cituje v žalobe, nemožno mať za to, aby mohli mať akýkoľvek vplyv na závery správcu dane. Svedkyňa nie je oprávnená robiť záver, či v určitom reťazci spoločností došlo k podvodnému konaniu a či konateľ žalobcu mohol vedieť o podvode.
Dôkaznú povinnosť primárne v tomto konaní mal žalobca ako daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany správcu dane primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu a to hlavne z dôvodu, že správca dane je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňového konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery z nich vyvodí.
Nezákonnosť transakcie popísal správca dane vo svojom rozhodnutí. Zjednodušene možno povedať, že spoločnosti v obchodnom reťazci transakciu tak ako deklarovali iba predstierali, v skutočnosti tovar bol dodaný od poľského dodávateľa priamo žalobcovi. Ďalšie dve spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T- FLEX s.r.o. boli do reťazca umelo včlenené.
Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax a i., bod 71; zo 7. decembra 2010, C-285/09, Zb. s. I-12605, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011, Tanoarch, C-504/10, Zb. s. I-10853, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúcej súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudky z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Halifax a i., bod 68, ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, bod 55, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04, Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, Zb. s. I-14191, bod 25).
K právu Európskej únie a jej judikatúre je potrebné ešte dodať, že vyžadovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je s ňou súladné. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fövállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft., C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexne a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fövállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft., C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 61, 62). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedie, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európske únie vo veci Vikingo Fövállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54 a 58).
K negatívnej dôkaznej teórii a tvrdeniu žalobcu, že nevie objektívne dokázať, že o nejakej skutočnosti nevedel, alebo nemohol vedieť, nemá ako dokázať, že o nejakom podvode nevedel, správny súd uvádza, že správca dane preukázal vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní. Vedomú účasť na daňovom podvode musí preukázať správca dane. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu o neprimeraných požiadavkách pri dokazovaní.
Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nešpecifikovali dôkazy, ktoré by okrem už predložených ešte mal predložiť na preukázanie svojho nároku, prípadne, že nevie, ako ešte mal preverovať svojich obchodných partnerov, je potrebné konštatovať, že Daňový poriadok nešpecifikuje, aké dôkazy majú byť predložené, akou dôkaznou silou tieto disponujú a toto bude vždy závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový subjekt predložiť, či ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich obchodných partnerov, však nie je úlohou správcu dane.
K neskúmaniu ekonomického dôvodu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spol. JJ & BETROM s.r.o. s poukazom na výhodné obchodné podmienky, 15dňový benefit splatnosti, správny súd poukazuje,
že žalobca dostatočne nevysvetlil dôvod vzniku zmluvného vzťahu, keďže na druhej strane uvádza, že mu nie je známe, prečo napokon poľský výrobca akceptoval platbu neskôr od prvého odberateľa na území Slovenska, nie od žalobcu.
Čo sa týka nesplnenia povinnosti subdodávateľov registrovať sa ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, je skutočnosťou, ktorú správca dane v rámci vykonanej daňovej kontroly zistil a ktorá bola bezpochyby preukázaná. Jednoznačne v zmysle príslušných ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti (§ 40 ods. 3 písm. g/), registrácia sa vyžaduje aj pre podnikateľov špecializovaných na obchod s potravinami, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie a prepravné operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne. Povinnosť sa zaregistrovať na základe príslušných právnych noriem na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, majú aj podnikatelia, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie a prepravné operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi, čo predmetné spoločnosti tak T- FLEX s.r.o., ako aj JJ & BETROM s.r.o. nevykonali a teda nesplnili uvedenú zákonnú povinnosť. Na základe uvedeného teda argumentácia žalobcu v žalobe, že nemali povinnosť uvedené spoločnosti na registráciu, nemá opodstatnenie ani v právnej úprave. K námietke žalobcu, že správca dane nemá ani oprávnenie ani príslušnú kvalifikáciu, aby posúdil, kedy takáto povinnosť distribútorovi potravín vzniká, správny súd poukazuje na ust. § 22 Daňového poriadku. Táto skutočnosť má povahu predbežnej otázky, o ktorej si môže správca dane urobiť úsudok. Žalovaný sa vysporiadal s touto námietkou žalobcu v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že: ,,T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. neboli evidované v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. V zmysle uvedených právnych predpisov sa registrácia vyžaduje aj pre podnikateľské subjekty špecializované na obchod s potravinami, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie a prepravné operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne. Bez splnenia registračnej alebo oznamovacej povinnosti nie je žiaden subjekt oprávnený obchodovať s potravinami. Poukázaním na túto skutočnosť správca dane neposudzoval porušenie uvedených ustanovení, ale poukázal na to, že činnosť, ktorú vykonávali tieto daňové subjekty, bola účelová, keďže u nich absentovali registrácie pre prácu s potravinovým tovarom. Týmto správca dane poukázal i na nedostatočne vykonanie preventívnych a kontrolných opatrení zo strany kontrolovaného daňového subjektu, keď pri vytvorení fakturačného reťazca si riadne neoveril svojich dodávateľov a ich akceptovaním vedome súhlasil s ich účasťou vo vytvorenom fakturačnom reťazci.“ Nesplnenie povinnosti subdodávateľov žalovaný nepovažoval za dôkaz znalosti žalobcu o jeho účasti o daňovom podvode, ale konštatoval, že činnosť, ktorú vykonávali tieto daňové subjekty, bola účelová, keďže u nich absentovali registrácie pre prácu s potravinovým tovarom.
K námietke dĺžky vyrubovacieho konania sedem mesiacov, správny súd uvádza, že daňová kontrola bola ukončená 14.04.2020, avšak žalobca neuviedol, že požiadal dňa 30.06.2020 o prerušenie daňového konania DPH júl 2017 v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19. Správca dane preto vyrubovacie konanie prerušil do 30.09.2020, kedy skončila pandémia a vo vyrubovacom konaní pokračoval od 01.10.2020, keď 16.10.2020 prerokoval so žalobcom podané pripomienky k protokolu a v súlade s § 68 Daňového poriadku vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 dňa 04.11.2020. Žalobca nekonkretizoval v čom mal správca dane porušiť ust. § 68 ods. 1 a 3 Daňového poriadku. Opomenul žalobca zákon č. 67/2020 Z.z. a jeho žiadosť o prerušenie daňového konania. Žalobca v replike od tejto námietky upustil.
V súvislosti s replikou žalobcu, správny súd uvádza, že námietky žalobcu sú totožné s námietkami v žalobe. Osobitne správny súd uvádza, že nielen skutočný pohyb tovaru alebo dohoda o vyplňovacom práve, aby tieto skutočnosti samé osebe preukazovali vedomosť žalobcu o podvode, ale ako už správny súd vyššie uviedol, je to viacero skutočností vo vzájomnej súvislosti, ktoré k takémuto záveru viedli správcu dane. Ak žalobca má za to, že priamy tok tovaru od poľského dodávateľa do skladu žalobcu nebol ničím nezákonný, tak správny súd poukazuje, že práve v takomto konaní spočíva podvod, ktoré navonok nie je ničím nezákonné, avšak išlo iba o formálne deklarovanie transakcie, ktorá bola umelo vytvorená, za účelom získania výhody.
Podľa správneho súdu žalovaný v rámci odôvodnenia rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a reagoval na všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní.
Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho spisu žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav.
Správny súd na základe rozsiahleho dokazovania správcu dane, z ktorého bezpochyby vyplynul záver, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 na základe faktúr od dodávateľa spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. ako priameho dodávateľa vo výške 65 290,85 eur, dospel k záveru, že daňové orgány rozhodli správne a v súlade so zákonom. Správca dane, ako aj žalovaný bezpochyby správne zistili skutkový stav, z ktorého vyvodili správny právny záver a na základe správneho právneho posúdenia vydali rozhodnutia, ktoré následne dostatočným spôsobom a dôsledne odôvodnili, pričom neporušili žiadne subjektívne právo žalobcu počas výkonu daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania a následne pri vydávaní samotných rozhodnutí, tak správca dane ako aj žalovaný ako odvolací orgán. Zároveň, ako už uviedol správny súd, žalovaný ako odvolací orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami uvádzanými daňovým subjektom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.
Na základe uvedených skutočností preto mal správny súd za to, že neboli dôvody na zrušenie predmetných rozhodnutí, pretože dostatočným spôsobom správca dane ako aj žalovaný preukázali, že žalobca sa zúčastnil daňového podvodu v zmysle rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane a na základe týchto skutočností preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
Žalobca navrhol vykonať výsluch žalobcu a žalovaného. Na žiadosť účastníkov konania súd nariadil pojednávanie, avšak žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, následne svoju neúčasť ospravedlnil aj žalovaný. Správny súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 114 SSP. Výsluch žalobcu a žalovaného nevykonal, vzhľadom na ich neprítomnosť na pojednávaní, ale zároveň poukazuje aj na ust. § 119 SSP podľa ktorého správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Na vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom nebol dôvod daný ust. § 120 SSP. Navyše žalobca ani neuviedol k čomu by mali vypovedať.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nevzhliadol výnimočné okolnosti daného prípadu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
2
SpisovaZnacka
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).